sobota 26. decembra 2015

Why so serious?

Fandom: DBSK
O kom/o čom: homin, yunjae
Žáner: komédia
Upozornenie: slash
Veková prístupnosť kapitoly: 15+
Stav: dokončené
Počet slov: 5082
Čo vlastním: Príbeh, postavy patria tamto do J. Kórei
Čo som počúval: Billy Idol - Don't you forget about me
Obsah: Sú Vianoce; Jaejoong je ako vždy neodolateľný, Junsu nevinný, Yoochun ironický, a Changmin expresionista. Ah jasné, Yunho je šikanovný (zase).

Všetko najlepšie prajem do Nového Roku a hlavne veľa Yunha pre každého. *Každému pod stromček jeden kus Junga.*


    Bolo šesť večer, štedrý večer a všetci piati sedeli svorne v obývačke. Jaejoong bol vtisnutý medzi Junsuom a Yoochunom, zatiaľ čo Yunho s Changminom sedeli na zemi pred nimi. Veľká televízia prehrávala záznam z ich vianočného debutu. Krásnu melódiu skladby Hug. V ten večer boli v prítomnosti s Britney, ale nikto si živo nepamätal jej tvár alebo vystupovanie. Všetci mali v mysli len obrovskú nervozitu na ktorú do konca života nezabudnú.
Teraz po šiestich rokoch po debute, všetci piati prehĺtali dojemné emócie z ich debutového vystúpenia vo vianočnom opare. Všetci, až na Jaejoonga ktorý premáhal smiech. S úsmevom na tvári natiahol ruky nad hlavu a prehol svoje telo do oblúku. Rukami zašmátral dozadu a prstami sa letmo dotkol červenej, vianočnej guličky. Yoochun nenápadne zdvihol ruku a ukazovákom ho pichol do brucha. Jaejoong sa okamžite nahrbil a rukami si schoval brucho. Neprehovorili ani slovo a svoj smiech dusili hlboko v sebe z rešpektu pred sebou samými. O chvíľu prerušil ich vystúpenie strih. Všetci stáli na pódiu a spievali pieseň Sky.
Jaejoong si priložil ruky k tvári aby zakryl svoj smiech. Zhlboka sa nadýchol cez prsty a vyslúžil si od Yoochuna prstom do čela. Bez slova, dusiac akýkoľvek smiech a zvuky, začali sa medzi sebou ťapkať rukami ako malí chlapci. O pár sekúnd už bol pri nich aj Junsu. Z druhej strany začal búchať Jaejoonga do ramena. Yoochun sa natiahol poza Jaejoonga k Junsuovi a vymenili si pohľady. Obaja prikývli a každý zo svojej strany zaborili prsty do jeho bokov. Jaejoong vybuchol v hlasný smiech a okamžite sa strhol na stranu k Yoochunovi aby sa vyhol Junsuovým prstom a zabránil Yoochunovi v šteklení. Pohovka bola však malá takže sa skotúľal na zem rovno na Changmina a Yunha.
„Hyung!“ Changmin ho silne ťapol po zadku, „sakra!“
„Jaejoong, čo sa ti...“ Yunho sa otočil dozadu na Junsua a Yoochuna. Obaja sedeli svorne na svojich miestach. Tváre vyhladené od predchádzajúcich emócii. Obaja nechápavo pohliadli na lídra ktorý ich skenoval pohľadom.
„Ja za nič nemôžem!“ zdôraznil Jaejoong a prevrátil sa na chrbát. Ostal ležať medzi Yunhom a Changminom a nohy si vyložil na gauč. Pohliadol na Yoochuna ktorý mu vyplazil jazyk.
„Videl som ťa hyung!“ Changmin sa prudko otočil dozadu.
„Vravel som, že za to nemôžem.“ Jaejoong založil ruky za hlavu a otočil hlavu na Yunha ktorý mu venoval zvedavý pohľad malého chlapca. Dívali sa na seba tak dlho kým Jaejoong neucítil Changminove prsty na svojom nose.
„Prečo ma šikanujete!“ zvolal Jaejoong a odohnal od seba prsty. Okamžite sa posadil. Rukou sa zaprel o Yunhove rameno aby sa postavil keď z Junsuových rúk priletel do jeho hlavy vankúš.
„Jun-chan!“ okamžite sa pomocou Yunhoveho ramena postavil pričom skoro Yunha prevážil dozadu.
„Jaejoongie!“ Yunho sa otočil a pohotovo ho objal okolo stehna, „žiadne násilnosti na Vianoce!“ pritisol sa lícom na jeho stehno.
„Yunho? Toto je úplne...“ Changmin ho ťapol po hlave.
„Žiadne násilnosti maknae!“ Yoochun ho štuchol nohou do pleca.
„Čo do mňa kopeš?!“ Changmin sa okamžite otočil a udrel Yoochuna do stehna.
„To bolo nežné štuchnutie, keďže ti Yunho nevenuje žiadne!“ rozosmial sa Yoochun. Okamžite vytiahol nohy hore na gauč a preliezol operadlo aby sa schoval pred naštvaným Changminom.
„Yunho-ah!“ Jaejoong zúfalo rozhodil rukami, „musím to vykonať! Junsu sa...“ naklonil sa na stranu aby sa lepšie prizrel Yunhovemu výrazu na tvári. „pre boha...“ rozosmial sa a rukou mu prehrabol hnedé vlasy. „Yunho, Changmin nás zabije.“
„To si píš, že áno!“ zvolal menovaný a chytil Jaejoonga okolo pása ako sumo zápasník. Strhol ho na gauč. Yunho sa nestihol včas uhnúť takže ho Jaejoong nechtiac kopol do brady.
