štvrtok 15. februára 2018

NOIR

Názov kapitoly: Diplomati nemajú srdce
Stav: 3/?
O kom/o čom: yunjae
Upozornenie: hrubé, hnusné a škaredé násilie páchané na všetkých a všetkom.
Žáner: sci-fi
Obsah: Jaejoong nikdy nestavia lásku medzi seba a svoj milovaný vesmír. Yunho sa však celkom náhodou zaoberá mierom a ochranou človeku známeho vesmíru. Je tak pedantný a tvrdohlavý, že keby ho Jaejoong nepoznal tak dobre ako ho pozná, bol by to možno on kto by sa teraz pokúšal o jeho život.

   Jaejoong prisahal vernosť spojeným národom a planéte Zem. Informácia ktorá obsahovala dôkazy o Yunhovej zrade, postavila Jaeho do nepríjemného postavenia. Najskôr túžil Yunha vyhodiť z okna, zamknúť do kobky, odseknúť mu končatiny a povesiť ho niekde do prievanu. Zanechať ho na Voloji bolo to posledné čo chcel urobiť – aby si Yunho kráľ zradcov užíval na ružovej planéte.
S horkosťou v ústach, sa Jaejoong ráno prinútil obliecť do základného vybavenia svojej uniformy. Odložil ťažkú zbroj a do stehenného puzdra vložil len jednu zbraň. Keby sa náhodou pokazila, bol schopný Yunha umlátiť rukoväťou.
Možno si to Yunho ani neuvedomoval, ale svojou zradou spravil z Jaejoonga len ďalšieho zradcu. Vo vesmíre existovalo len toľko odpustenia koľko bytostí dokázalo odpúšťať. Jae tento krát nebol jedným z nich. Jed ktorý mu Yunho vpustil do žíl si držal blízko srdca aby nikdy, ani na okamih nezabudol, kto je pôvodcom. 
Musel však uznať, že v hĺbke srdca rozumel prečo Yunho spravil krok ktorý ho postavil do pozície z ktorej nebolo úniku. 
Bez ďalších slov vyšiel za Yunhom z komnaty
. Nasledoval jeho chrbát spoločne s túžbou ho prelomiť na polovice. Mal vôbec chrbtovú kosť, alebo sa len vznášal?
Stráž ktorá odprevádzala diplomata a jeho osobného strážcu do siene, si nevedela vysvetliť, odkiaľ prichádza vražedná aura. Ani jeden z dvojice neprehovoril jediné slovo. Yunho začal tŕpnuť každým krokom ktorý spravil. Jae bol vždy ten komunikatívnejší. Dokázal sa zhovárať absolútne o všetkom a keď na Yunha padla nervozita svojou výrečnosťou ho upokojil. Neexistoval medzi nimi problém ktorý by nemal riešenie.
Až doteraz.
„Mám obavy, že nám mierovú zmluvu nedovolia podpísať skôr než splníme podmienky.“ Utrúsil Yunho nervózne a pokračoval, „Ide o dôveryhodnosť. Kancelár je mŕtvy a my sme tu ako utečenci. Nemôžeme plniť diplomatické úlohy keď sme vo vyhnanstve. Môj podpis nebude nič znamenať.“
Jaejoong bez slova nasledoval dvoch mužov a premýšľal o ich nepochopiteľne dlhých a zložitých menách. Yunhove slová do neho začali narážali ako zmrznuté ľadové loptičky. Odpoveď na si nechal pre seba.
„Ale ak splníme ich špeciálnu požiadavku budú mať u nás dlh. Pomôžu nám vysporiadať sa so zmätkom ktorý sme spôsobili.“ Odvetil Yunho sebaistejšie.
Až tieto slová prijali Jaeho zastaviť. Uchopil Yunha za rameno a pritiahol ho k sebe. „Spôsobili? Bol aj iné riešenie, Yunho. Sľúbil som ti pomoc, ale viac odo mňa nedostaneš.“
Obe stráže sa zalarmovane otočili. Yunho sklonil hlavu a pohliadol na podlahu. Nebol vojak. Za svoj život sa naučil ako držať zbraň a brániť sa, ale nikdy nebol vo vojne. Nevedel aké to je lietať vesmírom kde len to najmenšie zlyhanie znamenalo takmer istú smrť. Žiadny kyslík, žiadna nádej. Nič nebolo silnejšie než nesmrteľné vákuum vesmíru.
