štvrtok 28. septembra 2017

Living on the edge

O kom/o čom: yunjae
Upozornenie: myslím, že u mňa je už nepodstatné upozorňovať na vulgarizmy
Obsah: Jaejoong verí na pravú lásku a dokonca aj na lásku na prvý pohľad. V tom by problém nebol, keby Yunho nebol o deväť rokov starší a Jae len sedmenásť ročný pubertiak.
Songfic: Stevie Nicks - Edge of seventeen
Ak si myslíte, že poviedka sa dá prečítať bez hore uvedenej piesne, tak sa šeredne mýlite. Pripravted si obed a večeru k 8800 slov dlhej poviedke. 




I.

         Jaejoong stál pred klubom ťahujúc do seba nikotín. Neónový nápis SEVENTEEN žiarlil v jeho očiach ako bohémska dekorácia nad chatou kde držia otrokov. Len hlupák by si mohol pomyslieť, že otrok ostane v duši navždy otrokom. Čo sa dialo vnútri v zapadnutom bare v úplnej riti Los Angeles mohlo byť každému otrokárovi úplne jedno. Pravda ležala v dvoch tmavo hnedých očiach ktoré neopatrne našľapovali po cestičke k sedemnástim rokom života.
Slnko už dávno zapadlo za horizont keď Jaejoong pristúpil po popraskanom asfalte k budove odkiaľ prichádzala hudba. Odhodil nedofajčenú cigaretu na zem. Hneď ako vstúpil do víru clony a pachu alkoholu jeho zreničky sa roztiahli aby sa prispôsobili prítmiu. Naučenými krokmi vyšiel po už toľko krát vychodenej cestičke až kým nenarazil na stôl v rohu kde sedela skupinka ľudí. Odtiahol si stoličku od stola a bez jediného slova vyložil na stôl obsah zadných vreciek.
„Práve na čas!“ Yoochun pozdvihol pohár nad hlavu, „všetko najlepšie!“
„Za týždeň.“ Odvetil Jae vyťahujúc z vreciek všetky peniaze ktoré mal pri sebe. Mince sa rozkotúľali po stole. Belle stihla akurát v čas zastaviť päťdesiat centov než by prepadli cez okraj stola.
Jaejoong vystrel desať dolárovú bankovku na stole a venoval všetkým úsmev.
„S takou sumou peňazí by som sa neusmieval byť na tvojom mieste," Chris ho spražil pohľadom akoby si Jae túžil zakúpiť výlet na parníku za desať centov.
„Stále lepšie než piť vodu z poldecáku a tváriť sa že je to pálenka.“ Odvetil uštipačne než sa Chris natiahol ponad stôl aby ho ťapol.
„Budeme tvoje narodeniny oslavovať desať rokov.“ Yoochun vydýchol dym nad hlavu.
„Pre teba ešte nič nemám.“ Belle si zhrnula vlasy za ucho, „čo takto handjob?“
Yoochun sa takmer pridusil dymom. Pobúchal si po hrudi dívajú sa na svoju kamarátku ktorá si začala z červených vlasov zaplietať vrkoč. Pokrútil hlavou a poťukal si po čele. O chvíľu sa k nemu pridali aj ostatní.
„Jeho gay persona by sa nedokázala ani vzpriamiť pod tvojou rukou.“ Yoochun sa k nej nahol, „ale moja áno.“
„Tvoja persona by potrebovala zastrihnúť skôr než si s ňou vypichneš oko.“ Jae po ňom hodil podpiník.
„Už to mám!“ Belle sa krátko zasmiala, „viem čo budem priať!“ zopla k sebe ruky a pohliadla zamyslene k tmavému stropu, „aby si našiel pravú lásku!“
Duh.“ Chris si pošúchal čelo otrávene, „prečo mu praješ také kokotiny?“
„Sám si kokotina!“ vrátila mu urazene.
„Dnes sa vrátim domov plný ľubozvučnej angličtiny.“ Skonštatoval Jae otrávene.
„Nebudeme sa zapodievať hovadinami!“ Yoochun vzal zo stola fľašu a nalial každému vodku do pohárika. „Budeme oslavovať!“
„Láska je podstatná! Ak nechceš lásku a neprijmeš jej silu tak nie si lepší než semafor alebo policajt usmerňujúci dopravu!“ Bella buchla päsťou po stole.
„Pre boha na toto som príliš mladý!“ Jae prevrhol do seba pohár s vodkou a vydýchol si.
„Neboj sa, až sa opiješ, tak ti všetko bude dávať zmysel.“ Ubezpečil ho Yoochun skôr než sa postavil a z vrecka si vytiahol kľúčenku v tvare husľového kľúča. Natiahol sa ponad stôl a položil ju pred Jaejoonga.
„Toto je prianie do budúcna!“ priložil dlaň na vrch Jaeho hlavy a zaklonil ju. „to vyjde!“
„Keby sme vedeli o čo ide tak by sme sa teraz na to nepýtali.“ Belle vzala zo stola kľúčenku. „Ty sa chceš stať huslistom?“
„Huslistom alebo nájomným vrahom.“ Jaejoong zašomral než si do úst vložil ďalšiu cigaretu. Nepripálil ju, len si prevaľoval chuť filtru na jazyku.
„Husľový kľúč a láska to sú najlepšie dary. Chris ti nič nedal.“
„Ja som mu dal svoju prítomnosť to je ešte lepšie než tvoja láska.“ Odvetil blondiak nalievajúc tretie kolo vodky.
„Neviem či sa...“ Jaejoong nedopovedal, pretože Belle nechtiac pustila kľúčenku do jeho pohárika napusteného vodkou.
Po dvoch hodinách intenzívneho vymieňania názorov a vášnivej diskusie o tom ako láska drží vesmír po kope, Jaejoong bol nútený rozmeniť svojich desať dolárov aby mohol kúpiť cigarety. Belle mu v tej dobe neustále kládla ruku na stehno s prísľubom akejkoľvek formy sexu. Uprostred myšlienky na borovicový háj, sa Jaejoong postavil a zhrabol svoje kľúče aj mobil.
„Idem si zapáliť von.“
„Čakaj ma.“ Yoochun zhrnul všetky prázdne poháre k sebe. Bol nútený prekročiť Chrisove nohy aby sa dostal okolo stola. Ťapol Jaeho po zadku a popohnal ho dopredu.
„V živote som nevidel väčšie buzny než ste vy dvaja.“ Zvolal Chris.
„Nezáviď!“ Yoochun mu vystrel ukazovák.
„Myslíš, že spolu toto?“ Belle sa nahla ku Chrisovi ktorý mykol plecami.
„Je mi to jedno. Ale ak áno tak si poserú priateľstvo. Je to ich vec.“
„Idem za nimi!“ Okamžite sa postavila, „to nemôžem dovoliť!“
Chris sa rozosmial na jej unáhlenom rozhodnutí. So smiechom sa postavil a pozbieral svoje veci zo stola. Predsa by si nemohol nechať ujsť ako Belle vbehne medzi tých dvoch ak sa budú  niekto olizovať opretí o stenu medzi odpadkovými košmi. S oboma bol priateľ od základnej školy. Spoločne búrali bábovky na pieskovisku, lámali si kosti v tele a bránili česť jeden druhému. Boli časy keď by najradšej videli toho druhého priviazaného o koľajnice, ale nikdy sa nestalo, že by sa niť priateľstva medzi nimi pretrhla.
Predierajúc sa cez dav ľudí až von, Chris kopol drevený hranol pod vchodové dvere aby sa vnútri rýchlejšie vyvetralo.
„Nerobia nič!“ zvolala Belle s úsmevom.
„Čo?“ Yoochun sa opýtal nechápavo s cigaretou v ruke.
„Myslela si, že si to idete von rozdať.“ Zvolal Chris.
„Ja a Jae?“ nechápavo a takmer pohoršene, Yoochun ukázal na seba a potom na Jaeho ktorý od neho odstúpil aby do jeho tela nezabodol svoje kostnaté prsty.
„Ja a tento hnidopich? Videl si ho?“ zasmial sa.
„Nič nepočujem!“ Zvolal Jaejoong a otočil sa im chrbtom.
„Jaejoong ako volavka. Namotávajú sa na neho rôzne podivné existencie!“
„Vyhlás to do celého sveta!“ Jaejoong rozhodil rukami, „Veľryby na dne oceánu ešte nepočuli o tom, že som volavka!“
„Minule k nám prišiel...“ Yoochun začal vášnivo vykladať predošlé skúsenosti s tridsať päť ročným právnikom ktorý sa snažil Jaejoonga dostať svojim šarmom ponožkového záhradníka. Smrdel ako tyčinky po vyčistení uší a z nosa mu vari trčal celý prales. V živote nezabudne na ten pohľad ani na to ako obaja od neho utekali a zastavili sa až po troch kilometroch urputného behu.
„Alebo vtedy keď...“ Očividne ich to všetkých troch bavilo, pretože sa pridal aj Chris.
Aby ich Jaejoong prekričal začal si spievať s hudbou ktorá prichádzala z klubu. Nikdy nemal problém dosiahnuť výšky ani prepadnúť hlboko do sugestívneho pekla, potkýnajúc sa o vlastné nohy.
„Jaejoongie!“ Zvolala Belle keď ho začula spievať spoločne so Stevie Nicks ktorej hlas vychádzal z reproduktorov.
„Pravdu nezakryješ!“ Zvolal Yoochun.
„Just like the white winged dove sings a song sounds like she's singing oh baby…” Jae odhodil špak na zem. Pár ľudí sa začalo otáčať na skupinku ktorá stála obďaleč vchodu.
„Milujem keď spieva!“  Belle opäť zopla ruky k sebe v nábožnom geste.
„He was no more than a baby then, well he seemed broken hearted, something within him…” Neznámy hlas sa prikradol do ich uší ako tichý hosť. Prichádzal z rohu budovy. V prítmí stal muž opierajúc sa ramenom o stenu. Jednu ruku mal vo vrecku od džínsov a v druhej zvieral cigaretu. Jeho hlas rozhodne neznel akoby práve zmutoval a snažil sa nájsť tú správnu tóninu. Vtedy Jaejoong okamžite vedel, že sa k nemu pridal chlap ktorý musel počuť ich predošlý rozhovor.
Volavka.
Štvorica stíchla v nemom očakávaní, že neznámy odhalí svoju tvár. Ten však odhodil ležérne cigaretu na zem a otočil sa na odchod. Jediné čo po ňom v tú noc ostalo bolo červené svetielko nedofajčenej cigarety na ktorú Jae upieral zrak.