„Hyung!“ Junsu vyskočil na nohy a okamžite začal Yunha ratovať.
„Pre boha!“ Zvolal vydesene Yoochun spoza pohovky.
Yunho sa zvalil na zem ako ranené zviera. „Nič mi nie je, vôbec nič, som živý a neprehrýzol som si jazyk.“
„Jaejoong!“ Changmin sa naštvane zahnal po jeho ramene.
„Changminie,“ Yunho sa posadil a premasíroval si bradu, „prosím, nechaj ho na pokoji. Obaja prestaňte inak sa tu zmrzačíme. Manažér nás na Vianoce nepôjde odviesť do nemocnice a Junsuovi nedovolím šoférovať.“
„To beriem ako urážku hyung!“ ukázal na neho Junsu prstom.
„Ja som v pohode, Changmin sa hrá na grécko-rímskeho zápasníka,“ odvetil urazene Jaejoong, „keby si ma v prvom rade nechytal tam kde nemáš, Changmin by nežiarlil a nič by sa nestalo. následok akcie.“ Prikývol múdro.
„Akcia-reakcia, hyung,“ Yoochun sa oprel predlaktím o opierku pohovky.
„Prečo vy dvaja stále musíte spolu súhlasiť?“ Changmin sa postavil a napravil si sveter.
„Pretože sme soulmate,“ nadhodil Jaejoong.
„Presne,“ potvrdil Yoochun.
„Hyung mal by si ísť na röntgen!“ zavelil Junsu.
„Junsu, nič mi nie je,“ ubezpečoval ho líder.
„Ale čo ak si utrpel nejaký náraz do mozgu a už nebudeš viac chytrý?“ strachoval sa.
„To by nevysvetľovalo prečo bol taký pako pred tým kopom,“ vyjadril sa Changmin a radšej odišiel do kuchyne.
Medzi štvoricou v obývačke nastalo ticho. Junsu sa usadil vedľa Jaejoonga zatiaľ čo sa Yoochun k nemu skláňal a prstami sa hral s jeho blond vlasmi.  Yunho si povzdychol a pomaly sa postavil. Venoval Jaejoongovi úsmev a vypravil sa do kuchyne za svojim milencom.
„Pozor schod!“ zvolal Jaejoong, ale bolo už neskoro, Yunho zakopol a skoro sa zvalil v kuchyni na dlážku.
V novom apartmáne boli len tri týždne, takže občas zabudli na to, že im pod nohami pribudli rôzne schody, šmykľavé podlahy, parkety ktoré vŕzgali aj keď po nich nikto nechodil a hlavne tá tajomná komora pri vchodových dverách. Rozhodli sa, že to bude šatník, ale nikto si tam oblečenie neodkladal. Bola proste príliš tmavá aj keď zo stropu visela žiarovka.
Yunho sa zastavil pri Changminovi. Sedel pri stole a prstami robil diery do chleba. Povzdychol si keď Yunho položil ruky na jeho ramená a nežne ich zovrel.
„S jedlom sa nehrá, Changminie,“ sklonil sa k nemu a vtisol mu bozk do vlasov.
„Nie som dieťa sakra!“ striasol zo seba jeho ruky.
„Changmin...“
„Chováš sa tak ku mne! Nemusíš ma poúčať ani mi nič vysvetľovať! Ak máš pocit, že pre teba nie som dostatočne vyspelý tak mi to povedz rovno!“
Yunho ostal zaskočený. Nikdy nemali potrebu riešiť podobné otázky. Pre neho bol Changmin vyspelý akurát na svoj vek. Mentálne ešte viac než niektorí jedinci ktorí sa nachádzali v apartmáne. Yunho si pritiahol k nemu stoličku a usadil sa.
„Viem, že som ťa naštval, prepáč mi.“
„Jasné,“ odvrkol Changmin. Chleba úplne rozmrvil a pohodil kôrku pred seba.
„Nemal som, prepáč mi, občas sa...“
„Občas sa čo?!“ otočil hlavu na Yunha, „zabudneš? Prosím ťa...“
„Tak to nie je, len...“
„Ani sám nemáš vysvetlenie na to čo sa ti robí v hlave keď si v bezprostrednej blízkosti Jaejoonga. Si ako prepnutý, akoby ti niekto vysal celý rozum z hlavy.“
Yunho si povzdychol. Nemalo zmysel sa brániť pred ničím čo bolo tak očividné. Preplietol prsty medzi sebou a pohliadol na kôrku chleba. Ticho v kuchyni zaplnil tikot hodín a vrčanie chladničky. Chcel niečo povedať, naozaj potreboval poprieť všetky Changminove obavy. Boli Vianoce, sviatok ktorý by mali prežiť v pokoji a s láskou.
„Nič mi nepovieš?“ Changmin na neho otočil hlavu.
„Čo by som mal urobiť?“ Yunho mu venoval plachý pohľad.
„Prestať s tým čo robíš, okamžite! Jaejoong nie je...“ odmlčal sa, „nie je bezpečný.“
„Čo tým myslíš?“ opýtal sa nechápavo.
„Jaejoong je nebezpečná osoba. Je zvedavý. Príliš zvedavý. Zlomí ťa v sekunde a ešte ti povie, že on to tak nemyslel a bola to len nevinná...“ ani nedohovoril. Buchol dlaňou po stole.
„Changmin, o mňa sa nemusíš báť, naozaj,“ usmial sa Yunho a rukou ho pohladil po stehne. „Nie som vari dosť rozumný, hm?“ usmial sa žiarivo.
