sobota 8. júla 2017

Feel shattered

O kom/o čom: yunjae
Upozornenie: sociopati
Čo vlastním: príbeh a Jaeho bezpečnosť.
Obsah: Jae a Yunho sa jedného rána prebudili do sveta ktorý sa dozvedel o ich tajnom vzťahu.
Hudba: Therapy? - A moment of clarity

Príbeh naväzuje na Crystal droplets of shame. Má vyše 9000 slov, takže o mne zase nebude chvíľu počuť. MONŠTRUM. 



I.                     

Yunho si vždy myslel, že ak má človek chuť niekoho udrieť, mal by radšej udrieť sám seba. Hnev ktorý vyvieral z duše bol často založený na nenávisti voči vlastným neúspechom. Boxovacie pravidlo ovládlo celý jeho život. Od rána do večera, po celý týždeň pokiaľ sa krv na jeho hánkoch nepremenila na chrasty. Bolestivo vystieral prsty, sledujúc svoje chvejúce sa ruky. LŽI.
Celú dobu sa snažil vyhýbať médiám, preto vytiahol všetku elektroniku zo siete. Často sa prichytil ako ťuká na prázdno do ovládača. Jeho myseľ hladovala, potrebovala informácie o situácii ktorá sa vyhrotila. Ľudia sa snažili dovolať sa mu len preto aby zistili, že Jung Yunho ich ignoruje. Nechal si mobil zapnutý pokiaľ sa mu sám nevybil. Každú noc si líhal s myšlienkou kiežby som sa prebudil až o rok neskôr. Ľudia potrebovali svojich dvadsať minút slávy. Od jakživa boli komunikatívni a akákoľvek návnada bol pre nich kyslík.
Vždy je jednoduchšie riešiť cudzie problémy.
Jung Yunho a jeho pamäť telefónu boli zaspamovaní. Takzvaní priatelia sa ozvali až teraz aby mu oznámili, že ich priateľstvo náhle skončilo. Táto nevyžiadaná pošta sa usadila v Yunhovi a nedovoľovala mu spať. Nakoniec to boli všetko len idioti. Rozhodol sa všetkých ignorovať a dať im jasne najavo, že pokiaľ nestoja pri ňom, ich meno už pre neho nič neznamená. Jung Yunho je hrdý človek, ktorý nepotrebuje falošné priateľstvo.
Nikto na svete ho však nedokázal donútiť odstrániť spam z mysle. Stačilo predsa vysypať kôž. Yunhovi sa v hlave hromadili desiatky gigabajtov odpadu ktoré poškodzovali jeho systém. Takže nakoniec sa len hráš, že je ti to jedno.
Fanúšik, jedny jediná osoba spôsobila peklo, a potom umrela. Táto sprostá veta kolovala v Yunhovom mozgu ako lock screen. Zaplať alebo budeš vídať túto pičovinu dokonca života. Yunho nechcel byť do konca života obviňovaný za smrť fanúšičky ktorá trpela psychickou poruchou a nakoniec sa rozhodla, že riskovať všetko pred svojou smrťou je tá najlepšia vec.
Nezabila sa sama, zabili ju druhí.
Jaejoong vletel do jeho bytu ako černokňazník, vzal Yunha za ramená a vydesene mu pohliadol do očí. Dobili ju na smrť.
Oh, vlastne áno, kde sa práve teraz nachádzal Jaejoong? To nemal bývalí líder dua ani poňatia. Obaja sa dohodli, že bude lepšie keď sa nebudú určitý čas vídať, aby náhodou niekto nedobil na smrť aj ich.
Čo sa to vlastne stalo?

II.                   

         „To skoro znie ako RIP Jung Yunho,“ Changmin zanechal svoje topánky v predsieni, „je to akoby si umrel a zabudol predtým urobiť veľké haló.
„Vážne chceš teraz vtipkovať o smrti?“ Yunho ležal rozložený na gauči. Vybitý mobil leža na jeho bruchu ako záťažie. Sledoval ako sa každým jeho nádychom dvíha. Neočakával nič, len zjavenie, alebo možno ešte mimozemšťanov ktorí by mu umožňovali ceostvať časom.
„To jediné na čo sa teraz zmôžem je byť cynické monštrum, hyung.“ Usadil sa na opierke. „Neprišiel som ťa nútiť sa postaviť na nohy a ísť čeliť Mordoru. Chcem len vedieť, či žiješ a hodláš žiť naďalej.“
„Nehovoril si pred chvíľou o smrti?“ Yunho si zakryl oči predlaktím.
„Nemohol by si sa vlastne oholiť? Vyzeráš strašne keď si zarastený.“
„Nie.“
„Požalujem to tvojej mame.“
„Do toho.“
„Taepoong bude nešťastný zo svojho zarasteného otca.“
„Bude si myslieť, že sa mu chcem podobať.“
„Si horší než ja.“ Odvetil Changmin s povzdychom.
„Tak to už bola urážka, ktorá ma takmer postavila na nohy.“
„Mal by si sa prestať s Jaejoongom stýkať. Nadobro. Má na teba príšerný vplyv. Pozri na seba. Super manga ukážkový študent, predseda triedy a bastard s cigretou v ruke.“
„Changmin, prišiel si sem len preto aby si založil svoju manga kariéru na old school námete, alebo...? iným dôvod mi nanapadá. Možno ešte si prišiel aby si sa mohol správať ako malé kreslené hovno.“
Changmin rozhodil rukami. S úsmevom sa rozhliadol po Yunhovom byte, než podišiel k stolíku na ktorom sedela zasadená v kvetináči úbohá kvetina z rodu papradín. Starý romantik. Vzal do rúk zarámovanú fotku a pritisol ukazovák na Jaeho nos. Vždy ťa dostanem hyung.
„Changmin!“ fňukol Yunho z gauča, „čo sa tam von deje?“
„No...“ Changmin vzal fotku so sebou. Usadil sa na kraji stola a vystrel ruku s rámikom pred seba aby ju Yunho dobre videl. „Jaejoong sa rozhodol, že sa vyserie na celý svet.“
„To urobil už dávno.“
„Teraz je to iné. Mysleli sme, že pred pár rokmi to bolo ultimátne, ale on normálne vynašiel nový level.“ Changmin neprestal šibrinkovať s fotkou pred jeho očami. „Pozri na neho!“
„Kopnem ťa!“
„Dívaj sa na Jaejoonga a povedz mi, že tu chceš ostať hniť do konca roka.“
„Prečo do konca roka?“ začudovl sa Yunho, „to je špecifický dátum. Niečo sa stane na konci roka?“
„Aký je zrazu čulí.“ Changmin sa pousmial, „poviem ti to až objímeš tento rámik.“
„Zabudni!“
„Urob to pre Jaejoonga!“
„Prečo by Jae chcel aby som objímal našu fotku?“
„Neviem, vy dvaja fungujete na báze kvantovej fyziky. Jeden niečo urobí a druhý to ucíti o sto kilometrov ďalej.“
Yunho na neho pohliadol len jedným okom. Zdalo sa, že Changmin odmietal odstúpiť zo svojho postu otravného mimoňa. Vytrhol mu drevený rámik z ruky a položil si ho na svoju hruď. Teraz bol obložený ako stôl.
„Ešte na teba položím vázu a nejaký tanier. Čo ma privádza k tomu, že nemám ani hlad keď ťa vidím.“
„Si na bezyunhovej diete?“ Yunho neodolal a zdvihol rámik aby pohliadol na fotku. Jaejoong sa neusmieval, namiesto toho sa len uprene díval do objektívu. Jeho oči priam žiarili. Veľké, spýtavé oči. Nič len úprimnosť. Akoby sa díval do zlatého orbu nádeje.
„Aj to je kravina!“ odvetil Yunho.
„Je tu niekto kto by veľmi rád za tebou prišiel,“ Changmin sa postavil, „hovoril som s ním pred dvoma hodinami.“
„Ak je to Heechul, tak nech ide do riti!“ zvolal za Changminom ktorý sa pobral do kúpeľne.
„Ako si vedel?“
„Boha jeho, naposledy sa pohádal s Jaem, stál som medzi nimi ako sieťka na ping pong.“ 
„To je debilné prirovnanie!“
„Nie je to jedno?“ Yunho sa konečne posadil. Odložil fotku na stôl a so svojim mobil som sa došuchtal do spálne kde ho pripojil na nabíjačku
„Heechul sa—“ Changmin sa zarazil nad prázdnym gaučom, „kam si zmizol hyung?“
Yunho sedel v rohu spálne a čakal kým sa mu zapne mobil. V duchu si opakoval aby ho Changmin nevidel, aby sa mohol stať neviditeľným aspoň na jednu minútu. Hneď ako naťukal heslo, Changmin sa hodil na jeho posteľ a objal vankúš.
„Takže?“ Opýtal sa ustarostene.
„Takže čo?“ Yunho pozdvihol obočie nad prichádzajúcimi správami. Niektoré boli štyri dni staré.
„Ty a Jae. Čakáte kto komu prvý zavolá? To je presne ako z mojej mangy.“
„Changmin, mal by si sa starať o seba.“
„Starám sa o seba tak, že sa starám o teba.“
„To je smutný osud.“
„Jeden z tých lepších.“
Yunho neodpovedal. Uprene sa díval na obrazovku svojho mobilu až pokiaľ nezhasla. Následne svoj mobil položil na zem a postavil sa. Changmin ho zaujato sledoval ako kráča pomaly ku skrini, vyberá odtiaľ uterák a ťahá ho za sebou ako kus handry. Takýmto spôsobom odišiel Yunho do kúpeľne. Changmin sa natiahol po Yunhovom mobile. Naťukal do neho kód ktorý nepasoval a s mrnčaním ho položil na stolík. Od kedy si Yunho pred ním skrýva obsah mobilu? Bola pravda, že keby ho uniesli teroristi a mučili by ho, tak by zrejme jeho heslo vyzradil, ale aj tak ho tento nedostatok dôvery urážal.
„Mal by si ich všetkých zažalovať!“ zvolal Changmin do kúpeľne, „Je to porušovanie ľudských práv. Nikto nemá právo fotiť ťa bez tvojho súhlasu. Zažaluj ich!“
„Presne to sa chystám spraviť!“ Yunho sa začal mydliť, „zažalujem bandu pubertiačok.“
„Vyšinutých pubertiačok! Stalkeri patria do väzenia.“
„Mnoho ľudí v tejto krajine patrí do väzenia a furt sa tu prechádzajú.“
„Pretože Južná Kórea je kurník.“ Changmin ustúpil od kúpeľne hneď ako začal prichádzajúce zvonenie z Yunhovej izby. „To bude tvoj právnik!“
„Alebo šialená pubertiačka!“
„Pamätáš keď volali Junsuovi, aby sa prestal stýkať s inými ľuďmi ženského pohlavia? Skoro som umrel od smiechu.“
„To prišlo smiešne len tebe.“
„Pretože cynizmus zabraňuje tvojmu mozgu umrieť, hyung, pamätaj si to! Zachráni ti život!“
„Bež zdvihnúť ten hovor a povedz im, že sa práve topím vo zvislej polohe.“
„Čo ak je to Jae?“ Changmin už nepočul odpoveď pretože sa došuchtal do spálne a voda v sprche prebila všetky Yunhove slova.
„Najskôr mi nepovie svoje heslo a teraz chce aby som mu robil sekretárku.“ Changmin sa usadil na kraj postele aj s mobilom ktorý akurát prestal zvoniť. „Zavolaj znova.“
Čo sa to vlastne stalo? Changmin hľadel na tmavú obrazovku telefónu so značným nezáujmom. Bol by radšej keby všetci ľudia prestali na krátky okamih existovať. Niekto z neba by mohol hodiť bowlingovú guľu a zmiesť ich do oceánu.
„Volá ti tvoj otec!“ zvolal Changmin prekvapene, „pre boha živého, volá ti tvoj otec!“
Yunho ostal stáť vo dverách od spálne. Uterákom si sušil vlasy zatiaľ čo mu nijako nevadilo, že Changmin vidí jeho nahé telo.
„Zdvihni to a daj na odposluch.“ Yunho si uviazal uterák okolo bedier.
„Ale nie som tu. Keby niečo tak tu nie som.“ Prijal hovor a zapol reproduktor.
„Otec!“ Yunho otvoril skriňu, „počúvam ťa!“
„Kde do čerta si?! Kde si bol štyri dni?!“
Changmin chcel odvrknúť, že sa jeho syn snažil stať súčasťou matracov, ale vysloviť to nahlas by bola najväčšia chyba jeho života.
„Vonku zúri vojna a ty ignoruješ svojich rodičov!“
„Neignorujem,“ Yunho si obliekol tričko, „možno len troška, ale nemôžeš mi to dávať za zlé.“
„Nemôžem?!“ zvolal otec do telefónu, „máš po živote! Tvoja kariéra skončila, ak vyjdeš von tak ťa niekto tresne po hlave!“
Changmin ukázal prstom na mobil a následne z prstov vytvoril srdiečko. Potichu šepol: otcovská láska nadovšetko.
„Nikto ma netresne a ak ma tresne, tak sa bude musieť pasovať s Jaejoongom.“
„Ani jeho meno nevyslovuj!“
„Jaejoong!“ okúsil Yunho otrávene, „Jaejoong. Chováte sa akoby bol príšera  z hlbín a chcel vás zahubiť. Je to obyčajný človek.“
„Vy dvaja ste v tom spolu, synak! Spolu a kde on je teraz keď ty sa trápiš?!“
„A kde som ja, keď sa on trápi?“ opýtal sa Yunho unavene, „pozri, my to zvládneme. Nebol by dobrý nápad sa teraz stretávať.“
„Dostaň jeho vychudnutý zadok k sebe! Máme sa o čom zhovárať!“ hovor skončil.
Changmin pozdvihol obočie sledujúc ako sa Yunho začal zahrabávať pod perinu. Pripomínal mu zajaca ktorý si hrabe svoju noru v zemi.
„To bolo...“ Changmin poukázal na hovor, „tvoj otec vie aký má Jae zadok? To máte v rodine toto? Nejakú jaefíliu?“
„Changmin sklapni!“
„Changmin nikdy nesklapne!“ založil ruky na hrudi, „tvoj otec je právnik, zrejme chce hovoriť o ďalších krokoch.“
„Alebo nás chce oboch zastreliť.“
„Zavolám Heechula.“
„Changmin prestaň!“
„Zavolám ho!“
„Changmin!“ zvolal naštvane, „varujem ťa! Ak tu príde Heechul, tak sem Jaeho nedostanem ani párom volov. Stále sú pohádaní!“
„Ale sú pohádaní kvôli tebe! Mal by si to začať riešiť!“
„Vieš čo?“ Yunho si prehodil perinu cez hlavu, „bež mi zožrať chladničku a sklapni!“

