utorok 30. mája 2017

How often?

O kom/o čom: yunjae
Upozornenie: obaja sú ako idioti
Čo vlastním: príbeh a gif
Obsah: Jaejoong je ojedinelý exemplár. Dokáže sa do Yunha zamilovať znova a znova a každou sekundou ho milovať viac a viac až pokiaľ z toho nezačne šalieť.
Hudba: 1TYM - Make it last

Ak si pustíte tú skladbu tam hore, nad touto vetou, tak si pozrite aj video, je to prekvapenie. 
Bol to jeden z tých večierkov kde Jaejoong bol pozvaný dvadsiatimi ľuďmi naraz. Nakoniec keď sa dostavil na miesto určenia, z tých dvadsiatich ľudí len traja mali dosť času aby sa mu venovali. Nemohol si nevšimnúť pohľady ktoré mu ostatní venovali, akoby vedeli niečo o čom on nemal ani poňatia. A tak začal súboj v zazeraní. Jaejoong venoval každému pohľad naspäť ponad okraj svojho poháru s pivom. Ak by niekto nazval túto bandu vybranou spoločnosťou, tak by bol evidentne slepý a hlúpy. Ani celebrity nebývali vybranou spoločnosťou. Vedeli sa chovať horšie ako prasatá.
Hneď vedľa Jaejoonga dvojica rozoberala súkromie HyunJoonga akoby jeho život bol reality show. Násilník, hajzel, bastard, mlátička. A mnoho iných kvetnatých slov ktoré mali miesto niekde medzi klebetou a skutočnosťou. Jaejoong sa načuil, že pokiaľ si chce udržať zdravý rozum, musí na všetko odpovedať netuším, alebo zabudol som.
Jeho momentálnym partnerom v konverzácii bola mladučká vychádzajúca hviezdička, ktorá túžila preraziť v hudobnom biznise, no a kde by lepšie získala podporu než u človeka ktorý sa brodil kalnými vodami hudobného biznisu už vyše dvanásť rokov? Nakoniec keď Jaejoong začal šíriť podivné vlny svojim chovaním, slečna radšej začala cúvať až kým nenarazila na TOPa a s obrovským úsmevom sa mu zavesila na rameno ako tá najnevinnejšia labuť pod slnkom.
Zrejme bol čas ísť domov.
„Hyung!“ nejaká dlaň mu pristala zozadu na ramene. Jaejoong sa otriasol ako mača a otočil hlavu na Seungriho ktorý ho pozdravil s úsmevom. „Si tu sám, Junsu s tebou nie je?“
„Niekto sa musí starať o jeho deti.“
„On má deti?“ Seungri pootvoril ústa v šoku, než mu došlo, že Jaejoong zrejme myslí jeho dvadsať mačiek ktoré pobehujú po dome, po streche, po Junsuovi a diktujú mu čo robiť a čo nie. Každý kto poznal Junsua aspoň trocha, vedel, že jeho pravý páni sú jeho mačky. Ľudia volali Jaejoonga lídrom JYJ, ale pravda bola taká, že JYJ lídra nepotrebovali. Trojica dospelých chlapov dokázala viesť svoje životy aj sama.
Jaejoong sa najradšej povaľoval. Tanec mu bol vzdialený ako čokoládové dezerty. Niežeby nikdy netúžil po tanci vo dvojici, ale to si rozhodne nemohol pred fanúšikmi dovoliť. Jedného rána až si niekoho nájde, tak jeho fanúšikovia budú plakať dvoje slzy naraz a on sa v nich ako neplavec utopí.
„Jiyong-hyung sa nevedel dočkať až prídeš,“ Seungri si pohliadol na svoje tenisky a porovnal ich s Jaejoongovými čižmami. „hyung nech si oblečieš čokoľvek, vždy vyzeráš dobre.“ Nahol sa k Jaejoongovi „Nehovor to Jiyongovi, dnes vyzerá ako mozaika z novín.“
Jaejoong strelil pohľadom na G-dragona ktorý sa hlasne smial na všetkom čo TOP povedal. Nerozlučná dvojica ktorá by za seba položila život. Kde sa Jae pozrel tam videl minulosť ktorá ho dobiehala ako nostalgické zlo.
Po krátkej konverzácii sa Seungri rozhodol, že bude lepšie ak nechá Jeaho o samote. Ten si to vyložil ako urážku prvého stupňa a odmietal sa usmievať. So zamračením do seba prevrátil ostatok piva a odložil pohár na miesto kde spraví krúžok na povrchu a to už bol skutočný dôvod na úsmev. Panovačný a rozkazovačný Kim Jaejoong útočil ako dieťa.
„Chodíš sem často?“
Jae obrátil svoj pohľad na bok. Neodvážil sa otočiť, pretože ten hlas musel byť fatamorgána a on nechcel aby si niekto o ňom myslel, že si prisypáva prášky do pitia. Nedokázal si predstaviť realitu v ktorej by sa on a Yunho stretli na verejnom mieste a k tomu ešte v dome plnom celebrít.
„Nemusíš sa báť, ja som skutočný.“ Yunho sa zasmial a vzápätí sa jeho smiech stratil v pohári s whisky.