„Budem niesť následky za svoje činy dúfajúc, že raz pochopíš prečo som musel takto konať.“  Odvetil Yunho.
„Nie, ty v tom nie si sám, Yunho. Nech už si nás zatiahol do čohokoľvek, sme v tom spoločne. Ja, ty, Yoochun a Keith. My štyria. Nemienim sa stať dvojnásobným zradcom.“ Jaejoong ho pustil a odstúpil. „Dostaneme sa z toho, ale chcem aby si mi hovoril o všetkom čo mieniš podniknúť, rozumieš?“ bodol Yunha prstom do hrude.
„To ma naozaj považuješ za zradcu?“ Yunho mu pohliadol dotknuto do očí. Chvíľu v nich pátral a čakal na odpoveď, ale ničoho sa nedočkal. S povzdychom sklonil hlavu. Nakoniec to nebola duševná láska ktorá ich spájala. Vyhodiť si občas z kopýtka nebol pre Jaejoonga problém.
„Volojčania ťa varovali pred atentátom! Varovali ťa, ty si nepohol ani prstom!“ Odvetil Jae potichu. „Na našej planéte teraz pobehuje nejaký šialený terorista. Ak sa k nám dostal on, dostane sa ich tam pokojne aj celá horda. Čo budeš robiť potom?“
Yunho sa zhlboka nadýchol. Už od začiatku vedel, že nebude schopný zastaviť muža z Osiki. Nech už priletel v akomkoľvek kontajnery, ani najdetailnejšia prehliadka ho nedokázala nájsť. Yunho sa nechcel kancelára zbaviť. To čo chcel, bolo aby zmenil názor a požadoval zmenu obchodných podmienok u vlády. Kancelár si ho nechcel ani vypočuť, takže Yunho siahol po príležitosti a nechal osud pracovať za neho.
„Keby o tom vedeli, zablokovali by dopravu. Nikto by nemusel umrieť a kancelár by sa možno spamätal,“ pokračoval Jaejoong, „stačilo málo.“
„Myslíš že by zmäkol len preto, že som mu zachránil život?“ Yunho pokrútil hlavou, „politika takto nefunguje. Vidíš to sám. Kancelár je mŕtvy, a na jeho mieste už určite sedí niekto úplne nový. Politici sú nahraditeľní, nech už sú akokoľvek schopní. Ja som taktiež nahraditeľný. Myslíš, že mi schopnosť medziplanetárnych jazykov pomôže v obhajobe?“
Jaejoong si sťažka povzdychol. Zaklonil hlavu a pohliadol do stropu ktorý ako sa zdalo bol vyzdobený ružovými krištáľmi. Okamžite upútali jeho pozornosť a prestal sa venovať problematike celej galaxie. Čím dlhšie sa díval na ozdoby, tým viac bol presvedčení, že každý krištáľ má iný ružový odtieň. Volojčania ich museli získavať stláčaním piesku. Pomaly začal cúvať a prezerať si vysoký strop plný ligotavých minerálov. Yunho chvíľu nechápal, a s roztržitým úsmevom sledoval svojho osobného strážcu ktorý sa začal potĺkať po chodbe s očami prilepenými na strope. Keď sa postavil na špičky a pokúsil sa dočiahnuť na kamene aj keď bolo evidentné, že by musel merať najmenej tri metre, Yunhov úsmev sa zmenil na pobavený.
„Jaejoongie?“
Stačilo toto oslovenie aby sa Jaejoong okamžite otočil a prebodol Yunha pohľadom. Ani zďaleka neboli v takej pozícii, aby ho Yunho mohol nazývať roztomilými prezývkami. Ešte stále ho chcel vyhodiť von oknom. Keď sa chcel vyjadriť k zjavnému problému ktorý nastal v ich vzťahu, spoza rohu sa vynoril Changmin s Keithom.