III.                  

         Čo sa vlastne stalo?
Boli tri ráno, keď sociálne siete zaplavili intímne fotografie na ktorých hlavné role hrali Jaejoong a Yunho. Ako neskôr vyšlo na povrch, deprimovaná a labilná sasaeng fanúšička nahrala fotky navzdory zákazu a hrozbám ktoré jej hrozili. O štyri hodiny na to, dotyčná osoba umrela následkom dobitia. Niekoľko osôb sa zišlo aby mladú študentku uniesli pod most a tam ju následne zlikvidovali.
Svet sa otočil naopak. Zrazu celá Južná Kórea vedela, že Jung Yunho je gay, no nikoho ani najmenej nezaujímalo, že jeho druhá polovička je Kim Jaejoong. Nikoho okrem fanúšikov yunjae.
Niekto posprejoval Yunhove auto sprostými slovami a fóra sa zaplavili homofóbnymi komentármi. Človek takmer pri tom stratil hlavu.
„Najviac ma mrzí táto fotka,“ Yunho priložil prst na obrazovku tabletu a prepol na nasledujúcu fotku. Jaejoong si na nej tlačil Yunhovu ruku medzi stehná. „Vyzeráme ako exhibicionisti.“
„Pretože ste!“ odvetil Changmin, „na verejnosti sa chováte akoby ste boli páni vesmíru.“
„Na tom teraz vôbec nezáleží!“ ozval sa pán Jung, „kde je Jaejoong tak dlho?“
„Povedal, že nepríde.“ Yunho prepol na ďalšiu fotku.
„Z akého dôvodu?“
„Niekto sa vlámal do domu jeho rodičov.“
„Čože?!“ Changmin sa prudko postavil, „volám Heechula!“
„Sakra Changmin sadni si na zadok! Nikto Heechula volať nebude!“ rozčúlil sa Yunho, „zabili človeka! Kvôli nám! Kvôli mne a Jaejoongovi zabili človeka ktorý pustil do sveta len pár fotiek!“
„Sakra hyung!“
„Dosť!“ zvolal Yunho, „už dosť!“
„Naozaj to vnímaš takto?“ opýtal sa otec, „že sa to stalo kvôli vám. Tá osoba konala z vlastných záujmov.“
„Prečo zrazu tak brániš Jaeho, však ho s mamou nenávidíte.“
„Ale ty ho miluješ,“ odvetil otec, „a to je hlavné.“
„Mám sa rozplakať teraz?“ Changmin odomkol svoj mobil, „píšem hyungovi.“
„Nepíšeš!“
„Však ani nevieš ktorému!“
„Zakazujem ti písať akémukoľvek hyungovi!“ Yunho mu vytrhol mobil z ruky, „správaj sa poriadne inak pôjdeš domov!“
„A prídem o skvelé predstavenie?“
„Changmin!“
„Hyung to ti ešte nedošlo, že nikomu nič nedlžíš? Ľudí je hovno do toho s kým spíš. To, že vás fotili je zasahovanie do ľudských práv! Nemali právo vás fotiť.“
„To je síce pravda,“ prikývol pán Jung, „ale vôbec nič to neznamená.“
„V poriadku, tak to nič neznamená, ale môže.“
„Ja sa potrebujem opiť.“ Yunho sa postavil a okamžite zamieril k baru, „prosím, Changmin, opi sa so mnou.“
„Mal by si radšej vytiahnuť hlavu z bytu a nájsť Jaeho.“
„Nie.“ Yunho pokrútil hlavou.
„Changmin má pravdu, mali by ste byť spolu. Spolu ste silnejší.“
„A zraniteľnejší. Takto keď niekto hodí na mňa bombu Jae prežije.“ Yunho si nalial do pohára whisky. Oprel sa o stenu a pohliadol do pohára. S povzdychom jeho obsah preklopil do seba a pohár odložil len preto aby si vzal celú fľašu.
„A čo ak tú bombu hodia na neho?“ opýtal sa otec.
„Tak toho dotyčného zabijem.“
„Oh bože,“ Changmin pretočil očami, „ocitli sme sa vo vendete.“
„Nie je náhodou  na čase, aby som prestali s týmito sračkami?“ Yunho sa napil priamo z fľaše, „pretože ja už na toto nie som zvedavý. Som dosť starý na to, aby som na podobné veci už nemal mať čas.“
„Podobné veci?“ zastaral sa pán Jung, „podobné veci?! Ty voláš svoju zruinovanú kariéru podobnými vecami?“ naštvane a postavil.
„Nie je to náhodou už jedno?“
„Čo je do čerta jedno?!“
„Poviem vám to takto,“ Yunho zatvoril fľašu a odložil ju na stolík, „kde bolo tam bolo, bol raz jeden Yunho ktorý sa staral, a potom ho prešiel kombajn.“
„Tohto Yunha nemám rád,“ priznal Changmin. „vráť mi toho starého!“
„Starý Yunho je mŕtvy, zabil som ho v spánku, vôbec netrpel.“
„Alebo ho zabil Jaejoong!“
„Prestaň všetko hádzať na môjho Jaejoonga!“ oboril sa Yunho na svojho otca, „si už ako Changmin!“
„Ja som nepovedal, že všetko je Jaeho vina! Povedal som, že má na teba zlý vplyv!“
„Keby ste obaja odišli, dobre?“ Yunho im venoval naštvaný pohľad. Nemal už najmenšiu chuť počúvať reči o tom, ako si všetko nešťastie na seba privolali sami.
Jaejoong bol momentálne hororovým stelesnením. Pre neho bola rodina viac než život, a niekto sa pokúsil siahnuť na jej bezpečie. Yunho vedel veľmi dobre, že si najal najmenej už desiatich právnikov a trápi všetkých policajtov na stanici.
„Volám Heechula!“

