streda 15. marca 2017

Ako umierajú milenci (rodia sa spoločne)

Fandom: DBSK
O kom/o čom: yunjae
Upozornenie: Jaejoong je cvok
Žáner: melodráma spojená s nedostatkom romatniky
Čo vlastním: Príbeh, postavy patria tamto do J. Kórei
Obsah: Príbeh opisuje strastiplnú cestu zo zapadnutého klubu až k Jaejoongovi domov, kde sa Yunho musí naposledy opýtať sám seba: are you one of a milion? 

Tento príbeh je silne založený na dialógoch. Vyše 8000 slov plných nezmyselných dialógov. Si gratulujem. Cvokovia. Počas písania som mala pustené YT na automatické prehrávanie. Každá pieseň ktorá zachytila atmosféru poviedky je v nej spomenutá. 
Tak sa zvezte.













     „Vždy keď sa opije tak mi volá aby som ju prišiel vyzdvihnúť, a ja tam stojím, dívam sa na ňu a ona sa usmieva, neviem čo mám robiť, pretože je tak blízko...“
To nebola aktuálna myšlienka v Yunhovej hlave. Aj keď mal už štvrté pivo, stále nebol opitý natoľko aby nerozoznal niekoho hlas pri svojom uchu. Niekoho kto sa dobyl do jeho intímnej zóny behom troch sekúnd. Jeho telo nevyslalo žiadny varovný signál pred votrelcom. Možno to bola tá nezameniteľná vôňa čerešní, možno to bol jeho letargický stav voči okoliu. Stále to bolo lepšie než sa dívať sám na seba ako sa utápa v alkohole.
„Poznáš to naspamäť?“ Yunho sa k nemu pootočil. V ruke držal fľašu s pivom.
„Od slova do slova, dokonca viem napodobniť tvoj hlas...“ Jaejoong si odkašľal. Zhlboka sa nadýchol a znova spustil tú istú hlášku ktorú Yunho vypustil do televízie a rádia rok dozadu.
„Čo tu vôbec robíš?“ Opýtal sa Yunho.
„Žiadny potlesk? V poslednej dobe som veľmi dobrý v imitovaní. Najlepšie mi ide Yoochun...“
„Pýtam sa, čo tu robíš?“ Yunho sa napil z fľaše a otočil sa chrbtom k baru. Oprel sa a rozhliadol sa po takmer prázdnom bare.
„Čo robím v tomto klube, alebo pri tebe?“
„To druhé.“
„Jaejoongie má o teba strach.“ Jaejoong sa odtiahol od baru a predstúpil pred Yunha.
„Vtipné.“ Yunho sa uškrnul a to do slova. Do svojho slova vrhol toľko opovrhnutia koľko len vládal. Otočil sa Jaejoongovi chrbtom a pohliadol na malého zrkadla ktoré bolo zavesené nad barom.
„Myslíš, že je to moje nové hobby?“
„Neviem a nezaujíma ma to.“ Odvetil Yunho. Oprel sa predlaktím o bar. Zovrel fľašu v ruke a pohliadol na barmana ktorý ich po očku sledoval.
„Nebudem tu nič riešiť.“ Dodal.
„Takže pôjdeš so mnou von, alebo ku mne?“ Jaejoong sa opäť oprel pri ňom. „Mne to nevadí riešiť práve tu. Barman vyzerá, že nás predá v tú sekundu keď odtiaľto odídeme.“
„To ti tak vadí?“ Yunho sa zasmial cynicky, „myslel som, že je ti všetko jedno.“
Ty mi nie si jedno.“
„Vieš,“ Yunho sa k nemu otočil tvárou, „stal sa z teba naozaj dobrý klamár. Sám by som neveril, že klameš keby som ťa nepoznal.“
„V tom prípade ma vôbec nepoznáš.“ Jaejoong zovrel zápästie ruky v ktorej Yunho držal fľašu. „Už máš dosť?“
„Nie.“ Vytrhol svoju ruku a priložil si fľašu k ústam. Dopil ostatok piva. „Stavím sa, že by si to menil s tou fľašou.“ Yunho položil fľašu na bar a nahol sa k Jaejoongovi. „byť aspoň na tri sekundy v mojich ústach.“ Prešiel si prstami po perách, sledujúc Jaejoongove oči.
„Snažíš sa mi ublížiť?“
Yunho sa nahlas rozosmial. Cúvol od Jaejoonga a pár krát si pre seba tlesol. „Naozaj vyzeráš dobre Jae. Toto z teba spravil rozchod?“
Jaejoong sa odmlčal. Pohliadol na barmana ktorý sa k ním okamžite otočil chrbtom a začal čistiť sklo. Za svoj krátky život určite nezažil nič tak intenzívne naživo ako hádku dvoch mužov, ktorí tvorili najznámejší pár v hudobnom biznise. A čo viac, že práve zistil, že ten pár bol naozaj skutočný.
„Môžem dostať gin s ľadom?“ Jaejoong sa oprel o bar a vytiahol si z vrecka koženej bundy škatuľku s Marlborkami a zapaľovač. Vyhrnul si rukávy po lakte a pohliadol na barmana ktorý rozklepanou rukou siahol po fľaši so sedemdesiat percentným ginom. Aby toho nebolo dosť, Yunho na neho kývol prázdnou fľašou od piva a následne ju položil pred neho.
„Už si sa upokojil?“ Jaejoong si pripálil cigaretu a pohliadol na fľaše vystavené nad barom.
„Trocha.“
„Si najhorší opilec akého som kedy stretol.“ Jaejoong si pritiahol k sebe pohár.
„Aspoň nepijem niečo čo mi odpáli pečeň do stratosféry.“ Yunho sa napil piva z novej fľaše.
„Chcem umrieť mladý.“
„Bože,“ Yunho pokrútil hlavou, „si tak sebecký.“
Oh, naozaj?“ Jaejoong sa napil. Naklonil sa k Yunhovi z boku aj so svojim pohárom a vydýchol mu dym do tváre; „Neznášam pokrytcov, Yunho.“
„Tak by si sa možno nemal stýkať sám so sebou.“ Yunho sa mu otočil tvárou.
„Alebo s tebou.“ Vrátil mu.
„Čo som na tebe videl?“ Yunho pokrútil hlavou. Odtiahol sa a vydal sa na odchod z klubu. Okamžite zatvoril oči aby potlačil slzy a zhlboka sa nadýchol. Bol si takmer istý, že Jaejoong videl ten odlesk v jeho očiach.
Jaejoong do seba kopol ostatok alkoholu a zahasil nedofajčenú cigaretu. Zo zadného vrecka si vytiahol peňaženku a pohliadol na barmana ktorý nevedel kam sa skôr otočiť.
„Koľko sme dlžní?“
„To-to je dobré, na účet podniku.“
Jaejoong si povzdychol. Z peňaženky vytiahol pár bankoviek a odložil ich na bar.
Yunho bol už za klubom, keď Jaejoong na neho zakričal, upútavajúc tak pozornosť okoloidúcich. Bol schopný sa za ním rozbehnúť a skočiť na neho ako obria kengura. Urobil by čokoľvek aby Yunha zastavil, aby ich hádka nezmazala nakoniec aj to najslabšie puto ktoré medzi nimi ostalo. Pravda bola taká, že Jaejoong stále prechovával k nemu city. Stále boli uväznené vnútri jeho hrude ako veľký klinec. Ak by ho vytiahol, vykrvácal by.
Namiesto toho aby Yunho zastavil, tak ešte zrýchlil. Nechcel byť v blízkosti toho dôvodu prečo toľko pije a nevie sa zastaviť ani keď mu ide o krk.
„Hovno a nie, že sa staráš,“ odvrkol si Yunho sám pre seba.
Naštvane kráčal kdekoľvek by bol v bezpečí pred Jaejoongom. Keď ale prechádzal cez prechod, začul za sebou klepot podrážok. Niekto bežal jeho smerom. Skôr než sa otočil, Jaejoong mu skočil na chrbát. Obdivuhodne sa pridržal rukami okolo Yunhoveho krku a nohy obopol okolo jeho bokov.
„Nepočuješ, že na teba volám?“
„Zlez zo mňa!“ Yunho ostal stáť uprostred cesty.
„Ah, ja mám času dosť, Yunho.  Počuješ ten tikot?“ Jaejoong poukázal na semafor, „to prichádza smrť.“
„Zlez zo mňa, okamžite!“
„Mne nevadí umrieť mladý.“ Zelený panáčik sa zmenil na červeného.
