sobota 26. novembra 2016

NOIR


Názov kapitoly: Hnedý a nenápadný trpaslík
Stav: 1/?
Fandom: DBSK
O kom/o čom: yunjae
Upozornenie: hrubé, hnusné a škaredé násilie páchané na všetkých a všetkom.
Žáner: sci-fi
Čo vlastním: Príbeh, postavy patria tamto do J. Kórei
Obsah:  Jaejoong nikdy nestavia lásku medzi seba a svoj milovaný vesmír. Yunho sa však celkom náhodou zaoberá mierom a ochranou človeku známeho vesmíru. Je tak pedantný a tvrdohlavý, že keby ho Jaejoong nepoznal tak dobre ako ho pozná, bol by to možno on kto by sa pokúsil o jeho život. 

bum, lebo sa mi to páči a vesmír je úžasná vec a Jaejoong do neho jednoducho patrí. Jaejoong je celý vesmírny. Cas mi sľúbila dokonca fanart, tak som zvedavá, či sa ho dočkám ako pri DIAMOND však CASSSS.
od teraz nepíšem do názvu číslo kapitoly ani jej meno, musíte si to sledovať v popisku. prosím nepripomínajte mi Diamond, vďaka.


          Yunho sedel pred monitorom. Díval sa na priami prenos olympiády v nulovej gravitácii. Jeho favoritka bola Anabel Rise, jej ryšavé vlasy boli zopnuté a zapletené do drdolu, jej oči zelené ako smaragdy, a jej zadok v obtiahnutej kombinéze, to bol klenot. Rukou na slepo našmátral misku s čipsami, keď Anabel pomocou jetpacku spravila salto a kamera zabrala jej pozadie na celú obrazovku. Yunho povyskočil na stoličke, rukou prevrátil misku s čipsami ktorá narazila do plechovky s pitím a oblial spodnú časť riadiaceho pultu.
„Yunho, volám ťa sto dvanásty krát!“ Jaejoong zvolal do interkomu. Nachádzal sa v strojárni a robil bežnú údržbu. Nakázal Yunhovi aby dával pozor na monitory a za žiadnu cenu sa ničoho nechytal. „Ak si niečo rozbil, tak ťa rozbijem tiež a vyhodím ťa do vesmíru!“
„Nič- nič!“ zvolal Yunho do interkomu. Postavil sa a rýchlo začal upratovať bordel ktorý spôsobil svojim vysokým testosterónom. Jaejoong bol vysadený na čistotu na lodi a hlavne na mostíku. Bol vysadený na svoje pravidlá: nejesť na mostíku, nespať na mostiku, nesexovať na mostíku, nerobiť nič na mostíku, pokiaľ nie si kapitán tak tam ani nebuď, pokiaľ ti nedá kapitán povolenie, tak tam nesmieš. Yunho sa cítil zradene, bol členom posádky a nemohol sa takmer ničoho dotknúť. Jeho špecializáciou bola diplomacia, aj keď to tak nevyzeralo.
Na mostiku neboli žiadne utierky, servítky, ani vreckovky. Jaejoong nepovažoval za potrebné ich tam umiestňovať keďže pravidlá boli jasne vyryté mechanickou ihlou do vyleštenej oceľovej tabuľky ktorá bola umiestnená hneď pri vstupe na mostík. Nezničiteľná tabuľka.
„Yunho, tvoj tón je podozrivý, viem, že tu robíš niečo...“ Jaejoong vstúpil na mostík. Dvere sa za ním automaticky zatvorili. Utieral si ruky od oleja do šedého uteráku. „Vedel som to. Ja sa už ani nerozčuľujem.“ Odvetil a prehodil si uterák cez rameno. „Šéf diplomacie ktorý nevie dodržať ani pravidlo: nežer mi na mostíku.“ Pokrútil hlavou.
Yunho sa previnilo sklonil k podlahe a začal zbierať čipsy späť do misky. „Ale keď je to také divné pravidlo,“ odvetil ofučane, „nejesť na mostíku.“ Zahundral.
„Myslím, že som zle počul, práve si porušil asi tak štyri pravidlá, alebo všetky pravidlá, a máš ešte gule na to aby si mi niečo vyčítal?“ Jaejoong predstúpil pred neho. Založil ruky na hrudi a pohliadol dole na člena svojej posádky.
