utorok 10. januára 2017

Glass skin

Príbeh nadväzuje na: Diamond
Názov kapitoly:
II.
Stav: 2/?
Fandom: DBSK
O kom/o čom: yunjae
Upozornenie: S/D, alternatívna realita, úzkostné a depresívne stavy, hodne napätia, vulgárni sme až za hrob, sex bez servítky a kopec hádok za ktoré by som Yunha uškrtila.
Žáner: dráma
Čo vlastním: Príbeh, postavy patria tamto do J. Kórei
Obsah: Jaejoong je sklom do ktorého Yunho rýpe svojim diamantom. Veľmi účinne a veľmi nebezpečne.
Poznámka: this is a lifetime soundtrack for the fic














let's not talk about Yunho's hair.


Bola to hrozná opica. Yunho sa bál vyjsť z postele, pretože jeho nohy boli ako z gumy. Cítil na nich všetko, aj to ako sa chĺpky medzi sebou dorozumievali v ľahkom trení. Odhodil zo seba perinu aby si bol istý, že jeho ochlpenie naozaj neožilo. Jeho nohy boli živé a zdravé. Také aké mali byť, také ako ich Jaejoong miloval. Silné a pevné. Yunho sa chvíľu ľutoval, potom vzal zo stolíka budík, díval sa na sekundovú ručičku a čakal kým sa minútová posunie na dvanástku. Šesť hodín ráno, čas do práce. Vypol budík a odložil ho na stolík.
Najskôr musíš prestať sám, potom ti pomôžem to tak udržať.
To je ono, prestať s niečím ako je napríklad šukať s Heechulom ktorý spal potichu vedľa neho. Nakoniec Jaejoong mal pravdu, neprestane pokiaľ sa sám neprebudí. Poznal ho lepšie než on sám seba. To bola smutná skutočnosť ktorú každý deň ukrýval za špinavými tapetami svojho domova.
Patetický a trápny život. Sa pozri na seba.
Heechula nezobudil. Dal si krátku sprchu, obliekol sa a odišiel do práce. Ak bolo niečo čo chcel dodržať, bola to pracovná morálka. Snažil sa pracovať tak tvrdo ako šlo, udržať si niť ktorá ho viedla do práce každý boží deň a on to skutočne potreboval. Bol voditko, mal miesto kam sa mohol vracať, kam mohol odísť a niečo tam robiť až do určitej hodiny. Dokázal tak zabiť pol dňa bez toho aby sa ocitol horeznačky pod mostom.
„Toto je kurva na hovno,“ Changmin sa nedokázal upokojiť. Stál vedľa Yunha za kaviarňou, vedľa kontajnera. Studený vietor sa mu hrabal pod košeľou ako kleptoman. Nič nezaberalo, ani liter kávy a tri facky. Bol proste v háji. „Ako to do čerta zistil?“ otočil hlavu na Yunha.
„Kto vie, že za mnou chodíš? Pochybujem, že by si sa niekomu pochválil.“
„Nikto nevie, že za tebou chodím. Nie som debil. A navyše človek si prirodzene vysvetlí moje návštevy ako obyčajné priateľské návštevy. Poznáme sa od strednej.“
„To je pravda,“ prikývol Yunho šťukajúc so zapaľovačom, „ale nie keď si celý ulízaný, v kabáte, navoskovaný od matela a prídeš do geta za svojim zhrdzaveným priateľom. To takto nefunguje, pokiaľ nie si Kim Jaejoong, kňaz alebo exekútor.“
„V tom prípade som exekútor.“
„Changmin,“ vyslovil jeho meno vážne a chladne, „tuna sme skončili. Toto je breh z ktorého musíš vypadnúť. Je koniec tak rýchlo ako si len dokážeš predstaviť, už nad tým ani nepremýšľaj.“
Changmin sa oprel o stenu a pohliadol do tmavého neba. Koniec. Jaejoong bol neuveriteľný keď prišlo na veci ktoré sa týkali Yunha. Dokázal by oživiť múmiu a ešte ju obliecť podľa poslednej módy. Bol si istý, že teraz ho začne nenávidieť ako katolíci nenávidia kondómy. To všetko len kvôli tomu, že mal občas chuť na penis.
„Proste som si začal s nesprávnym vtákom.“ Ohodnotil Changmin.
„Nezačínaj si radšej so žiadnym vtákom ak to nemyslíš vážne. Svoju zvedavosť si zabil so mnou, posuň sa. Ak svoju snúbenku miluješ, tak na tom nezáleží. Svoje si si užil, nemôžeš povedať, že nevieš aké to je, nemáš čo ľutovať.“
Changmin na neho pohliadol. Jeho pohľad bol zvedavý, snažil sa niečo povedať, ale bál sa to vysloviť nahlas. Yunho chvíľu pátral v jeho očiach, ale nakoniec to vzdal. Prestal šťukať so zapaľovačom a schoval ho do vrecka od nohavíc.
„Na to zabudni.“ Okamžite zamietol.
„Ale ja som ešte stále zvedavý,“ Changmin sa odtiahol od steny.