Yunho zaťal zuby a vykročil vzdorovito dopredu. Hneď okolo nich prefrčalo auto. Yunho ostal stáť na chodníku pod lampou. Mal sto chutí, Jaeho prehodiť cez kríky a nechať ho napospas všetkým nočným tvorom. Ešte stále bez slova čakal, kedy z neho to šesťdesiat kilové stvorenie zlezie akoby sa to snáď malo v blízkej budúcnosti stať. Dvaja tvrdohlaví vodnári stáli, teda jeden z nich stál, na tej istej minci, hádajúc sa komu patrí.
„Čakáme ešte na niekoho?“ opýtal sa Jaejoong.
„Zlez!“ zvolal Yunho panovačne, „ani netušíš ako ma irituješ!“
„Yunho, aj keby som ťa mal ziritovať k smrti, tak ťa nepustím. Uvedom si, že keby nebolo mňa tak by si tu nestál a... počkaj odvolávam všetko čo som teraz povedal!“
„Fakt by som ťa...“ Yunho opäť vykročil po chodníku, Jaejoong samozrejme ostal na ňom zavesený ako panda na konári.
„Si úžasný Yunho, ja som to vždy vedel. Nikdy by som sa neopovážil na teba povedať pol škaredého slova.“
„A kto mi nadal do arogantných, čo?“ Yunho sa zamračil, sledujúc okolie aby sa vyhol ľuďom a príliš osvetleným miestam. Vyzeralo to, že je opitý na mol, pretože prechádzal zo strany na stranu, robil cik-cak obchádzky a na chrbte mu visel nejaký podivný predmet.
„To bola poklona.“ Odvetil Jaejoong.
„Hovno a nie poklona.“
„Prečo toľko nadávaš?“
„Toto je prvý krát čo pred tebou nadávam!“ odvetil pohoršene.
Yunho sa cítil zmätene. Na chrbte mu visel jeho ex, v hlave mu hrala pieseň you’re one in a milion, a srdce pumpovalo do jeho tváre príliš veľa krvi. Kde sa vzala červeň v jeho tvári, to netušil. Pripisoval ju svojmu opileckému stavu.
„Za to môže ten bar!“ odvrkol Yunho.
„Za čo? Alebo už začínaš hovoriť sám so sebou? Koľko si mal tých pív? Vieš, že ti nevisím na chrbte len preto, aby som zničil tvoje kĺby.“
„Nie, visíš mi na chrbte, pretože sa ma snažíš dostať do hrobu.“
„Pôjdeme obaja a mladí. Pochovajú nás blízko seba.“ Jaejoong sa usmial. Oprel si hlavu o jeho rameno a zatvoril oči.
„Ani náhodou! Až umriem, tak chcem mať hrob od teba čo najďalej, budeš ma iritovať aj po smrti!“
„A čím? Že budem mať na hrobe viac kvetín než ty?“ Jaejoong sa mu zasmial priamo do ucha.
Yunho pretočil očami a opäť sa rozhliadol po okolí. S úľavou si vydýchol, keď sa zdalo, že pred nimi je len prázdny chodník. Chvíľu kráčal úplne potichu, vstrebávajúc Jaeho vôňu do svojho vnútra. Kiežby mu nedýchal na ucho a netisol si svoje líce k jeho spánku akoby bol plyšový maco.
„Určite by sa ti kráčalo lepšie, keby si ma chytil,“ Jaejoong nemal v sebe ani kúska hanbi, sproste šepkal Yunhovi do ucha čo má robiť.
„Hodím ťa o zem.“ Bezradne. Tak sa cítil líder najúspešnejšej skupiny v Južnej Kórei. A k tomu aby dosiahol tento stav, mu stačil Kim Jaejoong,  človek ktorý vďaka svojmu hlasu vraždil masovo. Nestačili mu dvaja alebo traja ľudia, vyberal si davy, tisíce ľudí.
„To by si neurobil,“ Jaejoong sa usmial.
„Sleduj ma ako—“ zrazu Yunho prudko ustúpil k stene. Oproti ním sa vynorila skupinka mladých ľudí. „Čo teraz čo?“
„Ja neviem, ty vedieš.“ Odvetil Jaejoong pokojne. Nakoniec sa ešte aj potichu zasmial čo Yunha dorazilo úplne. Rezignovane vzal Jaejoona pod stehná a nadhodil si ho. Vykročil krížom cez cestu s divoko búšiacim srdcom.
„Mal som ťa priviazať o strom.“ Yunho zastavil na druhej strane pri malom parku. Postavil sa k lavičke a nástojil na tom aby Jaejoong okamžite z neho zliezol.
„Nemáš ma čím priviazať o strom. Navyše keby ma ráno ľudia videli priviazaného o strom, požaloval by som im, že si to bol ty.“ Jaejoong sa stále nemal k tomu aby ho pustil.
„To nemyslíš vážne!“ osočil sa Yunho zúfalo, „už sa ma pusti!“
„Ak mi sľúbiš, že nezačneš utekať.“
„Nezačnem utekať.“
„Yunho, ja viem, že keď sa ťa pustím, rozutekáš sa do toho parku plného úchylov a nočných tvorov!“ Jaejoong zovrel silnejšie jeho pás medzi svojimi stehnami.
„Nerozutekám!“
„Rozutekáš!“
„Okamžite zlez! Som dospelý človek a pred svojimi problémami neutekám!“
Jaejoong sa pomaly pustil nohami. „Ale priznaj, že sa ti to páčilo byť znova medzi mojimi stehnami.“
Yunho mlčal, v duchu si prehrával, že trpezlivosť ruže prináša. Nedokázal pochopiť ako dokázal zdieľať s týmto človek jednu posteľ celých päť rokov. Kam sa vlastne podela ich obrovská láska? Do akých rozmerov sa zmrštila? To, čo bolo medzi nimi teraz, nemohol byť žiadny cit vyjadrujúci lásku, jedine tak facka ktorá medzi nimi zaúradovala celou svojou silou.
A zrazu všetko bolo preč.
Zmizlo Jaejoongove teplo, jeho dych aj vôňa. Yunho bol slobodný, odľahčený o šesťdesiat kíl. Tento jav nesprevádzala žiadna štipľavá poznámka ani zvuky. Keď sa Yunho otočil, Jaejoong za ním nestál. Nebol nikde k dohľade.
„Jae?“ rozhliadol sa po okolí. Okamžite ucítil ako ho oblial studený pot. Všade bolo ticho, ani šum vetra v korunách stromov.
„Jae, toto nie je sranda!“ zvolal vystrašene, „ak nevylezieš, tak naozaj utečiem, počuješ?!“
Ticho nasledovalo ďalšie ticho. Na okamih okolie ožiarili svetlá auta ktoré prešlo okolo. Jaejoong skutočne nebol nikde v okolí. Yunho vykročil na trávnik, smerom k stromom. Odhrnul nízke haluze stromu a chcel ísť hlbšie do parku plného príšer keď ho niekto chytil za golier košele a prudko ho prirazil ku kmeňu stromu.
Yunho vydesene pohliadol pred seba, oči stále neprivyknuté na náhlu tmu. Siahol pred seba a odstrčil Jaejoonga od seba. Prezradil ho až smiech.
„Ešte sa smej!“ zvolal Yunho naštvane, „si cvok! Obyčajný cvok!“ priložil si ruku k hrudi.
Yunho!“ Jaejoong sa k nemu vrátil s nápevom na perách, „môj Yunho.“ Natiahol k nemu ruku ktorá bola okamžite odbitá naštvaným lídrom.
„Si obyčajný cvok!“ Naštvane vykročil von z parku.
„Počkaj chvíľu, no tak!“
„Cvok!“ Yunho rozhodil pohoršene rukami, „spával som s bláznom!“
„Tak s ním začni spávať znova!“ Jaejoong ho uchopil za rameno a pritiahol späť do húštia.
„Čo s tebou je?“ osopil sa Yunho, „čo sakra s tebou je?!“ vytrhol svoje rameno z jeho zovretia a odstúpil o krok dozadu.
„Potrebujú blázni dôvody?“
„Čo tu vôbec robíš? Prečo si tu? Prečo si prišiel do klubu? Nikto ťa tam nevolal!“ Yunho si nervózne prehrabol vlasy.
„Yunho...“
„Čo je?“ odvrkol naštvane.
„Ty si mi volal.“ Jaejoong vytiahol z vrecka džinov svoj mobil.
„Keby som ti volal tak o tom sakra viem!“ Rozhorčene vytiahol svoj vlastný telefón a odomkol obrazovku. Ani niekoľko násobné naštvané ťukanie do mobilu  nezmenilo ten fakt, že v histórii svietilo na samotnom vrchu Jaejoongove číslo.
„Jae ja... neviem...“ Yunho zdvihol zrak k Jaeho telefónu. Zanechal mu hlasovú správu. S povzdychom otočil hlavu na stranu a zatvoril oči.