IV.                 

         Celý svet bol zrazu len pustina. Červená, krvavá a ohňom spálená pustina. Jaejoong nevnímal nikoho a nič. Kráčal po ulici k parkovisku ako zosobnenie vendety. Niekto za ním zakričal po anglicky cocksucker, Jae bez otočenia zvolal späť thanks. To bola celá konverzácia. Za celý deň viac slov prehovoril len so sebou keď sa hádal v kúpeľni so svojim odrazom. Svoju rodinu dal presťahovať do svojho penthousu. Soul bol mimoriadne malý, ako hrášok na tanieri. Ľudia sa zbiehali zo všetkých kútov aby sa vyznali zo svojich slovných zvratkov. Jaeho ich námietky voči jeho intímnemu životu vôbec nezaujímali.
Návšteva polície stála za hovno, tak isto ako návšteva advokáta. Všetci sa tvárili ako veľmi s ním súcitia, a pritom mali v tvárach vyrytý odpor. Dokonca ani toto ho nezaujímalo. Celú cestu myslel len to, ako otvorí dvere od Yunhoveho bytu a presvedčí sa, že jeho líštička je v poriadku. Svet bol krutý odjakživa, oni sa len snažili zabrániť aby nebol príliš krutý k ním.
Čo sa vlastne stalo?
Jaejoong sa prebudil na to, ako Anchan búchal na jeho dvere o piatej ráno. Jaeho mobil bol totiž pohodený pod posteľou. Sám netušil ako sa tam dostal a prečo sa vybil. Hodil to na podposteľové príšery hneď ako sa Anchan začal dožadovať vysvetlenia. Potom prišla prvá facka: a vieš o tom, že oni vedia o tebe a Yunhovi? Sú toho plné správy. Niekto nahral vaše fotky na web.
Na Jaejoonga si sadla hrôza a začala ho drviť svojimi kostnatými rukami.
A bude lepšie keď sa teraz nebudete stýkať. Sú to staré fotky. Ľudia ich budú považovať za experiment.
Vlastne to bolo úplne naopak, pretože jedna z fotiek bola stará len pol roka. Na nej sa snažil Jaejoong zahriať Yunhove ruky medzi svojimi stehnami. Samozrejme boli aj nevinnejšie spôsoby, ale Jaejoong nikdy nepoznal lepší spôsob nikdy. Pravidlá mu nehovorili nič, snáď len to, že sú dobré v hrách ako sú karty, človeče nehnevaj sa a ešte pri šoférovaní.
„Ahoj,“ pozdravil Yunho stroho a zatvoril za Jaem dvere.
„Jediná vec na ktorú mám teraz chuť, je tvoj penis. Umriem, v túto sekundu ak...“
Jaejoong nestihol dohovoriť, pretože ho Yunho umlčal vo svojom objatí. Pevne ho zovrel a zaboril tvár do jeho tmavých vlasov.
Ja viem.“ A Yunho skutočne vedel a bol si istý, že Jaejoong je zlomený viac než tektonické dosky na okrajoch kontinentov.
„Keby si chcel,“ prehovoril tlmene Jaejoong, „tak by som pre teba urobil čokoľvek.“
„Nechcem,“ odmietol Yunho, „ostaň tak ako si.“
„Prečo všetko čoho sa chytím, to skurvím?“
„Nič si neskurvil.“ Yunho s povzdychom zatvoril oči. Oprel si hlavu o Jaeho rameno a uvoľnil sa. „Ak na teba niekto hodí bombu zabijem ho.“
Jaejoong cítil ako sa začína pomaly vnárať hlboko do Yunhovej zóny. Jeho stisk začínal byť kŕčovitý a zúfalý, akoby sa snažil kopať aby sa dostal do útrob Yunhove tela a mohol sa ukryť. Obe dlane priložil na boky jeho krku a vzlykol.
„Ľudia sa ma zvykli pýtať: a čo Jaejoong, ako sa má? Ste pohádaní? Pýtali sa ma to tak často, akoby som bez teba nedokázal existovať. Očividne im niečo na mne chýbalo, nejaká časť zo mňa sa vytratila a oni sa ju snažili zúfalo nájsť. Nemal som poňatia o čom hovoria, pretože som ignoroval tvoje meno. Nedostalo sa hlbšie než pod moju kožu. Si to ty, že áno? Si všetko čo mám. Oni vedia čo robia. Nemusia nás zničiť každého zvlášť, stačí ak zničia jedného z nás. Ak mi ťa znova vezmú tak neprežijem.“
Yunho sa zahľadel do steny oproti. Sám nechápal prečo nedokáže vyroniť ani jedinú slzu, zatiaľ čo Jaejoong máčal jeho tričko. Na druhú stranu si Yunho uvedomoval, že po rozchode skupiny, sa Jaejoong musel začať vyrovnávať so svojou depresiou a on nebol schopný, nebol tam aby mu pomohol.
„Vlastne som tu pre teba nikdy nebol, že áno?“
„Taká kokotina,“ vzlykol Jaejoong, „Keby si radšej sklapol.“ Odtiahol sa od Yunha a otrel si oči.
Yunho sa zadíval na jeho tvár. Ani si neuvedomil ako rýchlo sa začal usmievať. Jeho úsmev bol nežný, drobný, ale za to láskyplný. Jaejoongova tvár bola plná sĺz. Smrkol do seba a znova si otrel tvár do rukávov od svetra.
„Dokonca aj teraz, keď na mňa kričia aby som sa ťa vzdal a zachránil sa, nedokážem myslieť na nič iné, len na to aký si krásny.“ Yunho sklopil zrak. „Prepáč, že nedokážem povedať nič normálne, ale je to akoby sa ich slová odo mňa odrážali ako tenisové loptičky od steny.“
Jaejoong mu venoval krátky pohľad než sa otočil a zamieril do kuchyne. Otvoril skrinku a vytiahol si odtiaľ pohár. Hneď na to otvoril chladničku a vytiahol fľašu bieleho vína. Takto vyzbrojený sklom sa vrátil do obývačky kde sa usadil do kresla a nalial si pohár vína. Fľašu položil pred seba na zem a napil sa plnými dúškami.
„Zrejme sa ešte nikto nevlámal do domu tvojich rodičov aby ti nedošlo v akých sračkách sa nachádzame.“ Pohliadol do pohára.
„Nie. Ale mám pocit, že ak by sa to stalo, stále by som tu stál ako bezcitný chuj obdivujúc tvoju krásu.“ Yunho sa nepohol zo svojho miesta ani sa príliš nehýbal len Jaeho sledoval svojim zamilovaným pohľadom.
„Vďaka za tvoju empatiu.“
Yunho založil ruky na hrudi a pohliadol si na bosé nohy. Netrvalo dlho a Jaejoong sa opäť rozplakal. Preklopil do seba ostatok vína a oprel si hlavu o ruku. Yunho sa s konečne pohol. Zdvihol zo zeme fľašu vína a položil ju na stôl. Sklonil sa a vzal Jaemu pohár z ruky. Nakoniec si vyzliekol svoje tričko a pritisol mu ho k tvári. Jaejoong sa okamžite tohto gesta chytil a vdýchol do seba Yunhovu vôňu. Rozplakal sa ešte viac aj s tým, že mu už bolo jedno či sa do trička vsiaknu jeho slzy alebo sa do neho nakoniec vysmrká.
„Neviem čo sa so mnou stalo, Jaejoongie,“ začal Yunho pokojne, „možno som už úplne vyhorel.“
Jaejoong sa nakoniec naozaj vysmrkal a skrčil tričko do guľky. Pohliadol na Yunha nechápavo, akoby mu narástli ďalšie dve hlavy a z toho jedna bola Changminova. Obaja sa na seba dívali a napätie rástlo a rástlo a vyvrcholilo v ten moment keď sa Yunho na Jaejoonga usmial.
„Čo s tebou do pekla je?!“ Jae hodil do neho tričko a odtisol ho od seba, „sakra Yunho!“
„Milujem ťa.“
Jaejoong sa naštvane postavil z kresla. Po ceste do spálne zhrabol zo stola fľašu vína a tresol dverami. Týmto gestom zanechal za sebou ozvenu v Yunhovej hlave. Sklad spomienok sa rozsypal a uvoľnil nepríjemné zážitky. Jung Yunho nenávidel keď niekto búchal dverami a najviac zo všetkého nenávidel keď dverami búchal Kim Jaejoong a búchal nimi kvôli nemu samotnému.
Písal sa rok dvetisíc deväť a Jaejoong ho opustil so slzami v očiach. Vypratal si svoju izbu počas noci keď on sedel v kuchyni a tváril sa, že jeho skutočné ja je vlastne robot a momentálne je offline. Nehýbal sa, len sedel a díval sa do stola. To bolo prvýkrát keď sa cítil vnútri priam mŕtvo. Nemal žiadne myšlienky ani pohnútky. Jednoducho zamrzol.
Vtedy bolo neskoro, a aj keď nikdy neľutoval slová milujem ťa, túžil aby ich Jae zabudol. Nechcel jeho súcit, ani ľútosť, pretože vtedy keď sedel v kuchyni, to bolo práve šesť mesiacov od toho incidentu kedy sa mu Jaejoong vyznal a dostalo sa mu chladného odmietnutia. Obaja sa zabili navzájom ako hlupáci čo bežia hlavou proti múru s pomyslením, že viera všetko zachráni.
Tak čo sa vlastne stalo?