„Nie so mnou.“
„Heechul má toto privilégium?“
„Čo to kurva sem pletieš?“ Yunho sa cítil urazene, jeho úroveň bola znížená a ego ktoré mu Jaejoong mávnutím ruky rozmlátil na kusy sa premenilo na prach. Niekde vzadu, vo svojom zatemnenom mozgu blikalo výstražné svetlo, toto už nie. TOTO NIE Jung Yunho, zachráň moju česť. Yunho sa často pristihol pri tom ako hovorí sám so sebou v inej osobe a bolo to úplne v poriadku, aspoň noviny to tvrdili.
„Takže si teraz s Heechulom? Konečne si sa preniesol cez ten fakt, že Jaejoong je pre teba minulosť?“
Yunho pozdvihol obočie, chvíľu sa snažil presvedčiť sám seba, že Changmin nie je taký skurvysyn, než mu došlo, že je to Changmin s ktorým hovorí, a naozaj je skurvysyn.
„Možno keby som povedal Jaejoongovi, tak by mi s radosťou vyhovel, keď si to urobil už ty.“
„Chceš aby som ti tu na mieste rozbil hubu Changdolie?“ Yunho sa k nemu nahol. Ruky mal preventívne založené na hrudi. Stačilo by sa natiahnuť a rozmlátil by Changminovi hlavu. Urobil by z neho súčasť omietky kaviarne. Yunho zažil už príliš veľa pouličných bitiek aby vedel ako končia a on končil vždy na tom šťastnejšom konci.
„Čo s tým urobíš Yunho? Nemôžeš s tým urobiť nič.“ Changmin si upravil svoj elegantný kabát. Na tvári mu hral povýšenecký výraz, nos hore, hlava hore. Bol to ten istý výraz ktorý nahodil keď sa postavil z kolien na nohy, keď si otrel ústa a pozrel sa na Yunha zhora akoby to bol on kto všetko riadi, ktorá má nad ním moc.
Nebude to on kto skončí s dolámanými nohami, ale ty.
„Ty si mu to povedal,“ Yunho sa zasmial, krátko a tragicky, „ty si mu sám povedal, že chodíš za mnou a dávaš mi peniaze. Samozrejme z čistej ľútosti a prevencie.“ Rozosmial sa. Nevedel prečo si prišiel akoby ho niekto vsal do vysávača a potom s ním ešte triasol aby si bol istý, že vsal čo najviac toho bordelu.
„Nepovedal som mu to,“ odvetil Changmin potichu, „toto som mu naozaj nepovedal.“
„Neklam mi!“ Yunho zovrel jeho rameno a strhol ho k sebe, „Neklam mi!“
„Nepovedal som mu to! Jaejoong je môj blízky priateľ, nikdy by som niečo také...“
„Neklam mi!“
Changmin si predstavoval rôzne veci, napríklad Yunha, ktorý sa jedného dňa ožerie tak, že ho už nezachráni ani Ježiš Kristus a ani jeho druhá podoba Jaejoong. Proste by bol koniec a pre mnohých z nich aj úľava. Jaejoong by začal konečne žiť a Yunho by mal svoj zaslúžený pokoj. Nakoniec, nemal šancu sa zamestnať v lepšej spoločnosti. Jeho register trestov obsahoval nepeknú informáciu, smrť neúmyselným zavineným. Dávno to nebol ten chalan ktorého milovali všetky dievčatá na strednej. Yunho dokázal po francúzsky povedať tak dobré ráno, milujem ťa a ahoj Jaejoongie. To bolo veľmi chabé a hlúpe.
„Zmier sa s tým Yunho!“ Changmin zovrel jeho zápästie a nasilu ho od seba odsotil. „Jaejoong je pre teba minulosť! Pozri sa na seba! Predtým si mu mal aspoň čo ponúknuť, aspoň si chodil čistý, normálny, nechľastal si, teraz nemáš ani to!“
Yunho sa zhlboka nadýchol, jeho cviky ktorými sa bránil pred úzkostnými stavmi prestávali zaberať. Nechaj si pomôcť. Vedel odhadnúť svoju silu, naučil sa ju používať a vedel aj to, že rozmlátiť Changminovi hubu by mu zabralo pár sekúnd.
„Seriem na teba!“ Yunho si rozviazal zásterku ktorú mal okolo pásu a hodil ju na zem. Bez ďalšieho slova odišiel preč.
Bolo veľa vecí, ktoré dokázal Yunho rozdýchať, veci ktoré ho trápili a tlačili do kúta, ale nedokázal zniesť keď ho blízky priateľ bodol rovno do chrbta. Neodpúšťal, nikdy nedokázal odpustiť ani tú najmenšiu zradu. Potreboval úprimnosť, chcel vedieť na čom ja, a ďalšie klamstvo by ho dohnalo späť do blázinca. Otvoril by svoju starú nočnú moru a umrel by. Radšej by sa hodil pod vlak než aby sa vrátil späť do ústavu.
Yunho, ja nie som tvoj prístav!