„Na mňa tieto úsmevy neplatia! Poznám ťa až moc dobre!“
„Changmin-ah,“ Yunho sa ofučal, „toto ma dosť urazilo.“
„Na Jaejoonga by to možno zabralo, ale nie...“
„Ale Min-chan,“ nahol sa k nemu, „predsa by si sa na mňa nehneval, či áno?“ zovrel mu stehno a perami sa nežne otrel o jeho líce.
„Do čerta s tebou Jung!“
„Ale čo to bolo hm? Čo sú to za móresy?“ zasmial sa Yunho. oprel si hlavu o jeho rameno.
„Vieš, že by som Jaejoonga nikdy nemohol nenávidieť,“ zdôveril sa Changmin, „milujem ho svojim vlastným spôsobom a rešpektujem ho viac než...“
„Než mňa?“ opýtal sa Yunho.
„Každého rešpektujem svojim vlastným spôsobom, až na Junsua.“
Yunho sa krátko zasmial. Humor ktorý dokázal Changmin vsunúť do vážnej konverzácie mu nápadito pripomínal Jaejoonga, až na ten rozdiel, že Changminov humor bol obrúsený diamant, elegantný aj keď drzý, bol použitý s rozumom, zatiaľ čo Jaejoong bez rozmyslu vypľúval to prvé čo mu napadlo.
„Chcem tým povedať, že Jaejoong patrí k jedným z ľudí ktorých najviac rešpektujem.“ Vysvetlil.
„Tak na tom sme potom rovnako, možno až príliš túžime po jeho rešpekte,“ Yunho sa oprel a založil ruky na hrudi.
„Ty ho nepotrebuješ, ty si ho získal hneď po prvý krát keď ste sa stretli,“ odvetil Changmin, „ale nechcem sa o tom baviť. Chcem povedať, že mi vadí ako sa ho dotýkaš, ako s ním jednáš. Viem, že ťa priťahuje, bol by som slepý. Viem, že po ňom túžiš po sexuálnej stránke, viem to už dávno. Boli by sme naozaj slepí keby sme...“ rukou obratne naznačil svoje úmysly.
„Prečo ho nevezmeme potom do trojky?“ opýtal sa Yunho.
„Budem sa robiť, že som to nepočul!“ Changin ho ťapol po ramene.
„Yunho-yah!“ zvolal Jaejoong z obývačky, „môžeš prosím ťa prísť a uplatniť svoje líderské schopnosti na Junsua, Kima? Lezie mi na nervy!“
„Kde sa podelo to Jun-chan?!“ zvolal so smiechom Junsu.
Líderské schopnosti,“ zopakoval Changmin s povzdychom, „ten chlap je chodiaca pohroma.“ Pokrútil hlavou.
„Changmin,“ postavil sa Yunho, „neber si to tak, on to myslí úplne nevinne.“
„To určite, má blond hlavu plnú tajomstiev a perverzností!“
Yunho ďalej nekomentoval Changminove poznámky. Vošiel do obývačky. Zdalo sa, že sa Junsu už upokojil. Sedel na koberci pred televíziou a sledoval ich vystúpenie s Rising sun, ktorého sa Jaejoong kvôli svojmu zraneniu nemohol zúčastniť.
„Tak čo sa deje hm?“ Yunho sa postavil pred Jaejoonga.
„Junsu ma neustále šteklí,“ poukázal na mladíka ktorý bez slova sedel na koberci a sledoval sám seba na pódiu.
„A ty si ho nijako neprovokoval?“
„Ja?“ Jaejoong pohliadol na neho hore, „ja?“  ukázal na seba.
„Ty,“ Yunho sa usmial, „Jae-yah,“ povedal spevavo, „ja ťa poznám.“
„Ale ba,“ Jaejoong k nemu vystrel ruky, „ja ti to názorne ukážem ak chceš, ako ma šteklil...“
Yunho sa stihol vyhnúť prstom ktoré sa naťahovali po jeho slabinách na bruchu. Namiesto toho vzal Jaejoonga za obe ruky, preplietol si s nimi svoje prsty a sklonil sa k nemu. „Budeš poslušný chlapec od teraz, áno?“
„Ja som stále poslušný,“ oponoval Jaejoong.
„Nemyslím si,“ pokrútil hlavou.
„Pusu.“ Jaejoong mu nastavil líce.
Yunho si v duchu povzdychol a skočil z mosta do najhlbšieho mora na svete. Jaejoong bol všetko čo mal potrebu prehnúť cez stôl a pretiahnuť, ale zároveň bol tak jednoduchý až sa desil, že sa vo svojich provokáciách nepochopia.
„Nezaslúžiš si.“
„Sú Vianoce, vezmem to ako darček,“ odvetil Jaejoong.
Yoochun ich nenápadne sledoval z kresla. Tváril sa že si prezerá časopis. Takto sa nechová zadaný chlap. Nakoniec sa Yunho naozaj sklonil k Jaejoongovému lícu a pobozkal ho.
Prekliaty.

         Jaejoong šuchotal. Bola noc a on šuchotal po chodbe. Nerozsvecoval si, nepokladal to za potrebné. Stačilo aby zasvietil v temnej komore so žiarovkou. Pokladal za najlepší nápad o štvrtej ráno baliť pre ostatných darčeky a schovať ich do komory kde nikto nechodí.
„Sakra!“ Yunho otvoril dvere do korán, „myslel som, že si príšera, zlodej, mutant, Darth Vader!“
„Všetci sú sexy, vďaka,“ odvetil Jaejoong a okamžite schoval škatuľu za svoj chrbát.
„Prečo tu sedíš? Prechladneš, no tak...“ Yunho mu podal ruku.