II.

Katie’s diner bolo Jaeho najobľúbenejšie bystro. Chodieval tam s ostatnými takmer každý deň po škole. Dva mesiace po svojich sedemnástych narodeninách sa zastavil na pravidelnú porciu palaciniek, keď Yoochun začal pchať svoje prsty pomedzi jeho rebrá akoby sa chcel zahrať na kostlivcov. Chris ich začal ignorovať už len preto, že robili okolo seba bordel ako päť roční sopliaci. Hrajúc sa hru Dungeons and Dragons na svojom mobile, začal si potichu hmkať pieseň ktorá prichádzala z rádia.
Jaejoongovi sa podarilo Yoochunovi zasadiť smrtiaci úder keď ho po neúspešných pokusoch konečne uštipol do bradavky.
„Zrada!“ zvolal Yoochun o dve oktávy vyššie.
„Chlapci vy máte veľa energie!“ Zvolala servírka spoza pultu, „čo keby ste to stíšili o pár decibelov dole. Mám tu aj iných zákazníkov.“
„To povedz Yoochunovej bradavke,“ obránil sa Jae.
„Počúvaj ma sem!“ Ruby sa oprela oboma rukami o sendvičový pult, „prestaň vydávať také zvuky!“
„Ja?“ ukázal na seba Yoochun.
„Hovorím s tvojou bradavkou.“
Jae sa neudržal a nahlas sa rozosmial. Ani salva nadávok a séria štuchancov pomiešaná s buchnátmi ho nevyviedla z mieri. Yoochun mu za trest ukradol z taniera palacinku a napchal si ju celú do úst.
„Z vás jedného dňa vyrastú príšerní dospeláci.“ Ruby pokrútila hlavou.
„Jaejoong nikdy nevyrastie, to ti garantujem!“ zvolal Yoochun pohoršene.
A aby Jae dodal jeho slovám ešte váhu, začal na mieste tancovať na pieseň ktorá začala hrať v rádiu. Nezabudnuteľná basa nútila jeho telo hýbať sa v štýle nad ktorým Yoochun musel pretáčať očami.
„Ako dlho sa budem musieť za teba ešte hanbiť?“
„There comes my hero!“
Zvonček na dverách skutočne oznámil hosťa ktorý vošiel dovnútra. Z nejakého zvláštneho pohnútku Jaejoong okamžite prestal spievať. Prstom strel džem z palacinky a pohliadol na muža ktorý podišiel k pokladni a začal pokladať svoju objednávku.
„Nečum.“ Jae si nevšimol, že ho Chris sleduje dovtedy pokiaľ ho pod stolom nekopol do nohy.
„Čo?“
„Čumíš po ňom.“ Pohliadol na muža ktorý si vložil ruky do vreciek od koženej bundy. „Je na teba starý.“
„Neviem o čom hovoríš.“
„Máš sedemnásť a on má na sebe obtiahnuté džínsy. Zo zadného vrecka mu trčí fľakatá handra, čo znamená len jedno, že je opravár. Opravári sú starí!“
„Boha, mať tvoju logiku.“ Yoochun si poťukal po čele.
„Ty si fakt len volavka.“ Chris pokrútil hlavou.
Nič z toho čo jeho priatelia do neho tlačili horom-dolom aj bokom nezabránilo tomu aby sa Jaejoong nepostavil a podišiel k pokladni. Zo zadného vrecka vylovil svoju peňaženku a pohliadol na Ruby ktorá venovala chlapovi žiarivý úsmev. Chvíľu ju pozorne sledoval, než na seba ucítil mužov pohľad. Otočil na neho hlavu a ich pohľady sa prvýkrát stretli.
„Zavadziam.“ Pousmial sa a odstúpil od pokladne.
Chris mal pravdu. Pod bundou mal biele tričko ktoré bolo rovnako pokryté fľakmi od oleja a okolo goliera objavil dve malé dierky. Ruky mal ale úplne čisté. Odobral sa k stolu v rohu miestnosti takže Jae mal dosť času na to aby vo svojej hlave odomkol level nedosiahnuteľné nároky. Tie stehná ho moli rozpučiť v akomkoľvek počasí a v akúkoľvek minútu jeho života.
„Jaejoong!“ zo sna ho prebrala až Ruby. S povzdychom mu prilepila účtenku na čelo a otvorila pokladňu.
Vôbec sa neobťažoval si z čela stiahnuť papier, proste vybral z peňaženky bankovku a podal ju Ruby. Znova otočil hlavu na muža ktorý mu opätoval pohľad a než si všimol, že má na hlave prilepený pokladničný doklad len sa pousmial. Jae ho sledoval ako si oprel bradu do dlane a pobavene sa na neho díval.
„Môžem mať pre seba nejakého chlapa? Aspoň raz v živote?“ Ruby mu do dlane vtisla drobné. „Je na teba starý!“ odvetila a strhla mu papier z čela.
„Len som sa díval. To sa  nemôžem dívať?“
„Ten je môj.“ Odvetila takmer panovačne. „Teraz padaj.“
„Však sa upokoj.“
„Ty sa upokoj!“ odvrkla, „máš sedemnásť! On dvadsať šesť! To je deväť rokov rozdiel!“
„Ale usmial sa na mňa, nie na teba.“ Mrkol na Ruby a cúvol pár krokov než sa jej otočil chrbtom a vydal sa späť k stolu. Do chrbta ho trafila pokrčená účtenka ktorú po ňom hodila Ruby.

III.