         „Mal som vec od ktorej som sa mohol odraziť, mal som niečo čoho som sa chytil aby som sa dostal vyššie, nebolo to mnoho, len skurvený riad ktorý mi pomáhal sa sústrediť a vzal mi aj to! Vzal mi všetko!“ Yunho stál v telefónnej búdke a kričal. Nariekal do slúchadla so slzami v očiach. Keď plakal, vyzeral hrozne, jeho tvár sa krivila, a slzy sa držali v očiach, odmietali sa skotúľať dole na tvár. Oslepovali ho a spôsobovali mu bolesť hlavy.
„Mal som kurva niečo. Dal mi to a vzal, spravil zo mňa skurvenú trosku! To chcel! Urobil to! Proste to chcel, zničiť ma aby som sa niekde obesil alebo zastrelil! Najhoršie na tom je to, že som to vedel, celý čas som to vedel, ale presvedčil som sám seba, že dôverovať iným ľuďom nie je tak zlé. Pamätáš ako som ti hovoril, čo mi vyprával psychiater? Aby som sa naučil dôverovať ľuďom? Že aj jeden človek je dosť? Trvalo mi štyri roky kým som začal dôverovať niekomu inému než si ty.“ Vzlykol.
Rukávom od bieleho svetra si otrel oči a oprel sa späť o sklenenú stenu búdky. V ruke drvil čierne slúchadlo tak sline až ho rozboleli prsty. Chvel sa na celom tele, chvel sa aj jeho hlas, chvela sa s ním celá planéta a realita ktorú vnímal.
„Ak pre mňa neprídeš tak sa tu zabijem, rozumieš? Rozmlátim to sklo a podrežem sa! Nerobí mi problém sa podrezať na tom istom mieste!“

         Tomu sa hovorilo vydieranie, citové, psychické a ostatné. Všetky druhy vydierania aké Jaejoong poznal. Hlavne to bolo psychické týranie zo strany Yunha. Nenávidel ho za to, ale na druhú stranu vedel, že Yunho nie je človek ktorý by to robil schválne, pretože ho baví ubližovať iným ľuďom, alebo že je človek ktorý je agresorom a najradšej by z každého nevinného stvorenia vykopal dušu.
Yunho bol, a stále je psychicky chorý a labilný a to Jaejoongovi poskytovalo veľkú náplasť ktorou si vždy zalepil oči aby nevidel kam sa rúti. Takýto on proste bol, a taký bol zase Yunho.
Obaja ste idioti, smial sa Junsu, priskočíte jeden k druhému na zavolanie. Je jedno o čo ide.
A tak tam Jaejoong stál, pred telefónnou búdku v ktorej sedel Yunho schúlený v rohu. Objímal si kolená. Jaejoong si povzdychol. Nakoniec otvoril dvere od búdky a čupol si pred Yunha.
„Changmin je hajzel,“ povedal namiesto pozdravu, „vždy svojim spôsobom bol.“ A Jaejoong si bol zrazu istý, že to Changmin urobil naschvál, aby ich dotlačil práve k tejto situácii kde Yunho padne pred ním na kolená a prizná, že ho potrebuje viac než čokoľvek iné na svete.
Yunho sa napriamil. Okamžite vzal Jaeho ruku do dlaní a pritiahol ho k sebe. Obaja sa skoro zvalili pretože búdka nebola prispôsobená na to aby sa v nej niekto vyznával a objímal.
„Viem, že ti ublížil, mrzí ma to.“ Nech sa akokoľvek hneval na Yunha, nedokázal sa dívať ako sa trápi. Ktokoľvek iný by ho poslal do čerta, obvinil ho z toho, že je precitlivený, akoby schopnosť cítiť, bola lož, alebo zločin. Miloval Yunha, tam kde nedočiahol mozog so svojou logikou, dočiahlo srdce a zmietlo zo stola všetok bordel ktorý tam mozog naukladal. Vedel jedno, že musí Yunhovi pomôcť a viac nepotreboval vedieť.
Prečo ho miluješ? Yunho je naozaj všetko, ale nie materiál na lásku, Changmin k nemu prišiel, po tom čo sa Yunho zbalil a odišiel. Odpoveď bola pre Jaejoonga úplne jednoznačná a nebál sa ju zopakovať každému kto by sa ho na to opýtal.
„Musíme sa postaviť, no tak...“ vzal Yunha za obe ruky a vytiahol ho na nohy, „Pomôž mi troška.“
Yunho len slabo prikývol a pridržal sa Jaejoonga. Ucítil jeho ruky vo svojich vreckách akoby to bola tá najprirodzenejšia vec. Po pravde Jaejoong hľadal lieky. Yunho ich mal vždy pri sebe. Jednu, alebo dve tabletky hodné vo vrecku. Našiel jednu v zadnom vrecku od nohavíc. Nemusel Yunha nútiť prehĺtať, touto fázou si nikdy nepotrebovali prechádzať. Yunho sa nikdy nebránil liekom ktoré mu pomáhali udržať sa v realite ktorej súčasťou bol Jaejoong. Prečo by od neho utekal? Taká hlúpa otázka.
Yunho kráčal sťažka, jeho telo plné olova. Jedna noha sa snažila potknúť druhú, a tak sa opieral skorou celou váhou o Jaejoonga.
Pozri, to sú tí dvaja.