Yunho prestal zbierať lupienky. Pomaly zdvihol hlavu hore na Jaejoonga, pričom si dal na čas aby sa pokochal pohľadom na jeho štíhle nohy, vypracované brucho a hruď až skončil na bradavkách.
„Viem, že moje bradavky sú dve, a pre teba sú ekvivalent mojich očí, ale bol by som rád, keby si sa sústredil, na milisekundu sa sústreď Yunho.“
„Ja viem, že som nemal?“ Yunho sa postavil a oprášil si ruky o seba, „pôjdem to upratať.“
„Ja som ešte ani nič nepovedal a už si myslíš, že máš pravdu v tom čo si myslíš, že si myslím!“
Yunho na sekundu zaváhal v Jaejoongovej logike, ale zastavil. Naštvaný kapitán mal vždy pravdu, to bolo nepísané pravidlo každej posádky, pokiaľ sa posádke nevzbúrila, potom nemal pravdu nikto okrem vesmírneho sprievodcu ktorý tvrdil, že ak sa človek vydá na dlhú cestu naprieč galaxiou nemá nárok sťažovať sa na posádku.
„Chceš aby som to upratal, nie?“ opýtal sa Yunho.
„Nie, nechcem aby si to upratal, inak vypáliš dieru do podlahy!“
„To som nebol ja!“ obránil sa dotknuto, „to bol Fox.“
Jaejoong si povzdychol. Prešiel si rukou cez čelo a zatvoril na okamih oči. Za tie roky bol zvyknutý na čokoľvek ale nie na šéfa diplomacie ktorý sa nevedel orientovať ani vo svete čistiacich prostriedkov. Prečítať si etiketu na fľaši nemohlo byť nič zložité. Yunho ovládal dvadsať medzigalaktických jazykov a len tri pozemské, čo bolo nanajvýš nevhodné. Keď sa veliteľ obrannej sily na Zetone opýtal Yunha čo znamenajú tie znaky na obale od ruských sladkostí, Yunho len pokrčil ramenami, s úsmevom poukázal na obal a povedal: nie je tam anglický prepis? Za to jeho komunikačné schopnosti planetárnych jazykov boli úžasné, preto sa rada pre bezpečnosť Zeme rozhodla, že Yunho bude viac platný medzi hviezdami než medzi stromami.
„Vždy keď niečo pokazíš, môže za to Fox.“ Jaejoong rozhodil rukami, „a čo ja? No? Čo ja Yunho? Na koho sa mám vyhovoriť ja, keď sa musím postaviť pred komisiu a vysvetliť im, prečo musíme strhnúť celú podlahu pretože Fox nám do nej urobil dieru kyselinou a k tomu ešte musím vysvetľovať prečo vôbec máme kyselinu na lodi, pretože ja fakt nechápem, prečo Fox priniesol kyselinu na loď.“
„To je ale príliš zloby,“ Yunho sa pomaly presunul k dverám, „ja to napravím, vždy som všetko napravil.“
„Ani sa tých vecí nechytaj!“
Yunho vybehol z mostíka. Prebehol po chodbe a vrazil rovno do plexiskla ktoré sa objavilo uprostred chodby ako druhé dvere. Yunho si pohladil boľavý nos a priložil ruku na priehľadné plexisklo. Človeku z druhej strany by pripadal ako veľmi dobrý mim s boľavým nosom.
„Yunho,“ Jaejoong podišiel nemu, „musel som urobiť pár opatrení pre tvoje vlastné dobro.“ Priložil  mu ruku na rameno, „si chytrý a inteligentný a keby som stál pred súdom na Volm1 tak si ťa vyberiem za obhajcu, ale čo sa týka techniky...“ s ľútosťou pokrúti hlavou, „techniky a čistiacich prostriedkov, to radšej nechaj na mňa, dobre?“
„Od kedy je tu tá stena?“ Yunho pritisol prst na plexisklo, „nebola tu.“
„Od dneska. Práve som ju nainštaloval, nie je úžasná?“ opýtal sa pyšne, „má mnohé využitie ako...“
„Rozbiť môj nos, alebo hlavu, prípadne keď bude na lodi vrah tak do toho vrazím a on ma podreže a ja vykrvácam a kto po mne uprace moju mŕtvolu čo? To zase bude kecov Jaejoong...“ Yunho zachytil Jaejoongov naštvaný pohľad, preto ustúpil, svoje blábolenie si nechal pre seba a zvolil taktiku diplomacie, „kapitán, pane, skvelý nápad.“
„Keby som ťa nepoznal, tak by som sa ľahko stal tvojim vrahom ja.“ Na personálnom počítači vo forme náramku zvolil kategóriu zámky na lodi, podkategóriu chodby/bezpečnosť a zvolil možnosť key9, najnovšie pridané dvere.