„Neviem čo mám robiť, príď pre mňa. Som tam... v tom klube kde sme sa rozišli. Vieš kde to je.“
Jaejoong vložil svoj mobil späť do vrecka a pohliadol na Yunha ktorý stále nijako nereagoval. Vôbec si neuvedomoval, že podobnú správu napísal. Jediné čo z nej počul, bol jeho vlastný opitý hlas. A možno niečo viac, smútok alebo ľútosť. Nakoniec tieto pocity boli súrodenci.
„A ty si prišiel,“ Yunho sa trpko usmial.
„Uprostred noci mi zavolala aby som pre ňu prešiel, pretože je opitá.“ Jaejoong si opäť vyhrnul rukávy na bunde a podišiel k Yunhovi. „Na tom nezáleží, či sme sa rozišli alebo nie, Yunho. Keď ma potrebuješ, tak tu budem. Je jedno kde sa nachádzam, vždy tu pre teba budem.“
„Rozišiel si sa mnou,“ odvetil Yunho potichu, „pretože si so mnou nechcel byť, ale si tu stále.“
„Pretože som cvok.“ Jaejoong si vložil cigaretu medzi pery a začal si prehľadávať vrecká. „zabudol som si zapaľovač v bare...“
Yunho mu podal vlastný a hneď potom sa mu otočil chrbtom. Podišiel k stromu o ktorý ho Jae predtým prirazil a oprel sa oň. Vložil si ruky do vreciek do nohavíc a sklonil hlavu. Ocitol sa v trápnej situácii s vlastným ex.
„Rádia hrajú v poslednej dobe samé hlúposti,“ rozhovoril sa Yunho, „najskôr sa ťa snažia presvedčiť, že si v poriadku, a potom ti pripomínajú, čo si stratil.“
„Dá sa cvokovatosť chytiť?“ Jaejoong k nemu hravo pribehol, „pretože potom si to odo mňa chytil.“ Oprel sa vedľa neho o kmeň s úsmevom. „Pamätáš keď sme natáčali Dangerous love?“
„Nie, vôbec,“ Yunho pretočil očami, „ani trocha si nepamätám deň kedy sme sa obaja strápnili pred štábom a kamerami.“
„Povedal si, že sa už nikdy na nikoho nepozrieš tak ako  na mňa.“
„Tak som ti klamal, pretože som sa tak díval už na nespočetne veľa ľudí.“
„Aj teraz klameš.“ Zasmial sa Jae pobavene, „si najhorší opilec a klamár na svete.“
„Otec ma vychoval v čestného človeka a nie klamára.“
„A tiež ťa vychoval v opilca?“
„Snažíš sa mi niečo naznačiť, alebo to zase z teba hovorí cvok?“
„Snažím sa ti ukázať ako skvele sa spolu dopĺňame.“ Jaejoong vydýchol dym pred seba. Oprel sa hlavou o kmeň a pohliadol pomedzi koruny stromov na nočnú oblohu.
„To je katastrofa.“ Povzdychol si Yunho.
„Kde to vlastne sme?“ Jaejoong sa odtiahol od stromu, nenápadne ale rýchlo vzal Yunha za ruku a pritiahol sa k nemu, „potrebujem vedieť kde sme aby som vedel ako sa dostať domov.“ Odhodil nedopalok do trávy a nahol sa k Yunhovi, ktorý odvrátil od neho hlavu a zadržal dych.
„Nemôžem ti smrdieť, sám smrdíš,“ Jaejoong sa krátko zasmial. Oprel sa čelom o jeho rameno a privrel oči.
„Nesmrdíš.“
„To je dobre.
To nebolo vôbec dobre, pretože Yunhove vnútro už nebolo plné alkoholu a pachu cigariet z baru, ale plné vône čerešní ktorá stúpala v jeho žilách a zanechávala v jeho hlave omamný opar. Nechal sa viesť svojim zatemneným mozgom keď zovrel Jaeho ruku a zdvihol ju k svojim perám. Yunho zažíval totálne zatmenie existencie.
„Prečo sa stále staráš?“ opýtal sa potichu, „prečo to robíš?“
„Vari mám dôvod aby som sa nestaral?“
„Sakra Jae!“ Yunho ho pustil a vymanil sa spod jeho tela. „Toto sa nerobí! Toto nie je fér!“
„Sám si si začal,“ Jaejoong pristúpil k nemu a priložil dlaň medzi jeho lopatky, „z nejakého dôvodu si mi musel zanechať tú správu.“
„Správu opilca,“ povzdychol si Yunho, „prosím, už podobné veci ignoruj.“ Vykročil dopredu, zanechávajúc Jaejoongovu ruku vo vzduchu. Prešiel pomedzi kríky von z parku. „Ignoruj.“ Zopakoval si pre seba. „Ignoruj ma.“
Svetlo lámp sa mu rozmazávalo pod tenkým povlakom sĺz ktoré sa opäť tlačili do jeho očí. A v hlave bol opäť ten príšerný song, a dookola mu opakoval You’re on in a milion. Naštvane zrýchlil svoje tempo, opakujúc si, že hlúpe piesne sú len pre hlupákov a cvokov. Omamná vôňa čerešní sa za ním ťahala ako spomienka, zanechávajúc červenú stopu v jeho čierno bielom svete.
„To je hrôza!“ zvolal Jaejoong za ním skôr než mu vyskočil opäť na chrbát, „kam si si myslel, že ideš bezo mňa?“
Yunho automaticky siahol pod jeho stehná a pevne si ho prichytil. Pokrútil hlavou a bez jediného slova pokračoval v ceste.
„Čo to bola za pieseň ktorá ťa tak naštvala?“
„Neviem o čom hovoríš.“
„Hovoril si, že rádia hrajú samé hlúposti.“
„Neviem.“
„Kam to ideme?“ Jaejoong zmenil tému akonáhle si uvedomil, že vôbec netuší kam idú. Nebolo mu povedomé ani jedno jediné miesto. „Vieš, že som si tam nechal svoje auto? Ráno ho už nenájdem.“
„Tak ti treba.“
„Trocha súcitu by som poprosil.“
„S tebou nikdy.“ Yunho odbočil za roh.
„Ideme k tebe?“
„Nie.“
Jaejoong sa zamyslel. Zahliadol dopravnú značku so zákazom zjazdu a potom meno ulice na ktorej sa nachádzali. Približne si vedel vybaviť kde asi sú, ale okolie vôbec nepoznal. „Takže ma nesieš na cintorín, to je rafinované.“
„Ani nie, pretože sa musím s tvojim telom ťahať až takú cestu. Takto by som ťa mohol rovno klepnúť tam a bolo by.“
„Dostal si to, definitívne.“ Jaejoong prikývol.
„Hovoríme zase o tvojej cvokovatosti?“
„Samozrejme,“ zasmial sa potichu a zahopkal nohami vo vzduchu ako malý chlapec. „Tak kam ma nesieš?“
„Neviem,“ odvrkol otrávene.
„To ideme chodiť takto do rána?“
„Prečo nie?“
„Mne to nevadí, pretože nakoniec chodíš len ty, ja sa nesiem.“
„Zase.“
„Správne, pretože som šikovný Jaejoongie.“ Usmial sa a objal Yunha okolo krku. pohliadol na cestu pred nimi. „Chceš sa vystriedať? Odnesiem ťa.“
„Ani náhodou, určite by si nás stratil.“
„Môžeš ma navigovať.“ Jaejoong naklonil hlavu na bok a pritisol pery na Yunhove ucho.
„A dosť!“ Yunho sa ošil ako malý chlapec. Okamžite začal Jaejoonga zo seba ťahať dole.
„Už budem dobrý! Sľubujem!“
„Nebudem ťa niesť! Som opitý, unavený a bolia ma nohy!“ rozčúlene ho zo seba stiahol dole a usadil sa na obrubník. „Nehnem sa odtiaľto až do rána!“
„Tak to bude trapas.“ Jaejoong si k nemu čupol a pohliadol na budovu oproti, „striptíz?“
„Hm?“ zdvihol hlavu aby pohliadol na neónový nápis klubu. XXX Ladies.
„Keby tam bolo XXXL ladies...“ Jaejoong do vzduchu nakreslil prstom L.
„Tak by si sa šiel pozrieť.“
„To si píš.“
„Ako by vlastne vyzeral taký XXXL striptíz?“ začal sa zaujímať Yunho.
„No rozhodne by to malo obrovské rozmery.“
Yunho sa neovládol a vyprskol v hlasný smiech. Pred klubom stala dvojica mužov ktorí fajčili. Okamžite sa k ním otočili a začali na nich kývať hlavami a ukazovať. Jaejoong sa naklonil Yunhovi k uchu a opýtal sa ho, či sa chce zajtra ráno nájsť v novinách pod titulkom: Jung Yunho, milovník XXX ladies.