„Balím darčeky, tak padaj Jung!“
Yunho sa potichu zasmial. Vošiel do komory a zatvoril za sebou dvere. Drepol si k Jaejoongovi a vzal už zabalenú škatuľu do rúk. Vybral pekný baliaci papier, červený bez vzoru. Na kartičke stálo Junsuove meno.
„Lopta?“ zatrepal škatuľou.
„Ty nemáš o mne veľké mienenie, že nie?“ Jeajoong vytiahol poza chrbta darček pre Changmina a vložil ho do pripravenej škatule.
„Ale mám,“ odložil škatuľu na bok, „môžem ti pomôcť?“
„Môžeš, darček pre teba už mám zabalený.“
„Kde? Kde?“ Yunho sa zvedavo rozhliadol. V hlase nepopieral nadšenie.
„Tamten,“ Jaejoong kývol hlavou do rohu.
„Toto? Toto malé?“ prstom ukázal na podlhovastú škatuľku v červenom papieri. „toto krpaté?“
„Áno, to krpaté.“
„Čo je to? kolekcia ceruziek?“
Jaejoong pretočil očami. Zalepil baliaci papier a prilepil kartičku s Changminovým menom na vrch. „Nie, vibrátor.“ Odvetil sucho.
„Oh, to by sa mi náhodou páčilo,“ uškrnul sa, „tak čo máš pre Changmina?“
„Tiež vibrátor, tento je obrovský vidíš?“ podal mu veľkú škatuľu.
„Jaejoongie,“ položil škatuľu k ostatným a sadol si k nemu, „použil by som ho na teba.“ pohliadol mu z boku do tváre.
„Čo? ten vibrátor?“ zbalil ostatky papiera dokopy a vložil ho do plastového vreca ktoré si so sebou priniesol.
„Áno,“ šepol pri jeho uchu, „na teba...“ špičkou jazyka olizol  lastúrku jeho ucha, „bože... vieš, že ťa chcem. Ja viem, že nie si hlúpy ani slepý.“
„Mal by si ísť spať Yunho, k Changminovi, tam kam patríš.“
„Máš o mňa strach?“ oprel si hlavu o jeho rameno, „strach? Čo by sa stalo keby si sa...“
„Keby som sa čo?“ trpezlivo otočil hlavu na Yunha, „keby som ti dovolil ma pretiahnuť?“ odmlčal sa.
Yunho mu venoval presvedčivý pohľad. Jaejoong striasol zo seba jeho telo a okamžite sa postavil. Netrvalo dlho a Yunho bol opäť zavesený na jeho nohe a nežne ho hrýzol do stehna cez tenkú látku pyžama.
„Yunho, prestaň!“
„A keby nie?“
„Čo to sakra do teba vošlo?!“  priložil ruku na vrch Yunhovej hlavy a odtisol ho od seba.
„Rozmysli si to, Jaejoong,“ položil ruky na svoje stehná a pohliadol hore na Jaejoonga.
Obaja mlčali. Yunhov pohľad stvrdol. Mienil svoje slová. Bol pripravený čeliť Changminovmu hnevu a možnému pokusu o svoju elimináciu. Jedna noc s Jaejoongom mu za to stála. Jeho pocity sa prehlbovali deň za dňom, noc čo noc sa pasoval s neznámym pocitom ktorý sa vpíjal do jeho kože.
„To hodláš Changmina podviesť?“ opýtal sa Jaejoong prekvapene.
„Nie, to...“ Yunho pokrútil hlavou a pohliadol na hromadu červených škatúľ, „náš vzťah tak nefunguje.“
„A čo ste, priatelia s výhodami?“ Jaejoong položil ruku na kľučku od dverí, „keď je vám smutno pretiahnete sa navzájom?“
„Od teba to znie—“
„Prekvapivo úprimne?“ skočil Yunhovi do reči.
„Rozmysli si to prosím,“ Yunho sa postavil, „sme obaja...“ naklonil sa k Jaejoongovi, „v jednej—“
„Ani to nedokončuj,“ pokrútil hlavou, „nič také sa medzi nami nestane Yunho. Príliš rešpektujem naše priateľstvo na to aby som ti dovolil ho zničiť kvôli tvojmu nadržanému vtákovi.“
Auč,“ Yunho sa od neho otočil, „to by...“
„Dobrú noc, a nezaspi tu.“ Jaejoong odišiel z miestnosti. Potichu za sebou zatvoril dvere a zamieril do izby k Yoochunovi.
Yunho sa sklonil do rohu pre svoj darček. Chvíľu si podlhovastú škatuľku ťažkal v ruke. Odlepil kartičku na ktorej stálo jeho meno a pokrčil ju. Odhodil ju do rohu a darček pohodil späť na kopu. Nepotrebujem od teba nič. Snažil sa prehltnúť hnev z odmietnutia ktorý sa menil na sklamanie a to zase na ľútosť. Zo všetkých možných odmietnutí nechcel počuť o tom, že by vari podviedol Changmina. Nie, ich vzťah takýmto spôsobom nefungoval. Jaejoong bol však muž slova a to čo sľúbil vždy dodržal. Nesľuboval nič bez toho aby si nebol istý, že bude schopný svoj sľub splniť.
Aká náhoda.

         Changmin nespal, celý čas čakal kým sa Yunho vráti do izby. Oči mal zatvorené a načúval akémukoľvek zvuku. Začul zaklapnúť dvere od izby vedľa nich, takže sa Jaejoong musel vrátiť k sebe. Chvíľu po ňom sa vrátil Yunho. S hlbokým povzdychom sa Changmin otočil na chrbát a pohliadol na tmavý strop. Mlčal keď sa Yunho ukladal späť do svojej postele.