Letné prázdniny Jaemu dýchali na krk ako smutný vrah ktorý sa potrebuje len vyspovedať. Každé jedny z letných prázdnin boli nebezpečné, pretože ich väčšinou trávil u svojho otca ktorý ho brával hrať do barov biliard. Keby jeho matka tušila, kam sa každý víkend jej syn vyskytuje, zrejme by zavolala národnú gardu a svojho exmanžela by hodila pod trajekt. Jaejoong bol adoptované dieťa ktorým sa snažil jeden pár zachrániť už takmer skrachované manželstvo. Dvojica prijala Jaeho za svojho keď mal šesť rokov. Päť rokov sa manželstvo ešte držalo nad vodou, následne sa potopilo a neostal po ňom ani vrak ktorý by sa dal nazvať výsledkom. V podstate mu bolo jedno s ktorým rodičom bude žiť, ale súd nakoniec pristál právo matke. Oboch svojich rodičov mal rád rovnako, ale nikdy sa nemiešal do ich vzťahu. V jedenástich rokoch nemal ani poňatia čo to vzťah vlastne je.
O šesť rokov neskôr, keď si balil svoju tašku aby vyrazil za otcom, mal Jae plnú hlavu muža ktorý odomkol v ňom dvere k dospelosti. Bol to chlap, skutočný chlap a samec pred ktorým by poklal pokojne aj na verejnosti. Kde sa v ňom brali takéto predstavy si nedokázal vysvetliť a Yoochun ho často nazýval predčasne vyspelým.
„Tvoj otec tu je.“
Lúčiť sa s matkou nemalo žiadny význam. Často ju dokonca volal jej krstným menom a ona len s úsmevom prikývla. Nakoniec kto vedel ako skutočne funguje rodičovstvo? Pokiaľ po nej nevrhal nože a nenadával jej, všetko bolo v poriadku. Ich vzťah bol pokojný. Každý Jaeho exces dokázala do nejakej mieri ospravedlniť a keď spravil prešľap veľmi čoskoro sa naučil, že sa to nemá už nikdy opakovať.
Jaejoong si však pripadal ako starý pes.
„Vieš čo to znamená?“ Opýtal sa jeho otec keď Jae za sebou zabuchol dvere od auta.
„Že sa celý víkend nevyspím?“
„Správne.“
Ani prísľub prehýrených nocí nedokázali Jeaho zbaviť frustrácie ktorú pociťoval už celý mesiac od doby kedy videl neznámeho muža v Katie’s diner. Na svete nebola moc ktorá by dokázala z jeho hlavy vymazať úsmev ktorý mu začal rásť v mozgu ako kvet a ktorý normálny človek by už len chcel vykoreniť krásnu kvetinu?
„Dnes večer prídu ku mne kamoši na partičku pokra. Chceš hrať s nami?“ pohliadol na svojho syna ktorý sa zamyslene díval z okna.
„Čo je s tebou? Si neobvykle zamĺkli?“
„Zamiloval som sa.“
Jaejoong neočakával od svojho otca akúkoľvek radu, pretože čo sa týkalo lásky bol ten posledný od koho by chcel brať akékoľvek lekcie. Namiesto plnohodnotného slovného obratu sa mu dostalo srdečného smiechu.
„To poznám.“
Pri vybaľovaní vecí, sa Jae ešte stále prel sám so sebou a snažil sa prehovoriť sám seba, že to čo cíti nie je láska. Nikdy predsa k tomu mužovi neprehovoril ani pol slova. Bola pravda, že opačne to zrejme fungovalo, ale inakšie nie. Usmiali sa na seba a to bolo všetko. Ani nevedel aké bolo jeho meno. Keby sa opýtal Ruby určite by mu to povedala, alebo by ho rovno hodila do kanála.
Mať sedemnásť znamenalo držať v ruke licenciu k autu a prvú lásku. Jaejoong nemal ani jedno. Otec ho učil šoférovať než si spraví oprávnenie. Zdôvodnil to tým, že je zbytočné do školenia vrážať toľké peniaze ak sa to nepodarí na prvýkrát. Výdavky boli to posledné s čím si musel robiť hlavu, ale Jaeho mladá hlava to naproste chápala.
V ten istý večer si objednali štyri krabice pizze a do chladničky dali vychladiť dve basy piva. Jaejoong si už stihol rezervovať jednu z plechoviek. Dvanásť stupňové pivo penilo v hliníkovom obale ako morská pena na pláži.
„Čo je to za pieseň ktorú si stále spievaš?“ opýtal sa ho otec ktorého taktiež občas zvykol volať Sam. Rozhodne jeho vzťah s rodičmi bol zvláštny.
„Stevie Nicks.“ Jae odpil z piva opierajúc sa a kuchynskú linku.
„Je to celkom chytľavá vec.“
„To je.“
Sam vytiahol zo skrinky karty a vybral ich z balíčku. Chvíľu sa díval na svojho syna ktorý popíjal pivo a zamyslene sa díval na plávajúcu podlahu. Musel sa pousmiať, pretože jeho syn zrejme myslel na svoju prvú lásku.
„Kto to je?“ opýtal sa pobavene.
„Speváčka.“ Odtrhol zrak od podlahy a pohliadol na chladničku.
„Zamiloval si sa do speváčky?“ Opýtal sa Sam prekvapene, „ja som myslel, že je to skutočné, nie platonické.“
„Čože?“ Jae mu venoval zmätený pohľad. Pretočil očami a odtiahol sa od drezu. Bez ďalších slov sa vydal von z kuchyne keď sa pri dverách ozval zvonček.
„Bež otvoriť!“
Večer prebiehal s doprovodom hlasného smiechu a cigaretového dymu. Jaejoong sa neopovážil si zapáliť pred svojim otcom, pretože on sám nefajčil. Ostatní ako sa zdalo mohli vykúriť svojimi cigaretami aj medveďa z nory. Na stole sa povaľovali plechovky piva a každý si strážil pri sebe svoju kôpku peňazí. Aj Jaejoong mal vedľa seba pár pokrčených bankoviek.
„Počúvaj ma sem, Jaejoong!“ Max sa k nemu  nahol, „nabudúce až budeme hrať karty my dvaja si vymeníme miesta. Tvoja stolička je zrejme magická.“
„Alebo sú magické moje prsty.“ Odtisol od seba o dvadsať rokov staršieho chlapa.
„Už vieš čím chceš byť?“
„Huslista alebo nájomný vrah.“
„Jedno nevylučuje druhé,“ Odvetil Al s cigaretou v ústach.
Počas skutočne hlbokej konverzácie o tom aké nebezpečné je si najímať vrahov skrz dark web, niekto zazvonil pri dverách a tým vydesil Maxa. Samozrejme že sa mu ostatní začali smiať, že si pre neho prišli agenti FBI. Jaejoong ich odignoroval a utrúsil niečo o tom, že to zrejme bude Yoochun ktorý sa zmienil o tom, že sa za ním zastaví.
S nápevom na perách Jae odomkol a otvoril dvere. Keď zahliadol kto stál pred dverami, jediné na čo sa zmohol bolo, že sa oprel o hranu dverí a z časti ukryl svoje telo aj úsmev. Nebolo možné aby sa hviezdy takto pomiatli a priviali k jeho dverám muža ktorého nemohol z hlavy dostať celý mesiac.
„Nerád ruším v takúto hodinu, ale dostal som defekt a potreboval by som len nejakú záplatu. Nemám pri sebe rezervu a odťahovku nechcem volať.“
„Jae kto je to?!“ zvolal otec z kuchyne.
„Yoochun!“ zvolal naspäť a skôr než vystúpil z dverí vzal zo stolíku dvoje kľúčov. Jedny boli jeho vlastné od domu a druhé od garáže. Zabuchol za sebou dvere.
„Si bosý vieš o tom?“ opýtal sa chlap nechápajúc. „Ak tam je tvoj otec, bude zrejme skôr vedieť čo potrebujem.“
„Záplatu na prsknutú gumu. To nič nie je. A viem, že som bosý, to preto aby som nemohol utekať.“ Pousmial sa krátko a vykročil cez trávnik ku garáži.
Muž ho nasledoval až k vrátam ktoré Jaejoong vytiahol do dostatočnej výšky aby obaja bezpečne vstúpili dovnútra. Zažal svetlo a rozhliadol sa okolo seba. Prekročil olejovú škvrnu na zemi a sklonil sa k poličke odkiaľ vytiahol dva kusy plastových vrecúšok so záplatami na pneumatiky. Skôr než si ich stihol muž vziať, Jaejoong stiahol ruku späť.
„Smiem vedieť komu ich dávam?“
Obaja sa na seba chvíľu dívali a Jae si bol istý, že to čo videl v tých hlbokých svetlých očiach boli iskry. Hviezdy mohli byť akokoľvek zmätené, ale neboli sprosté. Bolo dosť možné, že si ho práve muž vybavil z bistra.
„Yunho.“
„To je veľmi pekné meno,“ Jae sa s úsmevom nahol na bok. Hravo sa začal ovievať s dvoma kusmi záplaty akoby to bol nefalšovaný vejár priamo s Benátok.
„Ja som Jaejoong.“
„Už si niekedy opravoval pichnutú gumu, Jaejoong?“
Jae nepotreboval tento pocit vo svojom živote. Prvý krát v živote ucítil ten sladký a opojný medový elixír ktorý sa vylial z jeho srdca rovno do žíl. Ak to bola láska na prvý pohľad tak mu Yunhov tón hlasu napomáhal k tomu aby si pred ním kľakol hneď teraz a bez slova.
„Ešte nikdy,“ Odvetil rovnakým tónom, tisnúc si k hrudi záplatu akoby to bol najväčší poklad. Pristúpil k Yunhovi a mierne zaklonil hlavu aby mu videl do očí.
„To čo teraz robím,“ odvetil Jae očarovane, „je hrozne moc homosexuálne, ak ťa to rozrušuje tak radšej odíď.“
Yunho sa zhlboka nadýchol. Chvíľu si prehliadal jeho tvár a pokúšal sa zaradiť Jaeho plne vykrojené pery do akejkoľvek kategórie ktorú poznal, ale skôr než stihol otvoriť vo svojej hlave úplne novú zložku, jeho oči už mali na muške pehu pod ľavým okom a ani nie o pár sekúnd neskôr sa už Yunho opieral rukou o stenu a díval sa z nebezpečnej blízkosti do jeho očí.
„Hovoríme o tej istej gume?“
„Koľko druhov gúm v tento okamih potrebuješ?“ Opýtal sa Jae, nespoznávajúc svoj hlas. Nič na tom nebolo zábavné, práve naopak, mal pocit, že sa pod Yunhovým pohľadom roztopí.
„Jaejoong...“ oh ako len krásne znelo to meno z jeho úst. Ako sladký nápev, ako vietor ktorý vanie zo západu a prináša vône ktoré v meste nikdy necítil. V ten okamih keď sa Yunho k nemu nahol, si Jaejoong pripadal ako osem ročný chlapec ktorý sa pokúša o svoju prvú pusu. Zdvihol sa špičky a privrel oči.
„Moje auto stojí uprostred cesty, potrebujem tú záplatu.“
Yunho potreboval záplatu na prasknutú pneumatiku a Jaejoong na svoje zlomené srdce.