„Mne je to už úplne jedno. Prežil som teba, tak prežijem všetko.“
Ten chlap je nenormálny cvok,“ ohodnotil Jaejoong sám seba, „čo takto ísť ku mne? Dám ti najesť, svoju posteľ a Jijiho.“
„Tvoj kocúr je zabijak.“
„Ale on zabíjakuje len mňa.“
„Máš príšerný slovník na to, že si exceloval z kórejčiny.“
„Práve preto je môj jazyk príšerný.“ Jaejoong sa postavil. Kolenom štuchol do Yunha aby ho nasledoval. „Dúfam, že nie si na tom tak zle aby si ma vymenil za XXX tanečnice. Od teraz je to na tebe. Nútiť ťa nebudem.“ Odstúpil od Yunha a pomaly vykročil domov.
„A keby to boli XXXL tanečnice, tak by si mi odpustil?!“ zvolal za ním Yunho.
„Nie!“
„Musím byť fakt ožratý keď s týmto súhlasím.“ Yunho sa pomaly postavil a mávol na chlapíkov ktorý si na neho ukazovali. Určite ho nespoznali v tme ktorá sa okolo nich rozprestierala. Vybral sa v Jaejoongových stopách tak ako mnoho krát predtým. Možno bol lídrom skupiny, ale Jaejoong bol vždy lídrom ich vzťahu. Yunho bol perfekcionista, urgoval a naštvane rozhadzoval rukami. Snažil sa viesť ich vzťah ako biznis. Jaejoong ich viedol a doviedol až do konca.
„Jae spomaľ.“ Yunho sa pridržal lampy. Očakával, že po takomto výlete z jeho tela už nejaký alkohol vyprchal, no namiesto toho sa cítil ešte viac opito. Keď sledoval Jaejoonga ako si vykračuje po ulici ako úplne normálny človek, prepadla ho paranoja. V tomto svojom stave by Jaejoonga nedokázal ochrániť. Jednoducho by ho niekto strhol do auta a už by ho nikdy neuvidel.
„Musíme sa vrátiť celú cestu späť až k baru.“ Jaejoong zastavil.
„Prečo?“
„Po moje auto predsa! Ako si myslíš, že sa odtiaľto dostaneme do Gangnamu?“
„Pomocou našej nezlomnej lásky?“
„Odkedy je láska pohon?“ Jaejoong rozhodil rukami.
„Odjakživa predsa! Nie si vôbec romanticky založený! To preto nám to nevyšlo!“ Yunho sa znova pohol. Tento krát na neho jeho nevďačný ex milenec počkal.
„Vyskoč mi na chrbát!“ naliehal Jaejoong. Neoblomne nástojil aby Yunho využil jeho sexy chrbát ako dopravný prostriedok.
„Si si istý? Moja mŕtva váha je—“
„Viem aká je tvoja mŕtva váha,“ odvetil súriac, „šup.“
Yunho neváhal už ani sekundu navyše. Vyskočil na Jaejoongov chrbát a okamžite ho objal okolo krku. Vystrel nohy pred seba a poukázal na svoje čierne nike tenisky. Až o minútu neskôr si uvedomil, že urobil najväčšiu chybu vo svojom živote, pretože teraz mal nos plný Jaejoongových vlasov ktoré voňali ako rozkvitnutý sad.
„Prečo tak voniaš?“
„Pretože nechcem smrdieť.“
Yunho sa krátko zasmial, „ja ťa fakt neznášam Jae.“
„Až tak, že začínaš fetovať moje vlasy? Cítim to vieš? Tvoj dych.“
„Teba neznášam, ale tvoje vlasy milujem.“
„A potom že nie si pokrytec.“
„Priznávam sa.“ Náhle sa Yunho zarazil. Mal pred sebou unikátnu príležitosť ktorá mu umožňovala spraviť z Jaejoongovej hodinovej cesty hotové peklo. Zhlboka sa nadýchol a pomaly fúkol do jeho ucha.
„Jung!“ Jaejoong naklonil hlavu na stranu, snažiac sa otrieť si ucho o Yunhove rameno. „Toto bolo podlé!“
„Len ti vraciam čo si mi požičal.“ Opäť mu fúkol do ucha. „Je také pekné, už som ti to povedal, že máš pekné uši?“
„Áno, ale ja si to vypočujem znova a rád.“
„Máš pekné uši, milerád do nich fúkam bozky.“ Yunho sa zasmial. Naozaj sa musel nafetovať Jaejoongovej vône, inak by takéto hlúposti zo svojich úst nevypustil. Kam sa len podela jeho zlosť a zúfalstvo? Zatúlané v parku kde ho Jaejoong vzal za ruku.
„Tak pozor aby si mi nevyfúkol mozog z hlavy.“
„Cvokovia žiadny mozog nemajú.“
„Už aj ty začínaš používať divné slová.“
„Si ma nakazil, som to hovoril.“ Yunho vystrel ruku a ukázal pred seba, „tadiaľ a potom zahni doprava.“
„Ak nemám mozog, tak ako je možné, že ma bolí keď s tebou hovorím?“ opýtal sa Jaejoong vstupujúc na prechod pre chodcov. Yunho zamával zelenému panáčikovi a odfúkol Jaemu vlasy z ucha. „Mám rád tvoje hnedé vlasy. Pripomínajú mi kakao.“
„Až prídeme domov, tak si jedno uvarím a tebe nedám, pretože ma nazývaš cvokom.“
„Ani by som nechcel kakao od cvoka.“
„Správne, pretože by bolo plné cvokov.“ Jaejoong sa zhlboka nadýchol a kýchol si až zastavil. Smrkol do seba a opäť si kýchol.
„Čo to, čo to?“ Yunho zašibrinkoval pred nimi rukami a ukázal na cestu doprava. „Je ti zima?“
„Nie. To si človek nemôže kýchnuť len preto, že sa mu chce?“
„Sa len pýtam, som starostlivý.“
„Len aby.“ Jaejoong najskôr vystrčil spoza rohu hlavu aby sa ubezpečil, že je vzduch čistý a až potom vykročil vpred. „Ja osobne si myslím, že by ti to vyhovovalo, keby ma teraz na mieste skolila chrípka. Už by si len moje nevládne telo dotiahol na cintorín a zakopal ho.“
„Ani by som sa neobťažoval zakopávať ho. Kde by som asi vzal lopatu a vôbec, ešte by som si v takomto stave sekol do nohy.“
„To by sa ti podobalo,“ zasmial sa Jaejoong.
„Čo tým chceš povedať? Že som grambľavý?“
„Sám si sa tak nazval.“
„Kim Jaejoong, dobre ma teraz počúvaj,“ Yunho sa zhlboka nadýchol, ale nevydal zo seba ani hlásku. Namiesto toho otočil hlavu smerom odkiaľ prichádzala hlasná hudba. Bol to jeden z tých podzemných klubov, kde človek musel získať členstvo alebo sa stať masovým vrahom. „Počkaj chvíľu, stoj!“ Prikázal Jaejoongovi akoby bol kočiš a Jae jeho záprah.
„Chceš sa tam ísť pozrieť?“ opýtal sa Jaejoong zvedavo.
„Nie, počúvaj tú pieseň.“
„Ideme sa zase baviť o tom že rádiá hrajú hlúposti?“
„Nie!“ odvrkol Yunho, „tie slová...“
Jaejoong otočil hlavu opačným smerom a pohliadol na svoj odraz v tmavom výklade. Pohodil hlavou aby si napravil ofinu. Chvíľu sa na seba díval než ho Yunho nežne potiahol za ucho, čo zabolelo pretože mu stlačil lalôčik s náušnicou.
Total eclipse of the heart!“ skonštatoval Yunho svojou slabou angličtinou, „tá pieseň je o mne!“
„Ty máš zatmenie srdca?“
„Celej existencie.“
„Môžeme už ísť, alebo si budeš spievať? Vylievať svoje zatemnené srdce na chodník?“ Jaejoong sa pohol dopredu. Pravda bola, že ho začínalo bolieť koleno. Bola jedna vec niesť svoju váhu a druhá viesť ešte raz svoju váhu s kolenom na ktoré bol operovaný. Pohliadol hore na oblohu aby zistil, že Mesiac bol skrytý za hustými oblakmi.