„Ste celí?“ opýtal sa Jaejoong svojej posádky so značným záujmom.
„Je to na mne vidno?“ Changmin si prehrabol vlasy, „dal som sa ostrihať.“
„Ja som ten komu sa dal ostrihať,“ prikývol Keith pyšne, „zlepšil som sa od minula.“
„Na toto fakt nemám náladu.“ Jae pokrútil otrávene hlavou a otočil sa na Yunha ktorý ich stále vyčkával.
„Je tu niečo o čom sa musíme pozhovárať až sa vrátime. Počkajte nás tu a pokúste sa nejako dostať jeden z tých krištáľov zo stropu.“ Poukázal na strop.
„Nie, nepokúsite!“ oznámil Yunho prísne, „sme tu na návšteve.“
Obaja už však mali iné problémy než počúvať Yunha. Na Changminovej tvári bol priam vpísaný záujem o strop. Keith sa už márne naťahoval rukami k stropu. To posledné čo Yunho potreboval bolo aby niečo zničili alebo aby ich Volojčania obvinili z krádeže. Avšak než spoločne s Jaem zašli za roh, videl ako sa Keith začal liepať na Changminov chrbát aby dočiahol na výzdobu.
„Nerozumiem ako to s nimi môžeš celú tú dobu vydržať.“ Utrúsil Yunho než vošli do zasadacej miestnosti.
„Som kapitán a oni sú moja posádka,“ odpovedal stručne, „mám ich rád aj keď ich rád nemám.“
„Dal by som si chipsy.“

**

Za čelom stolu sedel vysoký muž s tými najostrejšími rysmi aké kedy Jaejoong videl. Na mužovej brade by sa určite dokázal porezať. Neuveriteľné dielo prírody. Jaejoong sa prichytil pri tom, že zíza. Okrem ostrých rysov, mal muž dlhé svetlé vlasy a prenikavo červené oči. Ich veľkosť sa akoby menila v závislosti či sa muž díval do blízka alebo do ďaleka. Akoby mal v hlave automatický zoom. Po jeho boku sedela žena. Jej biele vlasy boli spletené v dvoch dlhých vrkočoch. Jaejoong sledoval ten nekonečný povrazec vlasov až kým nenarazil na stôl ktorý blokoval výhľad.
„Dnes sme sa tu zišli, aby sme dopomohli nastoliť mier a poriadok.“ Ozval sa muž.
„Kto je to?“ šepol Jaejoong potichu.
„Podpredseda rady. Jeho meno je Kiomonokomoni. Jeho manželka sedí po jeho pravici, je to predsedkyňa vlády. Suyamalinkia. Všetci ju však volajú Suya. Potom čo som prišiel ja a mal som tak trocha problém so zapamätaním ich mien, Suya si ho skrátila ako prvá. Odvtedy si všetci skracujú mená. Je to ich nový trend.“
„Nehovor.“ Jaejoong pozdvihol obočie, „kto by to do nich povedal.“
„Jae...“
„Majú ružové krištáli na strope. Kúpu sa v ružovej vode. Sú to tí najnudnejší humanoidi akých som kedy videl.“
„Tichšie.“ Yunho ho okamžite zastavil.
„Budeme diskutovať,“ obaja sa otočili na predsedkyňu, „o osude našich návštevníkoch. Ponúkneme ich azyl alebo nie?“
„Chcem sa k tomu vyjadriť.“ Jeden z mužov sa postavil od stola.
„Vypočujeme si návrh Steriminikona Valitroma Persena.“ Prikývol podpredseda.
Jaejoong mal pocit, že sa prepočul. Začal hľadať po miestnosti ďalších dvoch ľudí, stáť ostal však len jeden. Pamätať si tri takéto mená jedného človeka musela byť bojová úloha. Aj keď Jaejoong exceloval s matematiky a biológie a dokázal si pamätať latinské aj grécke názvy, mená Volojčanov boli pre neho horšie než celá anatómia ľudského tela. Ak by si mal zapamätať celé meno každého koho tu stretol, odišiel by neschopný komunikovať rodným jazykom.