Yunhov svet bol príliš farebný. Bez liekov bolo všetko krikľavé a nepríjemné. Odvšadiaľ otravné príšerky ktoré vyskakovali a ťahali ho za ruky a za nohy. Bránil sa psychóze, bránil sa byť nazývaný bláznom, nič také neexistovalo. Existovali len ľudia, ktorí nenávideli realitu, a preto by boli radšej aj v riri čerta než s inými ľuďmi.
Yunho nesúhlasil s tým aby ho vzal domov. Nechcel tie špinavé, obšťaté tapety ani vidieť. Nechcel cítiť pivo z gauča, cigarety z koberca. To miesto bolo riťou ktorú mu poskytol náhodný čert. A je mi to jedno.
Keď dorazili, Yunho už bol schopný plne kráčať po svojich, nepotreboval sa opierať o Jaejoonga, a jeho oči sa dokázali sústrediť. Útok úzkosti bol zažehnaný. Biele tehlové steny na neho dýchali ako chór anjelov. Všade bol kyslík, všade bola vôňa, bol to domov.
„Prečo som vlastne ušiel?“ usadil sa na tmavo červenej pohovke. Bola mäkká a čistá a pamätala si mnohé veci. Dlaňou prešiel po červenom semiši. Na tvári sa mu objavil úsmev. Mal by sa vyzuť. Rozhodne by sa mal vyzuť. Chvíľu sa mordoval so svojimi teniskami akoby pochádzali z ikei. Mal chuť ich odhodiť do steny tak ako to robil u seba doma. Špinavé tapety odrážali jeho vlastnú nečistotu. Obe tenisky nakoniec položil vedľa seba na tmavé parkety.
„Pretože si so mnou prestal hovoriť,“ Jaejoong zmizol v malej kuchyni. Celý byt bola len jedna veľká miestnosť. Bývalý ateliér skrachovaného maliara ktorý ho predal za smiešnu cenu. Samozrejme bez nábytku. To však nebol pre Jaejoonga žiadny problém.
„Ako ti ide škola? Už staviaš vesmírne rakety?“
„Samozrejme,“ Jaejoong postavil vodu na čaj, „zajtra na jednej odlietam.“
„Si sexy,“ pousmial sa Yunho a smrkol do seba, „nemôžeme sa teraz milovať?“ zaklonil hlavu dozadu aby videl na Jaejoonga v kuchynke.
„Jasné, a zajtra sa vezmeme.“
Yunho sa rozosmial. Natiahol nohy pred seba a položil si dlane na kolená. Za pol roka sa v byte nezmenilo vôbec nič. Nábytok bol taký istý, na tom istom mieste. Dokonca aj vôňa levandule bola na takej istej úrovni. Vrecúško s vonnými prísadami ležalo na stolíku vedľa sviečok. Jaejoong a jeho sviečky.
„Nech sa páči,“ Jaejoong mu podal šálku s čajom a sám sa usadil na gauči. Pol roka trvalo než mu Changmin naproste rozdriapal nervy. Yunho bol psychicky silná osoba ktorá strádala a strádala hodne. Potreboval viac než dával. Nedokázal dávať viac než potreboval. Neostalo by z neho nič. Bol slabý voči stresu, voči psychickej bolesti, ale silný voči arogancii, hlúposti a zverstvu ktoré ľudia dokázali napáchať. Najnebezpečnejší bol jeho PTSD.
„Ďakujem.“ Oboma dlaňami objal guľkovú šálku. Bol doma, jazva na krku ho pálila a Jaejoong bol tak blízko, tak príšerne a skurvene blízko.
„Yunho,“ oslovil ho, „je práca ktorú môžeš robiť, je mnoho vecí ktoré môžeš robiť. Nemusíš umývať riad v kaviarni ktorú vlastní budúci švagor debila.“
„Debil?“ Yunho na neho prekvapene otočil hlavu.
„Debil Shim, to je jeho nové meno. Za malý príplatok som ho premenoval na matrike,“ napil sa čaju a postavil, „ide o to, čo on nikdy nepochopí, že nemôžeš robiť niečo čo ťa nebaví. On ťa nepozná tak ako ja.“ Z poličky vzal časopis.
„Chodíme spolu alebo si mám držať ruky, nohy a penis pre seba?“ pohliadol hore na Jaejoonga. Bol len zvedavý, netváril sa naštvane ani rozčúlene.
„Nechodíme spolu Yunho, pamätáš si ako si povedal, že odchádzaš, že nemôžeš už so mnou byť, pretože si skurvysyn?“ Jaejoong sa pokojne usadil vedľa neho. Otvoril časopis a nalistoval si inzerciu. Zakrúžkovaný bol červený inzerát. Položil časopis Yunhovi na kolená a sám sa oprel o opierku.
„Hľadáme tanečníkov do nášho zboru, talentové skúšky sú...“ Yunho sa napriamil, pokrútil hlavou, prasklo mu nepríjemne v krku, vzal časopis a zahodil ho pred seba na stôl. Otočil sa na Jaejoonga a vzal mu šálku s čajom z ruky. Aj tá skončila na stolíku. Pritiahol sa k nemu.