„V poslednej dobe hrajú v rádiách len hlúposti.“  
„Ja viem Yunho, ja viem.“
„Vieš,“ Yunho si oprel hlavu o jeho rameno, „v poslednej dobe tieto piesne počúvam stále dookola. Mám ich plný ipod. Neviem prečo to tak je. Sú strašne smutné a ja...“
Jaejoong sa odmlčal. Modlil sa aby čoskoro našli klub a on mohol Yunha posadiť do auta. Jeho koleno to začínalo vzdávať. Posledné čo potreboval bol Yunho ktorý zaspí na jeho chrbte, alebo mu začne vylievať svoje zlomené srdce na rameno. Oh áno, Jaejoongove srdce bolo rovnako zlomené, ale s tým rozdielom, že on si ho zlomil sám. Seba deštruktívne sklony boli jeho špecialitou. Rád sa psychicky trýznil a poukazoval tým na to, že je len človek ktorý sa nebojí vykročiť do neznáma aj keby ho to malo roztrhať na kusy.
„Ty tú pieseň poznáš Jaejoongie, spieval si ju na karaoke s Hyunjongom.“
„Ah Yunho, urobil by som pre teba všetko na svete, ale teraz spievať nebudem.“
„A čo všetko?“ opýtal sa zvedavo.
„Čokoľvek chceš.“
„Tak chcem aby si mi spieval.“
„Ty si mi nejaký mazaný fox Jung.“ Jaejoong sa pousmial.
„To preto, že ťa zo mňa bolí mozog.“
...nothing I can say, a total eclipse of the heart...“ Jaejoong sa pokúsil o niečo ako tichý spev. Viac recitoval než spieval. Ulica bola prázdna a on chcel aby to tak ostalo. Sám si uvedomoval svoje nedostatky v angličtine a nechcel aby to počul ešte niekto iný. Karaoke bola zábava ale na ulici hrozilo, že by dostal fľašou po hlave.
A total eclipse of MY heart!“ zvolal Yunho do prázdnej ulice. „...I’m like a child in your arms...“  našťastie sa na ulici neobjavil žiadny maskovaný človek ktorý by chcel vziať spravodlivosť do vlastných rúk.
„Once upon a time i was falling in love, but now I’m only falling apart...“ Jaejoong sa rozhodol, že Yunho by nemal byť sám kto bude trpieť kvôli jeho nákazlivej cvokovatosti, preto sa pridal. Svoj obvykle nežný hlas zmenil na chrapák.
„Nothing i can do a total eclpise of the heart!“ Yunho vystrel ruku na hlavu, „opäť spolu spievame! Nikto a nič nás nemôže zastaviť! Ani celý vesmír! Sme nezodpovední a umrieme mladí!“
„Umrieme mladí!“ Pridal sa Jaejoong do skandovania.
„Bolí ťa koleno.“ Yunho sa ho pustil a zoskočil dole. Bolo to tak náhle, že sa Jaejoong prekvapene na neho otočil. „Krívaš. Začal si krívať. Nemysli si, že som to nevidel.“
„Možno len troška.“ Ukázal medzi prstami kúsoček. Yunho sa k nemu nahol. Chvíľu skúmal tú trošku ktorú Jaejoong ukazoval než mu vzal ruku do dlaní a pritiahol si ho k sebe.
„Som idiot Jae, že toto robím. Som hlupák a nemal by som to robiť.“ Pohliadol mu smutne do očí.
„Nech urobíš čokoľvek Yunho, nič to nezmení na tom fakte, že pre teba urobím čokoľvek na svete.“
Yunho s úsmevom sklonil hlavu. Snažil sa pochopiť, čo tlačí dopredu človeka akým je Jaejoong. Človek ktorý by pre neho urobil čokoľvek sa s ním rozišiel aj keď to nechcel. To si tak trocha protirečilo.
„Keby som niekoho zabil?“
„Pomôžem ti zakopať mŕtvolu.“
Yunho sa krátko zasmial. Pretrel si oči prstami a s povzdychom sa opäť narovnal. Keď pohliadol Jaejoongovi do očí, bol si istý, že sa do nich díva prvýkrát za celý večer. Neveril ako dlho sa dokázal vyhýbať jeho pohľadu.
„Keby som chcel aby si sa vrátil?“
„Tak sa vrátim.“
Yunho ostal bez slova. Šokovane sa díval na svojho ex milenca ktorý sa na neho bez ostychu usmieval. Na svete nebola sila, ktorá by Jaejoonga dokázala udržať na mieste. Prosil ho a presviedčal aby ostal v skupine a nakoniec stačilo tak málo? Mal povedať len: ostaň kvôli mne a zmenil by tak beh histórie?
„Yunho, si v poriadku?“
Yunho len mávol rukou a podišiel k stene o ktorú sa oprel. „Vydrž chvíľu, počkaj.“
„Rád by som sa už konečne dostal k tomu klubu. Dúfam, že nás vedieš dobrým smerom...“
Total eclipse of my existence...“ Yunho šepol sám pre seba, „takže ty mi hovoríš, to čo mi hovoríš úplne vážne?“
„Záleží na tom, na čo si sa pýtal.“
„Či by si sa vrátil.“
„Kam?“ Jaejoong si vložil ruky do vreciek od bundy.
Ah tak.“ Yunho sa zasmial, „som to ja ale idiot, že? Pokladám nezmyselné otázky.“
„Ani sa ti nedivím, máš toho za dnes už dosť.“ Jaejoong ho vzal za zápästie a potiahol k sebe. „Poďme. Chcem si dať sprchu a vpiť to kakao.“
„Nebudeš piť kakao ak nedostanem jedno aj ja.“
„Povedal si, že kakao od cvokov nepiješ.“
„Rozmyslel som si to.“
Obaja sa bok po boku vydali po chodníku. Jaejoong si nepamätal, že by po tejto ceste predtým prechádzali. Namiesto obáv sa rozhodol zmeniť svoj prístup. Nasledujúc Yunha v každom kroku sa naozaj len o pár chvíľ dostali pred klub kde sa začala ich spoločná noc.
„Tento panák,“ ukázal Yunho na semafor kde svietil červený panáčik, „bol predtým zelený keď sme tu stáli.“
„Chceš sa tam postaviť znova?“ Jaejoong ho vzal za rameno a prebehol s ním cestu.
„Kriminálnik!“
„Spolukriminálnik!“
„Skladáš hrozné slová!“
„Tam mám auto!“ Jaejoong poukázal na strieborný mercedes zaparkovaný pod lampou.
„Nechceš sa vrátiť späť a postrašiť toho barmana?“ navrhol Yunho s úsmevom.
„Vieš, že som pre každú neplechu ale...“ Jaejoong nedopovedal, pretože ho Yunho začal ťahať smerom do klubu. Musel sa usmiať nad jeho nedočkavosťou. Len dúfal, že to rádio tam nebude hrať ďalšiu pieseň na ktorú sa Yunho namotá ako páska na valec.
„Už zatvárame!“ zvolal barman keď začul dvere. Všade bolo ticho.
„Zabudol som si tu zapaľovač!“ Zvolal Jaejoong od dverí.
„Správne, Jaejoongie, si zabudol zapaľovač.“ Dodal Yunho.
Barman na nich nechápavo zízal. Znova stáli pred ním, tento krát však akoby v inej podobe. Ani jeden sa nemračil a nevrhal na toho druhého vraždené pohľady. Siahol pod bar a vytiahol biely zapaľovač.
Namiesto toho aby si ho Jaejoong vzal, usadil sa na barovú stoličku a vytiahol si cigarety. Jednu z nich si vložil medzi pery a opierajúc sa predlaktím o bar sa naklonil k mužovi. Barman sa chvíľu nechápavo na neho díval, než škrkol zapaľovačom a pripálil mu cigaretu.
„Nechaj si ho.“ Jaejoong vydýchol dym, „a nalej nám dva panáky.“ Kývol hlavou k fľaši s broskyňovou vodkou.
„My ideme piť?“ Yunho si k nemu prisadol, „prečo si mu dovolil aby ti pripálil? Videl si sa ako si sa k nemu nahol? Chceš aby som žiaril a rozmlátil mu ksicht?“
Jaejoong na neho pohliadol s úsmevom. Vyfúkol dym kútikom úst, preč od Yunha a oprel si hlavu o ruku. Keď sa nemal k odpovedi, Yunho sa naštvane otočil dopredu. Prebodol barmana pohľadom a pohliadol na dva panáky pred sebou.
„Tak ako to je?“ Znova začal dobiedzať do Jaejoonga, „chceš aby som mu rozmlátil ksicht?“
„Prosím,“ zapojil sa barman, „ja za nič nemôžem. Len by som chcel zatvoriť a ísť k svojej žene.“
Jaejoong pozdvihol obočie a krátko sa zasmial na Yunhovi ktorý už stál na nohách a búchal päsťou po bare.
„Upokoj sa fox Jung, sadni si.“ Jaejoong sklepol popol do skleneného popolníku a vzal svoj pohár. „Nepripiješ si so mnou?“
Yunho sa posadil späť na svoje miesto. Po očku pohliadol na Jaejoonga a vzal do ruky pohárik. Barman sa snažil byť neviditeľný. Stál v rohu a upravoval poháre na poličke.