„Naši hostia,“ začal Steriminikon, „ako už vieme, prišli za mierovým účelom. Ich hlavnou úlohou je spojiť naše dva národy v jedno a priniesť blaho. Objavili sa však nové okolnosti. Kongresman Kelly je mŕtvy navzdory tomu, že sme túto informáciu poskytli pánovi diplomatovi vopred. Nevidíme dôvod preč sa o tak delikátnu záležitosť nepodelil so svojimi nadriadenými.“
Zatiaľ čo Yunho prijal výzvu na to aby sa vyjadril k nepriamemu obvineniu, Jaejoong sledoval perlivú vodu v pohári ktorý mu bol pridelený. Bola ružová tak ako všetko naokolo. Pomaly začínal mať pocit, že s Volojou bolo niečo v neporiadku a oni si to zaručene zliznú.
„Bol som neočakávaným svedkom sprisahania!“ Obránil sa Yunho okamžite, „ako viete, kancelár Kelly mal za úlohu pripraviť mierovú zmluvu a pripojiť sa k vášmu ľudu ako pozorovateľ na tri mesiace. Ja ako diplomat som ho mal sprevádzať.“
Jaejoong spozornel. Pohliadol na Yunha. Jeho rysy v tvári stvrdli, po pohľade ktorý mu ešte pred pár okamihmi venoval na chodbe nebola ani pamiatka. Yunho sa  menil vo svojom živle na dravca. Kúsok po kúsku, veľmi pomaly sa chystal roztrhať všetkých svojich nepriateľov. Ak mal byť Jae úprimný, nestávalo sa často, že by videl Yunha ísť na plný plyn. Nech už sa v hlave tohto mladého diplomata odohrávalo čokoľvek, Jae si bol istý, bude mať príležitosť sa dotknúť každej Yunhovej myšlienky zvlášť a naraz.
„Jeho obdobie pozorovateľa zahŕňalo vojenský konvoj o počte desiatich stíhačov a pechoty.“
„To je ale nemilá predstava,“ zasiahla predsedkyňa, „čo ho viedlo k takémuto činu?“
„Spočiatku mali byť jeho skutky ospravedlnené ako bezpečnostné opatrenia keďže Zem je v poslednej dobe vystavovaná teroristickým útokom a hrozbám. Neskôr by celý mierový pakt vystavil nebezpečenstvu tým, že by zinscenoval pokus o atentát na vlastnú osobu. Obsadil by Voloju a dostal váš ružový íl.“
„Ružový íl?“ opýtal sa Jaejoong prekvapene, „kongresman Kelly chcel ružový íl?“ okamžite prestal pozorovať pohár.
„Áno, zradil som svoju domovinu, ale korupcia zašla príliš ďaleko a nebol nikto komu by som mohol veriť.“ Yunhov ustaraný pohľad padol na stôl.
V zasadacej stále sa rozhostilo ticho ktoré nasledoval prudký rozbeh debaty. Každý jeden z členov rady sa zapojil do vášnivej debaty o tom, či veriť informácii ktorú im diplomat podal, alebo naďalej ostávať skeptickými.
„Ako zradcu ťa mám radšej než obvykle,“ odvetil Jaejoong potichu.
„Viem, že som sa mal zdôveriť medziplanetárnej komisii pre slobodu a rasové práva. Nemal som čas.“ Odvetil bez pohľadu na Jaejoonga. Bystrým pohľadom sledoval predsedkyňu a podpredsedu v živej debate. Zatiaľ ani jeden neuprel svoju pozornosť ich smerom.
„Čo Katarína?“ opýtal sa Jae upierajúc svoj pohľad na Yunha.
„V tento okamih už sedí na mojom mieste a snaží sa všetkých presvedčiť, že som jednal sám za seba.“
„Toľko k láske až za hrob.“ Odvrkol Jae cynicky.
„O akej láske to hovoríš?“ Yunho strelil na neho pohľadom.