„Ty si myslíš, že by som ešte dokázal tancovať? Pred davom ľudí ktorý ma kritizuje, ktorý má na mne oči? Až takto dobre hovoríš, že ma poznáš?“
„To sú výčitky?“ Jaejoong preložil nohu cez nohu, „ty mi niečo vyčítaš? Nemám povinnosť ti pomáhať a zachraňovať tvoj zadok keď si zmyslíš, že teraz sa ti moja pomoc hodí. Myslím na teba aj potom, čo si ma poslal do hája!“
Yunho sklonil hlavu.  Mal chuť preraziť stenu sám so sebou. Ak by niekomu nakoniec ublížil, bol by ublížil len sám sebe. Nedokázal na Jaejoonga zdvihnúť ruku, len tá predstava ho znechucovala. Boli doby keď ho drsnejšie chytil, keď sa milovali nedokázal sa ovládať, ale Jeajoong sa nikdy nesťažoval a ten kto ho poznal vedel, že sa nebojí vyjadriť svoj nesúhlas. Yunho bol zlomený na päť častí. Len tak pohodený na zemi. 
„Zaslúžim si kurva umrieť!“ Yunho sa postavil. Na okamih zmätene, potom sa vari rozhodoval čo má urobiť a nakoniec za mieril do kuchyne. Jaejoong vybehol za ním, chytil ho za rameno a zatlačil ho k stene. Zhlboka sa nadýchol, počkal kým sa Yunho prestal vzpierať a pustil ho.
„Prestaň, nerob mi to. Už mi to znova nerob.“ Odstúpil od Yunha.
Kedy mu dovolíš aby videl do tvojho vnútra? Kedy mu dovolíš pochopiť, že to, čo ho od teba delí, je priepasť cez ktorú odmietaš postaviť most? Yunho nevedel ako stavať mosty, v búraní bol expert a v závislosti na Jaejoongovi bol génius. Našli sa ľudia ktorí nazvali ich vzťah nezdravým. Ale on ho tak nevidel. On videl len Jaejoonga ktorý sa o neho staral s takou láskou o ktorej sa ostatným mohlo len snívať. Zamiloval sa, staral sa o jeho chorú dušu a dával mu dôvod žiť a ak si ostatní mysleli, že je to nezdravé, tak mohli všetci ťahať do čerta.
„Kurva!“ Yunho sa odtiahol od steny. Stačil jeden krok a bol pri Jaem. „Prepáč mi, prepáč. Odpusť mi!“ pevne ho objal okolo krku a pobozkal na spánok. „Prepáč mi prosím, nechcel som.“
Yunhovi stačil prostý dotyk, objatie a pocit, že má Jaejoonga v náručí, na ostatnom mu nezáležalo. Nespájal si veci dokopy, nezáležalo mu na ničom čo sa nachádzalo až za Jaejoongom. Preto jeho bozky boli vrúcne, hladné a sebecké. Posieval nimi celý jeho krk, klesal v kolenách aby sa dostal ku kľúčnym kostiam, na jeho hruď. Svoju neskrotnú silu využil na to aby sa zbavil trička ktoré mal Jaejoong na sebe. Tenká látka povolila vo švoch na golieri a pustila ho ďalej. Roztrhol ho na dvakrát a strhol dole z Jeho tela. Dlaňou prešiel po ľavej strane hrudi. Prstami prebehol po tetovaní a pritisol naň pery.
„Yunho,“ pomaly sa v Jaejoongovi rozžiarilo červené varovné svetlo, „Yunho prosím...“ nemohol  túžiť po Yunhových dotykoch a zároveň ignorovať výstražné svetlo.
„Počujem ťa...“ vzdychol. Jeho dych sa odrazil späť od kože. Obe ruky priložil zboku na Jaeho hruď a pomaly klesol na kolená. Zaklonil hlavu a priam nábožne čakal čo mu chce Jaejoong povedať.
„Spal si s Heechulom...“
Klinec. Bol malý ale bol to klinec a zatĺkol ho do rakve. Yunho sa pritisol lícom k jeho bruchu a zatvoril oči. Nepotreboval nič hovoriť, spal s niekým iným, skurvil čo sa dalo.
„Daj sa prosím testovať.“
Mohol som ťa mať, mohol som mať všetko. Prisahal som, že sa s nikým nikdy nebudem milovať len s tebou. Ani som po ničom inom netúžil. Nikto z nich ho nevzrušoval, nie na báze psychického vzrušenia. Postaviť svoj penis a zasunúť ho niekam nebol až taký problém. Heechul nevyzeral zle, a Changmin nebol tak neschopný so svojim jazykom. Všetko však bolo nesprávne. Toto sa jednoducho nerobí. Nie a nie.
„Milujem ťa.“ Yunho pritisol pery pod jeho pupok. Oprel sa čelom o brucho a zatvoril oči. Kľačal pred ním a Jung Yunho nekľačí pred nikým. Nikdy.
Jaejoong sa upokojil. To, čo ostalo z jeho trička zahodil do koša a obliekol si tielko. Vzal obe šálky s nedopitým čajom a uložil ich do umývadla. Stále cítil v sebe adrenalín a hormóny ktoré mu nechceli dať pokoj. Boli pod povrchom ľadového pokoja ktorý na seba nasilu naskladal ako dosku na dosku. Neprepustil von ani jednu emóciu ktorá by ho zviedla z cesty ktorou sa rozhodol ísť.