IV.

Ak bol predtým frustrovaný, tak teraz Jaejoong už nevedel prísť Yoochunovi na meno. Osem dní ubehlo odvtedy čo videl svoju životnú lásku stáť pred svojim domom a prosil ho o akýkoľvek kontakt. Jaejoong sa zdráhal odpovedať na otázku o svojom veku. Sedemnásť predsa nebol kriminál. Aj keď sa mu ostatní smiali, že je volavka, nepripadal si tak. Ak by ho Yunho chcel oprieť o auto a pretiahnuť uprostred ulice, vôbec by sa nebránil.
„Je pravda, že vyzeráš staršie na svoj vek. Je to divné.“ Skonštatoval Yoochun.
„Nevyzeral si tak staro keď sme hovorili naposledy.“ Belle prikývla namáčajúc si hranolku do kečupu.
Občas sa Jae pýtal sám seba či je naozaj tak zabrzdená alebo sa snaží byť len roztomilá aby sa niekomu dostala do nohavíc. Na neho to rozhodne nepôsobilo. Len pokrútil hlavou a otočil hlavu smerom k ceste. To najlepšie na čo sa uprostred dňa zmohli bolo vysedávať na lavičke a sledovať autá  a ľudí okolo seba.
„To robí s ľuďmi zlomené srdce; pridá im roky v tvári.“
Na tom niečo zrejme bolo. Ale skutočne mal zlomené srdce? Alebo si len myslel, že tak bolí neopätovaná láska? Ako mal do čerta vedieť, že je zamilovaný a nebolo to obyčajné poblúznenie hormónmi? Yunho nevyzeral, že by sa túžil zapliesť s volavkou. Keby boli obaja v tom istom veku, zrejme by mu to nevadilo. Sedemnásť rokov však bolo dosť na to aby sa Jae mohol rozhodovať sám za seba.
„Tak si skús niekoho nájsť.“ Nadhodil Yoochun.
„Nechcem nikoho...“
„Žijeme v L.A. tu sa to homosexuálmi len hemží.“ Znudene si oprel hlavu o stenu a pošúchal si nos.
„Hovorím, že nechcem nikoho iného.“
„Nebuď upnutý na chlapa ktorý je od teba o deväť rokov starší. A čo to robí? Automechanika? Nevravel to Chris predtým? Takí chlapi sú nerváci.“ Zatvoril unavene oči.
Jaejoong prezrel. Len jedna osoba ho mohla dostať do blízkosti Yunha a tou bola Ruby ktorá mu prezradila o Yunhovi prvú osobnú informáciu: jeho vek.
„Ako vôbec vieš, že je gay? Možno len bol milý,“ pokračoval Yoochun vo svojej analýze.
„Už odišiel.“ Odvetila Belle odpisujúc na správu v mobile.
„Fakt?“ Yoochun otvoril oči.
„Hneď potom ako si povedal, že je o deväť rokov starší.“
„Dobre mu tak,“ odvetil a opäť zavrel oči, „sám sa popáli.“
Keby Jaejoong nebol vo svojej podstate tvrdohlavý sráč, Ruby by ho už dávno vyrazila cez presklenú stenu. Ešte by sa dívala ako krváca na podlahe aby si raz a navždy zapamätal, že nemá svoj nos strkať tam kde ho nikto nechce. Pýtať si od nej informácie ktoré využívala striktne na osobné účely bola drzosť prvého stupňa.
„Povedala som ti, že je môj!“ odvrkla nepríjemne.
„Ale ty tomu nechápeš! Yunho a ja sme si súdení hviezdami!“
„Jae  máš sedemnásť!“
„To je predsa jedno!“ odvetil zúfalo, „predsa nechcem aby mi okamžite vyšukal mozog z hlavy.“ Pohliadol Ruby do zelených očí a nevinne mrkol. „Dobre tak možno chcem ale...“
„Ty si neuveriteľný.“
„Môžem snáď za to, že sme si súdení?“
„Nie ste si súdení! Ty len proste nevieš kedy máš dosť!“ Naštvane začala utierať pult okolo pokladne.
„Proste sa nevieš zmieriť s tým, že ho ku mne priviedli hviezdy!“
„Ty si fakt decko!“
„Zamilované decko.“
„Si nechutný!“
„Ruby ja mám sedemnásť, nie sedem!“
„Smola,“ odhodila utierku bokom a oprela sa oboma rukami pult, „nepoviem ti nič! Yunho je môj! Celkom úspešne pokračujem svojim flirtovaním k noci na ktorú nikdy v živote nezabudnem, ale ak budeš dobrý tak ti možno utrúsim pár detailov.“
Jae pozdvihol obočie. Chvíľu si ju zvedavo prehliadal než pokrúti hlavou, „a mne hovoríš, že som decko? To sa  s ním chceš len vyspať?“
„Samozrejme, že nie,“ odvetila už pokojnejšie, „muži ako on nenosia ruže ani víno.“ Snáď vyzerala sklamane keď sa dívala na pokladňu.
„Ruby sakra povedz mi to!“
„Ruším?“ vstúpil medzi nich tretí hlas, „ja len, že sa celkom ponáhľam. Mám len polhodinovú pauzu a potreboval by som sa najesť.“
Hviezdy museli na Jaeho vplývať aj počas dňa kedy ich na oblohe nebolo vidno. Odtiahol sa s úsmevom od pokladne ale zároveň sa naklonil k Yunhovi. Opäť mal na sebe to isté tričko a džínsy ako keď ho videl prvý krát.
„Yunho, ahoj.“
Skôr než ho stihol menovaný pozdraviť, Ruby sa okamžite medzi nich vložila a opýtala sa Yunha na jeho objednávku.
„To čo vždy,“ kývol hlavou a vrátil svoju pozornosť na Jaeho.
„Neverím,“ začal Jaejoong, „chodím tu tak často ale nikdy predtým sme sa nestretli a ty už máš svoje to čo obvykle. Ako to, že sme sa nikdy nestreli?“
„Máš na mysli niečo konkrétne?“
Opäť ten tón hlasu ktorý ho dostával do kolien. Na svete nebola momentálne sila ktorá by Jaeho dokázala od Yunha odpútať.
„Žeby si sa mi skrýval?“
„Nemyslím,“ nakrčil nos pobavene, „možno si sa skrýval ty.“
„Pred tebou by sa skrýval len idiot.“
„To mi lichotí.“ Yunho sa oprel bokom o pult.
Bol to ten okamih kedy si Jaejoong prial aby každý predmet ktorého sa Yunho dotkne bol on sám. Aby sa dokázal prevteliť do jeho oblečenia a objímať jeho horúce telo, kryť ho pred nečistotami a dažďom, objímať ho a chrániť. Hneď ako Yunho otočil hlavu späť na Ruby, zmocnila sa ho panika a prazvláštny pocit ktorý ho bodol priamo do pľúc. Bolo priam nemožné sa opäť poriadne nadýchnuť. Hrdlo sa mu samovoľne zovrelo. Ruby stála na druhej strane od nich a dívala sa Yunhovi priamo do očí. Opätoval jej pohľad, aj úsmev a flirt ktorý vyplynul zo situácie. Jaejoong si uvedomil, že nech urobí čokoľvek, aj keby pred ním kľačal, nikdy sa na neho nebude dívať ako na Ruby.
Žiarlivosť.
„Yunho,“ pokúsil sa ho opäť osloviť. Potiahol ho za rukáv aby si ukradol jeho pozornosť. Možno to bola chyba vôbec sa dotýkať človeka ktorý mu rozbúšil a zlomil srdce v ten istý okamih, ale keď mu Yunho pohliadol do očí, Jaejoong by prisahal, že keby ho v ten okamih Yunho pobozkal, držal by v rukách celý vesmír, tlačiac si ho do hrude. Ruby sa začala smiať poza jedálny lístok.
„Jae,“ oslovila ho so smiechom, „čo keby si si šiel sadnúť a ja ti prinesiem palacinky?“
Dala mu práve najavo, že sa chová ako dieťa?
„Zjem si to na stojáka,“ Yunho kývol hlavou na Ruby a odobral sa na toalety.
„Som takto blízko aby som ti bodol vidličku do oka!“ Jaejoong sa nahol cez pult k servírke.
„Jae, dospelí ľudia sa neťahajú za rukávy,“ zasmiala sa, „si dieťa, rozumieš? Pre Yunha si len dieťa.“
„Každé dieťa vyrastie,“ odtiahol sa na stranu, „snaž sa, veľa času nemáš.“
Bez ďalšieho slova alebo pohľadu, Jaejoong zmizol za dverami bistra. To bolo naposledy čo ho Ruby videla. Často k nej ešte chodili Yoochun, Belle a Chris, ale na jej otázku kde sa podel Jae ani jeden neodpovedal. Časom sa aj ich prítomnosť začala redukovať až nakoniec po štvorčlennej partičke ktorá oživovala zapadnuté bistro ktoré sa nachádzalo za kinom, neostala žiadna pamiatka, len malá zarámovaná fotka ktorá visela na stole medzi ostatnými stálymi zákazníkmi.

