streda 28. októbra 2015

Let it be sunshine

Fandom: DBSK
O kom/o čom: yunjae, homin
Žáner: dráma
Upozornenie: AU, slash
Veková prístupnosť poviedky: 15+
Stav: Dokončené
Počet slov: 8001
Čo vlastním: Príbeh, postavy patria tamto do J. Kórei
Čo som počúval: The pretty reckless - You
Obsah: Jaejoong je nedosažiteľný, a to dokonca aj pre Yunha. Tam kde sa začína legenda o Yunjae, tam začína aj sen Jung Yunha. 

Niežeby som nemala písať dve iné poviedky. Tak sorry no. 


     Stretnutie po niekoľkých rokov pred očami verejnosti bolo dlhou dobou Jaejoongovým tŕňom v päte. Netušil ako presne by sa mal chovať pred kamerami a fanúšikmi až sa stretne s Yunhom a Changminom. Malo by to byť stretnutie plné radosti a šťastia, pretože by mali predstierať, že sa celé tie dlhé roky nevideli? Alebo by sa mali len privítať akoby sa vídali každý deň? Aké predstavenie by mali spustiť pred fanúšikmi tento krát? Japonskí fanúšikovia boli vždy tí menej hluční a tí, ktorí ich vedeli odmeniť mlčaním do takej mieri, že po vystúpení prišla burácajúci potlesk. Nebol si momentálne vôbec istý, či ich poteší malá dráma, alebo či sa majú len slušne ukloniť a povedať pár vtipov na začiatok.
„Možno by si mal skočiť Yunhovi okolo krku...“ ozval sa za jeho chrbtom manažér. V ruke mal fľašu s vodou a na tvári mu hral nervózny a zároveň nadšený výraz, „však vieš, všetky tie yunjae fanúšičky ktoré majú vylepené yaoi plagáty na dverách a stenách... troška šou...“ odkrútil vrchnák z plastovej fľaše a napil sa plnými dúškami vody zatiaľ čo sledoval Jaejoongov zaskočený výraz.
„Senpai, seriózne,“ začal Jaejoong vážne, „yunaje nikdy nebolo reálne. Neviem koľko krát to mám tebe aj ostatným opakovať, stále dookola? Ja a Yunho sme boli vždy len priatelia. Nič viac.“
Manažér ľahostajne pohodil rukou a prehltol vodu, „nevravím, že ste reálny alebo čo... proste predstieraj ďalej... troška toho vzrušenia. Keď po toľkých rokoch ukážete, že váš pár je ďalej hodný rôznych kecov a podobne...“
„Senapi!“ zvýšil hlas, „ja nebudem pokračovať v žiadnej skurvenej šaráde! Mám tridsať, odchádzam do armády, nepotrebujem sa na nič hrať!“
„To je ďalšia vec Jaejoong, prečo neprijmeš japonské občianstvo?“
Jaejoong na neho šokovane pohliadol. Všetky slová sa mu stratili z jazyka a skôr než by bol opäť vulgárny a drzý, tak sa otočil od svojho manažéra a pár krokmi sa pripojil k Junsu a Yoochunovi ktorí sa spoločne zhovárali presne o tom, čo trápilo Jaejoonga – ako sa majú chovať pred fanúšikmi.
„Hyung premýšľali sme, a napadlo nám, že by sme mohli vyjsť na javisko všetci piati spoločne, ukloniť sa, potom by Yunho predniesol niečo, nejaké bla bla bla a...“
„Viem, že už nie som vašim lídrom, ale to bla bla bla si si mohol odpustiť Yoochun-ah,“ na Yunhovej tvári hral veľký úsmev. Zastavil sa tesne pri nich a uklonil sa pár ľuďom ktorí sa uklonili späť. O chvíľu k nemu pribehol manažér a do ruky mu vtisol skriptá k hlavnej reči večera. Vo vrecku mu začal vyhrávať telefón a všetci traja členovia JYJ sa zvedavo dívali na zaneprázdneného lídra ktorý telefonoval a prechádzal si skriptá v ten istý okamih.
Jaejoong si všimol že niektoré časti boli zvýraznené žltou fixou, iné boli preškrtnuté perom. Chcel sa nahnúť Yunhovi ponad plece a prečítať si jeho reč, keď sa Yunho náhle otočil a pritisol si papiere k hrudi. Ich pohľady sa stretli a Yunho na okamih zabudol, že telefonuje. V mobile mu znelo mužský hlas ktorý sa dožadoval jeho prítomnosti hlasným; Yunho! Yunho! Si tam! Yunho!
