piatok 18. augusta 2017

Trikrát a dosť!

O kom/o čom: yunjae
Upozornenie: -
Čo vlastním: všetko.
Obsah: Jae si najal Yunha ako svojho právnika. To však netušil ako veľmi tento tridsaťsedem ročný, skúsený žralok na neho zapôsobí.

Najskôr som z toho chcela spraviť 7000 slov dlhý angst kolovrátok, ale rozhodla som sa to uťať pri 2000 slovách a dodať tam šťastný koniec. Toto AU sa mi začalo páčiť, takže možno z toho niečo ešte vznikne. Najlepšie ak to bude o rok alebo o päť. Za chyby sa ospravedlňujem. Nejako nikdy nemám chuť po sebe čítať. Som obluda. 

Keby Jaejoong bol predsedom zdravotníckej komory, určite by presadil zákon na ochranu sluchu ktorý zakazuje príliš hlasné stonanie. Určite by vytvoril stupnicu ktorá by zahŕňala aj zdroj tohto nehanebného zvuku. Prvé pravidlo by znelo: Keď Jaejoong povie nie, tak myslí nie a Yunho by mal prestať dráždiť jeho prostatu inak sa obom poškodí sluch. Lenže za každým keď sa Jae snažil tento zákon presadiť, vzápätí Yunha súril aby pokračoval a celý v pomykove sa menil na to, čo nenávidel najviac: stonajúcu  katastrofu.
Yunho vo svojich tridsiatich siedmich rokoch mal výdrž a hlavne chuť ktorá Jaejoongovi občas naháňala hrôzu ktorú o pár sekúnd vystriedala vášeň, alebo jeho nadržané mladé telo. Samozrejme, že Yunho mal toho za sebou viac než dosť v živote, a tak dokázal Jaeho vyprovokovať a za nechať v kúte ako neposlušné dieťa. Lenže ani chlap akým je Jung Yunho, nedokázal odolať jednému z tých najprotivnejších Jaeho zlozvykov: prestaň si olizovať tie pery! Dočerta.
Najhorší okamih Jaeho života však prebiehal práve teraz. Len dvadsať ročný idol ktorý mal za sebou práve svoju koncertnú šnúru, sa prebudil na to, že do Yunhovej postele v ktorej s ním ležal skočila trinásť ročná slečna menom Eleani.
„Kto to do čerta je?! Prečo si vedieť chlapov do postele keď máš dnes strážiť Eleani!“ Jaejoong sa zabudol zmieniť sám sebe, že Yunho je rozvedený, a že každý druhý víkend trávi so svojou trinásť ročnou dcérou.
„Mala si mi zavolať!“ Oboril sa Yunho. Našťastie mal na sebe aspoň spodnú bielizeň, zatiaľ čo Jae ležal pod perinou nahý a obával sa katastrofy. „Hovorím ti aby si mi volala predtým než prídeš! Vari ti toto robím ja?!“ postavil sa z postele a obliekol si tepláky.
„Odkiaľ máš kľúč?!“ vystrel k nej dlaň, „daj mi kópiu kľúču okamžite!“
Jaejoong pohliadol na Eleani ktorá sa začala rozvaľovať v posteli pričom ho ostražito sledovala svojimi hnedými očami. Akoby videl Yunhove oči okopírované a prilepené na jej tvár.
„Nebudem tu robiť divadlo pred svojou dcérou, daj mi ten kľúč!“ vytrhol jej zväzok kľúčov z ruky.
„Yunho!“ Okamžite za ním vybehla zo spálne, „Je to pre všetky prípady!“
„Prestaň!“ odvetil potichu. „Prestaň ma neustále špehovať a robiť zo mňa neschopného vola!“ strčil jeden z kľúčov do zámky. Keď nezapadol, tak skúsil ďalší a takto pokračoval až kým nenašiel správny kľúč. Odopol ho a vtisol zväzok kľúčov do dlane svojej bývalej manželky.
„Nerobíš nič len pohromu!“