„Ani sa to nedá považovať za dvere, je to len kus plastu ktorý spadne zo stropu. Kde sa tam vôbec vzal a ako si ho tam dal?“ Yunho sa pritisol lícom na plexisklo.
„Páni,“ Changmin ktorý sa práve presúval na mostík ostal stáť na druhej strane plexisklových dverí. Yunhove líce bolo rozpľasnuté ako vajíčko na panvici. „Na čo sa to hráte?“
Jaejoong sa usmial a na obrazovke stlačil možnosť odomknúť. Dvere sa bleskurýchlo zasunuli späť hore a Yunho sa vyvalil rovno na Changmina.
„Záchranca v poslednom okamihu, pravý hrdina Shim Changmin.“ Yunho sa okamžite dostal späť na nohy a napravil si uniformu. „Som pripravený zodpovedať sa svojim činom!“
„Čo si zase spravil?“
„Rozlial som sódu a rozsypal som čipsy na mostíku.“
„Oblial si palubnú dosku.“ Jaejoong opäť založil ruky na hrudi.
„Ale len z boku, tam nič nie je, len holý panel.“ Yunho stál v pozore, telo vzpriamené, brada hore.
„Porušil si všetky pravidlá!“
„Yunho,“ povzdychol si Changmin, „koľko krát ti máme hovoriť, aby si si nenosil jedlo na mostík. Dobre, jedlo áno, v tuhom skupenstve, ako sú párky...“ začal počítať na prstoch, „kura, alebo iné mäso bez omáčky, chlieb a cestoviny bez omáčky, rybu, alebo ovocie, aj vajíčko ale nie praženicu, volské oko možno, ale rozhodne nie veci ktoré sa lejú ako omáčky, voda, čaj, polievky, alebo kvapkajú ako gyros...“
Jaejoong mávol nad nimi rukou a radšej sa vrátil späť na mostík. Yunho sa vyklonil na chodbu aby sa mohol ešte raz pokochať jeho nohami. „Rozkaz kapitán, šéf!“ zvolal za ním.
„Yunho,“ Changmin ho vzal okolo ramien, „Jaejoong je skvelý kapitán, nemyslíš?“
„Prečo nepovieš rovno sexy?“
„Občas ja sám neverím, že si diplomat.“
„Som diplomat, mojou taktikou je taktnosť a presnosť, nazývam veci pravými menami. Získal som cenu za vyjednanie mieru s Marťanskou osadou, to je nič? Ich slovník pozostával zo slov ako: kurvy, kurice, blato, smradľavý, červený ohyzd, a bublajúce čosi.“
„Čo je to kurica?“ opýtal sa Changmin a hneď vedel, že bude svoje rozhodnutie ľutovať.
„Ah, to by si neveril...“ Mladý diplomat sa ujal svojej role s potešením.

         Potom čo sa Jaejoong ubezpečil, že Yunho neupchal žiadny ventil, ani tlačidlo kúskami jedla, odobral sa do svojej kajuty. Loď sa vznášala na zemskom orbite, takže nebola potreba držať extra hliadku. Vesmír bol pokojný. Vyzliekol sa donaha špinavé veci hodil do koša na použitú bielizeň. Sprchu si dal krátku, ako ho naučili roky v kasárňach, tri minúty a dosť. Zaboril tvár do mäkkej osušky. Nechal si chvíľu pre seba. Cítil ako sa voda vstrebala do tkaniny. Ani si neuvedomoval, že zadržal dych. Otrel si ostatok svojho tela a obliekol si čistú spodnú bielizeň a nohavice od uniformy. Bosý prešiel k oknu ktoré zaberalo úzky pás steny pri posteli. Oprel sa rukami o mineralizované sklo a zatvoril oči. Teplota bola nastavená na príjemných dvadsať päť stupňov takže vzduch bol teplý aj keď suchý.
Za Yunhom sa zatvorili dvere od kapitánovej kajuty. Chvíľu sa díval na Jaejoonga a jeho chrbát, obdivoval jeho stavbu tela, tak úzky a tak pevný. Prichytil sa pri neslušnej myšlienke a okamžite zahnal červeň zo svojej tváre. Ale prečo sem vlastne prišiel? Presne pre tieto neslušné myšlienky.