„Yunho, bež sa osprchovať.“
„Môžem ostať dnes u teba?“
„Preto ti hovorím, aby si sa šiel osprchovať, naozaj smrdíš. Sprchuješ sa vôbec? Alebo sa len nastriekaš a ideš?“ odohnal ho od seba.
„Sprchujem sa, ale voda je drahá, musím šetriť.“
„To oblečenie čo máš na sebe spálim.“
„Operieš.“ Opravil ho Yunho.
„Spálim ho v práčke.“
„Operieš ho v práčke.“
„Hodím ho do práčky, polejem benzínom a spálim na popol.“ Jaejoong sa posadil na kraji postele a vzal zo stolíka svoj mobil. Viac sa nemienil dohadovať. Yunho vyzeral ako bezdomovec – začiatočník. Ešte sa s ním dalo vydržať v tesnej blízkosti.
Yunho sa obzrel. Natiahol si sveter na hrudi a privoňal k nemu. „Tento som si kúpil pretože mi pripomínal ten tvoj ktorý si mi kedysi daroval.“
„Vôbec nevyzerá ako ten čo som ti daroval,“ okomentoval Jaejoong, „ten mal výstrih do vé, tento je hocičo iné.“
„Pretože je už starý a vyťahaný!“ Yunho sa pousmial. Skôr než sa rozhodol podísť k posteli, Jaejoong ho zastavil. Ukázal prstom na bielu, drevenú skriňu.
„Tam si vezmi uterák a nejaké veci na seba a bež do sprchy, nechcem ťa dovtedy vidieť v blízkosti postele alebo mňa!“
Yunho bez zaváhania pretiahol sveter cez hlavu a pohodil ho na zemi. Ostal stáť a dívať sa na Jaejoonga ktorý ho prebodával pohľadom. Áno, Yunhove telo vyzeralo ešte viac vypracovanejšie a štíhlejšie. To druhé však bola známka nedostatočného príjmu potravy. 
„Zajtra, sa pôjdem dať testovať,“ začal Yunho, „a potom ti prisahám, že ťa tak...“
„Do sprchy!“ zvolal Jaejoong, „a hneď!“ ukázal smerom ku kúpeľni.
„...tak ťa pretiahnem, že sa týždeň nepostavíš!“ Yunho sa nedal zastaviť. Keď kričal Jaejoong, začal aj on a to bola nekonečná vojna. Otvoril skriňu a pohľadom si prešiel poličky a vešiaky. Vzal z vrchu biely uterák a z vešiaku strhol čierne tričko.“ Neobťažoval sa skriňu zatvoriť a presunul sa k šuplíkom kde mal Jaejoong spodnú bielizeň a ponožky.
Jaejoong pokrútil hlavou. Bol by prisahal, že život je o lámaní kostí nie orgánov. Nikdy by si nepomyslel, že srdce sa dá zlomiť ľahšie ako kosť.

         Noci boli pre Yunha najťažšie. Väčšinou ich trávil sám, doma, alebo kdekoľvek inde kde ho nemátali spomienky. Tento krát pred ním bola len biela stena a stolík. Bol naozaj doma, a neprežíval žiadny zo svojich stavov. Jaejoong ležal vedľa neho. Pokojne spal, akoby to bola teraz medzi nimi tá najprirodzenejšia vec na svete. Keď si Yunho pomyslel na to, čo sa stalo pred pol rokom, bol vôbec zázrak, že to nevzdal a neskočil z najvyššej budovy.
Pomyslel si vôbec niekedy ako sa cítim? Aké obavy mám keď si odo mňa preč? Yunho sa otočil na chrbát. Založil ruku za hlavu a pohliadol na strop. Si doma. prestaň. Ako sa cítil Jaejoong každú noc, po tom čo ho opustil? Pred očami sa mu spustil horor. Film za ktorý by dostal bičovanie. Každodenný strach a starosti ktoré vyústili do beznádeje. Jaejoong vedel najlepšie čoho všetkého je schopný. Možno si v určité okamihy myslel, že je už dávno po smrti. Na druhú stranu, Jaejoong sa len díval ako odchádza, nezastavoval ho, len sa díval.
Každý máme svoje limity. Nie vždy vládzem, nie vždy sa vládzem pohnúť.
Yunho sa otočil na bok, tvárou k Jaejoongovi ktorý mu ležal otočený chrbtom. Pritiahol sa k nemu bližšie a opatrne pretiahol ruku okolo jeho pásu. Nikto na svete by nedokázal pochopiť aký zdravý a úžasný je ich vzťah. Chcel tomu veriť, a odmietal veriť niečomu inému pokiaľ by mu to nepovedal Jaejoong sám.
„Ďakujem ti,“ privinul sa k jeho chrbtu a zatvoril oči.

         Yunho sa do práce nevrátil, ako dôvod uviedol, že nastávajúci švagor jeho šéfa je hajzel, skurvysyn a má si vylízať anál. Presne toto povedal svojmu bývalému šéfovi do mobilu. Jaejoong sedel na gauči a raňajkoval cereálie s mliekom. Nehol ani brvou keď sa Yunho vyjadroval až príliš vulgárne. Ten chlap si to rozhodne nezaslúžil, ale pravda bola aj to, že slová nesmeroval na jeho adresu.