„Nešlo to podľa tvojich očakávaní?“ rypol si Changmin.
„Nechcem sa o tom baviť.“
„Yunho,“ zasmial sa krátko, „Jaejoong nie je tak jednoduchý, že mu povieš; daj mi, spravím ti kvalitný anál! Prvotriedny! A on ti nadšene skočí do náruče. Divím sa, že ti nerozbil...“ znova sa zasmial.
„Ani nevieš čo som mu povedal,“ objal vankúš a zaboril do neho tvár.
„Poznám ťa, viem čo si mu povedal.“
„Schválne!“ Yunho sa nadvihol. Oprel sa o ruku a pohliadol na Changmina vo vedľajšej posteli.
„Ako veľmi po ňom túžiš, a že to bude len jedna noc,“ odpovedal.
„A to je zlé?“ Yunho sa opäť zvalil na posteľ a zaboril tvár do voňavého vankúšu.
„Prečo Jaejoonga za tie celé roky nepoznáš? Však vaše gestá sú pomaly úplne rovnaké. Ste ako spravení cez kopirák.“
„To nie je pravda!“
„Jaejoong nie je chlap na jednu noc aj keď sa nám to možno zdá. Nepovedal by som, že skočí do postele s niekým pre jeho pekné hnedé oči.“
„Takže moje oči nie sú dostatočne hnedé a pekné?“ zamrmlal do vankúšu.
Changmin si povzdychol. Rukou si vošiel do vlasov a chvíľu mlčal. Nezdalo sa, že by dokázal do Yunhovej hlavy dostať akýkoľvek rozum. Jednoducho čo si zaumienil to muselo byť. Čo Jung Yunho chce to dostane. Bolo to priam samozrejmé, nikdy sa nevzdával a zvykol si stanoviť tak šialené ciele, až si ostatní klepali na čelo.
„Ak sa budeš ďalej snažiť takýmto spôsobom, tak ti rozmláti hubu,“ povedal Changmin hrozivo, „prestaň s tým. Nemá záujem.“ Otočil sa Yunhovi chrbtom a zmĺkol. Nedokázal však znova zaspať. Celý čas premýšľal nad svojou pasívne-agresívnou odpoveďou. Bola to žiarlivosť, alebo len nechuť k tomu čo Yunho chcel spraviť? Menil sa pred jeho očami ako počasie. Každý deň iný. Bolo len otázkou času, kedy prehrmí nad nimi ako búrka.
Ja predsa nežiarlim.
„Changmin-ah,“ Yunho sa pokúsil o konverzáciu, „asi zniem ako debil, ale...“
„Neporadím ti!“ zamietol, „a nechaj ma spať!“
„Medzi nami to predsa klape. Stanovili sme si pravidlá, tak prečo niečo podobné nemôže platiť aj medzi mnou a Jaejoongom?“
Nedostalo sa mu odpovede.
„Nepovedal predsa, že nemá záujem, len nechce pretože si myslí, že my dvaja sme oficiálne spolu.“
„Takže čo?!“ Changmin sa prudko posadil, „tou prekážkou aby si Jaejoonga pretiahol, som ja?“
„Tak som to ne—“
„Sklapni hyung! Naozaj toto nebudem počúvať! Chováš sa ako naprostý kretén!“ zvolal naštvane. Odhodil zo seba perinu a rýchlym krokom zamieril k dverám.
„Kam ideš? Changmin!“
„Spať! K Jaejoongovi!“
„To predsa...“ Yunho vybehol z postele, „prečo nejdeš za Junsuom? Je tam sám!“ chytil ho za ruku.
„Prestaň ma štvať hyung, inak to budem ja kto ti rozbije hubu!“ Changmin mu venoval naštvaná pohľad. Vytrhol svoju ruku z jeho zovretia a odstúpil pár krokov dozadu. Obaja si vymieňali nepríjemné pohľady.
„Čo sa tu deje?“  Yoochun otvoril dvere od izby, „to nemáte iné miesto kde sa hádať len pred mojou izbou?“ oprel sa o rám dverí. „Prečo nespíte?“
„To sa ťa nijako netýka,“ odsekol Yunho.
„Pardon? Ale toto je môj priestor! Dva metre štvorcové okolo týchto dverí sú môj priestor a moja vec, takže sa môžete posunúť k tamtomu stolu a dohadovať sa tam!“
„Chcem ísť len spať,“ odvetil Changmin prekvapivo pokojne, „ale Yunho má s tým evidentne problém.“
Yoochun otočil hlavu z jedného na druhého. Sledoval ich slovnú prestrelku ako tenisový zápas. V podstate vôbec nechápal čo sa deje. Nemal však záujem o to, aby sa pohádali a ich nezhody a odrazili na skupine. Pokiaľ neprebudili Junsua, bolo všetko v poriadku. Potom by až začala pravá hádka. Hlavne preto, že Junsuov hlas by prebudil Jaejoonga aj keď mal v ušiach slúchatká. A Jaejoong ktorý bráni Junsua je horší než horda pekelných psov.
„Pretože máš vlastnú posteľ!“ argumentoval Yunho.
„V rovnakej miestnosti ako ty! To je ten problém!“ odvetil Changmin potichu. Založil ruky na hrudi a pohliadol na pohovku. To bola tiež možnosť, ale hlboko vnútri túžil potom Yunhovi ublížiť za všetky bezohľadné slová ktoré mu povedal v izbe.
„Dobre, tak ja odídem z izby,“ ponúkol sa Yunho, „o nič nejde, vyspím sa aj na gauči.“ Prešiel ku gauču na ktorom sa usadil.