„Je to krása, že áno?“ priložil obe ruky na kapitánove boky. Pevne ich zovrel a pritiahol si ho k sebe na telo. Jaejoongove prsty skĺzli po hladkom povrchu skla. Yunho bol vyšší od neho a to mu dovoľovalo sa oprieť o neho celou svojou výškou. Šijou sa oprel presne o jeho rameno a tak mu hlava nespadla, ostala len zaklonená v perfektnom uhle ktorý Yunho okamžite využil a pobozkal ho na spánok.
Nad Južnou Amerikou prebiehal veľká búrka. Blesky sa trblietali v tme vesmíru ako žiarivé drahokamy.
„Počítač, tematické nastavenie číslo tri!“ prikázal Yunho.
Kapitán sa pousmial, Yunhov tón hlasu bol zrazu dominantný, sebaistý a pevný. Po neistom chlapíkov z mostíku, ktorý rozlial sódu, nebola ani stopa. Za všetko predsa mohol Fox.
Počítač spracoval rozkaz a v kajute sa rozoznela relaxačná hudba, bodové svetlá na strope zhasli a ostalo svietiť len bočné osvetlenie pri posteli. Yunho zovrel kapitánov útly pás a pery pritisol na jeho krk.
„Je mi to veľmi ľúto, dohovorím Foxovi, už sa to nebude opakovať.“
„Zajtra priberieme nového člena posádky Yunho,“ naklonil hlavu na bok aby videl Yunhovi do tváre, „ako mu mám svetliť kto je Fox? Hm?“
„Nemusíme mu nič vysvetľovať. Vieš ako to dopadlo naposledy keď sa k nám pridal Arthur, dlho nevydržal, ani sme mu nemuseli vysvetľovať kto je Fox.“
„Tentokrát je to iné a ty to vieš.“ Jaejoong zaklonil hlavu a pobozkal ho na krk, „tento krát je to niekto koho obaja poznáme. Keith s nami uričte vydrží.“
„Myslíš?“ Yunho skĺzol rukami dole na jeho zadok, „tak v tom prípade budeme nechávať otvorené dvere.“
„To sme urobili naposledy a ten kto nás videl nebola Barbara, ale Changmin.“
„Nie je to akoby mal pätnásť a nevedel čo je sex.“
„Ale je to Changmin, spájam si ho s jedlom a teleshopingom nie so sexom.“
„Pamätáš keď objednal ten miešač na nápoje? Myslel si, že to mieša nápoje a ono to bol držiak ktorý miešal nápoje lyžičkou.“ Obaja sa zasmiali.
„Keby ste vedeli aké náročné je vám veliť, tak by ste nerobili také kraviny ako kupovanie miešača z druhej galaxie na loď ktorá je v bojovej pozícii.“
„Oh,“ Yunho sa zasmial, „to bola moja najlepšia práca! Nemôžeš povedať, že som nebol brilantný!“
„Bojovali sme, a uprostred toho sa zjaví donášková služba s tým, že má pre Changmina balík. Prestal som sa sústrediť a dostal som ranu do hlavy. Štít chytil plnú dávku nepriateľského útoku, loď odhodilo a ja som si tresol hlavu o pult.“ Ukázal si na čelo. „Do teraz tam mám jazvu a už nikdy nezmizne.“
„Tvoje pristanie čelom na pult síce brilantné nebolo, ale moje vyjednávanie v skutku bolo. Vyjednal som zastavenie paľby na celých päť minút aby sme prebrali tovar a prepravca mohol bezpečne odísť.“ Yunho bol evidentne so sebou spokojný, výraz na jeho tvári tomu nahrával. Jeden z jeho najlepších výkonov sa potkýnal o inteligenciu nepriateľa.
„Ste príšerná posádka!“ pokrúti hlavou Jaejoong.