„Ahoj.“ Eleani sa usadila na posteli a objala jeden z menších vankúšov ktoré mal Yunho rôzne pohodené na posteli. Práve do tohto vankúša pred pol hodinou Jae stonal. Nevedel či sa má smiať alebo začať plakať. Samozrejme, že vedel o Yunhovej bývalej manželke aj o jeho dcére, ale nikdy sa s nimi nekonfrontoval.
„Ja ťa poznám,“ zasmiala sa, „v sobotu som bola na tvojom koncerte.“
Úchvatné pomyslel si Jaejoong. V sobotu na koncerte a týždeň neskôr s ním v posteli. Čo znelo nechutne a trápne a Jaejoong sa chcel stratiť v prievane ktorý vytvoril otvorené okno v spálni a vchodové dvere za ktorými zmizla Yunhova ex.
„Eleani von z postele!“ Yunho odhrnul závesy z okna a začal zbierať veci zo zeme. Jaejoong ho chvíľu sledoval než si uvedomil, že je tu nulová šanca pre neho sa schovať v kúpeľni a počkať kým búrka prejde za horizont.
„Bež si vybaliť veci!“ dodal Yunho a popohnal svoju dcéru do izby.
„Tvoja ex je...“
„Ani mi nehovor,“ Yunho pokrútil hlavou. Posadil sa na kraj postele zatiaľ so sa preberal látkou Jaeho bieleho trička. Prstom prešiel po zaschnutej škvrne od semena a s povzdychom sa znova postavil. „Požičiam ti oblečenie.“
„Bude lepšie ak pôjdem.“ Jaejoong sa odokryl a prehodil nohy cez okraj postele. O chvíľu stál napoly oblečený, čakajúc kým mu Yunho nevyberie jedno zo svojich starších a menších tričiek.
„Mrzí ma to,“ dodal Yunho  keď pretiahol svoje tmavo červené tričko Jaemu cez hlavu a následne cez ruky. Miloval ho vyzliekať a obliekať. Dve veci ktorým Yunho nedokázal odolať. Prehrabol Jaemu tmavo hnedé vlasy a vtisol bozk na čelo. „Ale vynahradím ti to.“
„Aspoň sa vyhneme hlúpym situáciám ako je predstavovanie.“
„Ja viem, a strašne ma to mrzí.“ Zopakoval Yunho znova, „Eleani ťa má rada. Dúfam, že ti to nevadí.“
„Nie,“ Jaejoong sa pousmial, „tak sa prestať tváriť tak ľútostivo a namosúrene. Vyzeráš o desať rokov staršie a to je už moc aj na mňa.“
Yunho sa pobavene zasmial. Obe ruky priložil na Jaeho pás a pritiahol si ho k sebe, „čo tým chceš povedať? Že keby som mal päťdesiat už by si mi nedovolil vstup do svojho mladého a sexy zadočku?“
„Ew, a ešte si začal aj tak hovoriť. Prestaň tak hovoriť Yunho. Okolo seba v práci mám dosť starých šesťdesiat ročných oplzlých dedov čo...“ povzdychol si a oprel si hlavu o Yunhove rameno.
Yunho sa odmlčal. Namiesto slov použil ruky. Pohladil svojho mladšieho milenca po chrbte a pobozkal ho do vlasov. Stačil by jeden bozk na pery, len jeden jediný kontakt jeho pier s Jaeho kožou a zabudol by na svet okolo. Eleani čosi zahromžila vo svojej izbe a to milencov od seba odtrhlo.
„Pôjdem, než sa strhne bitka o moje srdce.“ Jaejoong s úsmevom vybehol z izby.
„Moc si o sebe myslíš.“ Yunho sa oprel ramenom o stenu a založil ruky na hrudi. S úsmevom sledoval Jaeho ako sa obúva do svojich čižiem a berie si tašku ktorá ostala pohodená na zemi od doby čo včera na obed vstúpil do bytu.
„Uvidíme sa...“ Jaejoong si prehodil tašku cez rameno, „niekedy.“ Mrkol na Yunha a zatvoril za sebou dvere.