V.                   

Yunho sa potreboval najskôr upokojiť. Trvalo mu to presne hodinu, než sa odvážil vojsť do spálne a čeliť Jaejoongovi. Napriek tomu, že sa cítil ako napoly zhorený kus nepopísaného papiera, vnútri v ňom bublal hnev ako spiaca magma pod hladinou vody. Hneď ako vstúpil do izby, naskytol sa mu pohľad na Jaeho v jeho posteli. Na stolíku stála už takmer prázdna fľaša od vína.
„To je veľmi krásny pohľad,“ skonštatoval Yunho ironicky.
„Nemáš právo mi čokoľvek vyčítať,“ Jae objal vankúš a zaboril do neho tvár.
„Nie? Pretože asi evidentne sa náš problém týka len teba.“
„Nehovor mi ako sa mám vysporiadať s hnevom!“ Jaejoong sa nadvihol „keď sám sa cítiš nijako!“
„Možno cítiť sa nijako je lepšie ako na mňa jačať.“ odvetil Yunho pokojne.
Jaejoong neodpovedal, len sa posadil a vložil si tvár do dlaní. Po chvíli sa znova položil na posteľ a pohliadol do stropu. Nakoniec mal Yunho zrejme pravdu. Zbytočne sa bude rozčuľovať na niečom čo už nikdy nezmení. Jeho hnev dopomôže ostatným aby ho ovládali. Ak uvidia, že je pokojný a vyrovnaný, odzbrojí ich to. Taká kravina! Zatvoril pevne oči a nervózne si prešiel dlaňou po tvári. Nenávidel nerozhodnosť, trhala ho na dva veľké kusy.
Nemohol sa predsa k svetu chovať arogantne. Nech už bol akokoľvek naštvaný, stále tu boli ľudia ktorí ho podporovali a bránili pred ostatnými. Títo ľudia si rozhodne nezaslúžili jeho ignorovanie.
Yunho sa zakrádal ako lovec. Kolenačky, opatrne aby nevyrušil Jaeho zo zamyslenia, si vyšiel na posteľ a nahol sa nad neho.
„Je to o dosť ťažšie keď nad tým neustále premýšľaš. Sám si povedal, že bude najlepšie keď počkáme aby sa ľudia upokojili a začali sa venovať niečomu inému.“
„Toto bude evidentne trvať dva roky, nie mesiac,“ Jaejoong stočil pohľad na svojho milenca, „už mám toho po krk. Najskôr to celé haló okolo rozchodu skupiny, potom Yoochunov škandál, teraz my. A toto sú len čerešničky na torte. Niekto má jednu čerešničku, my máme tri giga veľké s maličkými na okraji. Sme ako the Beatles a Queen dohromady.“ Jaejoong zhrabol Yunhovu ruku a pritiahol si ho k sebe.
„Až tak zlé to je s nami?“ opýtal sa Yunho začudovane, zatiaľ čo si hľadal pohodlnejšiu polohu na Jaeho hrudi. „Sme len zamilovaní.“
„Však?“ Jae takmer zvolal ako nadšene sa zrazu začal cítiť. „Je to len zdravá, opätovaná láska. Nič iné v tom nie je.“
„Práve to ti hovorím celý čas, že v nás problém nie je.“ Yunho s úsmevom zatvoril oči. Prstom prešiel po Jaeho bradavke ktorú ukrýval sveter. „Oni sú ten problém. Na seba by sa mali zamerať a riešiť samých seba, nie nás.“
„Yunho...“ Jaejoong ho pevnejšie objal, „keby to bolo také jednoduché.“
„Tak im to povieme.“
Jaejoong chvíľu váhal, než preniesol celé svoje telo nad Yunha a nechal sa objať. Vedel, že sú to len slová a skutky nakoniec opäť uniknú do neznáma. Kiežby všetko šlo tak jednoducho ako sa to povie.
„Asi sme na nič neprišli,“ ozval sa Yunho po chvíľke ticha, „ale aspoň som ťa upokojil.“
„Občas mám pocit, že si väčší hňup než som ja.“
„Je to možné.“
Jaejoong sa začal nespokojne miesiť po Yunhovom tele. Akoby ležal na gauči a Yunho nebol z mäsa a kostí. Nespokojne sa zavrtel, keď Yunho od seba odtiahol nohy v pokuse Jaejoonga dostať aspoň z časti zo svojho tela.
„Nechcem byť medzi tvojimi stehnami,“ Jaejoong sa nadvihol a pokúsil sa zrolovať dole. Yunho však jeho telo zachytil a nasilu si ho pritiahol k sebe medzi svoje stehná. Objal ho nohami okolo pásu a rukami okolo krku, pripomínajúc tak pandu ktorá sa drží svojho konáru.
„Cítim sa ako vo zveráku.“ Jaejoong si rezignovane položil hlavu na Yunhovu hruď.
„Potešenie z mojich stehien.“
„Vraj potešenie.“ Jaejoong sa krátko zasmial, „a ešte to povieš s tak vážnou tvárou. Mal by som ťa zguľkať do klbka a schovať pod vankúš.“
„Vieš čo by dali ženy za to aby mohli byť medzi mojimi stehnami?“ Opýtal sa Yunho s ľahostajným výrazom na tvári.
Jaejoong sa oprel oboma predlaktiami o jeho hruď čím zaboril svoje lakte do mäkkého prsného svalstva a pohliadol svojmu pomätenému milencovi do očí. „Ženy medzi tvojimi stehnami? A nie náhodou ty medzi ich stehnami?“ pozdvihol obočie.
„Nie, pretože ja medzi stehnami ženy, to by dopadlo katastrofálne.“ Yunho založil jednu ruku za hlavou a prstami druhej ruky sa začal preberať Jaeho hnedými vlasmi.
„Diera ako diera.“ Jaejoong naklonil hlavu na bok a oprel si ju o Yunhovu dlaň.
„To hovoríš ty. Keby to bolo také jednoduché tak by sme sa teraz nemuseli skrývať.“ Pousmial sa.
„Niektoré ženy predsa majú análny sex rady.“  Jaejoong privrel oči keď Yunho presunul svoju dlaň na jeho líce a palcom prešiel po jeho spodnej pere.
„To na tom nemení ten fakt, že neviem čo by som robil so ženou.“
„Tá tvoja mini dráma ktorú si natáčal hovorila opak.“ Jaejoong sa nežne zahryzol do bruška palca.
„Snažil som sa byť dobrým hercom.“ Yunho sa nadvihol čím sa otrel svojim rozkrokom a Jaejoonga. „Nie?“
Jaejoong sa pritiahol vyššie. Nadvihol svoj zadok čím si vyslúžil od Yunha ďalší pohyb a ďalší, a potom ďalší až kým ich neprestali počítať. Yunho už dávno neležal pokojne a ruka ktorú mal za hlavou teraz zvierala čelo postele. Jeho pohyby začali byť rýchlejšie a nepravidelné. Jaejoong sa zaprel rukami vedľa jeho hlavy. Svojim telom ani nepohol, len lačne prijímal Yunhove telo ako tú najchutnejšiu sladkosť.
„Nespomaľuj,“ Jae sa sklonil pre bozk keď Yunho nadvihol hlavu a vyšiel mu v ústrety. Prudko prirazil panvou dopredu v pokuse striasť Jaeho zo seba.
„Raz si ma pustil medzi svoje stehná, tak sa ma tak ľahko nezbavíš.“
Yunho zúfalo zastonal. Zvyčajne by mu nerobilo žiadny problém dostať Jaejoonga pod seba, pretože mu to Jaejoong dovolil. Teraz si však postavil hlavu a Yunho sa pomaly začal strácať v tom kým vlastne vo vzťahu sú a či tie roky spoločného života sú skutočné alebo len nahrané na starú VHS kazetu. Za každou čiarou a zrnením sa skrývalo klamstvo ktoré bolo naďalej prehliadané.
Chcel sa Jaemu posťažovať a pripomenúť mu tým, že nemá rád sex v oblečení, ale vtedy Jaejoong prevzal kontrolu a priklincoval ho k matracu ako poslušnú kurvu ktorá celý život netúžila po ničom inom než rozťahovať pre neho nohy.
„Máš pravdu,“ šepol Jaeojoong, „so ženou nemôžeš robiť to čo so mnou.“ Zaboril prsty do Yunhových tmavých vlasov. Zaklonil mu prudko hlavu a perami sa pritisol k jeho krku.
„Žiadna žena by s tebou nerobila to čo ja.“
„Žiadna.“ Yunho potichu zastonal tisnúc svoje stehná pevne k Jaeho bokom prijímajúc každý pohyb. Zrazu celkom zabudol, že je medzi nimi oblečenie.