V.

         Nad Los Angeles sa prehnala práve búrka a zanechala za sebou kvapky diamantov ktoré sa leskli na strechách domov. Mokrý betón voňal ako tráva a tráva voňala ako mach. Celý pomýlený svet sa naraz vyklopil z neba ako zmrzlina ktorá vypadla z naberačky do kornútku. Ulice sa opäť začali zapĺňať ľuďmi ktorí prežili dážď v bezpečí domovov.
Leto práve nabralo na obrátkach. Horúčava udrela okamžite späť a spôsobila, že na ulicu vyšlo viac polonahých ľudí než oblečených. O to horšie, že práve začali letné prázdniny ktoré si užíval každý žiak či študent. Mladí ľudia sa vrátili do raňajších ulíc a oživovali okolie ako okrasné rastliny nasadené pozdĺž chodníkov.
Jaejoong nebol jedným z tých ktorý by teraz pobehovali po chodníku. Sedel totiž vo svojom starom modely Chevrolet Impala a hľadal si miesto na parkovanie. Ubehol rok od doby kedy získal papiere k autu a auto zároveň. Jeho otec ho pyšne pobúchal po ramene a podal mu kľúče so slovami: je z teba skutočný chlap. Každý deň dochádzal na univerzitu vo svojom prvom a zaslúženom aute. Na benzín si zarábal brigádou a ostatné nijako neriešil, pretože jeho rodičia mu od šiestich rokov šetrili na vysokoškolské štúdium. Kariéra huslistu alebo nájomného vraha ostala ležať v zatlčenej rakve pohodenej na povale. I keď Jae husle miloval, rozlúčil sa so svojim nástrojom v osemnástich keď nastúpil na univerzitu a čas mu zožral všetok talent.
„Môj sráč!“ Yoochun zvolal cez cestu mávajúc rukami, „som tuna!“
„Sám si sráč!“ Jae sa vyklonil z auta a ukázal mu prostredník.
„Nikto nie je na vaše dementné poznámky zvedavý.“
„Chris keby si sa raz pridal k nám dementnom, zistil by si aký úžasný pocit to je.“
„Úžasný pocit demencie?“
„Nie ste vôbec vtipní!“ bola to práve Belle ktorá uťala ich konverzáciu, „ak by ste študovali psychológiu ako ja tak by vám vaše trápne poznámky neprišli vtipné.“
„Sme obmedzení čuráci, ospravedlňujem sa.“ Yoochun si priložil obe ruky na hruď.
„Nemal by si s tým autom zájsť na emisie?“ bol to práve Chris ktorý začal skúmať auto už len z tej pohnútky že by ho kedykoľvek Jaemu ukradol a tváril sa, že v tej dobe bol na Islande.
„Prečo?“
„Videl som za tebou čiernu čiaru.“
„Aj ja!“ Zvolala Belle.
„A nemáte vlčiu hmlu?“
„To je zase čo?“ Opýtal sa Yoochun s povzdychom. „Čo ťa učia na tej škole?“
„Ako umrieť mladý,“ odvetil s úsmevom než podišiel k Yoochunovi a vzal ho okolo ramien, „tak čo?“
„Urob si emisie.“
„Ja mám lepší nápad, spravím si filter z tvojich vlasov.“
„No dovoľ?!“
„Pôjdeme už alebo čo?“
„Belle, čo si nervózna?“
„Pretože tvoje auto to tu všetko zasmradilo a teraz sa na nás dívajú! Bež na emisie!“
Jae okamžite založil ruky na hrudi a premeral si svojich priateľov ťaživým pohľadom. Ešte pred dvoma týždňami im bolo jeho skurvene čierne auto viac než dobré, keď ich rozvážal opitých ako drobné mince. Keby niet jeho tak by sa rozkotúľali a zatúlali.
„O čo vám ide?“
„Yoochun zistil kde...“
„Nezistil som absolútne nič!“ zvolal aby prekričal Belle ktorá okamžite začala hľadieť do mobilu.
„Nechcem vedieť o vašich tajomstvách a ten filter si dám spraviť, ale nie teraz, dobre? Tak ma naďalej vynechávajte zo svojich tajomstiev!“
„Niekto je podráždený, pretože sme použili slovo filter vo dvoch zmysloch.“ Belle sa schovala za Chrisa ktorý otrávene zagánil pred seba. Opäť sa stal niekoho štítom keď šlo o dohady v parte.
„Jaejoong nemá žiadny filter, takže sa divým, že vôbec pozná význam toho slova.“

VI.