Opäť sa otriasol ako malý kocúr, ale tento krát to nebolo z preľakania, ale z toho, že ten smiech mu pílil uši správnym spôsobom – vôbec to nebolelo, a pokojne by sa vzdal aj iných končatín len aby mohol počúvať Yunhov hlas z bezprostrednej blízkosti.
„Yunho?“ Jae sa k nemu otočil.
„Ahoj.“
Po dvoch rokoch mal Jae konečne príležitosť stáť zoči voči človeku ktorý bol pre neho to isté čo vodík pre kyslík. A možno by sa mal prestať dívať na Discovery a miesto toho sa snažiť skontaktovať s ľuďmi ktorí mu pomáhali vybudovať minulosť. Yunho stál pred ním ako tá najväčšia a najlahodnejšia sladkosť pod slnkom. Jeho hnedé vlasy mu pripomínali škoricu a jemne opálená pleť zase mandle. Bol by ho zjedol, prehltol ako veľkú tabletku ktorá ho vylieči z vražednej nostalgie.
„Vidím, že si nervózny,“ Yunho sa pousmial, „dáš si niečo na pitie?“
„Neviem či si ten Yunho ktorého som zvykol poznať, alebo nejaký iný Yunho ktorý ma prišiel citovo vydierať.“ Jae založil ruky na hrudi.
Oh,“ Yunho posmutnel. Prstami poklepal po pohári a chvíľu premýšľal, než ho napadol spásny nápad. „Hneď sa vrátim! Nikam prosím nechoď!“
Jae sa videl na rôznych miestach, ale ani jedno sa nenachádzalo ďalej než dva metre od Yunha. Keby bola miestnosť prázdna, skočil by na neho a chytil sa ho ako panda konára. Yunho bol príliš dobrý na to aby sa vyskytoval v akejkoľvek spoločnosti. Občas sa Jae sám seba pýtal, či to má vôbec zmysel, aby človek akým je Jung Yunho viedol bandu debilov akou bola skupina DBSK. On by sa pokojne menoval kráľom debilom.
„Chodíš sem často?“ zrazu sa pred ním objavil pohár s whisky a Yunhov žiarivý úsmev, „moje meno je Yunho, teší ma.“
Kim Jaejoong chvíľu nechápal čo sa deje a prečo má pocit, že sa opäť ocitol na strednej škole. Možno za to mohli všetky tie poviedky ktoré jeho fanúšikovia písali a posielali mu ich ako zdravú literatúru, s čím musel Jae rázne nesúhlasiť. Teraz pred ním stál Yunho akoby práve čítal jednu z poviedok. Musel sa priznať, že miloval chlapov v bielom a Yunho vyzeral ako zákusok, alebo ako jedna z posvätných relikvií. Pokojne by ho mohli namaľovať v kostole na strop a každý by si myslel, že sa díva na anjela.
„Nie,“ vypadla z Jaeho odpoveď, „som tu prvý krát, a ty?“
„Tiež, ale ako sa zdá, tak sme si obaja vybrali skvelý deň.“ Opäť sa zasmial.
„Tiež mám taký pocit,“ Jae si pošúchal oko a napil sa z medovo zlatej tekutiny, „prišiel si až teraz?“
„Pred chvíľkou.“
Oh, ja idiot!“ Jae dopil svoj alkoholický nápoj a odložil pohár vedľa toho ktorý ponechal na dreve aby zanechal krúžok. „Ani som sa nepredstavil, Kim Jaejoong.“ Vystrel k Yunhovi ruku.
„Jung Yunho.“
Ah...“ Jae chcel kričať a prosiť na kolenách aby sa Yunho prestal usmievať.
„Čo povieš na oslavu?“ Yunho sa napil a postavil sa vedľa neho.
„Nuda.“
„Vážne?“ Venoval Jaejoongovi smutný pohľad ktorý ho takmer dostal do kolien.
„Teraz keď si tu tak nie,“ spokojne sa zahojdal na nohách ako malé dieťa.
„To mi neuveriteľne lichotí.“
Po krátkom rozhovore o tom prečo by Jaejoong nemal byť ako malé dieťa a nechávať krúžky po pohároch, sa obaja rozhodli, že sa presunú niekam kde po nich nebudú všetci čumieť akoby sa práve teleportovali z neznámej planéty. Našli si bezpečné miesto pri schodisku, rovno pod obrazom ktorý Yunhovi pripomínal kvitnúce lúky a Jaemu len patlaninu na plátne. Takto si rozhodne umenie nepredstavoval. Abstraktné obrazy mu boli vzdialené ako horizont – nedosiahnuteľné a naveky stratené – jednoducho abstraktné.
„Počul som, že si skvelý tanečník,“ Jaejoong sa nenápadne otrel o Yunhove rameno, „vtáčiky štebotali.“
„Naozaj?“ Nezdalo sa, že by Yunho vadila hra ktorú si vymyslel, aby sa Jaejoong necítil ako obeť inkvizície.