„Zapni rádio!“ prikázal Yunho.
„Žiadne rádio Yunho,“ Jae pokrútil hlavou, „ťukni si so mnou na nás. Pustíme toho chudáka domov k jeho sexy žene.“
„Ako vieš, že má sexy ženu?“ Yunho pozdvihol svoj pohárik a priťukol si.
„Určite má,“ preklopil obsah poháru do seba a položil ho späť na bar. „Chce ísť domov, dať si sprchu a vliezť si do postele k svojej vernej a krásnej žene. Pritúliť sa, pomilovať ju a spať až do rána, je to tak?“ Jaejoong otočil hlavu na vyľakaného muža. Prikývol a rýchlo zachytil pohár ktorý skĺzol po okraji police.
„Pomilovať hovoríš,“ Yunho otočil pohárik dnom na vrch a naklonil sa k Jaejoongovi, „nechceme náhodou to isté?“
„Chceš sa so mnou milovať?“ oplatil sa Jaejoong otázkou.
„Veľmi.“ Yunho odpovedal okamžite. V jeho hlase sa ozvali nezameniteľná túžba a odhodlanosť. Priložil svoju dlaň na Jaejoongov krk a pritiahol si ho bližšie k sebe.
„Čo im povieš nabudúce až sa ťa opýtajú, čo šialené tvoja ex urobila naposledy?“ Jaejoong sa oprel do jeho dlane, vychutnávajúc si tlak ktorý pôsobila na jeho hrdlo. Olizol si pery a prehltol.  Yunho pod dlaňou cítil každý pohyb jabĺčka. Prstami prešiel po jeho hrdle a naklonil hlavu na bok. Jaejoong privrel oči, pripravený opäť po veľmi dlhom čase cítiť na svojich perách Yunhovu chuť, keď sa ticho medzi nimi vyplnila skladba z rádia.
„Please, please, understand I’m in love with another man...“
Jaejoong otvoril oči. Stretol sa s Yunhovým pohľadom. Obaja pohliadli na barmana ktorý stál ako prikovaný. Vydesene sa na nich díval. Bol zázrak, že ešte nedržal v ruke telefón a nenatáčal si ich.
„Pôjdeme domov.“ Jaejoong sa postavil, „na účet podniku, že?“ žmurkol na barmana ktorý prikývol.
„Prestaň už flirtovať, inak si budem myslieť, že ty si tá jeho sexy žena ktorá čaká na neho v posteli.“ Yunho ho vzal za rameno.
„All I wanna do is making love to you...“ Speváčka v rádiu si nedávala pauzu ani na chvíľu.
Pri odchode Yunho otočil hlavu dozadu a pohliadol na reproduktor. Pousmial sa a mávol barmanovi ktorý mu mávol naspäť. Hneď potom ako odišli prebehol k dverám a okamžite ich zamkol.
„Myslím, že sme ho vydesili na jednu noc dostatočne.“ Jaejoong vytiahol kľúče a odomkol auto.
„Ešte stále by sme si to  mohli rozdať v aute. Myslíš, že tá červená Kia ktorá stojí vedľa teba je jeho?“
„Očividne, keď tu okrem neho a nás už nikto nie je.“ Jaejoong si nastúpil na miesto šoféra.
„Nemal by si ešte šoférovať. Mal si štamprľa.“ Yunho ostal stáť von. Oprel sa o otvorené dvere auta a pohliadol na prázdnu ulicu. „Zvláštne, akoby sa všetci skrývali alebo tak.“
„Sme v akejsi riti Soulu. Neviem čo ti to napadlo.“
„Šiel som tu pretože tu nikto nechodí. Nepotreboval som aby ma ľudia spoznávali.“ Obránil sa Yunho. „Navyše, nemôžem za to, že si to tu nepamätáš. Musel si mať poriadne vypité keď sme tu boli naposledy.“
„Samozrejme, že som mal,“ priznal Jaejoong, „vtedy som volal HyunJonga aby ma prišiel vyzdvihnúť.“ Bola to tá noc o ktorej hovoril predtým Yunho vo svojej hlasovej správe. Tá noc keď si povedali zbohom v klube z ktorého práve odišli.
„Celé to bolo jedna veľká hlúposť!“ odsekol Yunho, „opití sme sa rozišli. Takú kravinu môžeme urobiť len my dvaja.“ Prešiel si unavene dlaňou po čele.
„Ale rozišli sme sa naozaj. Nie je to tak ako naposledy, keď sme sa pohádali a ty si mi povedal, že je jednoduchšie žiť s psychopatom než so mnou.“ Jaejoong zaklonil hlavu dozadu. Pohliadol na šedé poťahy a zatvoril oči.
„Bol som rozčúlený a ospravedlnil som sa ti za to. Nikdy by som niečo také nemyslel úprimne. Dobre vieš, čo zo mňa robí hnev.“
„Cvoka.“ Odvetil Jaejoong s úsmevom.
Yunho pohliadol hore na oblohu. Z tváre si zotrel kvapku dažďa. Zdalo sa, že počasie už nebude viac tolerovať ich výmysly. Pred očami sa mu vynorili okamihy na ktoré chcel zabudnúť. Ten barman ich už musel od srdca nenávidieť.
„Milujem ťa a ty si robíš z toho srandu.“
„Smola.“
„Je to tvoja chyba!“ Yunho si nastúpil do auta a zabuchol dvere.
„Naozaj?“ Jaejoong naštartoval a položil obe ruky na volant. Otočil na neho hlavu. „Myslel som, že budeme pokračovať v tom čo sme začali v bare, ale ak si myslíš, že je všetko moja vina, tak si—“ nebolo mu dovolené dokončiť vetu, pretože si ho Yunho pritiahol k sebe za rameno a okamžite ho pobozkal.
„Arogantný hajzel!“ zasipel mu do bozku Jaejoong.
„Milujem ťa.“ Yunho sa prisunul bližšie, pričom narazil kolenom do riadiacej páky. Voľnou rukou sa zaprel o strechu kapoty. Snažil sa manévrovať v úzkom priestore. Pustil Jaejoongove rameno, snažiac sa vypátrať nejaký záchytný bod nechtiac zapol rádio.
„Yunho,“ nedočkavo, Jaejoong si ho pritiahol za golier košele k sebe. Na streche auta sa ozvali kvapky dažďa. Behom pár sekúnd zaliali celé auto.
„The love I'm sending ain't making it through to your heart...“  Zdalo sa, že Jaejoong mal naladené to isté rádio aké hralo v bare. Yunho si prial aby prestal rozmýšľať nad hlúpymi zahraničnými piesňami, ale niečo vnútri mu hovorilo, že nakoniec  to celé je skutočnosť.
Yunho sa mierne odtiahol, aby pohliadol Jaejoongovi do očí. Prstami prebehol po rube jeho dlane a preplietol ich prsty. „Povedal som, že ťa milujem.“
„Počul som.“
„To je všetko?“ Yunho sa opäť k nemu sklonil, „viac mi nepovieš?“
„Vypni to rádio, Yunho.“
„Rádio za nič nemôže.“
„Vypni ho.“
„Nechcem ťa púšťať.“
Jaejoong si povzdychol. Avšak namiesto toho aby prijal Yunha aby vypol rádio, zatlačil na páčku a sklonil svoju sedačku dozadu. Yunho prepadol rovno na neho.
„To bolo nečakané.“ Yunho sa nadvihol.
„Cvokovaté?“
„Rozumiem.“
Jaejoong sa krátko zasmial. Sledoval ako sa Yunho začal z neho pomaly zviechať. Pridržiavajúc sa všetkých možných predmetov, sa mu konečne podarilo posadiť na svoje miesto. Vypol rádio a prehrabol si vlasy. Pohliadol von cez čelné sklo.
„Takže,“ Jaejoong si odkašľal a pritiahol sa späť k volantu. Nastavil si správny záklon sedačky a povolil ručnú brzdu. Mrkol na Yunha ktorý nad ním mávol rukou.
„Na tvoje žmurkanie nie je nikto zvedavý.“ Zapol si pás zatiaľ čo Jaejoong vyšiel z parkoviska. Chvíľu sa díval na predné sklo ktoré zalievali nové a nové prúdy vody. Stierače nestíhali odvádzať svoju prácu, takže Jaejoong musel vynaložiť dvojnásobnú opatrnosť.
„Neznášam takéto počasie,“ zastavil na križovatke, „akoby sme stáli pod vodopádom.“
„Keby sme šli peši, tak by to bolo bezpečnejšie.“
„Keby sme šli peši tak...“
„BY sme zmokli!“ zvolal Yunho dosť nahlas aby prekričal Jaejoonga.