Stačilo veľmi málo aby sa Jae naklonil a ochutnal tie tvrdé rysy a neoblomnú tvár na vlastnom jazyku. Niekde vnútri si nedokázal pomôcť, musel reagovať temperamentne, keď sa Yunhova dominancia začala pretláčať na povrch a netýkala sa práce.
„Takže ste spolu nespávali?“ naklonil hlavu na bok.
Yunho sa zamračil a odmietavo sa otočil čelom späť k rade. Položil ruky na stôl a snažil sa zachytiť črepiny konverzácií. Dlho mu však tento manéver nevydržal, pretože sa Jaejoong otočil tvárou k nemu. Jeho intenzívny pohľad sa Yunhovi vpaľoval do kože, prechádzal cez lebku priamo do jeho mozgu, to stredu duše. Pri pohľadoch však Jaejoong neostal. Nenápadne zdvihol nohu a kolenom sa otrel o jeho lýtko.
„Premysli si, čo mi odpovieš.“ Jae sa ležérne oprel rukou o operadlo kresla a vnoril si prsty do vlasov.
„Táto debata sa momentálne nehodí,“ pokúsil sa Yunho kľučkovať, „necháme si to až skončí porada. Sú dôležitejšie veci—“
„Nechaj si tie svoje kecy pre seba,“ Jae zdvihol svoju nohu a položil ju Yunhovi na kolená, „odpovedz mi krátko a jasne! Áno alebo nie?
„Máme momentálne v rukách mier medzi—“
„Myslíš si, že na mňa zaberú tvoje metódy? Poznám ťa na to príliš dobre, Yunho.“
Yunho sa zhlboka nadýchol. Pohľad upieral pred seba snažiac sa ubrániť kapitánovmu neúprosnému pohľadu. To posledné čo Yunho chcel bolo, aby z jeho osoby ostal len skuvíňajúci diplomat vždy majúci odpoveď na všetko aj keď vlastne žiadnu odpoveď nemal. Nechcel aby sa Jaejoong zmenil na kapitána ktorý by mu s chladným pohľadom dával rozkazy. Za akýchkoľvek okolností sa snažil udržať krehké puto ktoré bolo opäť testované.
„Ak ti teraz odpoviem, sľubuješ mi, že sa po zasadaní o tom pozhovárame?“
„Sľubujem.“ Prikývol.
„A prečo sa o tom celom nemôžeme pozhovárať potom?“
„Pretože potom v tvojom slovníku znamená, až jeden z nás bude umierať. Všetko vždy posúvaš pred nás akoby sme nič neznamenali. Politika ti ide ukážkovo, ale akonáhle sa máš vyjadriť k obyčajným ľudským vzťahom, tak ti vlhnú nohavice.“
„Nie som dokonalý.“
„To nie si,“ Jae zložil nohu z jeho kolien, „ani zďaleka nie.“ Otočil sa späť dopredu.
„Jednoducho si len myslím, že momentálne sú dôležitejšie veci k preberaniu.“ S týmto chcel Yunho konverzáciu ukončiť a venovať sa kolotoču ktorú svojou prítomnosťou na Voloji roztočil. Avšak sa mýlil ak si myslel, že Jaejoong sa uspokojí s tak triviálnou a obohratou odpoveďou.
„Za ten čas čo mi tu vykladáš ako je všetko dôležitejšie než ja, si mi mohol už odpovedať. Nemáš čo na práci Yunho. Snažíš sa zachytávaš kúsky konverzácií akoby si nevedel, že o chvíľu sa dozvieš výsledok. Neuvedomuješ si, čo som ti povedal na chodbe.“ Vzal do ruky pohár s vodou a napil sa plnými dúškami. Voda mala príjemnú malinovú chuť. Jae nevedel či je v nej pridaná príchuť alebo skrátka odnikiaľ vyviera prameň s malinami v tekutej forme. O Voloji nevedel takmer nič, okrem toho, že ich ružový íl je evidentne vzácny.
„Rozumiem, že sme v tom spolu,“ odvetil Yunho odolávajúc pokušeniu pohliadnuť na svojho čoskoro zrejme už ex-milenca.