„Si si istý, že tam už nechceš pracovať?“ Jaejoong zaboril lyžičku medzi cereálie a mlieko.
„To sa ma pýtaš teraz keď som povedal šéfovi, že jeho švagor môže páliť do čerta?“ Yunho sa usadil vedľa neho na gauči.
„Ja som bol vždy oneskorený.“ Jaejoong sledoval telku v ktorej práve prebiehala ranná šou na Arirang. Nevenoval Yunhovi ani len kradmý pohľad.
„Keby si netáral,“ povzdychol si a tiež pohliadol na televíziu.
„Nebolo tam zase tak zle,“ priznal Yunho, „ale Changmin je...“
„Správne, Changmin je bastard, nie tvoj šéf.“ Jae odložil misku na stôl a postavil sa, „spravíme takú malú dohodu Jung.“ Olizol si prst od mlieka. Postavil sa pre Yunha a kolenom štuchol do Yunhoveho aby plne upútal jeho pozornosť.
„Ak si nájdeš prácu, slušnú prácu, žiadne také, že sa z teba stane nájomný vrah, alebo drogový díler...“
„Ja viem, čo znamená slušná práca,“ oboril sa Yunho.
„Ak si nájdeš slušnú prácu, tak všetko čo je pod týmto,“ potiahol si za látku bieleho trička, „bude tvoje.“
Yunho sa prudko odtiahol od opierky. Roztiahol od seba nohy aby sa mohol pritiahnuť bližšie k Jaejoongovi a obe ruky priložil na jeho boky. Pousmial sa.
„Nebude to moje vari aj bez toho?“
„Možno tak o dva, tri roky, potom čo ma presvedčíš, že ma už nikdy bezdôvodne neopustíš.“
„Nebolo to bezdôvodne.“
„Ochraňovať ma sám pred sebou takým spôsobom, že mi tým ublížiš, je.. to je do neba volajúca kravina.“ Jaejoong založil ruku v bok. Zaklonil unavene hlavu a nakoniec si bez slova vyšiel Yunhovi nad stehna a usadil sa na nich. „Nikdy si mi neublížil, prečo ťa toľko máta tá predstava, že mi ubližuješ? Ubližuješ mi jedine vtedy keď ubližuješ sám sebe, cielene a vedome. Vtedy mi hodne ubližuješ Yunho. Ale nikdy, nikdy v živote si mi neublížil priamo. Nikdy si mi nenadal, nikdy si ma neudrel, nikdy si sa nechoval neprimerane.“
Yunho priložil obe ruky na jeho stehná. Odmlčal sa. V hlave sa mu objavilo obrovské varovanie. Prečo? Prečo? Ako mal vysvetliť, že jeho vnútorní démoni ho neustále pokúšajú, ukazujú mu tie najhoršie scenáre a snažia sa mu nahovoriť tie najväčšie nezmysli. Vedel, že to nie je pravda, ale nedokázal ustúpiť, ujsť, bojovať. Človek sa ťažko pobije s niečím čo je len v jeho hlave.
„Ublížil si sám sebe viac než mne. Si úplne rozobratý.“ Jaejoong sklopil zrak. Položil ruky na Yunhove ktoré odpočívali na jeho stehnách.
„Netuším,“ pokrútil hlavou, „stále mám pocit, že robím veci nesprávne.“
„Ak by si robil veci nesprávne, povedal by som ti o tom, alebo mi už neveríš?“
Yunho konečne zdvihol hlavu. Pamätal si ich poslednú hádku, nezmyselnú po ktorej sa Jaejoong smial a nazval ho hňupom. Nikdy nebol radšej hňupom než v ten okamih. Všetko stratilo svoj skrytý význam, jeho oblaky sa rozohnali a on pochopil, že to všetko vyznelo tak smiešne a nereálne. Jeho svet plný pokrivených zrkadiel mu ukázal neexistujúci uhol pohľadu. Predstavoval si veci. Jaejoong sa väčšinu času nehneval, on len nesúhlasil. Boli to pokojné procesy z ktorých Yunho vytváral strašidlá. Nemohol za to, tak ako za väčšinu vecí vo svojom živote.
„Nechcem silnejšie lieky, budem ako zombie,“ priznal sa.
„Ja ťa nechcem stratiť Yunho. Ja viem, že tvoj strach sa rozvíja vtedy keď si začneš byť neistý sebou samým. Ja som tu, a všetko je v poriadku.“ Zovrel mu ruky a zdvihol ich k svojim perám. „Si úžasný a silný, pamätaj si to.“
Yunho cítil ako sa mu pomaly začalo zvierať hrdlo. Nebolo to z úzkosti, tá bola ukrytá v temnej truhlici jeho vnútra. S Jaejoongom málokedy pociťoval úzkosť, ale keď prišla, začal robiť neracionálne rozhodnutia, ako zbaliť sa a dať kopačky človeku ktorého miloval tak veľmi, že by pre neho umrel. Následne sa pol roka túlať špinavými ulicami geta a zapíjať svoj skurvený život. Takú silu mala mentálna choroba. Tá choroba ktorú mnohí ľudia volali imaginárna choroba. A to bolelo ešte viac.