„Nezmokli, rovno by nás ten dážď umlátil k smrti!“
„Sám si chcel umrieť mladý!“
„Mám si vystúpiť?“ Jaejoong na neho otočil hlavu.
Celý život Yunho vedel, že nie je dobré dráždiť Jaejoonga bosou nohou. Bolo by lepšie zmeniť všetky slová v tom porekadle, aby pasovalo na jeho život. A zároveň si myslel, že boh mu schválne poslal Jaejoong do cesty aby preveril jeho čestnosť a odvahu.
„Máš vyzývavý pohľad,“ skonštatoval Jaejoong. Odopol si pás keď sa Yunho k nemu okamžite nahol a začal ho zapínať späť.
„Prestaň byť už cvok a chovaj sa normálne!“ zvolal naštvane.
Jaejoong sa rozosmial a keď za nimi zatrúbilo auto tak sa rozosmial ešte viac. Bola takmer nulová možnosť aby šofér za nimi vystúpil z auta a šiel im vynadať v takomto lejaku. Yunho si bol istý, že Jaejoong si koleduje o výprask. Od koho ho ešte dostane, to si nebol istý.
„Rozkaz pane!“ opäť mrkol na Yunha.
„Fakt ťa niekedy neznášam.“ Auto sa pohlo dopredu. Yunho sa oprel rukou o okno a pohliadol von. Zdalo sa, že dážď dostal rozum skôr než Jaejoong.
Niekedy, to je pokrok v našom vzťahu. Doteraz si mi nadával.“
„Nenadával som ti,“ obránil sa Yunho, „dobre, priznávam, nadával som ti a je mi to ľúto, ale je to tvoja vina.“
„Všetko je moja vina, súhlasím.“ Prikývol sledujúc cestu, „už sme sa o tom bavili.“
„A ja som ťa pobozkal.“
„Keby si ma nechal dohovoriť, možno by to celé bolo teraz inak.“
„Ako inak?“ Yunho sa natočil jeho smerom.
„Trebárs by som šiel teraz domov sám a ty peši.“
„Takže chceš aby som umrel?“
„Pozri, Yunho, ty si sa ma pokúsil zabiť dnes už dvakrát, takže si stále nie sme kvit.“
„To sú lži!“ Yunho zdvihol nohou a špičkou tenisky ho štuchol do kolena. „Sám si si koledoval o verbálnu smrť tým, že si o nej hovoril. S tým cintorínom som nemal vôbec nič spoločné.“
„Čo by si spravil, keby som umrel?“ Jaejoong mu venoval krátky pohľad a vyslúžil si ďalšie štuchnutie. Tento krát silnejšie. „Opatrne, Yunho, moje nohy sú na citlivých pedáloch. Chceš nás vybúrať?“
„Možno by to tak pre nás oboch bolo lepšie.“
Jaejoong sa pousmial; „Tak čo by si urobil, keby som umrel?“
„Nič,“ mykol plecom, „čo by som mal urobiť? Uniesť tvoju mŕtvolu, zamraziť ju a vložiť do vitríny?“
„To nie je zlý nápad, urobíš to?“
„A kde asi vezmem taký veľkú mrazničku?“
„To je už len problém, zohnať si mrazničku v mojej veľkosti.“ Jaejoong pokrútil hlavou.
„Nájsť vyše meter osemdesiat dlhú mrazničku s extra komfortom je problém. Hádam si nemyslíš, že ťa nechám ležať na ľade. Mal by si tam vankúš, a saténovú výstelku.“
„Yunho,“ Jaejoong si priložil ruku na srdce, „to by si vážne pre mňa urobil?“ opýtal sa dotknuto.
„Urobil, pretože ťa milujem, čo ma privádza k ďalšej otázke.“
„Nie!“ odsekol Jaejoong.
„Potrebujem to vedieť, aby som vedel, že sa mám od čoho odraziť.“
„Vždy si sa snažil to zo mňa vysúkať na silu, tak to nefunguje.“
„Funguje,“ odvetil Yunho chladne, „teba musí človek nútiť. Si tvrdohlavý ako mula.“
„Ja, že som tvrdohlavý? Čo si potom ty? Nový druh?“
„Keby som bol taký tvrdohlavý ako hovoríš,“ Yunho si odkašľal, „tak by som tu s tebou nebol. Si moja slabosť a vieš to veľmi dobre. Pribehneš za mnou keď zavolám a skáčeš po mne akoby sme mali pätnásť. Potom ma nesieš a riskuješ svoje koleno. Robíš toto všetko a ja neviem ako mám reagovať.“
„Som cvok.“ Zasmial sa znova.
„Mal som čo povedať,“ zamrmlal si pre seba Yunho, „tak mi povedz, na čom som, aby sme to mali všetko z krku.“
„Chceš ma mať z krku? Stačí povedať, ja ti zastavím pred domom a môžeme sa rozlúčiť.“
„O tomto som presne hovoril!“ Yunho naštvane buchol do dverí.
„Bojíš sa, že ťa odmietnem.“
„Sklapni.“ Otočil hlavu späť k oknu.
„Povedal som ti, že ťa nebudem od teraz do ničoho nútiť. Je to na tebe. Nemám právo ťa presviedčať. Sám si to povedal, ja som sa rozišiel s tebou. Bolo by to odo mňa trúfalé ťa do niečoho...“
„Akoby ti to doteraz nebolo úplne jedno.“ Yunho prstom začal kresliť po zahmlenom okne. „Vždy si ma do niečoho nútil, ale nesťažoval som sa. V našom vzťahu si bol ty ten ťahúň. Možno preto som si nakoniec nedokázal dupnúť.“
Jaejoong si povzdychol. Ticho  ktoré nasledovalo bolo viac než vítané. Dážď stále bubnoval na strechu auta. Podľa okolia a dopravných značiek vedel Jaejoong, že do svojho bytu je menej než dva kilometre. Bola to otázka desiatich minút v tomto počasí. Až zastaví, bude na Yunhovi či pôjde k nemu alebo nie. Snažil sa nedávať najavo svoju nervozitu.
Total eclipse of my heart...“ Yunho zamyslene hľadel pred seba. Nebolo ťažké sa rozhodnúť, bolo ťažké si byť istý, že svoje rozhodnutie nebude neskôr ľutovať.
Keď Jaejoong zaparkoval auto v podzemnej garáži a vypol motor, Yunho sa k nemu otočil tvárou a naklonil sa k nemu. Ticho medzi nich vstúpilo ako nezvaný hosť, vypĺňajúc medzery.
„Nechcem spať sám,“ priložil ruku na Jaeho tvár, „prosím.“
„Nebudeš.“ Jaejoong odopol svoj pás a otvoril dvere. „Dám ti Jijiho.“ Vystúpil z auta.
Yunho si povzdychol. Pohliadol si do dlane, a potom na Jaejoonga. Naozaj mu bola romantika tak cudzia, alebo to celý čas predstieral, pretože by musel obnažiť svoje vnútro?
„Alebo ostaneš späť v aute?“
„Som von.“ Yunho zabuchol dvere od auta, „a skôr než pôjdeme...“ Yunho sa celý otočil za Jaejoongom akoby bol kvetina ktorá sa otáča za slnkom. „Chcem aby si vedel, že nehodlám spať bez teba po svojom boku.“
„Dobre!“ zvolal Jaejoong spevavo, „tak poď, začína mi byť zima!“ Prebehol k výťahu.
„Zrazu už nie si tak nedobytný čo?!“
„Ja a nedobytný, Yunho-yah!“ stlačil tlačidlo a ramenom sa oprel o dvere. „Čo si to o mne len myslíš.“
„Jaejoongie, skoro každý v našom veku už mal na verejnosti priznaný vzťah, len my nie.“
„Pretože nerandíme s celebritami.“
Yunho zvesil ramená a venoval mu pohľadom. „A ja som čo? Micky Mouse?“
„Nie, to je Yoochun.“ Automatické dvere sa otvorili a Jaejoong skoro do nich prepadol. „Chceš aby som randil s Yoochunom?“
„Nie, s tým barmanom.“ Yunho si nastúpil k nemu do výťahu.
„Ale prosím ťa, nevidel si ako silne ma mal v paži? Najradšej by ma ovalil.“ Stlačil číslo sedem na panely a oprel sa ramenom o stenu.
„Prečo si to vôbec robil?“ Yunho sa k nemu opäť nahol. Bol už unavený z tohto večného konfrontovania Jaeho citov. Opatrne sa ho snažil zahnať do rohu bez toho aby mu ublížil, zabúdajúc, že Jaejoong je predátor a nie korisť.