„Niekto je tu veľká celebrita.“
„To nie je pravda,“ Yunho pokrútil hlavou, „poznám väčšie celebrity.“
„Ako napríklad?“
„Kim Jaejoong, určite ho poznáš, veľmi talentovaný mladý muž.“
Jaejoong mal pocit, že mu úsmev rozpolí tvár na polovicu. Yunhove flirtovanie znelo plynulo ako potôčik ktorý tečie cez hory. Pokojne by mohol napísať knižku o tom ako flirtovať a neznieť ako úplné pako.
„Tak toho nepoznám. Určite to nie je žiadna celebrita.“
„Vieš, že si to tiež myslím,“ Yunhova sa zamyslel, „on je skôr umelec.“
„Umelec?“
Hm,“ prikývol, „umelci nepotrebujú slávu aby sa preslávili. Všetko za nich robí ich umenie.“
Jae si pomyslel, že jeho mozog je príliš malý aby sa dokázal napojiť na Yunhove mega priestory ktoré mal uložené v hlave ako obrovský počítač.
„Čo keby sme sa bavili o niečom inom?“ navrhol Jae.
„Aký film si naposledy videl?“
„Lov na žraloka,“ Jae sa viditeľne ofučal, akoby práve o sebe priznal, že v podstate je len malý chlapec ktorý má rád žraloky a veľké obludy.
„Vieš o tom, že žralok nemôže prestať plávať, inak by sa udusil?“ Yunho okamžite načal zaujímavú tému, „a žraloky nie sú ryby ale...“
„Paryby.“ Dokončil Jae a pohliadol do svojho prázdneho pohára.
„Sú úžasní!“
„V Pang-chu reštaurácii servírujú žraločiu polievku.“ Jaejoong sa dnes už po tretíkrát naježil.
„Raz som jedol žraloka, ale celý týždeň na to som nedokázal myslieť na nič iné.“
„Je to akoby sme jedli delfínov.“ Jaejoong sa mal chuť schovať pod schody ako malý chlapec. Celá konverzácia mu pripomínala minulosť na ktorú chcel zabudnúť, alebo aspoň na ňu prestať myslieť – to by bola lepšia alternatíva, pretože vypustiť Yunha zo svojho života aj zo svojich spomienok by bola samovražda.
„Vieš, že je zaujímavé, že mnoho ľudí stále nevie o delfínoch, že sú to cicavce?“ Yunho prikývol múdro.
„Vidieť ich zatvorených v nádržiach ma desí. Prestav si,“ začal Jaejoong vyprávať sústredene, „žeby delfíny zatvorili nás do nádrží.“
„To mi pripomína jednu epizódu zo Simpsonovcov.“ Yunho sa zasmial a bezmyšlienkovite vzal Jaeho za rameno, „nakoniec všetci skončili v oceáne.“
„Podľa toho vidíš, že nemáš súdiť knihu podľa obalu.“
„Alebo planéta opíc.“
„To je tá horšia alternatíva.“
„Chcel by si bývať v oceáne?“
„Radšej, než byť otrokom.“ Odvetil Jae a oprel svoju váhu o Yunhovu dlaň.
„To mi pripomína jednu pieseň, určite ju poznáš.“ Zovrel Jaeho biceps, „skvelá, energetická...“
„Máš rád pistácie?“ Jaejoong otočil konverzáciu o sto osemdesiat stupňov. Vedel totiž, že Yunhova otázka smeruje k piesni MINE a konverzácia o minulosti by Jaeho rozdupala ako stádo byvolov a jeho telo by ponechala už len ako rohožku pred dvere.
„Milujem pistácie.“
„Zmrzlinu?“
„Pistáciovú?“ Yunho mu venoval spýtaví pohľad, „príliš sladká. Mám radšej vanilkovú.“
„Vanilka pekne vonia.“ Prikývol.
„Vieš čo ešte pekne vonia?“ Yunho sa mu nahol k uchu.
„Ty.“ Odvetil Jae skôr než by Yunho spravil niečo neslýchané a začal by mu skladať poklony a flirty ktoré by nedokázal vracať, pretože by sa roztápal v nostalgickom pekle ako vanilková zmrzlina.
„Tak to ďakujem,“ Yunho sa krátko zasmial priamo do jeho ucha akoby nebolo na svete dosť utrpenia.
„A čo hry? Hry, akékoľvek hry!“ Jaejoong sa musel zhlboka nadýchnuť aby dokázal odraziť Yunhovu prítomnosť zo svojej intímnej zóny. Cítil husiu kožu po celom svojom tele.
„No,“ Yunho sa konečne odtiahol, „v poslednej dobe nemám na hry čas, ale zvyknem hrávať webovky.“
„A čo stolné hry?“
„Stolné hry!“ Yunho si nadšene tlesol, „tie milujem. Zbožňujem ako Changmin naštvane rozmetá plátno vždy keď v Monopoloch obsadím jeho obľúbené políčka.“
Tak to bolo práve to čo chcel Jaejoong počuť. Akoby to Yunho robil schválne a krôčik po krôčiku odhaľoval ich skryté identity.
„Donesiem ti ďalší drink.“ Yunho musel vycítiť nepokoj ktorý sa začal šíriť z Jaeho v takmer farebných vlnách.