Oči mu zvlhli a z malej hrčky v hrdle sa pomaly stala veľká hrča ktorú ledva prehltol. Naklonil sa k Jaejoongovi a sklonil ich ruky dole. Prečo som do pekla spal s Heechulom?  Možno aj Jaejoong mal túto otázku na perách, ale ostala na nich visieť, a Yunho mu bol za to vďačný. Namiesto toho sa Jaejoong k nemu nahol a pobozkal ho na pery.
Snáď si ešte stále neuvedomuješ svoju moc ktorú máš nad Jaejoongom? Junsu nemohol reagovať inak, len krútiť hlavou, pretože Yunho, oh ten Yunho, bol tak príšerne stratený.
„Povedal som dva roky a pozri čo so mnou robíš,“ Jaejoong sa postavil. Yunho náhle stratil intímny kontakt, teplo a Jaejoongove telo. Stratene sa za ním díval. Mal pocit, akoby bol priviazaný ku gauču ako nejaký pes, pretože sa nedokázal prijať postaviť a ísť za ním.
„Dva roky sú dlhá doba, to budeme starí.“
„Ťažko,“ odvetil Jaejoong. Vyzliekol si tričko aj tepláky a pohodil ich na posteli.
Yunho sa otočil na gauči a pohliadol na neho k posteli. Položil predlaktia na operadlo a sledoval ho ako sa prezlieka.
„Ako si sa teda dozvedel o mne a Changminovi?“
„Changmin mi povedal, že navštevuje niekoho kto mu pomáha s jeho bisexualitou.“
„To je všetko?“
Jaejoong si natiahol obe nohy do bielych džinov. Pretiahol si ich cez zadok a sklonil sa k stolíku po hodinky. Cítil na sebe Yunhov pohľad, nebol mu nepríjemný, ale stále mal chuť hodiť po ňom kľúče.
„Nie, potom mi povedal, že ide za tebou. Začal za tebou chodiť nejako príliš často. Neviem, či si neustrážil svoju opatrnosť, pretože bol celý nadšený z toho ako mi vyprával, v akom príšernom stave si, kde žiješ a že sa na mňa pýtaš deň čo deň.“
Yunho si povzdychol. Nemal čo povedať, preto padol na gauč a spod hlavy si vytiahol vankúš ktorý objal. Naozaj bol doma.
„Keď sa opil, prišiel za mnou s tým, že už vie aké to je cítiť na jazyku poriadny kus...“ Jaejoong sa odmlčal, „to je fuk. Proste to viem, spojil som si veci dokopy a som na teba naštvaný.“ Zapol si gombičky na čiernej košeli. „Je mi jedno čo si o tom teraz myslíš. Nemal si to robiť. Zvedavosť je jedna vec, ale... je to Changmin a ty najlepšie zo všetkých vieš, aké sú tieto veci nebezpečné. Ak by na to niekto z Changminovej strany prišiel, ani nechcem vedieť čo by s tebou spravili.“ Usadil sa na opierke gauču.
Yunho mlčal. Len ležal na chrbte, objímal malý vankúš a díval sa do stropu. Naozaj urobil tak veľkú kravinu? To vari tá, úžasná Changminova rodina nikdy nepočula o Jung Yunhovi, o tom chýrnom gayovi ktorý založil požiar vo vlastnom dome?
„Musím do školy,“ Jaejoong sa k nemu sklonil a pošteklil ho na chodidle. Yunho zamrčal. „Dávaj na seba pozor a neopúšťaj byt. Ak tu nebudeš keď sa vrátim, tak si buď istý, že bude z teba mŕtvola.“ Vzal si veci zo stola vrátane kľúčov a mobilu.
„Žiadny bozk na rozlúčku?“
„Otestuj sa!“ otvoril dvere od bytu, „zajtra tam pôjdem s tebou a najedz sa!“ zabuchol dvere.
Najedz sa, buď doma, rob to čo ti poviem... Yunho sa pousmial. Bol to domov, sladký domov. Jaejoong, jeho anjel strážny. 

3 komentáre:

  1. TU BUDEŠ MOJA SMRŤ! Smrť neúmyselným zavinením...Ani sa nejdem pýtať, nejdem... Som veľmi rada, že Jae mu dáva druhú šancu, už len Yunhovi držať palce, aby to nepokašlal.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. whoa tuna sa nám to parádne rozbehlo. ty sa neserieš s tým ako človeka pripraviť na šoky, že nie? ale opäť, mne sa páči ako dokážeš nenásilne vložiť vtipnú situáciu do hovoru. len to spál a polej benzínom celú práčku JJ :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. neviem čo povedať, WWA je stále moja najobľúbenejšia musím priznať, pretože Diamond je na mňa príliš depresívna (čo neznamená, že je to asi najlepšia poviedka) ale vieš ako to myslím. Diamond a Glass skin sú veľmi komplexné veci ktoré sú odlišné svojim chovaním, ale podstata tam ostáva je to stále o Yunhovi a z Yunhoveho pohľadu a to sa mi páči!

    OdpovedaťOdstrániť