VI.                 

         Yunho sa prebudil s pocitom prázdnoty. Len čo otvoril oči cítil sa okamžite unavený. Nemal silu čeliť ďalšiemu dňu, zatvorený v byte ako zločinec. Ľudia sa často pýtali: je láska zločin? Spájali si tento čistý cit s bolesťou a nenávisťou už zo zvyku. Ale ako mohla byť láska to isté ako bolesť, keď to boli dva rozdielne city a slová? Milovať je predsa krásne a svieže. Láska nebolí a neubližuje. Sklamanie bolí a sklamanie z pravidla privádza druhá osoba.
Z myšlienok ho vytrhol pohyb v posteli. Skoro úplne zabudol, že Jae ostal s ním cez noc. Skôr než sa stihol otočiť, Jaejoong už bol pritisnutý na jeho chrbte a objímal ho okolo pásu.
„Čo keby sme už nikdy nevyšli z bytu? Changmin by nám chodil nakupovať.“
„To by nás radšej osobne predal.“ Yunho sa pousmial. Vzal Jaeho za ruku a pritisol si ju k perám. „Nie je to zlé, byť spolu, s vypnutým mobilom a svetom ďaleko za oknami.“
„To nie,“ Jae mu vtisol bozk na nahé rameno, „ale nech už to znie akokoľvek dobre, nemôžeme takto žiť.“
„Ty si začal.“
„A preto s tým aj skončím.“
Yunho sa zamračil. Otočil sa tvárou k Jaemu a pohliadol mu do očí. Chvíľu sa na seba dívali ako dvaja neznámi a niečo v Jaeho pohľade mu hovorilo, že toto nebude sedemdňové ultimátum.
„Neveríš, že ťa dokážem ochrániť?“ opýtal sa Jaejoong nečakane, „že ťa ochránil lepšie než tieto steny?“
„Nič nás neochráni lepšie než tieto steny.“ Odvetil Yunho so zamračením.
Jaejoong sa bez slova postavil z postele. Stiahol pritom na zem prikrývku a nahý vyšiel von zo spálne. Potreboval byť sám aby spracoval svoje myšlienky a Yunhove chovanie. Zakotvil v kuchyni. Vybral zo skrinky škatuľu sušienok a oprel sa kuchynskú linku. Zadívaný do podlahy začal vyberať jednu sušienku za druhou a plniť si nimi ústa. Keď už nemal v nich miesto otočil sa a položil škatuľu na drez. Položil sušienku na krájaciu dosku a zo stojanu vytiahol nôž. Začal sušienku krájať na drobné kocky. Namiesto toho sa celá rozmrvila. O chvíľu takto rozkrájal ďalších desať až kým mu nedošli. Nôž zabodol do drevenej dosky a odtiahol sa.
„Pičovina!“ zaklial rozrušene, ústa už dávno prázdne. S povzdychom sa otočil k chladničke a vytiahol z nej pivo. Znova vzal nôž ktorým krájal sušienky a odklopil ním vrchnák z fľaše.
„To ma ignoruješ, alebo si ma vôbec nevidel?“ opýtal sa Yunho spomedzi dverí, „musím uznať, že som ešte nikoho nevidel krájať koláčiky nožom na mäso.“
„Ja som zase nikdy nevidel niekoho sa zbabelo skrývať.“ Opäť sa oprel o linku a napil sa.
„Neskrývam sa.“
„Nie, len ti príde vhodné, že...“
„Chcem aby sme boli v bezpečí!“ prerušil ho Yunho, „to je všetko. Naša bezpečnosť by mala byť prvoradá.“
„A ako dlho chceš aby sme tu tvrdli? Povedal som len, aby sme sa na nejaký čas stránili, nie že tu budeme tvrdnúť rok...“
„Ty ma vôbec nepočúvaš!“ Yunho si unavene pretrel oči.
„Keby som ťa nepočúval, nebol by som teraz rozčúlený!“
„Vysvetli mi čo chceš robiť.“ Yunho sa oprel ramenom a hlavou o rám dverí. Založil ruky na hrudi a pohľadom vyzval Jaejoonga k odpovedi.
„Chcem aby sme vyšli von a povedali im to o čom si hovoril včera. Zatiaľ čo my sa skrývame, naše rodiny sú terčom násilia. Tu už nejde o výsmech alebo hlúpe detské žarty. Vlámali sa do domu mojich rodičov!“
„Takže chceš zvolať tlačovku a povedať všetkým, že oni sú tí zmätení a nie my?“ Yunho pozdvihol obočie. „To nemyslíš vážne.“
Jaejoong odložil fľašu na bok a založil ruku v bok, „Yunho čo je s tebou?“
„So mnou nič nie je. Ty tu stojíš nahý v kuchyni a hovoríš, aby sme šli von a povedali všetkým že sú homofóbny hajzli.“
„A to je nesprávne?“
„Ak chceš aby nabudúce dom tvojich rodičov vypálili, tak nie.“
„Vieš čo...“ Jaejoong rozhodil rukami. Otočil sa a chvíľu kŕčovito zvieral okraje linky. Mal sto chutí hodiť Yunhom o zem. Jeho pokojný tón hlasu a gestá ho vytáčali. Namiesto toho vysypal misku s ovocím na dosku z ktorej vytrhol nôž a začal sekať do ovocia.
„Skvelé,“ odvetil Yunho, „akurát som mal chuť na ovocný šalát.“

VII.                