Hneď ako sa Yunho vzdialil, Jae mal chuť vziať do zajačích. Jeho telo horelo v obrovských plameňoch ktoré ho odmietali spáliť na popol a priniesť mu vytúžený mier. Boli to záchvevy, slastné a zabudnuté pocity ktoré ním lomcovali ako pubertiakom. Jae si s povzdychom pretrel oči. V hlave si neustále opakoval; nie si nadržaný, nie si nadržaný.
Yunho bol však čoskoro späť s dvoma plnými pohármi a novým príbehom na perách. Zrejme si myslel, že ešte dosť netrpel.
„Máš rád literatúru?“
„Milujem literatúru.“ Jae preklopil do seba celý obsah pohára, „som znova na suchu.“
Yunho pohliadol najskôr do jeho očí, a potom venoval pohľad prázdnemu poháru. Jae vedel, že má na jazyku tisíc pripomienok a najradšej by mu ten pohár ohádzal o hlavu, ale mlčal. Yunho len klikol jazykom a vzal mu prázdny pohár ktorý vymenil za svoj ešte stále nedotknutý.
Chytrý bastard preletelo Jaemu hlavou.
„A poéziu?“ Yunho si priložil pohár k perám presne na mieste z ktorého pil Jae. Prevrátil do seba posledných pár kvapiek whisky a postavil pohár na schod.
„Poézia je najkrajšia.“ Znelo to tak akoby Jae mienil súhlasiť so všetkým čo Yunho povie len aby konečne skončilo jeho utrpenie.
„Zložím ti báseň.“
„Nie!“ zamietol Jae okamžite, „to je príliš moc, strašne veľa a nadmieru! Neakceptovateľné!“ Jae cítil ako alkohol v jeho krvi preberá moc nad jeho uvažovaním.
„Ale ja chcem, pretože si to zaslúžiš.“ Naliehal Yunho.
„Absolútne nie!“ Zamrnčal.
„Prečo?“
„Neprestaneš?“
„Daj mi tému a ja na ňu zložím báseň. Nemusí byť o tebe.“
„To sa ti chce skladať básne?“ opýtal sa Jae prekvapene, „ale ako chceš, som pripravený na všetko.“
„Tak mi daj tému.“ Pousmial sa Yunho.
„Semafor!“
Zdalo sa, že Yunho vôbec nebol prekvapený výberom ktorý mu Jae podhodil. Za tie roky bol líder zvyknutý na všetky druhy výstrelkov.
„Na semafor ani neexistuje rým!“ odvetil Jaejoong spokojne, „priznaj, že som ťa dostal.“ Pohliadol do pohára akoby sa mu tam mal objaviť svoj osud. Cítil ako sa jeho telo chveje ako steblo vo vánku. Alkohol konečne nad ním prebral moc.
„Keď naskočí zelená, Joongieho líčko sa začervená, až príde oranžová, Yunho sa s rýmom potýka. Len čo sa zotmie, farby sa vytratia a znova sa tvojho líčka dotýka .“
Jaejoong sa ocitol pri stene s Yunhom ako svojim strelcom. Jae odjakživa nevedel ako prijímať komplimenty a ako sa s nimi vyrovnať. Väčšinou sa začal uškŕňať, snažiac sa čo najrýchlejšie zmeniť tému – odvrátiť od seba pozornosť. Inokedy zase priam prahol po slovách chváli. Bolo to najmä vtedy keď sa v jeho podvedomí usadila depresia ako priesvitná sova a otáčala hlavu dookola aby jej pozornosti nič neušlo.
„Sľúbil si, že ma z toho vynecháš!“ zaplakal zradene.
„Ale prečo? Tak pekne sa to k tebe hodilo.“  
„Pretože sa bojím, že sa zamilujem!“ odvrkol ofučane. Nemal chuť už ani na alkohol, čo indikovalo prudkú zmenu nálady.
Konečne po dlhých hodinách konverzácie dokázal Jae obrat Yunha o slová. Tak málo stačilo k tomu aby líder sklapol a mal potrebu sa zakopať za Jiyongovým domom.
„Jaejoongie,“ pokúsil sa ho osloviť, „vieš...“
„A je to tu!“ Jae pokrútil hlavou, „Jaejoongie. Vyslovuješ moje meno tak nežne a celý čas sa snažíš aby som sa cítil ako desať ročný.“
„Desať ročný rozhodne nie.“ Yunho sa snažil opäť uchopiť jeho rameno.
„Ale je to ono! Chceš aby som sa znova do teba zamiloval a ty potom zmizneš ako hmla nad Londýnom!“
„A kto je tu teraz básnik!“ Yunho sa zasmial.
„Ja nevtipkujem! Je to seriózne!“
To jediné čo Yunho videl v Jaejoongovi bol malý kocúrik ktorý sa snažil prebiť veľkého kocúra. Ťapkal tými labkami všade naokolo, ježil sa, krčil uši a mňaukal tým roztomilým spôsobom kedy všetko strácalo zmysel a existoval už len svet huňatého kožúšku a lásky.
„Zatancuj si so mnou,“ pobavene uchopil Jaeho za obe ruky.