         Jaejoongova zodpovednosť rástla a premieňala sa z diamantov na kamene. Keď v stredu večer Yunho volal aby sa u neho zastavil, Jaejoong si hrýzol do jazyka aby nemusel použiť nadávky. Na jeho gauči sedel manažér a vedľa neho právnik. Obaja sa snažili donútiť Jaejoonga podpísať sľub mlčania. Orientácia idolov bola vážna vec a keď do kancelárie pre styk s verejnosťou začali chodiť maily a telefonáty na vratkých nožičkách, právne vedenie SM sa rozhodlo, že Jaejoong je príliš dôležitý a tvárny materiál ktorý musí ostať hetero a otvorený pre tisíce mladých slečien ktoré kupujú jeho nahrávky a produkty.
„Yunho,“ prehrabol si vlasy, „môžeš ty prísť ku mne?“ opýtal sa sledujúc dvojicu ktorá netrpezlivo čakala kým ukončí hovor.
„A prosím, vezmi so sebou aj svoje druhé ja.
Hneď ako zrušil hovor, obaja muži sa znova na neho vrhli ako hladné supy, opakujúc stále dookola, aké dôležité je aby vychádzal so svojou spoločnosťou ktorá z neho spravila hviezdu. Jaejoong odvetil, že všetky spoločnosti sveta si môžu vytrieť tou hviezdou zadok. Obaja muži sa šokovane na seba pozreli a rozhodli sa ignorovať výstrelok mladého rockera.
„Jaejoong-shi,“ odvetil starší z dvojice, „som právnik spoločnosti už nejaké roky a viem...“
„Hold, ľudia sa menia a s nimi by sa mali meniť aj pravidlá. Keď človek s niečím nesúhlasí tak to nebude robiť.“ Jaejoong sa usadil vo svojom kresle. Prehodil nohu cez nohu a zo stolíka vzal fľašu s načatým pivom. „Nie som cvičený šašo. Nebudem sa usmievať keď sa vám to za chce a nebudem klátiť ženy keď to nechcem.“
„Jaejoong,“ ozval sa manažér, „trocha slušnosti prosím.“
„No ja neviem kto mi sem vtrhol a začal na mňa, že mám zmeniť svoju orientáciu. To nie je drzé?“ Pozdvihol obočie a opäť odpil z piva.
„My rozumieme, že je to pre teba nepríjemná záležitosť, ale...“
„Nerozumiete vôbec ničomu.“ Jaejoong začal nechtami zoškrabúvať etiketu z fľaše, „štatisticky jeden z vás by mal byť homofób. Viem, že ty to nie si hyung.“ Kývol hlavou na svojho manažéra.
Právnik si odkašľal a povolil si svoju čiernu kravatu, „snažím sa byť profesionál.“
„Keci bokom pán—“
„Sung, Jongdae.“ Zopakoval svoje meno už tretí krát za poslednú hodinu.
„Viete, že moja zmluva bola zmenená už pred pol rokom, pretože som sa vyhrážal žalobou za porušovanie súkromia.“
„Áno.“ Prikývol právnik.
„Budem vás žalovať znova.“
Obaja muži na seba pohliadli prekvapene. Právnik pohliadol na svojho kolegu ktorému sa v očiach odrážal hotový zmätok. Vždy tvrdil, že zvládnuť Jaejoonga je práca pre dvoch manažérov a nie jedného. Prosil aby mohol dostať posilu, niekoho schopného s rokmi praxe, ale vedenie mu zatvorilo dvere pred nosom. Možno ich mal žalovať tak isto ako to urobil Jae. Ten chlap bol schopný žalovať každého za všetko čo bolo v hudobnom priemysle nevídané.
„Je to len preventívne opatrenie,“ vyjadril sa právnik, „vlastne vás tým chránime. Viete, že naša krajina sa príliš s LGBT komunitou nemá v láske.“
„Zaujímavé a ja som si vždy tak rád čítal všetky poviedky o mne a chlapoch ktorých ani nepoznám.“ Jaejoong sa postavil z kresla keď sa za dverami ozval zvonček.
„Nemôžete myslieť vážne, žalovať nás pretože Vás chceme ochrániť.“
„Som dosť veľký aby som sa ochránil sám,“ odvetil Jaejoong a pomaly sa presunul k dverám.
„Ale chápete, že...“ chlap sa postavil a teatrálne rozhodil rukami, „že takto ohrozujte svoju kariéru a...“
V obývačke sa objavil Yunho. Pohliadol na dvoch mužov ktorí mu strnulo a prekvapene vracali pohľady. Yunho so sebou nepriniesol len podporu ale aj právnika ktorým bol. Na rozdiel od mužov mal na sebe len vypraté džiny a bielu košeľu s vyhrnutými rukávmi. Jae sa snažil nezízať na jeho odhalenú hruď, ale gravitácia bola silnejšia než on.
„Ak máte otázky na môjho klienta pokladajte ich mne.“ Odvetil Yunho stroho, „dohodneme si stretnutie na mieste ktoré bude vyhovovať vám. Bol by som rád keby sme ukončili tento spor zmierením. Máte ešte nejaké otázky?“