         „Páni,“ Changmin za sebou zabuchol dvere od Yunhove bytu, „toto je viac než som očakával. Vy dvaja...“ poukázal na dvojicu ktorá sedela na zemi a hrala monopoly. Yunho značne iritovaný pretože Jaejoong vlastnil už viac než polovicu hracieho plánu.
„Viete, že to nie je skutočné, že áno? V skutočnosti nebudete vlastniť hotel na Miami.“ Changmin si skopol z nôh tenisky a podišiel bližšie.
„Práve som kúpil Yunhovi prístav, tak ma nepoučuj.“ Jaejoong posunul kartičku po koberci smerom k Yunhovi ktorý ju okamžite uchmatol a pritisol k svojej hrudi.
„Čo je to vôbec za verzia, že sa tu dá kúpiť prístav? To ste si za ten čas čo ste tu zavretí vymysleli vlastnú verziu a dali ju vytlačiť?“
„Changmin nie si ani z polovice tak vtipný ako si myslíš.“ Jae vystrel nohu akurát aby sa palcom dotkol jeho lýtka.
„Tak o čo tu ide?“
„Yunho ma odsúdil na život medzi týmito stenami.“ Odvetil nezaujato a hodil kockou.
„Vidím,“ skonštatoval Changmin potom ako si prezrel Jaeho módny prehrešok ktorým boli Yunhove tepláky ktoré nosil do tréningy a veľmi staré, ba až abnormálne staré, zelené tričko ktorého sa nechcel Yunho vzdať.
„Máš aj vlastné veci na prezlečenie, hyung?“ opýtal sa zvedavo.
„To v čom som sem prišiel pred týždňom a pár náhradných kúskov ako spodná bielizeň a tričká ktoré som tu časom nechal.“
Yunho vzal kocku a prehliadol si plátno. Ak by hodil teraz šestku tak by bol na vlastnom pozemku. Každé iné číslo znamenalo zaplatiť Jaemu astronomickú čiastku na ktorú nemal. Ale aj tak mu kúpil prístav a s láskou mu ho venoval ako najväčší poklad na svete.
„Čokoľvek hodíš tak ti to odpustím,“ Jaejoong sa rozložil na koberci. Oprel si hlavu o ruku a začal si rovnať svoje kartičky.
„Ja len snívam.“ Ozval sa Changmin po chvíle, „vždy keď sme hrali my, hyung, tak si mi nikdy nič neodpustil! Nikomu si nič neodpustil!“ urazene založil ruky na hrudi.
„Chcem hrať tiež!“
„Nie!“ Yunho vytrel ochranársky ruky nad plátno, „je to hra ktorú hráme už tri dni.“
„Pffft!“ Changmin odvrkol. Zdvihol nohu a položil ju na plátno ktoré začal posúvať. Panáčikovia spadli, žetóny sa poposúvali a všetko popadalo akoby práve kopol Yunha do hlavy a so smiechom ušiel do kuchyne.
„Vieš, že keby sa mi chcelo postaviť sa,“ Jaejoong ho prebodol pohľadom, „tak by som ťa zrejme zabil?“
„Verím, ale postaviť sa ti nechce, takže...“ Changmin sa usadil do tureckého sedu a začal upravovať plátno.
„Neverím.“ Yunho sa postavil a pohodil kocku na zem. Bez ďalších slov sa odobral do kuchyne. O chvíľu bol počuť už len buchot hrncov a padanie nábytku.
„Nič sa nepýtaj,“ Jaejoong zhrnul rukou všetky kartičky k sebe, „boxovacie vrece už roztrhol. Vždy som sa rád díval keď boxoval.“
„Ja tiež.“ Priznal Changmin.
„Yunho!“ zvolal Jaejoong keď treskot riadu neprestával, „láska poď ku mne! Budeme hrať aj s Chanhgminom!“
„Za chvíľu!“ ozvalo sa z kuchyne v sprievode hlasného búchania hrncov a príboru ktorý s cengotom padal na zem.
Changmin pohliadol krátko na Jaejoonga. Obaja sa na seba dívali a vymieňali si myšlienky ako v nejakom sci-fi horore. Changmin kývol hlavou ku kuchyni a naznačil tak svojmu priateľovi aby šiel Yunha skontrolovať. Ak sa dostal už k príboru, znamenalo to, že čoskoro sa mu do rúk dostanú nože.
„Yunho čo tam robíš?“ zvolal Jaejoong zvedavo.
„Nemáme sušienky na pokrájanie.“
„Vy krájate sušienky?“ Changmin pozdvihol obe obočia, „k čomu pre boha? To uctievate nejakého boha?“
„Láska idem za tebou, takže odlož všetky ostré predmety ktoré máš nachystané na Changmina!“ Jae sa postavil zo zeme. Až keď si založil rukávy od trička, Changmin si všimol, že to nie je obyčajný kus oblečenia, ale doslova rekvizita z videoklipu Hug. Yunho bol veľa vecí, ale nikdy by nebol povedal, že je aj zlodej.
Skôr než Jae vykročil ku kuchyni, Changmin ho schmatol za tepláky a zastavil. Venoval mu spýtavý pohľad a potichu sa opýtal: čo sa tu do pekla deje?
„Changmin-ah,“ Jae si drepol, „si už dosť starý na to...“
„Som len o dva roky mladší od teba tak si nechaj...“
„Aby si pochopil, že ľudia sa vyrovnávajú s krízami rôznymi spôsobmi.“
„Takže to, že Yunho hádže veci o zem, je jeho vyrovnávanie sa s krízou?“ Changmin s povzdychol. „Čo tu s ním vôbec robíš celý týždeň? To ste takíto?“
„Z domu ho nevytiahnem, a nenechám ho tu o samote.“
„Tomu samozrejme, rozumiem, ale...“ Changmin sa stíšil akonáhle začul Yunha šomrať z kuchyne, „nie je to zdravé.“
„Daj mu čas, prosím.“ Jaejoong sa smutne pousmial, než sa postavil a zamieril do kuchyne.
Changmin pokrútil hlavou. Zrazu sa ho uchopil tiesniví pocit. Po rukách mu prebehli zimomriavky. Zachvel sa a opäť pokrútil hlavou. Vybral si panáčika a položil ho na hracie plátno. Niečo mu hovorilo, že pravá búrka ešte len príde a vôbec sa nemýlil. Zatiaľ čo si prehrával posledné dni v hlave ako pokazený projektor, Yunho a Jaejoong debatovali v kuchyni.
„Akoby si nepoznal Changmina!“ zvolal Jae, „neprišiel ťa ohrozovať!“
Changmin vzal do ruky kartičky a začal ich miešať. Nepočul Yunhovu odpoveď pretože na rozdiel od Jaeho si svoj tón hlasu strážil.  
„Yunho, ja ťa milujem, ale nedávaš mi na výber!“
Keď Jaejoong rozzúrene vyšiel z kuchyne Changmin sa zalarmovanie postavil. Nechal Monopoly monopolami a rýchlym krokom prešiel za Jaejoongom. „Čo chceš robiť? Kam ideš?!“ nasledoval ho do spálne.
„Hyung!“ zvolal Changmin vydesene.
Jaejoong zhrabol svoj telefón, „Changmin, verím ti, že to s ním jeden deň zvládneš. Tak ako si to zvládol celé tie roky a dni...“
„Čo do pekla...“ Changmin sa bezmocne za ním otočil, „toto je niečo iné! Toto nie je porozchodová depresia! Sakra Jae!“ zvolal za ním. „Ja ho dokopy nedám!“
„Len daj na neho pozor. Jeden deň. Prosím.“ Jaejoong zúfalo zovrel svoje tričko do pästí, „ja nevládzem...“ v očiach sa mu zaleskli slzy. Okamžite sklonil hlavu a nastavil pred seba ruku aby Changmin k nemu nešiel.
„Hyung...“
„Jeden deň.“
„Počul som o čom ste hovorili, ani ma tu nechce. Skôr ma zabije aby so mnou ostal jeden deň.“ Changmin uchopil jeho ruky za zápästia a pritiahol k sebe. „Ja viem, že je to pre neho ťažké, ale je to ťažké aj pre teba. To čo sa tu deje musí prestať. Tým, že odídeš sa nič nevyrieši.“
Jaejoong sklonil hlavu medzi ramená. Nebránil sa keď ho Changmin pritiahol k sebe a objal. Jae s plačom pokrútil hlavou a oprel si ju o jeho rameno.
„Ak má niekoho nenávidieť, nech som to radšej ja, než ty,“ preriekol Changmin, „teba nikdy.
Yunho sa potichu presunul z kuchyne do obývačky. Chvíľu sa díval na objímajúcu sa dvojicu než vykročil dopredu a usadil sa na gauč. Radšej by sa videl zakopaný v pivnici, alebo na odľahlom ostrove. Nikto na svete mu nemohol vziať Jaejoonga, jedine ak by chcel Jae odísť sám, alebo ak by ho Yunho odohnal. To posledné sa mu práve darilo.
„Jaejoongie,“ ozval sa Yunho sediac za Jaeho chrbtom, „myslím, že je koniec.“

VIII.             

         Boli to len hlúpe monopoly a návšteva Changmina. Dve veci ktoré k sebe ani nepasovali dokázali Yunha vytiahnuť na nohy. Ten kto ho obliekol a posunul z dverí bol Jaejoong. Koniec.
Yunho sedel na posteli a notebookom na stehnách a prekikával sa zo stránky na stránku čítajúc nenávistné komentáre ktoré sa odrážali od jeho tela ako loptička od zeme. Brodil sa bordelom hnevu a nenávisti až kým neobjavil komentár ktorý mu vykúzlil na tvári úsmev: to ste tak naivný, že ste si nevšimli ich lásku už počas toho keď boli spolu v jednej skupine? Tak čo teraz fňukáte?
Jaejoong akurát za sebou zabuchol dvere od bytu v ruke papierovú tašku s jedlom. Ani sa neobťažoval vyzuť z čižiem a vošiel rovno do kuchyne kde nákup odložil.
„Naozaj sme boli tak očividní?“ opýtal sa Yunho ťukajúc na klávesnici.
„V obchode mi povedali, že sa mám dať testovať skôr než sa dotknem ich potravín,“ Jae vošiel do spálne. Oprel sa rám dverí a založil ruku v bok. „Tak som im vysvetlil, že jediné čo odo mňa môžu potraviny chytiť je sexepíl. Čo robíš?“
„Čítam si komen—“ Yunho zdvihol zrak a pohliadol na Jaejoong. Slová sa mu zasekli v krku. Okamžite zaklapol notebook a odložil ho nabok. „tu rozhodne niekto má sexepíl.“ Pousmial sa.
Jae sa odtiahol od dverí a vyzliekol si bundu. Pohodil ju na posteľ k Yunhovi a s úsmevom si začal vyhŕňať tričko. Oprel sa chrbtom o zárubňu a zvodne zavlnil telom. Zdvihol jednu nohu a rozopol si čižmu. Pohodil ju tak ako svoju bundu smerom k Yunhovi a skoro ho ňou trafil. To isté urobil aj s druhou topánkou než sa otočil a rozopol si opasok. Pomaly dotancoval až k Yunhovi a nechal sa ním stiahnuť na posteľ.
„Aké komentáre, pán Jung?“ uchopil Yunha za tričko a pritiahol k sebe, „tie kde nás posielajú na hranicu, alebo tie kde nám chcú kúpiť ostrov ako svadobný dar?“
„Oboje.“ Usmial sa Yunho.
„Vždy ma zaujímalo prečo sa chováme ako dvaja idioti,“ Jae založil obe ruky za hlavu.
„Ak by si vtedy odišiel,“ Yunho sa mu nahol k tvári, „ak by si ma tu nechal s Changminom, len na jeden deň...“
„Nič by to medzi nami nezmenilo.“
„Hlúpe monopoly a Changmin, hm?“ Yunho sa sklonil k Jaeho tvári, „dotlačil som ťa do rohu.“
„Keby to bol ktokoľvek iný,“ Jae priložil obe dlane na jeho tvár, „tak by som ho proste kopol do gulí a odišiel, ale ty si môj Yunho a keď som s tebou som bezmocný. Urobil by som pre teba všetko keby si mi to dovolil.“
„Som sketa,“ šepol Yunho než sa ponoril do Jaeho pier.

IX.                 