„Dobre, ale len preto, že si ma naštval.“
„Samozrejme.“
„Ty sa bavíš Jung, ale ja nie!“ Jaejoong si vzdorovito položil hlavu na Yunhove rameno, ale namiesto tanca sa z ich tanca stalo objatie. Mocné, medvedie objatie ktoré Yunha zadúšalo. Roky sa necítil takto spokojne a uvoľnene ako teraz v Jeaho náručí. Jeho srdce začalo búšiť ako zvon ktorého melódia volala len Jae, Jae, Jae... Yunho sa pomaly začal roztápať. Zatvoril oči, nevnímajúc ľudí okolo seba. Pritisol pery do Jaeho vlasov a šepol do nich len jedno jediné slovo ktorému Jae nerozumel, pretože bol ponorený hlboko do sveta bavlny, hodvábu a cukrovej vaty.
„Krásne voniaš.“ Šepol Yunho.
„Ty zase odídeš a ja budem voňať do prázdna.“
„Neodídem.“ Yunho sa mierne odtiahol, „sľubujem, že neodídem. V prvom rade by som sem neprišiel sa ti ukázať aby som vzápätí odišiel. Nie som tak krutý.“
„Nepôjdeš so mnou domov?“ Jae pritisol ukazovák na gombičku Yunhovej košele, „prosím.“
„Obaja sme pili.“
„Zavolám Lo.“
„Kto je Lo?“ opýtal sa Yunho prekvapene.
„Môj verný bodyguard. Vždy príde keď mu zavolám. Nemá deti ani priateľku. Príde a odvezie ma domov.“
„Páči sa ti ako to tu má Jiyong zariadené?“
Hm?“ Jaejoong sa nechápavo rozhliadol. Akoby doteraz spal, mal divný sen o tom, že mu Yunho vyznáva  lásku pomocou básní a zrazu ho niekto ťukol po hlave a prebral do reality.
„Nábytok a podobne. Máš také veci rád.“
„Ani neviem, nevšímam si jeho nábytok a také veci.
„Jaejoongie,“ Yunhov hlas znova znežnel, „chcem sa s tebou ešte zhovárať. Nechcem aby si už šiel.“
„Tak poď so mnou.“
„Prestaň sa fučať.“
„Nikdy!“ vtisol Yunhovi prázdny pohár do ruky. „Som fučiace monštrum! Mám patent na fučanie!“
„V tom prípade s tebou nepôjdem!“ Yunho sa taktiež ofučal, ale na úplne inej úrovni.
„Nekradni mi patent!“ ťapol Yunha po ramene, „mimo to, tvoje fučanie vyzerá akoby si mal dvanásť.“
„Som o dva roky starší než ty.“
Jae sa zamračil a prehliadol si celú Yunhovu postavu od hlavy po päty. „Aspoň raz v živote môžeš povedať, že si v niečom lepší než ja.“
Ow,“ Yunho sa zasmial. Priložil si ruku na hruď, „to bolelo Joongie.“
„Si lepší v tom byť dospelý.“
„Záleží na tom ako sa dívaš na svet dospelých.“
„Mám dvadsať sedem rokov, Yunho. Som dospelý tak dlho, a stále neviem čo mám robiť.“
„O tom dospelosť predsa je,“ zasmial sa.
„Yunho!“ Jae ho uchopil za golier košele a začal ním lomcovať hore dole, „prestaň byť Yunho.“
„Oh Júlia.“ Nežne zovrel Jaemu obe zápästia, „si tak spanilá!“
„Kopnem ťa do zadku až očervenieš ako ten semafor.“ Jaejoong sa oprel o stenu. Rukou si prehrabol blond vlasy a pritisol si prsty na zatvorené oči. „Si hňup.“
„Viem, ale chcem byť s tebou ešte chvíľu, dovoľ mi to.“
„Nie som Popoluška.“
„A keby som ti doniesol črievičku?“
„Tvoje flirtovanie je tá najhoršia vec na svete.“ Jae sa odtiahol od steny, „dones mi pitie.“
„Miluješ moje flirtovanie, len nevieš ako sa s ním vysporiadať. Nedonesiem ti nič, pretože už máš dosť.“
„S tvojim flirtovaním sa vyrovnávam alkoholom.“
„A to je ešte horšie.“ Uchopil Jaeho za zápästie a pritiahol späť k sebe, „pôjdem s tebou domov.“
„Lo.“ Odvetil Jae.
„My dvaja a Lo.“
„Prečo je to vlastne paryba? Niečo ako prehistorická ryba alebo tak?“
„Čokoľvek chceš, Jaejoongie.“

         Jaeho blond vlasy pripomínali Yunhovi citrónový koláč a aj keď to bola evidentná hlúposť, nemohol zastaviť svoj žalúdok pred škvŕkaním len čo otvoril Jaeho chladničku. Žiadny koláč tam však nebol. Zdalo sa, že Jae drží diétu a Yunho nechápal prečo. Zatvoril chladničku a rozhliadol sa po kuchyni. Hiro sedel pod stolom ako strážny pes a pozoroval ho.
„Dúfam, že to s tebou nie je ako s Jijim. Máš svojho pánička rád?“ Yunho sa sklonil pod stôl. Hiro sa posunul na bok aby si Yunho k nemu prisadol.