„Čo by si bez nás robil,“ pousmial sa mladý diplomat a pobozkal Jaejoonga nad ľavé ucho, na vyholenú stranu hlavy. „Sme tvoj poklad.“ Zdvihol ruku a prehrabol mu čierne vlasy. „Najlepšia posádka ktorú si kedy mal.“
„Keď som bol kadet, lietal som spoločne s Heechulom, to bol horor.“
„Neviem síce kto to je, ale verím ti. Určite po sebe neupratoval.“
„Nerob si srandu fox Jung, vieš aké dôležité je udržovať poriadok na riadiacom panely? Nechceš aby si ostal visieť niekde medzi pásmi asteroidov pretože si namrvil do riadiaceho pultu a upchal si snímače!“
„To sa nám nestalo a je to horšie ako diera od kyseliny v podlahe.“
„Yunho museli sme meniť celú podlahu. To nie je akože tam nanituješ kus plechu a je to.“
„To bolo len provizórne riešenie!“ obránil sa, „nie som inžinier, som diplomat.“
„Preto ti stále dookola hovorím, aby si sa ničoho nechytal.“
„Na upratovanie nepotrebujem diplom z techniky a vedy!“
Jaejoong sa z chuti rozosmial. „V tvojom prípade by nepomohol ani doktorát!“ neprestal sa smiať ani vtedy keď zdvihol ruku a priložil ju dozadu na Yunhovu šiju. Otočil si jeho hlavu k sebe a pobozkal ho na pery. Až vtedy jeho smiech zanikol.
„Mh, kapitán,“ zastonal do bozku.
„Áno? Šéf pre medziplanetárnu diplomaciu a politické vzťahy Jung Yunho? Niečo potrebujete?“ Jaejoong si olizol pery, venoval Yunhovi zvodný pohľad a otočil sa mu v náručí.
„Oh áno, len hladkaj moje ego, ešte...“
„Ten šéf diplomacie, ktorý získal prestížnu cenu za mier keď vyjednal prímerie s agresívnou kolóniou na Marse, geniálny taktik v oblasti politiky, najmladší šéf diplomacie v histórii...“
„Myslím, že presne takto funguje sex po telefóne.“
Jaejoong sa znova zasmial, „takže ti už stačí len aby som honil tvoje ego cez interkom? Už ma nepotrebuješ?“ opýtal sa na očko sklamane. Priložil dlaň na Yunhovu hruď.
„Interkom skresľuje Jaejoongie,“ nahol sa dole a pobozkal ho na pery, „príšerne skresľuje...“ nadýchol sa kapitánovej vône. Cítil ako sa mu pomaly podlamujú kolená. Hudba stále zapĺňala celú kajutu. Yunho začínal byť nedočkavý. Klesol pred Jaejoongom na kolená. Dlaňou ho zatlačil o okno a okamžite mu začal rozopínať nohavice.
Yunhove ústa boli vlhké a hlboké, akoby nemali konca kraja, skrz hudbu Jaejoong nepočul ako sa ozýval jeho dávivý reflex. Cítil len pulzujúce teplo ktoré prestupovalo jeho telom, vlhkosť a pot na svojej tvári. Jaejoongovi počas orálneho sexu vykĺzlo z úst pár hlasných stonov, Yunhove meno a konečný, tichý a slastný výkrik ktorý zakončil Changminov hlas z interkomu.

         Changmin ukončil školu predčasne, nie preto, že by bol hlúpy, alebo by nemal prostriedky na jej dokončenie, jednoducho bol príliš chytrý. Navigátorom sa stal o rok skôr než všetci jeho spolužiaci a skončil na lodi s kapitánom ktorý lietal od šestnástich ako dobrovoľný pilot pre Červený kríž, diplomatom, ktorý by vyjednal aj posledný výdych od dvadsať rokov starej mŕtvoly a zatiaľ neznámeho člena ktorý sa mal nalodiť hneď zajtra ráno. Keith mal zastávať pozíciu druhého pilota a technika na lodi.
Keď obaja členovia posádky dorazili, Changmin pred nich posunul svoj screenpad a stlačil tladičlo play na obrazovke. Yunho sa nahol ponad Jaejoongove rameno aby videl na obrazovku.
„Kongresman Kelly.“ Jaejoong spoznal starého muža na videu. Presúval sa k svojmu vznášadlu keď sa ozval výstrel a kongresman spadol mŕtvy na zem.
„Kongresman Kelly nemôže byť mŕtvy, inakšie celý pakt s Volojskou...“ Yunho vyskočil zo stoličky akoby pod neho niekto naraz hodil petardy. „Je to falošné, že áno? Mal som sa s ním stretnúť zajtra večer! Zísť dole na tú prekliatu planétu Zem a zísť sa s ním kvôli Volojskému paktu!“ zvolal rozhorčene.