Jaejoong sa neudržal. Nepomohlo ani hryzenie do pery či myslenie na desiatky spôsobov mučenia. Všetky tieto hrôzostrašné predstavy vystriedala Yunhova odhalená hruď a striktný tón hlasu.
„Tušíte vôbec o čo ide pán Jung?“ opýta sa právnik, „prišli ste len teraz.“
„Dozviem sa to na schôdzke.“ Z peňaženky vytiahol vizitku ktorú podal mužovi, „uvidíme sa.“
„Nie je úžasný?“ Jaejoong sa oprel predlaktím o Yunhove rameno, „môj právnik je proste...“ pokrútil hlavou pretože sám nedokázal uveriť aký úžasný jeho milenec je. Pohliadol Yunhovi z boku do tváre.
„Samozrejme,“ advokát si vzal svoj kufrík, „už nám to raz dokázal.“ Prešiel okolo dvojice a vybral sa k východu. „Vyprevadím sa sám.“
Po tom čo sa dvere zatvorili Jae sa zaboril svoju tvár Yunhovi do ramena aby utíšil svoj smiech. Nedokázal z očí dostať výraz Sunga ktorému doslova padla sánka keď zahliadol Yunha stáť v obývačke.
„Vy dvaja si koledujete o problém,“ manažér sa postavil, „vieš, že vás mám oboch rád, ale upútavaš takýmto spôsobom na seba príliš veľa negatívnej pozornosti.“
„Anchan až ma jedného dňa starý Lee vyhodí, tak si ťa vezmem so sebou. Mám ťa rád.“
Manažér len pokrútil hlavou a vzal z opierky svoju bundu. Pohliadol na Yunha ktorý odpisoval na správu v telefón. „Aspoň ty by si mal vedieť čo súdne spory robia s ľuďmi.“
„Som právnik, je to moje živobytie. Neodmietnem žiadny spor.“
„Jaejoong nie je len tvoj klient, je to aj tvoj milenec. Hráš dve dôležité úlohy v jeho živote. Si tu preto aby si mu rozhovoril...“
„Anchan...“ Jae pokrútil hlavou na čo si od svojho manažéra vyslúžil povzdych.
„Nechám vás o samote.“
Obaja cítili ako napätie v obývačke stúpa s každým krokom ktorý Ahnjjang spravil k východu. Len čo sa dvere zabuchli, Yunho otočil svoj mobil smerom na Jaejoonga.
„Žiadna kamera Jung.“ Snažil sa mu vziať telefón ale Yunho ustúpil.
„Toto mi nemôžeš robiť! Myslel som, že ma máš rád!“ ofučal sa spevák a sadol si urazene na gauč.
„Rád? Či ťa mám rád? Nemám ťa rád.“ Zasmial sa Yunho, „ja ťa milujem.“
„Takže si pripravený?“ opýtal sa Jaejoong, „do ďalšej bitky?“
„Jednu sme už spolu zvládli.“ Yunho vypol kameru a odložil mobil na stôl. Usadil sa vedľa Jaejoonga a nahol sa mu k uchu. „po prvom stretnutí som ťa chcel pretiahnuť, po druhom ťa vlastniť a myslím, že po tomto súdnom spore si ťa budem chcieť vziať.“
Jae s úsmevom otočil k nemu hlavu. Len čo zazrel Yunhove ofučané líca, musel sa zasmiať. Priložil na jeho tvár obe dlane a pobozkal ho na pery.
„To znie akoby si si ma chcel vziať za trest.“
„Pri prvom súdnom spore som si  myslel, že ťa mám za trest. Drzí, večne hyperaktívny rocker ktorý nevie byť chvíľu ticho,“ pohliadol Jaemu do očí, „ale je to len pretvárka, že áno?“ pousmial sa.
„Prečo myslíš?“ Jaemu opadol úsmev z tváre.
„Pretože týmto mi dokazuješ ako veľmi si ceníš svoju slobodu a súkromie. A to žiadny rozmrzelý pubertiak nerobí.“
„A možno si o mne myslíš príliš veľa.“ Jaejoong si oprel hlavu o opierku gauča.
„Alebo ty si myslíš o sebe príliš málo.“
„Tak či tak, Jung Yunho,“ pohladil Yunha po stene, „mal by si zohnať drahý snubný prsteň.“ Zasmial sa keď sa Yunho vrhol na jeho krk ako hladné zviera. Rukou zabehol pod Jaeho tričko a opatrne začal obžúvať jeho ucho.
„Z alobalu.“

3 komentáre:

  1. Super...tohle fakt bylo skvělé. Řekni mi, kam chodíš na takové nápady, že je z toho vždycky tak úžasná povídka. A nebudu se vůbec bránit, když z toho ještě něco vznikne. Děkuju...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. aaaaaaaaaaaaah. toto bolo úžasné xD vyzerá to ako skvelé AU!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Seriózne, ja som sa tak spoliehala na to, že mi posielaš linky na nové poviedky, že som až doteraz bola v tom, že si nič nové nenapísala! :D Parádne, ich prvé stretnutie a všetko, čo viedlo k ich vzťahu muselo byť veľmi zaujímavé :D Ak by si chcela napísať viac z tohto, nebola by som proti :D

    OdpovedaťOdstrániť