„Tvoj pániček si totiž zaslúži všetku lásku na svete. Má moc dobré srdiečko.“ Prikývol Yunho sediac pod stolom. Hiro si zívol a poškrabkal sa labkou.
„Mám ho veľmi rád, je skvelý; talentovaný, sexy, chytrý a dobrosrdečný.“ Yunho si pritiahol k sebe nohy a objal si kolená „Asi by som pred tebou nemal o ňom hovoriť ako o sexy chlapovi, ale nemôžem si pomôcť. Hiro, ty to určite chápeš, keď ťa drží v náručí a stíska ťa tak silno, ale zároveň opatrne aby ti neublížil.“
Nezdalo sa, že by Hiro chcel zapojiť do konverzácie o tom aký je jeho pán úžasný, pretože Hiro vedel svoje. Večne ho niekam odkladal a vždy keď sa vrátil, tak sľúbil, že sa budú hrať celý deň ale pániček to nikdy nedodržal a znova ho opustil. Ani všetky objatia a dobroty na svete nedokázali vynahradiť tie chvíle keď bol bez Jaeho.
„My dvaja sme si veľmi podobní.“ Yunho ukázal na seba a potom na HIra, „obom nám je smutno, keď nie je s nami. Ale ja som to musel vydržať dva roky. Ja som na tom horšie.“
„Dohaduješ sa práve s mojim psom o tom, kto sa má horšie?“ Jae sa vyklonil poza steny, „nepovedal som ti náhodou, že sa máš prestať snažiť o to aby som sa do teba zamiloval?“
„Nemôžem!“ Yunho sa nečakane narovnal a buchol sa hlavou o stôl.
„Teraz kto je tu opitý.“
„Mám bo a ty sa smeješ!“
„Nemáš bo, máš tvrdú hlavu.“ Jaejoong podišiel k stolu a sklonil sa aby videl na svojich dvoch miláčikov. „Dobre vieš aké ťažké je si udržať domáce zviera pri našom hektickom živote.“
„Taepooooong!“ Yunho vykolenkoval spod stola.
„Presne tak, ten maličký Tea ktorého som ti dal ešte ako šteniatko.“
„Teraz je veľký a huňatý a stískam ho keď sme spolu.“
„Počúval ťa vždy na slovo.“
Hmm,“ Yunho ostal sedieť na zemi, „páči sa mi u teba. Je to tu príjemné a nikde nie je ani živáčika. Nikto ti nevolá, nestresuješ sa.“
„To je život rockovej hviezdy.“ Usmial sa Jae spokojne.
„Vieš ako som sa dostal na ten večierok?“ Yunho sa pokúsil vyštverať sa nad Jaejoongove stehná a usadiť sa na ňom, „prečo mi nedovolíš?“
„Pretože, sa odmietam do teba zamilovať.“
„Taká drzosť.“ Ofučane, Yunho sa sklonil dole a položil si hlavu na Jaeho stehno. „Budeme spať takto.“
„Na studenej kuchynskej podlahe?“
„Áno.“
„Nefuč sa.“ Jae zatlačil prst do jeho nafúknutého líca.
„Nikdy.“
„Je to môj patent.“
„Dva roky sme sa nevideli, môžem sa fučiť koľko chcem.“
„Nemáš dôvod sa fučať.“
„Odmietaš sa do mňa zamilovať.“
„Hovoríš to, akoby si ma ty sám miloval, také lži.“ Jaejoong sa pokúsil Yunha od seba odtlačiť, ale bez výsledku. Yunho sa zakvačil o jeho stehno a odmietal sa pustiť.
„Buchneš si tú šišku o zem!“ Jaejoong ho potiahol za vlasy.
„Už som si o stôl!“ zaplakal.
„Yunho!“
„Jaejoong!“
„Decko jedno!“ Jae si povzdychol. Oprel sa za sebou pravou rukou a ľavou začal hladiť Yunha vo vlasoch. „Kvôli tvojim vlasom som hladný.“
„Ja tiež, kvôli tvojim. Pripomínajú mi citróny a vanilku.“
„Mne tvoje zase škoricu.“
„Neupečieme si koláč?“ Yunho sa otočil na chrbát a pohliadol Jaemu do očí.
„Teraz? Je polnoc.“
„Na koláč nie je nikdy neskoro.“
Jung Yunho, človek do ktorého by nikto nepovedal, že sa zdvihne o polnoci z postele aby si upiekol koláč. Bol to človek ktorý bol schopný o druhej ráno vstať a ísť cvičiť, tancovať a spievať, alebo robiť všetko naraz. Pravda bola schovaná hlboko v Yunhovi a ukazoval ju len svojim najbližším. Bola to jeho obetavosť, láskavosť a majetníckosť. Ak už raz niečo vlastnil, nechcel sa toho vzdať, pretože sa za tým skrývala ťažká drina.
„Dobre, spravíme si koláč, ale musíš ma pustiť.“
„Dám ti zásteru.“ Yunho sa okamžite nadvihol a rozhliadol sa po kuchyni. Zástera visela na háčiku pri chladničke. Z Yunhoveho pohľadu Jae vydedukoval, že čakal úplne iný vzor zástery.