„Je to pravé,“ odvetil Changmin, „prišlo to pred pár minútami. Poslalo to veliteľstvo.“
Jaejoong mlčal. Oprel si bradu o dlaň a znova si pustil video. Na videu toho moc nebolo, človek ktorý video natáčal mal príliš veľký zoom a šošovka zabrala len kongresmana jeho auto a pár rozmazaných postáv okolo. Jediným vodítkom bol zvuk, prípadne iné nahrávky z miesta činu.
„Iné nahrávky veliteľstvo nemá?“
„Evidentne sa neobťažovali poslať nič iné. Zavolám tam.“
„Možno si myslia, že by nás to nemalo zaujímať.“ Yunho začal chodiť hore dole po mostíku, „nemôžu mi niečo takéto poslať a potom sa tváriť, že ma to nemá viac zaujímať.“
„Stále je to lepšie, než by sme sa to dozvedeli zo správ. Museli to poslať ako hromadnú správu pre všetky lode Mierovej zmluvy.“ Jaejoong odložil screenpad na bok. Oprel sa v kresle a založil ruky na hrudi. „Nejde mi ale do hlavy prečo by zástupkyňa šéfa pre diplomaciu nezavolal šéfovi diplomacie, že kongresman Kelly je mŕtvy a celý Volojský pakt je takto ohrozený.“
„Možno ešte zavolajú.“ Yunho zastal na mieste, „majú tam kopu práce a Kelly nepracoval len na Volojskom pakte.“
„Volojský pakt by ohrozil len ten, kto je proti Volojskemu paktu alebo inému paktu na ktorom Kelly pracoval.“ Jaejoong sa otočil na kresle smerom k Yunhovi. „Máš niečo na mysli?“
„Mal milenku, možno ho zastrelila ona.“
„Mal sedemdesiat rokov Yunho, ak mal milenku tak by stačilo aby zariadila aby sa mu postavil, nemusela ho dať zastreliť.“
„Nemyslím teraz logicky dobre?“ osočil sa Yunho, „nechaj mi chvíľu!“ vyšiel z mostíku. 
„Nemôžem sa s nikým skontaktovať.“ Changmin vypol komunikačný kanál na počítači a oprel sa o stenu. „Čo budeme robiť?“
„Vzhľadom k tomu, že naša misia je dopraviť kongresmana Kellyho a Yunha na planétu kde sa má vyjednávať spojenectvo, tak môžeme robiť len jednu vec.“ Postavil sa z kresla a podišiel k riadiacemu panelu. Usadil sa do pilotného kresla. „Opýtame sa ich rovno, z očí do očí, keď nemajú čas zdvíhať hovory.“
„A čo Yunho? Nemôže byť ich ďalším cieľom?“
„Yunho nie je také zviera ako kongresman, sám nemôže urobiť nič, len vyjednávať, ale k vyjednávaniu sa dostávajú politici. On politik nie je.“
„Keď myslíš...“
„Myslím.“ Jaejoong prepol na ručné riadenie, „ideme domov.“

         Zástupkyňa šéfa pre diplomaciu, Katarína Olsnovichova, bola žena vysokého zrastu, plavých vlasov a tvrdej nátury. Každý kto tvrdil, že Rusko nedokáže vyprodukovať diplomata na úrovni, ktorý by sa nesnažil zlikvidovať Severnú Amriku, bol zrazu klamár, pretože Katarína bola síce tvrdá žena, ale vedela čo jej národ a celá planéta potrebuje. Povýšila záujme celej planéty nad záujmy svojej krajiny. Keď sa vítala so svojim šéfom, jej stisk bol pevný a oči chladné, obaja vedeli, že vstúpili do pekelnej jamy plnej politiky ohňa a polície.
Yunho sa držal blízko pri Jaejoongovi, na rozdiel od neho nemal vojenský výcvik. Bol jediný človek ktorému na Zemi veril. Budova kongresu mala byť tým najbezpečnejším politickým miestom, to však neplatilo o jej okolí. Na každej chodbe stál aspoň jeden vojak a dokonca sa  zvýšila aj elektronická bezpečnosť. Tento krát si počítač začal pýtať nielen otlačok ale aj sken sietnice oka.