„Fajn!“ Changmin takmer vbehol do izby a buchol za sebou dverami.
„Môže mi tu niekto vysvetliť čo sa deje?“ Yoochun bol stále úplne mimo celej konverzácie.
„Nič,“ Yunho si ľahol na pohovku, „vráť sa do postele.“
„Ah tak,“ Yoochun pretočil očami, „až sa nabudúce budete hádať, čo keby ste proste vystrelili niekam do pekla!“ zvýšil hlas.
„Yoochun!“ odvetil Yunho varovne.
„Hádate sa spolu viac než sa háda Junsu s televíziou. Prečo proste nepriznáš hyung, že to čo máš s Changminom je naproste nefungujúci vzťah?“
„Bež si ľahnúť Yoochun-ah.“ Yunho sa otočil tvárou k opierke gauču a zatvoril oči. Odmietal viac debatovať o svojich intímnych záležitostiach. Vysvetlil Jaejoongovi, že jeho vzťah s Changminom je naproste len na sexuálnej báze, ale aj tak mu Changminove a Yoochunove slová vŕtali hlavou. Nefungujúci vzťah. Ktorý vzťah to vlastne bol? Pracovný, priateľský, milenecký, alebo všetky dokopy? Ohrozoval vari fungovanie kapely?
Yunhovi sa podarilo zaspať okolo šiestej ráno. Tma stále dýchala do každého kúta v byte. Malý vianočný stromček žiarlil pri okne červeným svetlom a jemne sa jeho farba odrážala na Yunhovej spiacej tvári. Ležal schúlene a prstami sa dotýkal spodnej pery akoby sa snažil dúchať do studených dlaní. Jaejoong ho chvíľu pozoroval než vybral zo skrine deku a prikryl ho.
„Kde sa len berie moja ľútosť k idiotom?“ opýtal sa sám seba než vošiel do kuchyne. rozsvietil si a postavil vodu na kávu. Premýšľal o studenom počasí a snehu ktorý padal za oknami. Plánoval ísť von a mal v úmysle sa so všetkými pobiť ak by namietali.
S šálkou kávy prešiel k malej miestnosti kde boli uložené darčeky. Chvíľu sledoval aký bordel tam Yunho spravil po jeho odchode. Rozhodol sa jasne, Jung nedostane nič. A tým nič, myslel naozaj nič.
Uložil svoje darčeky pod stromček. Červený baliaci papier kontrastoval s Changminovým modrým. Ostatné tam ešte neboli uložené. Usadil sa na pohovke a preložil nohu cez nohu. Vzal si zo stola šálku a napil sa kávy. Sledoval Yunhovu tvár. Ústa mal otvorené dokorán, pravú ruku za hlavou a nohu prevesenú na opierke pohovky.
„Ty si fakt idiot Jung,“ napil sa.
„Už je to tu? Už môžem?“ Junsu dobehol do obývačky s plastovým vrecom. Zastavil sa pri stromčeku a začal vykladať darčeky. „Hyung,“ otočil sa na Jaejoonga, „prečo máš červený papier? Dohodli sme sa, že ja budem mať červený papier.“
„Nie nedohodli.“
„Ale áno, mám to tuna čierne na bielom... vo svojom mobile!“
„Nemáš pri sebe mobil Jun-chan,“ odvetil pokojne, „dôkazy sa môžu predkladať len do desiatich sekúnd od podania námietky.“
„Počas prebiehajúceho súdneho procesu,“ opravil ho Yunho.
„Ty spi!“ nakázal Jaejoong.
„Prebiehajúci súdny proces Jaejoongie, to by si vedel, keby si sa so mnou díval na Ally McBealovú.“ Zamrmlal so zatvorenými očami.
„Prečo sa s ním vôbec bavíš?“ Junsu pohodil nad Yunhom rukou, „môj je červený.“
„To je úplne jedno Jun-chan,“ povzdychol si otrávene.
„Nie, nie je. Takto to vyzerá akoby si dal dvojnásobok darčekov. Chceli sme dúhové darčeky.“
„Junsu!“ fňukol zúfalo, „prosím...“
„A prečo sú tu len tri?“ začal ich skúmať, „kde je darček pre Yunha?“
„Prišiel Grinch a zožral ho,“ odvetil pokojne Jaejoong. Pohliadol na Yunha ktorý mal už pootvorené jedno oko a ostražito ho sledoval.
„Dal si mu nejaký neprístupný darček, že tu nie je?“ Junsu zbalil vrece. Nikdy sa nestalo, že by chýbal čo len jediný darček.
„Vibrátor,“ prikývol Yunho spokojne, „dal mi vibrátor.“
„Ty si kus debila.“ Jaejoong sa postavil a odišiel do kuchyne.
„To fakt?!“ zvolal nedôverčivo Junsu.
„Samozrejme,“ Yunho sa posadil a dlaňami si prešiel po tvári, „mh...“ bola jeho jediná odozva na deku ktorá hriala jeho skrehnuté telo.
„To je nechutné hyung!“ posťažoval sa Junsu.
„Tiež si myslím,“ Jaejoong sa vrátil z kuchyne, „ale Yunho na mňa naliehal, že proste nechce nič iné len vibrátor.“
„Som rozmaznaný,“ prikývol Yunho.
„Ale teraz vážne,“ Junsu sa usadil do kresla v ktorom predtým sedel Jaejoong, „nie som zase tak naivný.“ Poklepal prstami po opierke.
„Čo ti na to povedať,“ Jaejoong mykol plecami, „je to hňup.
„To si vyprosujem!“
„Už môžem? Už je to tu?“ Yoochun pribehol k vianočnému stromčeku a začal hľadať darčeky so svojou menovkou.