„Kde máš tú peknú kvetovanú ktorú si mal na fanmeetingu?“ Yunho zvesil zásteru dole.
„Netuším kde skončila.“
„Niekedy by som ich chcel robiť s tebou. Aspoň jeden.“
„Čo? Fanmeating?“ opýtal sa Jae prekvapene.
„Čo potrebujeme na koláč?“ začal otvárať skrinky. „Múka, ktorú múku mám použiť?“
„Hrubú.“
„A ďalej čo?“ Yunho položil vrecko múky na linku a pohliadol na Jaeho ktorý sa stále vyvaľoval na zemi. Rýchlo k nemu podišiel a začal ho ťahať na nohy. „Vstávaj!“
Yunhoooo!“
„Sľúbil si mi koláč!“
„O polnoci? Si horší ako Changmin!“
„Changmin, navzdory poverám, si od teba nikdy nepýtal o polnoci koláč.“ Yunho založil ruky v bok.
„Ale pýtal si iné veci, zložitejšie veci,“ postavil sa, „pečený bôčik, plnené kura, miso rámen...“
„Ale nie koláč!“
„Vyber vajíčka a tiež vanilkový cukor a obyčajný cukor.“
„Ja neviem kde to všetko máš.“
„Tak sa to nauč,“ odvetil Jae, zatiaľ čo vyťahoval misu zo spodnej skrinky.
„Máš citróny?“
„Na stole je celá misa.“
„Ako sa robí citrónový krém?“
„Ty chceš krém?“ Jaejoong fňukol, „a nemôžeme si to radšej urobiť ráno a teraz neviem.... dívať sa na film, zaspať a podobne?“
„Nie.“ Založil ruku v bok a prstami poklepal po stole, „sľuby sa dodržujú.“
„Nesľúbil som, len som ti povedal dobre a každý súhlas sa dá negovať.“
„Tvoje sa nedajú negovať.“
„Jasné, že dajú!“
„Nedovrávaj stále.“
„Tak sa nefuč!“

         Jae po pravde netušil, že obyčajné miešanie plnky môže vyznieť pre niekoho eroticky. Yunhovi sa v hlave zrejme niečo preplo, keď sa buchol o stôl. Celý čas čo Jae citrónovú plnku do koláča, sa ho Yunho držal ako kliešť. Obopínal svoje ruky okolo jeho bokov a opieral si hlavu o jeho rameno.
„Mám hotovo.“ Odvetil po dlhých minútach ticha. Jeho telo bolo stŕpnuté a ledva dokázal zdvihnúť ruku od misky. Nabral na prst náplň a nechal Yunha nech vsaje do svojich úst celý  jeho prst.
„Jaejoongie,“ zamaznal sa hravo, „chcem ťa stískať.“
„Však ma stískaš.“
„Ale inak stískať.“
„Ako inak?“
„Stískať ťa pri milovaní.“
Jaejoong sa rozhodol, že čo je moc, to je moc a rázne buchol päsťou po kuchynskej linke. Yunho takmer nadskočil. Odtiahol sa vydesene od Jaeho horúceho tela a nervózne si prešiel dlaňou po krku.
„Prehnal som to.“
„Prekroj korpus.“ Jae sa olizol varešku a položil ju do umývadla.
Z Yunha vina priam odtekala, div sa v nej nezačal topiť. Poslušne vzal dlhý nôž a niekoľko krát si otočil tanier dookola aby si premeral cesto. Keď prenikol nožom do cesta aby ho prepolil na dva pláty, Jaejoong posunul misu na kraj a oprel sa chrbtom o linku. Mlčky sledoval Yunha ako priam matematicky presne prekrajuje korpus na dve polovice.
„Je niečo čo by si mi chcel povedať?“ opýtal sa Yunho.
„Nie.“
„Ja len, že sa dívaš tak podmanivo, akoby si ma chcel zjesť.“
„Zjesť nie,“ pousmial sa Jae. Okamžite sa otočil po misku aby Yunho nevidel jeho úsmev. Vzal si lopatku a nabral náplň ktorú začal roztierať po korpuse.
„Už to budeš mať?“
„Prečo, niekam sa ponáhľaš?“
„Ponáhľam.“ Odvetil neurčito.
Jaejoong sa usmial a dal si záležať na tom aby bola vrstva krému rovnomerne roztretá. Trvalo mu to príliš dlho a Yunho začal nervózne bubnovať prstami po stole. Sledoval ako sa Jae sústredene usmieva na svoj koláč a robí na ňom posledné úpravy než vzal tanier do rúk a pyšne sa s ním otočil tvárou k Yunhovi.
Ta-dá!“
„Teraz ho dáme do chladničky!“ Yunho preletel k chladničke ako uragán. Otvoril ju dokorán a súril Jaeho aby do nej koláč uložil.
„Čo ťa nemá, to sa nevieš dočkať kým stuhne a budeš jesť?“
„Presne tak.“ Yunhov pohľad potemnel. Už dávno prestal myslieť na koláč. Po pravde o ňom už ani nerozprával, to len Jae tomu ešte stále nepochopil.