„V čom presne sme spolu?“
Opäť ten pohľad ktorý sa začínal stávať súčasťou Yunhovej duše. V živote nestretol nikoho kto by mal taký efekt na jeho osobu ako Jaejoong. Zatiaľ čo Yunho vlastnil brilantný mozog a na jeho jazyku rástlo zlato, Jaejoongov mal na túto kombináciu intelektu účinný vypínač – svoju prítomnosť. Stačilo tak málo aby Yunha rozbil na kusy a vpálil mu dieru do mozgu.
„Vo všetkom, čo sa týka nás dvoch a tohto problému.“
Hm...
Ticho.
„Trvá to už príliš dlho.“ Odvetil po krátkej pauze Jae. Otrávene skĺzol na stoličke nižšie pod stôl.
„Takže toto je ono?“ Yunho si nemohol pomôcť a musel vrátiť úder, „to je všetko čo povieš po tom čo si sa snažil zo mňa dostať odpoveď?“
„Vari som ju dostal?“ Jaeho nálada sa ocitla na bode mrazu, „to na čo som sa pýtal si mi nezodpovedal.“
„Nie je vhodné aby sme pri tomto stole riešili náš sexuálny život!“ Už sa viac nemohol ubrániť. Musel pohliadnuť na Jaejoonga aby svojim pohľadom dodal váhu slovám.
„Nie náš, ale tvoj.“ Odpovedal pokojne.
Yunho sa zhlboka nadýchol a otočil sa späť. Prial si aby sa rada konečne zhodla na nejakom verdikte a on mohol naďalej ignorovať svoj život a jeho dôležitosť. Už keď to vyzeralo, že sa predsedkyňa rozhodla ukončiť debatu a jej pohľad spočinul na Yunhovi, ďalší člen sa postavil a začal jej oponovať.
„Vieš, je to zvláštne sa s tebou zhovárať o tom, či si dôležitý alebo nie,“ povedal Jaejoong sledujúc debatu.
„Viem veľmi dobre na čo narážaš, ale budem sa držať svojho názoru, že nie je čas ani miesto na to aby sme debatovali o našej budúcnosti.“
„Opäť nesprávne,“ Jae pokrútil hlavou, „počúvaš sa vôbec? Tvrdohlavo si nástojíš na svojom len aby si mi nemusel dať za pravdu. Vieš, že ju mám, si presvedčený, že mám pravdu, ale tvoja hrdosť ťa nepustí mi otvoriť dvere do tvojej hlavy.“ Pokrútil hlavou.
Jaejoong musel byť tou búrkou ktorá priniesla spŕšku slov a Yunho sieť s príliš veľkými očkami. Jeho duševný filter nezachytil ani jedno jediné slovo a tak nebolo prekvapením, že sa ublížene otočil na svojho partnera. Zovrel obe päste v prísnom geste a zovrel čeľuste.
„Ako ti mám ešte vysvetliť, že sa nemienim o tom—“
„Yunho mýliš si mozog so srdcom. Si otvorený ako kniha, vystavený na dlani pre všetkých. Ak sa ti človek tak jednoducho dostane do srdca, tak nebude mať problém ti rozobrať myslenie. Tie dvere by mali byť zatvorené v srdci, nie v tvojej hlave. Brániš sa mi porozumieť aby si sa ochránil, ale ja som už dávno vnútri.
Bol to len okamih, ale Jaejoong zazrel záblesk v Yunhových očiach. Ten bolestivý pohľad ho na krátku dobu úplne odzbrojil, takmer zabudol, že sa nachádza v miestnosti plnej Volojčanov. Jae sa však nemohol zbaviť pocitu, že Yunho nemal nárok na to byť naštvaný ani ublížený. Boli to jeho city, jeho srdce za ktoré Yunho odmietal okamžite niesť zodpovednosť a posúval ho hore dole akoby bol gulička v hracom automate.
„Takže o toto ide?“ Jaejoong sa premáhal aby nevyletel zo stoličky, „dívaš sa na mňa ublížene akoby som...“ odmlčal sa.