         Tlačovka. Mal to celý čas vedieť, že Cjes sa nebude hrabať na piesočku ako malé dieťa. Na rozdiel od SM ktorí sa radšej snažili Yunha vytlačiť von zo spoločnosti. Koniec koncov tridsať šesť ročný spevák, tanečník a herec už mohol ísť do šrotu. Vôbec by im nevadilo ho odsunúť niekam do Japonska alebo sa ho úplne vzdať.
Yunho sedel za volantom svojho čierneho mercedesu zatiaľ čo Jaejoong zalamoval rukami nad celou situáciou ktorá, ako sa zdalo, sa preniesla do rozmerov kde bolo veľmi ťažko sledovať kto čo hovorí a čo sa vlastne deje. Zatiaľ čo Yunho opäť zmietol zo svojich ramien všetky starosti, Jae sa ho snažil prehovoriť, aby konečne po toľkých rokov vyšiel zo svojho zadku a spravil čo je správne.
„Pamätáš ako sme sa hádali asi tri krát o tom, aby si odišiel so SM potom čo ti skončila zmluva, a ty si proste odvrkol, že nemôžeš, pretože je to stabilita?“ opýtal sa Jaejoong jedovato, „tak teraz to tu máš.“
„Nemôžem za to, že Cjes nemajú gule ťa vyraziť.“ Yunho si postavil hlavu. Očkom pohliadol na svojho milenca, ktorý na neho začal nepríjemne gániť.
„Yunho,“ Jaejoong nafúkol bublinu a zadíval sa pred seba na cestu, „zlato moje najdrahšie, mám zaplatených najlepších právnikov. Prehrali by len čo by vošli do súdnej siene.“
„Tak mi požičaj svojich právnikov.“ Yunho otočil na neho hlavu spýtavo, „to by nebol problém nie?“
„V tomto by problém nebol, ale ja chcem aby si zo SM odišiel.“ Jaejoong naklonil hlavu na stranu. Pohliadol Yunhovi z boku do tváre a pousmial sa.
„V tom prípade nech mi vyplatia bolestné! Urobili škodu na mojom mene!“
„To nebude problém,“ Jae ho povzbudivo pobúchal po ramene. „Snáď len v tom, že nebudeš mať na zaplatenie mojich právnikov.“
Yunho na neho krátko pohliadol a znova sa venoval ceste. Keď neprichádzala žiadne odpoveď ani reakcia, pokrútil sklamane hlavou a pridal hlasitosť na rádiu.
„Predaj auto,“ odvetil Jae s úsmevom, „a svoj byt a budeš mať na právnikov.“ Spokojne založil ruky na hrudi pri čom zatvoril oči.
„A čo keby si mi finančne pomohol?“ pokrútil hlavou, „to sa musím doprosovať vlastného milenca?“
„Ja neviem, dovolí ti to tvoja hrdosť?“ Jae pootvoril očko aby kútikom zahliadol zamračeného Yunha.
„Toto prekračuje všetky hranice!“
„Človek by mal vedieť kedy ustúpiť a pýcha je dvojtvárna.“ Odvetil Jae s povzdychom.
„Ja nie som pyšný!“ Yunho mal sto chutí auto zastaviť, alebo s ním naraziť do lampy. Oba prípady by mohli skončiť niečou smrťou. Naštvane zovrel riadiacu páku a začal bubnovať prstami po volante.
„Nebudem od teba žobrať!“ zahlásil naštvane.
„V poriadku.“ Jae mykol plecami.
„Už ma vyhodili a Changmin chce odísť.“ Pokračoval Yunho naštvane. Obyčajný človek by sa bol schúlil v rohu a čelil by jeho hnevu potichu a s úctou, ale Jae len mykol plecami a otvoril si dokorán okno. Vietor začal šľahať dovnútra auta, rovno Yunhovi do tváre. Ešte viac zovrel volant a div nezačal škrípať zubami.
„Nachádzame sa v pekných sračkách!“
„Yunho nebol si to ty kto bol pred pár dňami apatický a takmer mŕtvy?“ Jae otočil na neho hlavu, „alebo to bolo len prvé štádium potlačovania reality?“
„Keby si teraz stíchol tak by bolo neskoro!“ odvrkol Yunho a prudko zastavil na červenej.
„Tvoj otec je licencovaný právnik, stále môžeš—“
Jaejoong nedopovedal, pretože Yunho skrútil gombík na rádiu a celé auto zaplnila pieseň od Super Junior Sexy free and single. Yunho sa spokojne usmial a zaklonil hlavu. Obe ruky položil na volant a pohliadol bočným okienkom na auto vedľa neho. Stretol sa s pohľadom mladej ženy ktorá doslova na neho čumela akoby bol mimozemská atrakcia. Keď otočil hlavu k druhému bočnému oknu, videl len ľudí ktorí prechádzali po chodníku. Opäť otočil hlavu na dievča ktoré ešte stále čumelo.
Jaejoong to dlhšie nevydržal a rozosmial sa. Yunho okamžite stíšil rádio, Premasíroval si oba spánky a položil čelo na volant. Čo by dal za to keby ho niekto ťukol po hlave a on prespal aspoň pol roka.
„Kontrola vozidla, prosím odparkujte svoje auto ku krajnici.“ Policajt sa strčil k Jaejoongovi do okna a prstom ukázal na Yunha ktorý sa pomaly nadvihol a nechápavo sa díval na mladíka v uniforme.
„Odparkujte auto ku krajnici a vystúpte si. Bežná kontrola auta.“
„Musí to byť? Máme dôležité stretnutie.“ Yunho otvoril priehradku a vytiahol z nej doklady k autu.
„Mám sa opakovať?!“ Policajt sa vysúkal z okienka a mávol rukou ku krajnici.
Jaejoong sa konečne narovnal na sedačke a nadýchol sa. Chlapík zaberal celý jeho životný priestor v aute. Skoro sa stal súčasťou sedačky než sa mu uráčilo vycúvať.
„Yunho, len to zdržuješ, odstav auto na kraj, bude to rýchle.“
Obaja stáli vedľa seba, keď policajt kontroloval ich auto. Skúmal motor, svetlá a pneumatiky akoby dokázal pohľadom a špičkou topánky odhadnúť tlak v kolesách. Jaejoong pohliadol na hodinky na svojom ľavom zápästí a venoval Yunhovi krátky pohľad. Neodvážil sa ani povzdychnúť či len naznačiť nespokojnosť s prácou policajta inak by sa mohlo stať, že dotyčný by sa urazil a prehliadku by úmyselne predlžoval.
„Číslo z technického preukazu sedí,“ policajt zatvoril kapotu auta a vrátil Yunhovi jeho doklady, „a toto je Vaše.“ Podal Jaemu jeho ID kartu.
Keď už mali obaja pocit, že je prehliadka za nimi, policajt sa postavil pred nich a založil ruky za chrbát. S úsmevom na tvári si oboch začal prehliadať akoby bol na výstave v múzeu.
„Môžeme už ísť?“ opýtal sa Yunho zdvorilo, „alebo máte ešte nejaké otázky?“
Jaejoong kútikom oka zahliadol fotografa ktorý vykukoval spoza stromu. V duchu si povzdychol. Policajt presmeroval svoju pozornosť na neho a svojim pátravým pohľadom ho začal skúmať od hlavy po päty. Zdalo sa, že toto neslušné gesto bolo viac nepríjemné Yunhovi než samotnému Jaemu ktorý bol na podobné chovanie zvyknutý.
„Niečo som sa Vás pýtal,“ prehovoril Yunho, „ak už nemáte iné otázky, radi by sme odišli.“
Chlap vrhol na Yunha nespokojný pohľad než ustúpil na stranu a rukou poukázal k ich autu. Yunho za sebou buchol naštvane dverami a rozhýbal svoje vozidlo po ceste. Okamžite začal hromžiť a zalamovať rukami.
„Rozhodne to bolo divné.“ Jaejoong založil ruky na hrudi.
„A ten skurvený fotograf tam!“ Yunho pokračoval na svojej strastiplnej ceste nadávok, „už vidím tie fotky a pod nimi falošné titulky.“
„Yunho,“ Jae položil dlaň na jeho stehno, „upokoj sa prosím.“
Yunho zaťal zuby a po zbytok cesty nevydal zo seba ani hlások a nevenoval Jaemu ani jediný pohľad. Uprene sa díval na cestu zakazujúc si premýšľať o tom, čo ho čaká na tlačovke.

X.                   