Svet bol malé miesto keď sa jednalo o obľúbené kluby. Jaejoong sporadicky navštevoval len pár miest ktoré naozaj miloval. Medzi nimi ešte stále bol klub Sedemnásť ktorý v poslednej dobe trocha zanedbával pretože bol od ruky. Dnes bol však výnimočný deň; Chris oslavoval narodeniny. Tento krát sa po stole nerozkotúľali žiadne mince. Jaejoong vyložil dve päťdesiat dolárové bankovky na stôl a pohliadol na svojich priateľov s otázkou v očiach.
„Takže nemáš drobné?“ povzdychol si Yoochun a strčil ruky do vreciek od nohavíc, „žiadny biliard? Neverím.“
„Nikto mi tu  nerozmení päťdesiatku na drobné pretože chceme hrať biliard.“
„Tebe určite áno,“ pousmiala sa Belle opäť ťukajúc do mobilu.
„A to malo byť čo?“
„Že si sexy a určite ti to barman vymení tak vypadni a konaj svoju povinnosť!“ popostrčil ho Chris, „mám narodeniny!“
Občas bol človek použitý ako nástroj a v živote Jaeho to bolo viac než často. Keď šlo o jeho kamarátov svet bol veľmi malý na to aby im nesplnil každé prianie. Nakoniec nezáležalo koľko toho urobí, pretože sa mu väčšinou všetko vrátilo naspäť. Hneď ako sa dostal k baru nadviazal očný kontakt s barmanom. Chvíľu sa na seba dívali než sa Jae pousmial a zašušťal bankovkou medzi prstami.
„Mám pre teba zapnúť jukebox?“ opýtal sa barman.
„To nie je zlý nápad, ale potrebujem rozmeniť na žetóny k biliardu.“ Posunul päťdesiatku po bare k nemu a chvíľu čakal, než barman odloží utierku a otvorí pokladňu.
„Pre verných zákazníkov všetko.“
Yoochun medzi tým obsadil jediný voľný biliardový stôl. Hneď ako zahliadol svojho priateľa s fľašou a pohármi v ruke vyšiel mu v ústrety.
„Na to ťa je, ale ísť rozmeniť peniaze—“
„Ja to neviem ako ty.“
„Čo nevieš ako ja?“ osopil sa naštvane a buchol Yoochuna po chrbte.
„Pobite sa až potom čo mi dáte žetón.“ Chris k ním vystrel ruku.
„Hráme dvaja proti dvom alebo nie je možné Belle odtrhnúť od mobilu?“ Jaejoong mu vtisol do dlane žetón.
„Svet je kúzelné miesto plné núl a jednotiek.“
„Buď si jednotka alebo nula.“ Jae siahol po tágu a kriede.
Jae už bol značne podgurážený keď začal premýšľať o guliach ako o zbrani hromadného ničenia. Yoochun sa snažil dokázať že tágo nemusí byť pripevnené k zemi aby sa na ňom dal tancovať pole dance. Chris sa neustále smial na tom akí sú jeho priatelia idioti zatiaľ čo Belle sa už dávno dostala do inej mužskej spoločnosti. Pre Jaejoonga bol život momentálne uzatvorený medzi štyrmi stenami baru. Večne uväznený vo svojej mdlej spomienke, nedokázal ľuďom príliš dlho ukazovať svoju tvár bez toho aby sa skľúčene nestiahol späť do ulity. Yoochun sa mu často snažil pomôcť – vytiahnuť von zo svojho malého sarkastického sveta, ale za oplátku dostal rovnaký výprask ako všetci ostatní.
A potom tu boli také momenty ako tento, keď niekto do jukeboxu hodil pár drobáskov a Jae ožil luminiscenčným životom. Pohodil si bielou guľkou zatiaľ čo reproduktorov udierala basová linka piesne Edge of seventeen. Stalo sa zvyklosťou, že kam kráča Jae tam kráča aj táto pieseň.
„I went today, maybe I will go again tomorrow, and the music there it was hauntingly familiar, and I see you doing…” Jaejoong zovrel tágo, predstierajúc, že drží mikrofón. Yoochun sa k nemu o chvíľu pridal s vokálmi ale čoskoro len mávol rukou a kopol do seba panáka.
With the words form a poet, and the voice from a choir, and a melody...“ Podmanivý a hlboký hlas si našiel cestu k Jaejoongovi akoby niekto spieval len a len pre neho. O chvíľu na svojom chrbte ucítil dotyk dvoch teplých dlaní. S úsmevom privrel oči dovoliac cudzincovi aby ďalšie slová smeroval priamo do jeho ucha. Ďalšie slová ostali pohltené v bozku pri ktorom Jae zatvoril oči.
„Vyrástol si,“ šepol Yunho, „spoznal by som ťa všade.“
Jae sa krátko zasmial. Na svete neexistovala spravodlivosť ktorá by teraz rozhodla ktorý z nich by sa mal po správnosti plaziť tomu druhému pri nohách. Bola tu totiž veľká pravdepodobnosť, že Jae by sa plazil stoj čo stoj.
„Ako sa má moje auto?“
„Nebol som si istý, že si to ty,“ Yunho začal jeho krk posievať drobnými bozkami.  
„Už je filter spravený?“
„Videl som ťa len z kancelárie. Kiežby tam Junsu vtedy nebol.“
„Môžem si pre to auto prísť v pondelok?“
„Chcem ťa!“ Yunho majetnícky objal rukami Jaeho útly pás.
„Keď som videl tvoje meno,“ zaboril nos do línie jeho krku, „myslel som, že blúznim.“
„Sú to dva roky.“
„Zmizol si.“
„Chcel si aby som zmizol.“
„Ruby chcela aby si zmizol,“ opravil ho Yunho, „ja nikdy.“
„Takže by si si to pokojne rozdal s volavkou?“
„Ak by si ma neudal.“
Jaejoong sa rozosmial. Oprel si hlavu o Yunhove rameno a unavene si povzdychol. Nedokázal otvoriť oči, určite by sa Yunho náhle rozplynul a on by len zistil, že okolo neho krúžil alkoholový opar. Mal sedemnásť keď spoznal Yunha a bol presvedčený, že vidí oči človeka ktorého bude milovať dokonca života.
„Poď so mnou, prosím.“ Počuť Yunha prosiť bol úplne nový zlet udalostí. Ten veľký chlap ktorý sa na neho v garáži díval akoby ho chcel zhltnúť ako malinu ho teraz vábil k sebe na medové reči.
„Nemali by sme sa najskôr spoznať?“ navzdory Yunhovým protestom Jae zlomil to krehké puto ich objatia a otočil sa mu tvárou.
„Myslel som, že sa už poznáme.“ Odvetil Yunho.
Ah,“ s povzdychom opäť zaklonil hlavu, „ja som sníval o večnej láske, o bezodnej oddanosti a rokoch vášnivého sexu. Boríš moje chlapčenské sny o tebe, Yunho.“
„Pretože už nie si chlapec, si muž.“
„Možno nechcem byť muž,“ Jae položil obe svoje dlane na jeho hruď, „chcem byť večne ten sedemnásť ročný chlapec ktorý ťa potiahol za rukáv aby si si ho všimol. Chcem aby si ma naučil pochopiť, čo skutočný muž potrebuje.“
Yunho sa naklonil dopredu, len pár centimetrov od Jaeho pier. Prstami pravej ruky prebehol po jeho krku než o chvíľu nežne obopol prsty okolo jeho hrdla. Pritisol nos o jeho líce a zatvoril oči.
„Sú sny a predstavy, ktoré z toho chceš uskutočniť?“
„Jedno nevylučuje druhé.“

VII.