„Prečo robím čo? Bavím sa s ľuďmi?“
„Baviť sa s ľuďmi neznamená s nimi flirtovať.“
„Som hravý človek, Yunho. Za tie roky by si to mal o mne vedieť.“
Yunho nasledoval Jaejoonga po dlhej chodbe až k jeho apartmánu. Len čo otvoril dvere, cítil, že celý Jaejoongov byt bol presiaknutý jeho vôňou. Buď si to pripravil vopred, alebo sa mu vyliala na zem fľaša kolínskej. U Jaejoonga jeden nevedel. V jeden deň si pozýval k sebe ľudí a keď prišli, začal sa dušovať, že má neporiadok a zabudol upratať. Jeho hlava bola tak zaprataná hlúposťami, že zabúdal na tie podstatné veci. Na druhú stranu, u Jaejoonga sa dalo len polemizovať, čo je dôležité a čo nie.
„Jiji, pániček ti prišiel!“ Jaejoong si povesil bundu na vešiak a vošiel do obývačky. „Kdeže si?“
„Mám pocit, že som sa znova opil, keď som tu vošiel. Už viem čím to je.“ Yunho si prehliadol zariadenie obývačky. Samozrejme, že bolo v tmavých farbách, tak ako Jaejoong. Celý záhadný a tmavý ako zatmenie slnka.
Yunho si v duchu vynadal, že si stále dookola pripomína hlúpe piesne z dementného rádia a radšej podišiel k veľkému oknu. Rozhrnul závesy a pohliadol dole na ulicu. Výhľad to bol impozantný.
„Necítiš sa tu osamelo?“
„Ani nevieš ako.“ Jaejoong našiel svojho kocúra spať pod stolom.
Zatiaľ čo sa Yunho kochal výhľadom a sledoval ulice zaliate dažďom, Jaejoong sa pomaly k nemu prikradol. Niekde v polovici cesty za sebou zanechal svoje tričko a keď sa mal Yunha na dosah, už vedel, že si ho Yunho všimol v odraze okna. Hneď zatiahol závesy a pritiahol si ho k sebe za opasok nohavíc.
„Povieš mi to ešte raz?“ Jaejoong skĺzol rukou po jeho hrudi, odopínajúc gombičky na košeli. „Ako v tom bare, tým istým tónom.“
„Teraz som si nie istý ktorú z tých vecí čo som povedal, chceš počuť.“
„Skús, možno sa trafíš.“ Rozopol posledný gombík. Rozhrnul košeľu na strany a obe dlane priložil na Yunhovu hruď.
Milujem ťa to asi nebude,“ pokúsil sa Yunho, „čo to len môže byť...“ zdvihol obe ruky a vzal Jaeho tvár do dlaní, „chcem ťa.“
„Tak mi to opakuj, stále dookola.“
Chcem ťa.“  Yunho sa sklonil k jeho krku. „Chcem, veľmi.“
Jaejoong strhol košeľu dole z jeho ramien. Okamžite sa k nemu pritiahol aby cítil ten dávno zabudnutý pocit, dotyk Yunhoveho tela a jeho objatie. Bozky ktorými zasypával celý krk a hruď. A keď sa ich vzdychy menili na povetrie a ich telá začínali byť čoraz horúcejšie, zrazu Jaejoongovu myseľ zaplavili tie isté slová ako predtým Yunhovu: and I need you more than ever, and if you only hold me tight...
„Hlúpe rádio.“ Zastonal potichu.
„Hlúpe,“ súhlasil Yunho než ho vzal do náruče a zamieril do spálne.
„Prvý krát sme sa zhodli.“ Jaejoong ho objal okolo krku, nežne hryzkajúc jeho ušný lalôčik. „Rád ma nosíš?“
„Za dnešný večer som si na to zvykol.“ Odvetil Yunho keď spoločne vstúpili do spálne.
„Alebo je to tým, že miluješ byť medzi mojimi stehnami?“
„Milujem úplne všetko.“ Vysadil Jaejoonga na posteli, „povedal som ti, že ťa milujem.“ Pohliadol mu priamo do očí.
„Ja mám to privilégium ako odkopnutý milenec ťa stále milovať.“ Zatlačil Jaejoonga na matrac.
„Takže ja nemám právo milovať?“
„Len ak mi to dokážeš.“
Jaejoong sa krátko pousmial. Objal Yunha okolo krku a pritiahol k sebe.  Bol majster v tom ako povedať milujem ťa bez slov. Šampión vo verbálnej a telesnej komunikácii. Stačilo veľmi málo aby Yunho zistil, že nikdy milovať neprestal, ale prečo sa trápiť? Keď sa láska nedá pestovať, tak umrie. Občas je lepšie kvet odstrihnúť skôr než zhnije až pri koreni.
Pustiť ju preč a čakať na jar, kým opäť vykvitne.

         „Pamätáš si ešte čo si mi povedal v tom bare, keď sme sa pohádali?“ Yunho ležal na chrbte. Vinul si Jaejoonga k svojej hrudi, zabárajúc nos do jeho vlasov. Snažil sa aby ich telá mali primeranú teplotu, preto len ich nohy boli zakryté saténovou prikrývkou, zatiaľ čo sa Jaejoong kochal výhľadom na Yunhove telo.
„Bol som opitý, hodne opitý, neviem čo všetko som vtedy povedal.“ Nadvihol sa na predlaktie a pohliadol Yunhovi do tváre. Prstami pravej ruky mu zhrnul ofinu z čela.
Dávaš prednosť zásadám pred láskou.“ Odvetil Yunho, „to si mi povedala a odvtedy ma to neprestalo mátať.“
„Vzťah na diaľku je ako zanechávať po sebe omrvinky a veriť, že ten druhý ich bude nasledovať. Nikam to nevedie.“
„Čo keby som si namotával motúzik? Červený. Nechával by som ho za sebou aby si sa nestratil.“
Jaejoong sa zasmial. Sklonil sa a pobozkal ho na čelo. Vedel o čo sa Yunho snaží. Urovnať ich spor, zabaliť rany do vaty a híčkať ich na slnku s medovým nápevom na perách. Snažil sa napraviť ich vzťah.
„Rešpektujem tvoje rozhodnutie, Yunho, tak rešpektuj ty moje.“
Yunho si sťažka povzdychol. Zatvoril oči a snažil sa vydržať v pokoji, lenže ako povedal predtým, keď je naštvaný stane sa z neho strašný cvok. Naštvane sa posadil a pretrel si tvár dlaňami.
„Naozaj je to pre teba tak jednoduché?“ otočil hlavu na Jaejoonga ktorý sa oprel o čelo postele.
„Nepokladaj mi túto otázku, pretože je príšerne útočná.“ Jaejoong si vzal jeden z malých, čiernych vankúšikov a položil si ho na stehná.
„Máš pravdu, prepáč.“ Yunho sa zvalil na Jaejoongove stehná. Hlavu si položil na malý vankúš a pohliadol do stropu po ktorom pobehovali splašené tiene z ulice. Ešte stále pršalo. Dážď dopadávajúci na okenné parapety oboch upokojoval.
„Vrátiš sa prosím ku mne?“ Yunho zaklonil hlavu aby videl na svojho ex milenca s ktorým práve strávil niekoľko hodín milovaním. Muselo to byť znamenie, inak by neskončili v rovnakej posteli.
„Ak je to to, čo si praješ,“ Jaejoong sa pousmial a vnoril svoje prsty medzi hnedé pramienky Yunhových vlasov.
„Prajem si to,“ zatvoril oči, „zanechám za sebou červený motúzik, aby si sa nestratil. Dovoľ tento krát viesť mne. Nesklamem ťa.“ S úsmevom na perách sa otočil na bok a objal Jaejoonga okolo pásu. 
„Ja viem, že nie.“ 

5 komentárov:

  1. Niektoré časti ma fakt pobavili, skutočne dvaja cvoci xD Ach, kiežby som tým barmanom :D Zamkla by som pred ich odchodom, nie po ňom xDD Príjemná poviedka na zrelaxovanie, nie ako Diamond :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. aj ja sa chcem nechať nosiť od Yunha a JJ. prečo nie? hneď som si vybavila prince of prague kde Jae niesol Yunha po námestí :3 vagabundi to sú, cvoci, alebo cvokovia :D takéto veci sa skvele čítajú. píš takých vecí viac xD

    OdpovedaťOdstrániť
  3. toto je tá najlepšia veeeeec! si ma úplne dostala :D
    počuť ich ako spievajú total eclipse of my heart na ulici by bol zážitok na ďalšie tri budúce životy :D úplná šupa :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Tak tohle bylo naprosto dokonalé. Zahřálo mi to u srdíčka. Děkuju ti za to. I za tak úžasné povídky na YunJae. Ještě jednou strašně moc děkuju...

    OdpovedaťOdstrániť