         Po ceste domov šoféroval Jaejoong a dával si dobrý pozor aby dodržoval rýchlosť na každom úseku cesty. Mal nepríjemný pocit z policajta ktorý ich ráno zastavil v meste. Yunho si tento krát vybral inú cestu a požiadal Jaeho aby vyšiel z mestskej časti po diaľnici a cez tunel. Ani jeden nemal v pláne sa vrátiť do bytu po tom čo celej Južnej Kórei oznámili na tlačovej besede, že sú spolu a nič ich nemrzí, pretože ľudí do toho v prvom rade ani nič nie je. Jaejoong sa následne vyjadril, že z úcty k svojim fanúšikom usporiadal tlačovku, aby im vysvetlil, že sa nič nezmenilo a miluje ich stále rovnako navzdory tomu ako sa niektorí k nemu začali chovať.
Obaja vedeli, že pred jedným alebo druhým domom budú stáť zástupy ľudí a dožadovať sa ďalších nezmyselných vysvetlení a faktov.
„Kúpil som ju pár mesiacov potom čo si odišiel zo skupiny,“ začal Yunho vysvetľovať svoju kúpu chaty v odľahlej oblasti Soulu, „je to dlhá cesta, ale vyplatí sa. Jediný kto vie o tom mieste je Changmin a moji rodičia.“
„Teraz už aj ja,“ pousmial sa Jae.
Yunho pohliadol na navigáciu ktorá ich viedla po temnej ceste až k cieľu. Chvíľu sledoval zelenú čiaru než kútikom oka pohliadol na svojho milenca.
„Na čo myslíš?“
„Na blowjob a teplú polievku,“ odvetil Jae pokojne, „bolí ma zadok.“
„Ešte len bude,“ prisľúbil Yunho s úsmevom.
„Yunho, ja myslím, že začínam byť paranoidný.“ Zdôveril sa keď v diaľke uvidel blikať modrý a červený majáčik. Jae si okamžite skontroloval rýchlosť a svetlá.
„Dvakrát za deň, to by už nebola náhoda,“ Yunho si zapol bezpečnostný pás a cez okienko pohliadol na policajné auto ktoré bolo pristavené pod stromom.
„Vďaka bohu!“ Jae si vydýchol.
Keď sa pred nimi otvorila temná lesná cesta, posvietil si diaľkovými reflektormi. Len čo ich zapol a bol si istý že pred ním nie je žiadne vozidlo, spod previsu sa vyrútilo policajné auto so zapnutou sirénou.
„Si robíš zo mňa už...“ Jae ani nedopovedal, pretože sa mu na jazyk hrnuli všetky nadávky naraz.
Jaejoong odstavil auto pod stromami a odopol si pás. Vystúpil okamžite z auta a stretol sa tvárou v tvár policajtovi ktorý mal zrejme v úmysle zase strčiť hlavu do auta a dýchať jeho vzduch. Vedel, že nie je bezpečné vystupovať z auta či sú to policajti alebo nie.
„Nejaké problémy?“ Jae zabuchol dvere od auta.
„Bolo nutné zapínať diaľkové svetlá?“ opýtal sa policajt s baterkou v ruke.
„Je to tmavá lesná cesta, predo mnou nebolo ani jediné auto!“
„A čo zver? Mohli ste ju vyplašiť.“ Opáčil postarší policajt ktorý nemal ani poňatia, že v aute sedí ešte jeden človek.
„O to predsa ide,“ Jaejoong nechápavo pohliadol chlapovi do tmavých očí, „aby som tú zver videl a vyplašil než mi skočí pod kolesá.“
„Dávajte si pozor na tón!“ varoval ho muž a vytiahol si pokutový blok.
Jaejoong len pokrútil hlavou, ochotný zaplatiť tomu chlapovi čokoľvek aby ho nechal na pokoji. Začínal mať pocit, že si policajti vymenili informácie o ŠPZ ich vozidiel a teraz ich konfrontujú na každom kilometri.
Jaejoong sa chcel vráti do auta po peňaženku keď ho chlap vzal za zápästie a pritiahol si ho späť k sebe. „Kim Jaejoong, nemýlim sa?“
Až vtedy Jaemu došlo, že si policajt od neho nepýtal ani doklady, nepozrel do jeho auta a ani ho nenapadlo sa opýtať kam smeruje.
„Niečo odo mňa potrebujete?“ Jaejoong vyslobodil svoju ruku.
„Dve veci!“ Policajt vytiahol putá a prirazil ho k autu.
Jaejoong zaskočene narazil predkom na auto. Policajt okamžite spojil jeho zápästia dohromady za chrbát a vytiahol spoza opasku putá. Vôbec nerozumel čo dialo a prečo vôbec by ho mali spútavať keď vlastne ani nič neurobil. Akurát sa chcel otočiť a konfrontovať muža keď Yunho vystúpil z auta.
„Čo do pekla robíte?!“ Yunho okamžite prebehol k policajtovi ktorý sa snažil jeho partnerovi nasadiť putá.
„Nepleťte sa do toho!“
Yunho neveriacky hľadel na muža ktorý pripol želiezka okolo zápästí Jaejoonga a chystal sa ho odviesť do odstaveného policajného auta. Vytiahol z vrecka mobil a vytočil číslo na políciu.
„Volám políciu!“
„Nech sa páči, už som na mieste.“ Chlap odvetil s úškrnom.
„Chcem vidieť Váš preukaz! Teraz hneď!“ Vytočil tri skromné čísla na svojom mobile a priložil si ho k uchu. Chlap začal Jaejoonga súriť a netrpezlivo ho tlačiť do auta.
„Yunho!“ zvolal Jae vydesene keď v aute zahliadol sedieť na zadných sedadlách ďalších dvoch chlapov ktorí nemali s políciou vôbec nič spoločné.
„Dovolali ste sa operátorovi, aký  máte problém?“
Yunho odhodil telefón na zem a pribehol k policajnému autu. Uchopil muža za bundu a násilím ho vytiahol z auta do ktorého tlačil Jaejoonga. Skôr než chlap stihol vytiahnuť pelendrek udrel ho päsťou a následne ho kopol do brucha. V aute sa zatiaľ Jaejoong snažil vykopnúť von chlapa ktorý preliezol dopredu a pokúšal sa naštartovať auto. Podarilo sa mu ho kopnúť rovno do čeľuste a odrazil tak jeho hlavu o bočné sklo ktoré prasklo. Druhý chlap sa na neho vrhol celkom nečakane. Vzal mu hlavu do kravaty a začal ho dusiť.
„Bin! Bin! Yah!“ zvolal na svojho parťáka ktorý omráčene ležal opretý o okno. „Prebuď sa!“
Jaejoong sa zúfalo snažil vyslobodiť zo smrteľného zovretia. Mykal sebou a kopal nohami kde sa dalo. Putá sa mu zarezávali do zápästí a on cítil ako pomaly prichádza o vedomie.
„Bin!“ zvolal  muž naposledy než do auta vtrhol Yunho a knokautoval ho svojim lakťom.
Opatrne vytiahol Jaejoonga z auta a posadil ho na zem. Z vrecka policajta ktorý sa váľal na ceste v bezvedomí vytiahol kľúče od pút.
„Už to bude, už...“ Chvejúcimi sa rukami Yunho vložil malý kľúčik do zámky od pút. Okamžite ich odhodil smerom k bezvládnemu telu muža a posadil sa k svojmu milencovi ktorý stále lapal po dychu. Do jeho tváre sa vrátila zdravá farba, ale jeho krk sa začal vyfarbovať do purpurova.
„Mrzí ma to.“ Yunho objal Jaejoonga okolo ramien a pritiahol si ho do náruče. Následne začal zasypávať jeho krk drobnými bozkami. Z očí sa mu začali sypať slzy ako drobné perly ktoré zmáčali Jaeho košeľu. „Milujem ťa a nikdy ťa neopustím. Nikdy v živote ťa neopustím.“
Jaejoong nedokázal zatvoriť oči. Díval sa pred seba do tmy, do hranice ktorú tvorili tmavé koruny smrekov. Boľavými rukami objímal Yunha okolo hrude tak pevne, že cítil ako sa pod jeho dotykom začali ohýbať Yunhove rebrá.
„Nikde nie je bezpečne.“ Odvetil Jaejoong po chvíli.
Yunho vedel, že by mal spraviť opatrenia keby sa muži začali prebúdzať. Mal by vziať kľúče od auta a policajnú zbraň. Mal by ich oboch dostať to bezpečia svojho auta, ale nedokázal sa prinútiť pustiť Jaejoonga ktorý ho zvieral ako topiaci sa stebla trávy.
„Nepustím ťa.“ O Yunha sa zakvačia hrôza ktorá mu predhadzovala pred oči možné scenáre ako fotky vo vysokom rozlíšení ktoré sa premieňali na 3D plátno. Keby nestihol zareagovať, Jaejoong mohol byť v tomto momente unášaní troma psychopatmi. Rodičia učia svoje deti dôverovať polícii  ktorá najčastejšie zneužíva svoju právomoc. A kto vie, či vôbec ten policajt bol skutočný.
Keby boli o samote, každý zvlášť, mohlo sa to stať im obom. Keby on vystúpil z auta, mohol to byť teraz on kto by kŕčovito zvieral Jaeho okolo hrude. Hlavou sa mu honili desiatky hrôzostrašných predstáv než v diaľke začuli húkať sirénu.

4 komentáre:

  1. ja už ani neviem ako reagovať na tvoje poviedky. všetky sú tak HNNNN. chápeš to? už som mala celkom obavy, že Yunho to vzdá, že nakoniec... a ten koniec... nech už by sme sa tešili akokoľvek vidieť ich na verejnosti spolu a priznaných, tak by to zrejme nedopadlo dobre.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tak tohle bylo...wow...dokonalý. Ale jako...moc bych si přála, aby byli spolu...oficiálně...jako pár. Ale když vidim, jak to tam u nich chodí a jak "milujou" gaye, tak jsem ráda, že to je tak jak to je a nás to aspoň nutí spekulovat o tom, jestli oni dva jsou real...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. keď som videla aká dlhá tá poviedka je, musela som ti to nechať na domov. Klobúk dole. Naozaj mi niekedy naháňa husiu kožu ako píšeš Yunha. emócie tu sú skutočné a preto mám rada tvoje písanie.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. To si robíš srandu, že to takto ukončíš? O.O Narozdiel od Crystal droplets of shame, teraz si už budem pýtať pokračovanie! :D

    OdpovedaťOdstrániť