„Ani nápad!“ Junsu sa otočil v kresle, „kde sú tvoje? Najskôr tam daj svoje a čo Yunho-hyung? Kde sú tvoje darčeky?“
„Zjedol ich Grinch,“ postavil sa z gauču.
„Vy ste ale sprostí!“ zaklial Junsu, „ani na Vianoce nemôžete byť slušní a milí.“
„To je yunjae efekt,“ vysvetlil Yoochu, „keď je jeden otravný, tak začne byť aj druhý.“
„Nie som otravný!“ zvolal Jaejoong z kuchyne.“
„Sexuálne frustrovaný!“ zvolal naspäť Yunho, „to si!“
„Že vám...“ Junsu stratil všetky slová. Mal ich v hlave kopu ale akoby sa z neho vysypali ako polámaná skladačka. Radšej sa postavil a bez ďalších rečí vošiel k Changminovi do izby. Venoval ešte všetkým nepríjemný pohľad a zatvoril za sebou dvere.
„To sa ti naozaj podarilo,“ Jaejoong sarkasticky zhodnotil Yunhove chovanie, „raz si kus debila, Jung.“
„Tvoj nevinný Junsu, nebude navždy nevinný.“ Yunho sa nenápadne priblížil k Jaejoongovi, „a určite by to pochopil.“ Objal ho zozadu okolo pásu a hlavu si položil na jeho rameno. „Čo sa stalo s tým; znervózniem keď ma Yunho objíma zozadu?
„Vždy ti mám chuť jednu natiahnuť keď to robíš,“ odvrkol Jaejoong. Nezdalo sa, že by Yunhove objatie malo na neho nejaký vplyv. „Môžeš ma láskavo pustiť? Snažím sa spraviť raňajky.“
„Nemôžem, prilepil som sa,“ zatvoril oči, „to bol darček pre teba, sekundové lepidlo. Chcel som ho vyskúšať a teraz vidíš.“
Jaejoong pretočil očami, „za čo ma bože trestáš?“
„Za tvoju krásu,“ odpovedal Yunho.
„To je nejaký nový druh flirtu?“
„Ten najťažší kaliber ktorý obsahuje moja výzbroj.“
„Yunho pusti ma! Myslím to vážne. Nechci ma zbytočne rozčúliť.“
Rozbije ti hubu. Yunho si spomenul na Changminove slová. Možno sa zahrával s ohňom, a možno ho ten oheň pohltí celého a on zhorí, alebo bude schopný s ním opatrne zaobchádzať. Zatiaľ sa zdala možnosť upálenia tou reálnejšou.
„Dobre,“ pomaly stiahol svoje ruky z Jaejoongoveho útleho pásu. Pohľadom sa zasekol na materskom znamienku. Zdobilo Jaejoongov krk ako nesmrteľná erotogénna zóna. Yunho si bol náhle istý, že to miestočko na krku muselo byť citlivé. Prečo to neskúsiť?
Najskôr len zľahka olizol znamienko špičkou jazyka. Vzápätí naň pritisol pery a vsal kožu do seba. Vtedy Yunho zistil, že Jaejoongove reflexy sú naozaj dosť rýchle. Udrel ho lakťom pod rebrá.

         Changmin sa snažil zadržiavať smiech. Pohľad na zlomeného Yunha mu prišiel veľmi vtipný. Na boku mal veľkú a bolestivú modrinu. Potichu sa sťažoval, že mu Jaejoong zožral darček a ešte ho aj bije. Krajšie vianočné ráno naozaj ešte nezažil. Yunho trpel za svoj drzí jazyk – volalo sa to karma a tou predĺženou rukou karmy bol Jaejoong. Miloval keď mal pravdu. Nerozbil mu síce hubu, ale stále to bola forma násilia ktorú predpovedal.
„Vďaka Junsu, je naozaj krásny,“ usmial sa Yunho nad zeleným šálom. Okamžite si ho omotal okolo krku a úst. Zaboril do látky nos a zatvoril oči. „Junsuov darček je najlepší ostatné nechcem.“ Založil urazene ruky na hrudi.
„Yunho ak budeš protivný, tak ťa dám zožrať Grinchovi.“ Odvetil Jaejoong.
„Prečo mi stále ubližuješ?“ naštvane hodil do Jaejoonga pokrčený baliaci papier. „Šikanuješ ma!“
„A ty ma sexuálne obťažuješ!“
„Do toho, postavím vám tu ring!“ zvolal Yoochun nadšene.
„Mám pocit, že nikdy neskončíme,“ Changmin si rozbalil Jaejoongov darček a okamžite si ho privinul k hrudi, „vďaka hyung!“ pohliadol opäť na škatuľu ktorá obsahovala mobilý telefón. „Naozaj veľmi...“ znova objal škatuľu.
„To nie je fér!“ zvolal Yunho, „prečo od teba všetci dostali tak skvelé darčeky a čo ja? Kde je môj?!“
„Grinch—“
„Ani na mňa s tým nechoď!“ skočil mu Yunho do reči, „chcem svoj darček!“
„Oh, naozaj?“ Jaejoong sa ležérne oprel o Changminov chrbát a vystrel pred seba nohy, „chceš svoj darček Yunho?“
Chcem zbozkávať tvoje nohy! Preletelo Yunhovou mysľou. Jemne sa zamračil a ešte viac ponoril svoju tvár pod zelenú šálu.