V tú noc Jaejoong uložil svoje sny k spánku a nechal priestor predstavám. Yunhov byt bol priestranný s nízkym stropom a čiernymi lakovanými podlahami. Jaejoong nevedel, či je to správne, pretože nikdy vlastný byt nevlastnil a tiež netušil či je správne bývať nad vlastnou dielňou. Mať prácu len o poschodie dole muselo byť niekedy stresujúce.
„Určite si všetko postavil vlastnými rukami.“ Odvetil Jaejoong keď sa vyzul z čižiem a po ceste si z nôh stiahol aj ponožky. Yunho ho so záujmom pozoroval ako kráča a zanecháva na podlahe drobné vlhké stopy. Ostal stáť pri dverách so založenými rukami, vnímajúc Jaeho ako dekoráciu ktorú by mohol umiestniť kamkoľvek v byte a vždy by bola na správnom mieste.
„Máš rád čiernu farbu?“
„To znamená, že mám rád všetky farby,“ pousmial sa Jaejoong.
„Dáš si niečo na pitie?“ konečne sa rozhýbal od dverí.
„Len vodu.“
Yunho sa krátko zasmial. Rozsvietil v kuchyni a otvoril chladničku. „Predo mnou sa nemusíš hrať na neviniatko. Ak chceš pivo tak ti ho dám.“
„Zdá sa ti, že na mne tie pivá ešte dostatočne vidieť nie sú?“
„Pivá nie, ale panáky áno,“ Yunho zabuchol nohou chladničku a položil obe fľaše na linku, „vodka?“
„Vodka.“
„Ja som chcel vodu.“ Jae poukázal na fľašu ktorú mu Yunho podával.
„Ešte zhrdzavieš.“
„Si strašný hostiteľ.“
„Neprišiel som ťa sem hostiť,“ Yunho sa k nemu nahol, „ale pretiahnuť ťa.“
„A čo ťa vedie k tomu, že chcem? Možno som sem prišiel byť len pohostený.“ Jae pozdvihol obočie a napil sa plnými glgmi.
„Pohostím ťa mojim penisom.“
„Som na bezpenisovej strave.“
Yunho sa s povzdychom otočil a odstúpil od neho. V jeho gestách bola značná iritácia. Chvíľu mlčal a díval sa niekam do neznáma než pokrútil hlavou. Kam sa podel ten chlapec z garáže, ktorý sa k nemu naťahoval na špičkách a prosil o bozk?
„Ja si to tu radšej obzriem, dobre?“ a skôr než by Yunho stihol povedať švec, Jae okolo neho prekĺzol rovno do kúpeľne kde si rozsvietil a zamiloval sa hneď druhýkrát na prvý pohľad.
„Ty máš vírivku?“
„Áno, ale víry len pre mňa!“ zvolal Yunho naspäť.
„Čo ty vieš, možno bude víriť aj pre mňa, za pokus nič nedám.“
Yunho pretočil očami. Odložil neodpité pivo na stolík a s ďalším povzdychom sa odobral do kúpeľne kde už Jaejoong sedel na kraji a púšťal do vane vodu.
„Tak  môj penis ti nie je dobrý ale vaňa áno.“
„Vari sa tvoj penis dokáže víriť?“ Jae pozdvihol obočie a postavil sa, „a teraz ma ospravedlň.“
„Nie, ale iné veci sa dokážu víriť ktoré do teba rád vsuniem.“ Yunho skrátil vzdialenosť medzi nimi na obyčajných pár centimetrov. Priložil svoju dlaň na Jaeho tvár a pohladil po líci. Keď sa však chcel nakloniť po bozk, Jaejoong sa hravo odtiahol na stranu a prstom mu zatlačil do hrude.
„Neskôr.“
„Neskôr je kedy? Keď zneužiješ celý môj barák?“
„Možno ešte neskôr.“ Pretiahol si tričko cez hlavu a pohodil ho smerom k Yunhovi ktorý ho obratne zachytil a privoňal k nemu.
„Vieš, že ťa chcem, a zneužívaš to!“ Yunho bodol rozčúlene prstom do vzduchu, „nemysli si, že ťa nechám pochodovať po mojom byte a nič z toho nedostanem!“
„Priniesol by si mi ešte pivo? Je fakt skvelé! Desiatku mám najradšej.“
Byť ignorovaný vo vlastnom dome, hosťom ktorý zo seba spravil hosťa, bola tá najhoršia vec aká sa Yunhovi kedy medzi týmito stenami stala. Neschopný povedať ďalšie slovo, odobral sa do kuchyne. Túto krátku pauzu využil Jae na to aby sa bleskovo vyzliekol donaha a vkĺzol do vody. Bublinky obliali jeho telo a masírovali jeho svaly akoby ho chceli vyniesť do výšin a odletieť s ním.
„Vravel som ti, že sa bude pre mňa víriť.“ Usmial sa Jae keď Yunho vošiel do kúpeľne a zatvoril za sebou dvere aby zbytočne neunikalo teplo.
„Jednu výhodu to má,“ Yunho k nemu natiahol ruku s fľašou, „aspoň budeš pre mňa teplý a poddajný.“
Jaejoong vystrúhal grimasu a obopol prsty okolo fľaše keď Yunho potiahol sklo k sebe a naklonil sa tesne k jeho tvári, hľadiac do jeho tmavých očí, pokúšajúc sa ich zhypnotizovať.
„Za bozk.“
Poslušne ako sa patrí, Jaejoong natiahol krk a pritisol pery na Yunhove líce. Vylúpol mu fľašu z ruky a oprel sa o vaňu. Tento nevinný bozk však nemal takú odozvu akú si Jae prial. Dostalo sa mu chladného pohľadu ktorý opäť vystriedal Yunhov povzdych.
„Tvoje pery dokážu viac než detské pusy.“
„Nebola detská.“
„Videl si svoje pery?“
„Každý deň ich vidím.“ A dostatočne to dal svojmu staršiemu partnerovi aj poznať, keď perami objal hrdlo fľaše a napil sa zlatistého moku.
„Takže takto to je,“ Yunho založil ruky v bok, „ja budem do teba chlebom a ty do mňa betónovými tvárnicami.“
„Ale to nie.“ Zasmial sa krátko.
„Takže sa dnes nedočkám sexu.“
„Hm,“ zamyslel sa Jae krátko, „asi nie.“
„Z akého dôvodu?“
„A čo takto najskôr rande?“ mykol plecami.
„Rande.“
„Rande.“
„Ty chceš ísť so mnou na rande aby sme sa mohli spolu vyspať?“ Nechápajúc podstatu randenia, musel sa Yunho posadiť na kraj vane aby si bol istý, že to čo počuje nie je spôsobené z výparov z vírivky a ani to nepôsobí Jaejoongova prítomnosť, ale proste hovorí čo hovorí ako osoba ktorá sa nachádza, existuje a žije.
„Pozri sa, Yunho,“ Jae odložil fľašu na kraj a pritiahol sa bližšie k nemu, „hovoríme tu o láske na prvý pohľad. Mal som sedemnásť keď som ťa prvý krát stretol. Nemôžeš zničiť moje chlapčenské sny len tak, pretože mi povieš, že je zo mňa už muž. Tento sen si zobrať nedám.“
„Zaujímavé, keď si mal sedemnásť tak si bol celý nedočkavý aby som ťa pretiahol.“
Jae sa pousmial. S pokrútením hlavy sa oprel späť a položil obe dlane na bublajúcu hladinu vody. Bol za ňu rád, pretože tak mu zmes vĺn a bublín ukrývali jeho chúlostivé partie.
„Chcem ísť s tebou na rande.“
„Jae...“
„Hovoríme o večnej láske.“
„O večnej láske?“ zasmial sa krátko.
„Prvá láska je večná, to nevieš? Nezabije ťa to ak pôjdeš so mnou na rande.“
„Si odo mňa o deväť rokov mladší.“
„A predsa som u teba vo vani a nemáme sex.“ Odvetil krátko.
„A čo ak chcem len sex? Proste ťa chcem pretiahnuť a poslať domov?“ nadhodil Yunho bez akéhokoľvek úsmevu. Prstami pravej ruky prešiel po hladine vody a dal si záležať aby jeho pohľad na Jaejoonga zapôsobil.
„V tom prípade so mnou len strácaš čas.“
„Pôjdeme na jedno rande, vyspím sa s tebou a bude.“
Frustrovaný nad hranice únosnosti, Jaejoong skĺzol nižšie pod hladinu. Oprel si hlavu o keramický okraj vane a prehrabol si vlhké vlasy. Cítil sa ako zatvorený v klietke; buď ostane vnútri v bezpečí a urobí čo Yunho chce, alebo odíde a stratí sa v prievane akoby nikdy ani neexistoval.
„Som panic.“ Vyklopil zo seba otrávene.
„Tak vidíš? Po prvé so svojou prvou láskou, nie je to úžasné?“ Yunho sa povzbudivo usmial.
„To ma nemôžeš vziať na jedlo? Dáme si pizzu, pôjdeme do kina. Nemusíš to ani volať rande. Budeme len dvaja chlapi ktorí si vyšli na jedlo.“ Jaejoong si ponoril hlavu z časti do vody a začal fúkať medzi bublinky svoje vlastné.
„Prečo nepovieš rovno, že chceš romantiku?“
„Hovorím o tom už päť minút!“ vyrútil sa z vody naštvane. Rozhodil rukami a vyšplechol H2O rovno na Yunha.
Oslovený sa nahlas rozosmial, čo Jaejoonga prinútilo sa schovať späť pod vodu. Začal hundrať čo mu nebolo samozrejme rozumieť. Len v kútiku duše dúfal, že jeho červeň v tvári pripíše teplej vode do ktorej sa celý ponoril.
„V tom prípade by som ťa mal zaviesť domov až sa vykúpeš.“
„Prečo?“
„Ako správny gentleman a romantik, ktorý si ctí tvoje panické prianie, ťa musím odviesť domov do bezpečia. Si ubytovaný na internáte?“
„Nie, žijem s mamou.“
„Tak ťa odvediem k tvojej matke a po ceste kúpime kyticu decentných kvetov aby som neprišiel s prázdnymi rukami.“ Yunho sa postavil a siahol po osuške ktorá visela prehodená na rebrinách.
„Nemôžeš ma odviesť o jednej ráno domov, je to nebezpečné a nepatrí sa to!“
„Budem ťa ochraňovať.“
„A prečo nemôžem ostať cez noc? Ako správny gentleman mi poskytneš posteľ a bezpečie tu a nie v aute kde nás môže prepadnúť sadomasochistický gang!“ Yunho si myslel, že je nemožné sa rozčúliť a ofučať zároveň ale zdalo sa, že Jae zvládal viac vecí naraz a to celkom dobre.
„Sadomasochistický?“ opýtal sa zaujato.
„Nemôžem bývať u teba?“
„Bývať?“
„Máš veľký byt a je voľný! Mimo to, od teba by som to mal bližšie do školy. Samozrejme, že by som ti platil za nájom.“ Devätnásť ročný študent namočený vo vírivke dvadsať osem ročného automechanika podivne rýchlo ožil a pritiahol sa k okraju vane aby bol k Yunhovi čo najbližšie.
„To porušuje všetky tvoje pravidlá zdržanlivosti.“ Založil ruky na hrudi.
„Len by sme spolu bývali!“
„Takže bývať spolu môžeme ale nemôžem spojiť svojho vtáka s tvojim zadkom.“
„Ale to je druhá vec!“
„Prečo čakať, keď naša láska—“
„Nesmrteľná láska!“ opravil ho Jaejoong pohotovo.
„Nesmrteľná,“ zasmial sa Yunho od srdca, „láska je večná? Môžeme spojiť anál s pohlavným orgánom a milovať sa naďalej.“
Jaejoong sa okamžite urazil. Yunho práve rozrazil jeho dokonalú predstavu o dokonalom chlapovi a hodil mu ju pod nohy. „Chcem byť tvoj spolubývajúci a nič iné!“
„Ale my spolu nemôžeme bývať,“ na perách sa Yunhovi držal hravý úsmev, „pretože spolu ani nechodíme. Najskôr musíme spolu začať chodiť!“ vysvetľoval trpezlivo, „aby sme sa mohli pobozkať a potom náš vzťah posunúť na druhý level. Kým budeme mať sex tak to bude trvať tak pol roka, a až potom môžeš ísť ku mne bývať.“
„To funguje takto?“
Yunho si zakryl tvár uterákom do ktorého sa rozosmial. Buď si Jae z neho už otvorene strieľal alebo fakt nemal poňatia čo hovorí a zatĺkal len zo strachu pred prvým pohlavným stykom. Nakoniec sa zľutoval a čupol si k vani. Rukami sa oprel pri Jaem a pohliadol mu priamo do očí.
„Občas vzťahy tak fungujú, len som sa odvíjal od tvojej predstavy.“ Vystrel malíček na nežne sa ním otrel o Jeho predlaktie.
„Prečo so mnou nechceš na rande, ale úprimne, je to kvôli Ruby?“ opýtal sa potichu, akoby stála za stenou a počúvala ich.
„Nie, to nie.“ Yunho zdvihol ruku a pohladil ho vlasoch. Chvíľu mlčal, obdivujúc rovnú líniu Jaeho nosa a jeho tmavé a veľké oči, odrážajúce svetlo lampy. „Ale tvoje predstavy znejú trocha naivne.“
„Nikdy som s nikým nechodil, takže neviem.“
„Ale už chceš so mnou bývať.“
„To je iné“
Ah, ty si vážne dieťa,“ Yunho sa pousmial. Jeho ďalší pokus o bozk bol opäť sabotovaný keď Jae sklonil hlavu.
Jaejoong mlčal, len sa celý čas díval do bielych kachličiek. V Yunhovom hlase nepočul žiadny výsmech ani prekvapenie, skôr smutné skonštatovanie. Devätnásť ročný a nepobozkaný? Malo to dva rôzne dôvody; buď Jaejoong čakal na Yunha ako to malé naivné dieťa, alebo sa v tom šírom svete nenašiel nikto kto by si k nemu dokázal spraviť cestu – čo bolo veľmi smutné.
„Mal by som sa umyť, voda už vychladla,“ napriamil sa.
Yunho si nemohol pomôcť, ale musel sa začať skutočne zaujímať o Jaejoongovu momentálnu situáciu. Vyzeral byť seriózne zľaknutý. Ani on nebol ten typ človeka ktorý by sa zahrával s citmi pokiaľ by nedostal to čo chce.
„Určite si v poriadku?“
„Hm.“ Prikývol.
„Počkám ťa v obývačke.“ Skôr než sa Yunho postavil, uchopil ho Jae za ruku.
„Takže rande?“
Yunho sa pousmial. Nedalo sa na neho hnevať. Nad Jaem držala ochranu ruku podivná sila ktorá pretvárala každú negatívnu emóciu na cukríky a farebných jednorožcov. Ak sa mohol na neho dívať tými veľkými očami tak musel niesť aj dôsledky za svoje činy. Tentokrát si Yunho dal záležať aby Jae bozk dostal. Prestal byť hravý a túžobne uchopil jeho čeľusť do dlane. Vtisol mu na pery otvorený bozk a hneď na to sa odtiahol a postavil.
„Dúfam, že si nebol nepobozkaný.“ Vyšiel z kúpeľne zanechávajúc za sebou prekvapeného Jaejoonga ktorému sa o pár sekúnd na to objavil na perách úsmev.