Jaejoong sa viac nesnažil nadväzovať na konverzáciu. O pár okamihov už predsedkyňa vstala zo svojho kresla aby vyniesla verdikt nad celou situáciou. Jae sa necítil ohrozene, z nejakého dôvodu mu začínal byť celý konflikt ukradnutý. Možno bol príliš majetnícky a jeho priority boli postavené úplne inak než tie Yunhove, ale zaslúžil si priame vysvetlenie a nie kľučkovanie. Prečo Yunho musel všetko neustále komplikovať?
„Rada sa zhodla, že vám dočasne poskytne útočisko. Nebude však dlho trvať, a vaši ľudia vás nájdu. Nemôžeme vás chrániť príliš dlho.“
Hneď ako predsedkyňa dohovorila, Yunho sa postavil. Chvíľu hľadal slová ktorými by neurazil tak citlivú rasu akou boli Volojčania. Nakoniec s povzdychom zatvoril oči. Tie dvere by mali byť v srdci, nie v tvojej hlave.
„Je tu možnosť, že sa skorumpovaná časť vlády bude snažiť zvrhnúť atentát na Kellyho proti vám.“
„Ako je to možné?“ opýtal sa podpredseda, „nikdy sme Zem nenavštívili.“
„Verte mi, že je to možné a poznám najmenej dva spôsoby akými by to dokázali,“ Yunho sa oprel dlaňami o stôl, „teraz je priorita Vás ochrániť proti politickým útokom.“
„Hovoríte, že vaši ľudia chcú ružový íl,“ zapojil sa jeden z členov rady, „ale my osobne trpíme nedostatkom našej životodarnej pôvody.“
Jaejoong sa začudovane zadíval na muža. Celá Voloja bola ružová. Nebola snáď pokrytá touto surovinou?
„Chcete mi povedať, že vo vašej atmosféra sa vyskytuje pôda?“ opýtal sa Jaejoong šokovane.
„Je to tak,“ prikývol podpredseda, „väčšina ílu rozfúkal vietor. Naša planéta trpí suchom a pôda sa mení na prach. Množstvo pôdy ktorú môžeme obrábať je veľmi malé.“
„A vedia tento fakt na Zemi?“ zdvihol hlavu na Yunha, „povedal si im to?“
„Zmienil som sa o tom Kellymu. Nástojil na tom, že existuje spôsob akým navrátiť pôdu späť na zemský povrch.“
„Je to tak,“ Suya prikývla, „existuje spôsob ako obnoviť náš ekosystém.“
„Ako sa to vôbec stalo? Prečo zrazu prestalo pršať?“ vyzvedal Jaejoong.
„Každá planéta je živá,“ Suya pohliadla von cez oblok, „a každá živá bytosť raz dôjde ku koncu.“
„Chcete povedať, že Voloja umiera?“ Po tejto informácii sa Yunho musel posadiť.
„Nie,“ pokrútila hlavou, „Voloja bola zabitá.“
„Kým?“ Jaejoong už nedokázal ustrážiť svoje emócie. Z prípadu o obrovskej vlastizrade sa nakoniec vykľula tragédia ktorá ho nedokázala znechať chladného. Vstrebával do seba informácie akoby to boli dúšky živej vody.
„Obávam sa, že ani pán diplomat nevie o našom úhlavnom nepriateľovi z planéty Zarga.“ Suya sklonila hlavu v pokornom geste. „Bol nám ukradnutý štvrtý element.“
„Voda?“ Yunho sa opýtal znepokojene.
„Ako môžeš ukradnúť element?“ Jaejoong bol krôčik od toho aby sa celý nerozložil na stole, „voda sa tvorí v atmosfére. To vám ukradli atmosféru?“
„Dá sa to tak povedať.“
„Dobre,“ napriamil sa, „menej poetického vyprávania a viac vedeckých faktov. V poriadku? Inak sa nikam nedostaneme. Vôbec nikam.“ 

1 komentár:

  1. Som z toho konca rovnako zmätená ako Jae... Dúfam, že niekedy napíšeš pokračovanie aby si to vysvetlila :D

    OdpovedaťOdstrániť