„Teraz naozaj vyzeráš ako Grinch,“ zhodnotil Yoochun. Od Jaejoonga dostal prsteň. Ľahol si na koberec a obe ruky položil na hruď. „Junsu, vďaka za slúchadlá, skvelý darček až sa títo traja zase budú hádať.“
„Nikto sa neháda!“ Yunho si vzal svoj darček od Changmina a pretrhol pásku. Otvoril škatuľu v ktorej sa nachádzala ešte menšia. „Veľmi starý vtip Min-ah,“ pokrútil hlavou, „som sklamaný.“ Naďalej však otváral čoraz menšia škatule až sa mu v ruke konečne ocitol darček. „Čo, to, sakra, je?“
Jaejoong vyprskol smiechom. Prevalil sa na Changmina, ktorý sa zasmial keď mu pristal na stehnách. Snažil sa udržať vážnu tvár, ale Yunhov výraz bol príliš komický. Jaejoong okamžite vylovil svoj mobil a spravil Yunhovi fotku.
„Jae!“ zvolal naštvane a hodil neznámy predmet po Jaejoongovi.
„Nehádž mojim darom!“
„Hyung, čo to sakra?“ Junsu nechápavo hľadel na čierny, podlhovastý predmet na zemi.
„To sú venušine guličky,“ vysvetlil Jaejoong s pretrvávajúcim smiechom, „análna hračka.“ Vysvetlil pre Junsua keďže jeho výraz bol stále zmätený.
„Yunho, ak ich nechceš,“ vzal ich Jaejoong zo zeme, „ja si ich vezmem.“
Všetci stíchli až na Changmina ktorý sa sklonil k jeho uchu a začal mu do neho šeptať návod na použitie. Yunho drvil lesklý baliaci papier medzi prstami až kým ho neroztrhal. Odhodil jeho ostatky na bok a okamžite sa celým telom natiahol k Jaejoongovi. Vytrhol mu hračku z rúk a vzal ho za zápästie.
„Kde som sa to ocitol?“ Junsu sa postavil a zamieril do kuchyne, „v erotickom klube.“
„Kde je môj darček, Jae-yah?“
„Zľutuj sa nad ním hyung, inak nás tu pozabíja.“ Skonštatoval Yoochun ležérne.
„Dobre, dobre, len ma pusti Don Chuan.“ Počkal kým sa Yunho upokojí a postavil sa. Chvíľu sa díval dole do Yunhových očí. v rukách stískal guličky ako najmocnejší talizman.
Yunho sledoval Jaejoonga ako zašiel do svojej izby. Obraz jeho štíhlych nôh v obtiahnutých džinoch sa mu zarýval do pamäte a potom postupovali nižšie do spodných partií.
„Si tak predvídateľný Yunho,“ zasmial sa Changmin.
„Ty buď ticho,“ pohrozil mu guličkami, „večer skončia v tebe.“
„Oh, si si istý?“ neprestal sa smiať.
„Vy ma tu normálne šikanujete!“ Yunho sa postavil. Vtedy akurát z izby vyšiel Jaejoong aj s podlhovastou škatuľkou.
„Vibrátor?“ opýtal sa Yoochun.
„Vôbec nie ste vtipní!“ zvolal Yunho zúfalo.
„Veselé Vianoce, Yunho,“ Jaejoong mu vložil do rúk škatuľku. Vymenili si krátky pohľad než Yunho strhol papier a otvoril škatuľku. Zreteľne si vydýchol od úľavy.
„Dildo?“ znova sa opýtal Yoochun.
„Sám si dildo!“ odvrkol Yunho. „Ďakujem Jaejoongie,“ usmial sa a vytiahol strieborné hodinky zo škatuľky. „Sú krásne.“
„Tak sa už toľko nerozčuľuj, uženieš si vrásky,“ Jaejoong ho vzal okolo ramien, „vieš, že ťa máme radi.“
„Ale nie natoľko aby si sa so mnou vyspal.“
„Spíme spolu stále Yunho.“
Changmin sa znova rozosmial. Vtedy už mal toho Yunho dosť a naštvane odpochodoval do kuchyne kde sedel Junsu.
„Yunho ty si tak ľahký terč!“ zvolal za ním Jaejoong, „poď sem, ku mne, nech ti hyung pofúka bo!“
„Ani sa ku mne nepribližuj!“
„Ale Yunho-yah!“
„Nechaj ma na pokoji ty tyran! Lámač sŕdc!“
„Yunho, baby...“
„Odíď diabol!“
Yoochun sa otočil na brucho a hlavu si podoprel rukou. Pohliadol na guličky na koberci, a potom na Changmina. „Chceš ich vyskúšať?“
„Prečo nie?“ mykol plecami.

3 komentáre:

  1. tak toto ma neskutočne pobavilo :D musím priznať, že prvá polovica bola podaná veľmi vážne a už som mala obavy, že si nám naservírovala nejakú kruťárnu :D ale opak pravdou. ako si Jaejoong a Changmin podali "nadržaného" (naozaj) Yunha, to nemá obdoby a Yoochun správny bad boy, Junsu je zlatíčko, toto bola skvelá poviedka. dialógy na jednotku!
    "Grinch ho zožral" :D:D:D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ježíši...oni jsou jak malý děti. Ale bylo to moc krásně napsané. Opravdu...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. „Prečo Jaejoonga za tie celé roky nepoznáš? Však vaše gestá sú pomaly úplne rovnaké. Ste ako spravení cez kopirák.“

    „To je yunjae efekt,“ vysvetlil Yoochu, „keď je jeden otravný, tak začne byť aj druhý.“

    toto je naprote genialne. cela poviedka posobi takym tym lahkym dojom, prote taka zabavka ale ta pravda v nej oh my my. Grinch zabodoval :D

    OdpovedaťOdstrániť