„Nepotrebujete osobného ochrancu,“ Katarína otvorila dvere od zasadacej miestnosti a poukázala dovnútra, „kapitán môžete ostať za dverami. Záležitosť o ktorej budeme diskutovať je chúlostivá.“
Jaejoong prikývol a ostal stáť pri stene oproti dverám do zasadacej miestnosti.
Yunho sa usadil za vrch stola. Pohliadol na pohár s minerálkou ktorý sa pred ním ocitol. Ani si nevšimol kedy mu ho stihli priniesť. Díval sa na bublinky ktoré stúpali hore na hladinu, než ho zo zamyslenia vyrušila Katarína.
„Našli sme vraha!“ z fasciklu vytiahla fotky a položila ich pred Yunha. „Generál nám teraz povie viac.“ Prikývla smerom k staršiemu mužovi v bielej uniforme.
„Vec sa má tak,“ začal, „že krízové zasadanie štábu, hneď po incidente rozhodlo, že Vás prevezú na bezpečné miesto. Každého kto mal čo dočinenia s Volojským paktom. Samozrejme, že budete stále vo svojej funkcii, ale nebude možné s Vami diskutovať o mnohých záležitostiach, preto Vaše miesto dočasne zastúpi Katarína.“
Yunho sa fotiek ani nedotkol. Díval sa na muža ktorý mal by potencionálnym vrahom kongresmana Kellyho. Bol to mladý muž s tmavými vlasmi, Ázijskými rysmi a tetovaním na lícnej kosti. Bolo to až príliš perfektné aby to bola pravda. Dokonalá fotka vraha kongresmana a k tomu poznávacie znamenie na líci.
„To je znak gangu Osičanksého gangu?“
„Správne,“ prikývol generál, „preto zaiste viete, že nebude také jednoduché vraha dostať.“
„To samozrejme, nie je z našej planéty. Má nejaké doklady?“
„Ani jedna z nástupných staníc na orbite nezaregistrovala jeho vstup. Ide o čierneho pasažiera.“ Katarína ostala stáť pri stene vedľa Yunha. Na tvári mala stále rovnaký, chladný výraz.
„Môže tu byť mesiac, dva, rok...“ Yunho si povzdychol, „to nezistíme. Každá nákladná loď prechádza skenovaním, takže by ho objavili. Jedine ak by sa pred skenom ukrýval a niekto mu pomáhal dostať sa na Zem. Olovené kontajnery nepripadajú v úvahu. Skener prejde aj titánom.“ Zamyslel sa.
„Premýšľali sme o tom,“ generál založil ruky na stole, „je možné, že je to vlastne človek zo Zeme ktorého podplatili aby sa pridal k Osičanskému gangu. Vieme o tom, že Osičania sú hrdá rasa, ale hrdosť má svoje hranice. Po neúspešných atentátoch a vojnových prevratoch, mohli siahnuť po krajnom riešení.“
Yunho pokrúti hlavou, „snažil som sa dostať na planétu Osika už mnoho krát, ako diplomatovi by mi mali podľa Mierovej zmluvy dovoliť vstup na obežnú dráhu, ale nestalo sa tak.“ Oprel sa v kresle. Vzal zo stola kôpku fotiek a začal si ich prezerať. V malej zasadacej miestnosti bolo ticho.
„Kto pracuje na tomto prípade? Konkrétne meno.“ Opýtal sa Yunho.
„Je to vojenská rozviedka, prenechali to armáde.“ Odvetila Katarína.
Yunho položil fotky na stôl a postavil sa. Prešiel k oknu ktoré viedlo na záhradu. Chvíľu mlčal než sa otočil späť a pohliadol na svojich dvoch kolegov. „Máte pre mňa ešte niečo, než sa stavím za prezidentom?“
Katarína sa chvíľu zdráhala, než sa pohla z miesta a z fascikla vytiahla papier s logom NASA. Podala ho Yunhovi. Bezradne si vložila ruky do vreciek od nohavíc a pohliadla a generála ktorý zvedavo sledoval Yunha a čakal na jeho reakciu.

         Jaejoong nedočkavo čakal na chodbe. Sledoval ľudí ktorí prechádzali okolo neho. Každý jeden sa zdal byť zaneprázdnený a vystresovaný. Yunho bol v zasadačke zatvorený už vyše hodiny. Changmin sa mu zatiaľ stále neozval a dokonca ani jeho nadriadený neprišli s novými rozkazmi. Akoby sa celá planéta ocitla v chaose len kvôli jednej smrti. Rozhodne v tom muselo byť niečo viac, tomu nahováral aj chaos okolo nich. Predsa sa jednou smrťou nespadne celý systém.