VIII.

„Takže ty si ho presvedčil, že si sa už bozkával aby ťa pobozkal?“ Yoochun sa prestal hrať s krabičkou  od cigariet, „nerozumiem tomu. Však keby si chcel tak ťa pobozká okamžite.“
„Nerozumieš, pretože nevieš aké to je bozkávať svoju životnú lásku.“ Jae sa zvesela posadil oproti svojmu priateľovi a vzal si do ruky nápojový lístok.
„Vysvetli mi to, som úplne mimo tvoje myšlienkové univerzá.“
„Jednoducho!“ pohodil menu na bok, „chcel som aby bol môj bozk pravý a vášnivý. Aby mi vzal tvár do dlaní a...“ zasnívane zavrel oči a prstami si prebehol po perách. „Mal si to vidieť Yuu...“
„Nevolaj ma Yuu!“
„Nebola to žiadna detská pusa na pery. Žiadne také! Priložil mi ruku na tvár a pobozkal ma ako pravý chlap! Otvorený bozk... cítil som špičku jeho jazyka na perách.“
„Tak to ti gratulujem, si oficiálne odpanený.“ Odvetil ležérne.
„Chcel som aby to spravil nečakane, aby ho k tomu hnala vášeň a neskrotná túžba ma pobozkať a vyšlo to!“
„Vieš,“ Yoochun si zapálil cigaretu, „ty si jeden šťastlivý bastard Kim Jaejoong.“
„Ja viem.“ Zasmial sa v rozpakoch.
„Ale doplatíš na svoje hry,“ prikývol, „raz od Yunha dostaneš na zadok.“
Jaejoongov úsmev sa ešte viac roztiahol, a keby to bolo možné tak mu prekrojí ten úsmev hlavu na polovicu. Oprel si líce o dlaň a zasnívane si povzdychol.
„Si fakt mimo.“

IX.

Ak bolo jediné miesto ktoré by si Jae mohol vybrať kde by chcel stráviť svoj život, bola by to pláž. Často chodieval na útes pozorovať vlny a čajky ktoré poletovali po oblohe ako biele konfety. Odvtedy čo si vyzdvihol od Yunha auto ubehli dva týždne. Neprichádzal žiadny hovor ani správa a on si začínal uvedomovať, že možno predstavy sú vlastne ako sny a málokedy sa splnia.
Yunho sa mu pripomínal ako lastovička na poštovej známke; potrebný v každom okamihu keď potrebuje posielať svoje myšlienky. Možno nakoniec pre neho bola všetko len hra a ako pravý gentleman ktorým bezpochyby bol, ho pustil ďalej bez toho aby mu ublížil. Stačilo málo aby si vzal to čo chcel a Jae nepochyboval že by to Yunho dokázal, ale jeho životná láska predsa nebol emočný upír.
Sledujúc tichý oceán, Jaejoong si objal kolená a položil na ruky hlavu. Potichu si začal spievať pieseň ktorá ho vždy upokojila a priviedla mu len tie najkrajšie spomienky na Yunha.
„Well, I hear you in the morning, and I hear you at nightfall, sometimes to be near you...“ Zrazu sa napriamil, spomínajúc si na muža ktorý sa pripojil k jeho spevu ešte pred klubom Sedemnásť.
Is to be unable to hear you, my love,“ Yunho pokračoval v piesni, „I’m a few years older than you...“
Jaejoong sa otočil prekvapene aby zahliadol Yunha stáť neďaleko od neho. Presne tak ako po prvýkrát, v tesných modrých džínsoch a bielom tričku – tento krát však bez olejových škvŕn.
„Yunho, čo tu robíš?“
„Takto sa víta tvoje prvá a večná láska?“ zažartoval.
„Nie, vážne, čo tu robíš?“ počkal než Yunho k nemu podíde než na neho pohliadol.
„Ja tu chodím často a ty?“
„Ja tu chodím často.“ Odvetil otrávene.
„Zdá sa, že všade chodíme často ale nikdy sa nestretneme,“ Yunho si sadol k nemu do trávy.
„Tak ako bistro,“ pousmial sa Jae. Preplietol si medzi sebou prsty a pohliadol na more. „Chodím sem keď chcem byť sám.“
„Tak to by som asi mal odísť.“ Podpichol ho.
„Nikdy v živote!“ Bez rozmyslu, Jaejoong objal Yunhove rameno, stlačil jeho biceps a pritúlil sa.
„Prečo si mi nezavolal?“ opýtal sa Jae potichu.
„A prečo si mi nezavolal ty?“
„Lebo som čakal kým zavoláš ty.“
„A ja som čakal kým zavoláš ty.“ Yunho na neho otočil hlavu sledujúc ako sa vietor hrá s Jaeho vlasmi.
„Používaš na mňa moju vlastnú metódu, to ti nemôže vyjsť.“
„Už mi to vyšlo.“
Jaejoong zaklonil hlavu aby mu venoval nepríjemný pohľad, lenže Yunho sa zaťal a díval sa stále pred seba za horizont. Neostávala mu žiadna možnosť než Yunha potiahnuť za rukáv od trička aby mu venoval pozornosť. Keď sa konečne na neho pozrel, Jae sa usmial. Zhrabol Yunha za látku trička a pritiahol si ho k sebe.
„Pôjdeš so mnou na rande?“ vyšiel pohľadom z Yunhových pier do jeho očí.
„Vidíš? Dostal som ťa na tvoju metódu.“ Šepol Yunho.
„Pôjdeš?“
Svoju odpoveď Yunho šepol do bozku ktorý mu Jaejoong opätoval. Snáď len vietor rozumel jeho odpovedi a priniesol slová až k čajkám ktoré naďalej poletovali po modrej oblohe.

He was no more than a baby then
Well he seemed broken hearted
 Something within him
But the moment that I first laid
Eyes on him all alone
On the edge of seventeen
 

5 komentárov:

  1. tak toto bolo naproste úžasné! neviem čo ti mám na to napísať! vždy žiadaš komentáre dlhšie než biblia ale ja naozaj neviem čo ti napísať. proste to bolo úžasné. milujem tvoje dialógy sú pútavé, vtipné, a udržia človeka na drôte! všetko bolo mňam! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Dokonalé...naprosto dokonalé. Ty jejich slovní přestřelky, kdy nakonec oba dosáhli svého, byly trefné a zajímavé. Opravdu se mi to celé moc líbilo. Děkuju za tak skvělou povídku...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Mám čo dobiehať ako pozerám! Veľmi príjemné prekvapenie! Tak som si uvarila čaj a sadla som si k tomu a neľutujem ničoho! Kvalitné, reálne a bez klišé! Ako vždy!!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Miestami som sa fakt dobre zasmiala xD Skvelé ako vždy! Vieš ty vôbec napísať aj niečo nedokonalé?

    OdpovedaťOdstrániť
  5. obvykle naozaj nečítam slovenské poviedky, ale tuna som sa parádne zasmiala a pobavila. miestami ma zabolelo srdce. úžasne napísané!

    OdpovedaťOdstrániť