„A smiem vedieť, kde sa ponáhľaš?“ opýtal sa Jae keď zatvoril chladničku. Rozviazal si zásteru ktorú mu Yunho zaväzoval so zamilovaným pohľadom.
„Presnejšie,“ Yunho si zhryzol spodnú peru, „do teba.
Zdalo sa, že Jaejoong nemal v pláne sa prestať vyzliekať. Po zástere totiž nasledovalo jeho tričko ktoré skončilo na stole. Rozopol si opasok od nohavíc a za ním aj gombík a zips. Yunho sa vtedy pohol z miesta. Prstami prešiel po doske stolu až kým nestal pri Jaem. Kľakol si pred neho s poddajným výrazom. Ukazovákom spravil letmú čiaru po Jaeho stehne. Bruško prsta pritlačil do priestoru ktorý mu poskytovali módne natrhané džiny.
„Čakáš na pozvánku?“ opýtal sa Jae potichu.
Yunho vtedy naklonil hlavu na stranu a uhryzol ho do stehna rovno cez jednu z dier na nohaviciach. Zatlačil zuby do kože a vyslúžil si tak od Jaeho ston. Pokračoval a zubami sa dobíjal k Jaejoongovi ako hladné zviera až kým sa neocitol tvárou voči jeho rozkroku. Nosom sa oň otrel a špičkou jazyka olizol penis ktorý ukrývala látka spodnej bielizne.
„Ruky si nechaj pre seba.“ Jaejoong sa oprel o linku a pretiahol si nohavice cez zadok. „Ak sa ma čo len dotkneš rukami, pôjdeš spať k Hirovi.“
Yunhov pohľad odrážal nemý súhlas. Schoval svoje ruky za chrbát a pravou rukou pevne zovrel zápästie ľavej ruky. Zadkom dosadol na svoje päty a v očakávaní zaklonil hlavu. Priam nábožne sledoval Jaeho tvár, snažiac sa poslušne sedieť a neprilepiť okamžite svoje dlane na jeho stehná. Keď sa Jae odhalil, Yunho zubami zachytil lem spodnej bielizne a stiahol ju dole na stehná. Olizol si pery, očakávajúc odmenu za svoju poslušnosť. Jaejoong ho pohladil vo vlasoch. Jeho ruka skončila na Yunhovej tvári. Ako malé dieťa, Yunho sa privinul k teplej dlani a privrel oči keď si Jaeho palec našiel cestičku pomedzi jeho pery.
„Teším sa, až si nájdeš cestu do mňa.“ Jae zaboril prsty oboch rúk medzi pramienky Yunhových vlasov a pritiahol si jeho hlavu k lonu.
„Chcem ťa milovať dlho a vášnivo, chcem ťa milovať navždy.
Každé dva roky.

         „Máte na mysli niečo špecifické, keď spievate Paradise?“ opýtal sa reportér.
„Nie je vari Raj sám o sebe špecifický? Každý si ho predstavujeme inak, ale vidíme v ňom len to, čo nás teší.“
Pre Jaejoonga bol Raj Yunho ktorý sa zakrútil do jeho prikrývok a roztomilo si ho volal k sebe do postele. Bol to Yunho ktorý perfektne zapadol medzi jeho stehná, ktorý ho ukracoval o kyslík aby sa vzápätí stal jeho bohom. Chvíľami si Jaejoong myslel, že žijú dvojitý život. Flirtovanie, milovanie sa a vášnivý sex bol ako virtuálna hra – chvíľka erotickej literatúry pred spánkom. Ráno znova začínal celý svet od znova. Ocitol sa v chladnom prostredí horúcich pohľadov ktoré sa ho snažili roztopiť ako ľadovec. Jaejoong však stál na neuveriteľne vysokom piedestály kam ho postavil samotný Yunho. Až sa raz človek ocitne tvárou v tvár osobe akou je Jung Yunho, až raz ucíti jeho bozky na tele, a šepot vo vlasoch, nechce nikoho iného.
„Je Raj osoba alebo miesto?"
„Moment v čase.“

4 komentáre:

  1. tak a teraz som nadmieru spokojná. konečne po toľkej dráme a slzách niečo čo mi zdvihlo náladu. toto si yj zaslúžia, byť spolu. nikdy ma neomrzí čítať ich konverzácie :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. To bolo tak sladké vtipné a úžasné....Konečne niečo, pri čom sa človek nemal chuť zahrabať do postele a už nikdy nevyliezť :D Nie že by som všetky tvoje ff nemala rada, ale az za čas treba aj niečo takéto :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ah, zahrialo pri srdci :D toto sa mi veľmi páčilo. ich domáci život musí byť veľmi zábavný a zaujímavý. zo všetkých poviedok ktoré som kedy prečítala, sú tvoje ale tak... neviem, píšeš JJ ako chlapa ktorým je a nie večne červenajúcu sa bábiku. :D ten človek je drzo úprimný a pri takej vlastnosti nevidím červenanie ako súčasť :D prečo toľko smajlíkov :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. To bylo úžasné. Miluju tvoje povídky a miluju čím dál víc YunJae. Moc ráda bych je viděla spolu...
    Děkuju za tak úžasné povídky.

    OdpovedaťOdstrániť