„Je to k ničomu,“ Changmin sa oprel vedľa Jaejoonga o stenu. Podobne ako on, založil ruky na hrudi a pohliadol na dvere od zasadačky.
„Takže si nič nezistil.“
„Snažil som sa skontaktovať s plukovníkom Tällolo, márna snaha. Nikto ma nechce prepojiť na veliteľstvo, budeme musieť na základňu po vlastných.“
„Počkáme na Yunha.“
„Máš nejakú predstavu o tom, čo sa tu momentálne deje? Nikdy som niečo také nezažil.“
Jaejoong si povzdychol. Odtiahol sa od steny, ale mlčal. Nebol vyhlásený ani poplach. Niekto zabil kongresmana Kellyho a nebol vyhlásený bezpečnostný poplach. Snáď už vraha dostali?
„Situácia na kokot,“ skonštatoval Jaejoong, „dnes sme mali nabrať Keitha a kongresmana, mali sme odletieť. Niekto to skurvil pár hodín pred odletom. To nie je náhoda. Mali na to toľko času, ho odstrániť. Potrebovali spôsobiť chaos na poslednú chvíľu.“
„Aby velenie nemalo dostatok času na náhradný plán,“ prikývol Changmin.
Dvere od zasadačky sa otvorili. Yunho vyšiel von a za ním generál aj Katarína. Changmin sa okamžite nalepil na generála aby z neho vytiahol informácie a nové rozkazy. Jaejoong sa pridal k Yunhovi ktorý mlčal a nevenoval mu ani jediný pohľad.
„Nejaké nové rozkazy?“ opýtal sa Jaejoong.
„Pán veľvyslanec bude prevezený na bezpečné miesto,“ odvetila Katarína, „máme za to, že môže byť ohrozený jeho život.“
„Ako jeho zástupkyňa ste na tom rovnako, alebo sa mýlim?“ pohliadol jej smerom.
„Môže to tak byť.“ odpovedala krátko.
„Jaejoong,“ Yunho sa zastavil, „zožeň ostatok posádky a počkajte ma v hangári.“
„Ale, pán veľvyslanec,“ Katarína sa okamžite vmiesila do hovoru, „nemôžete opustiť planétu!“
„Musím sa dostaviť na pojednávanie.“
„Nevieme čo sa môže udiať po ceste na planétu. Niekto vás môže sledovať, nepriatelia môžu byť všade, na každej planéte. Celá galaxia vie, že máte jednanie na Voloji!“
„Yunho, ona má pravdu,“ Jaejoong mu pohliadol do očí, „viem, čo to pre teba znamená, ale... ak ťa stratíme, neostane nám nič. Voloja sa držala teba a kongresmana. Odmietajú kohokoľvek iného než si ty alebo kongresman. Sme pre nich banda tupcov.“
„Prosím,“ Katarína mu priložila ruku na rameno, „prosím.“
„Taktiež Volojčania nevyjednávajú so zbabelcami! O hodinu v hangári!“ rozhodol Yunho neoblomne. Prešiel okolo nich, „zožeň Keitha!“ zvolal než zmizol v bočnej chodbe.
„Kaptián,“ Katarína predstúpila pred Jaejoonga, „budete pilotovať jednu z najbezpečnejších a najlepších lodí akú máme. Musíte ho udržať na žive, za každú cenu.“
„Nebolo by jednoduchšie ho ovaliť a zamknúť?“ opýtal sa Jaejoong.
„Samozrejme, že bolo, ale je to veľvyslanec, ak by sme to spravili, pomstil by sa.“
„To znie strašne.“
Katarina prikývla, „počítam s Vami kapitán!“ mávla na neho rukou než zmizla v tej istej chodbe ako Yunho.
„Rozhodne ho majznem po hlave,“ zamrmlal si sám pre seba.
         

3 komentáre:

  1. yunjae v tvojom podaní, to je proste dokonalosť. toto bude hodne silný výlet vesmírom a ja sa neviem dočkať!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nová ynujae poviedka! Čomu len za toto vďačíme? :D V každom prípade, za vesmírnu tématiku som rada, moc moc ^^

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Začalo to celkem zajímavě. Jsem moc zvědavá, co bude dál. Na to se ale vrhnu až příště.

    OdpovedaťOdstrániť