„To je Changmin?“ Jaejoong náhle prerušil ticho ktoré nabralo rozmer nepríjemnej tiesne.
„Á-áno, Changmin...“ prikývol.
Jaejoong cúvol pár krokov dozadu a bez slova sa vytratil sa medzi členmi štábu. Yunho ho chvíľu sledoval než mu zmizol z dohľadu a vrátil sa späť k svojmu telefonátu. Linka bola však hluchá – Changmin mu zložil.
„Je všetko v poriadku hyung?“ opýtal sa Yoochun zvedavo.
„Hm?“ líder pohliadol od obrazovky mobilu na Yoochuna, „samozrejme, všetko je v poriadku, len som trocha nervózny a Changmin sa zasekol v doprave...“ pokrútil hlavou a opäť vytočil Changminove číslo. „Hneď budem pri vás...“ mávol dvojici rukou plnou papierov a vykročil tým istým smerom ako Jaejoong.
Yunho si odložil mobil do vrecka. Changmin mu nezdvíhal hovory takže z toho usúdil, že už šoféruje a je na ceste na tlačovku. Obozretne po pri stenách ako špión, vybral sa Yunho nájsť bývalého speváka dong bang shin ki. Pamätal si ako Jaejoong zúril, keď ho nazval bývalým spevákom dong bang shin ki prvý krát. Vtedy bol Yunho naštvaný ešte viac, pretože Jaejoong sa sám rozhodol odísť zo skupiny, tak prečo by sa mal naďalej nazývať spevákom DBSK keď do skupiny už nepatril?
Ponorený vo vlastných myšlienkach na minulosť, Yunho zablúdil do podivnej uličky plnej dverí za ktorými sa ukrývali kancelárie. Nezaujato si prezeral menovky na dverách aby zakryl svoj pomätený vstup na neprebádanú pôdu a opäť sa otočil na odchod. Prešiel okolo ženy s klobúkom ktorá sa za ním otočila o stoosemdesiat stupňov aby si bola istá, že on je ten slávny Jung Yunho a okamžite vytiahla mobil z vrecka kabátu.
Yunho bol stratený. Tlačová konferencia sa odohrávala na neznámej pôde. Bolo to obrovské obchodné stredisko v ktorom sídlilo niekoľko kancelárskych priestorov, a dve veľké zasadačky. Jedna z nich patrila im. Bola rezervovaná práve pre tak veľký okamih akým bolo stretnutie všetkých členov DBSK. Najskôr sa Yunho povadil s manažérom v Japonsku kvôli miestu ktoré AVEX vybrali a neskôr sa povadil s Changminom kvôli tomu, že nepresvedčil manažéra o mieste konania tlačovky. Bol to začarovaný kruh a navyše sa teraz ešte aj stratil v dave fanúšikov a postarších ľudí ktorí prišli nakupovať s darčekovými poukážkami.
Takýmto spôsobom tápal Yunho už niekoľko minút. Jeho hrdosť mu nedovoľovala opýtať sa na smer a navigačné tabuľky ho naviedli akurát tak na záchod. Keď sa rozhodol, že proste pôjde za partiou mladých, rozhučal sa mu vo vrecku mobil. Na obrazovke mu svietilo tajné ID. Veľa ľudí nemalo jeho japonské telefónne číslo, pretože ho väčšinou ani nepoužíval. Keďže ale bol stratený, mohol to byť hocikto zo štábu, alebo z vedenia AVEXu ktorí sa po ňom zháňali. Zdvihol hovor a pretisol sa okolo postaršieho páru ku dverám.
„Yunho-yah,“ z druhej strany linky sa ozval nezameniteľný smiech, „pozorujem ťa už niekoľko minút v tom mravenisku. Naozaj, ale naozaj si mravčia kráľovná...“ znova smiech.
„Jae? Akonáhle sa prestaneš nezmyselne smiať, odpovedz mi kde si, a ako to, že ma vidíš?“ Yunho sa rozhliadol po okolí.
„Aaaaah, líder-sshi,“ povzdychol si s úsmevom Jaejoong, „hore, pozri sa hore na poschodie... mávam ti, vidíš ma?“
Yunho sa zamračil a prstom ako malé dieťa ukázal hore na Jaejoonga ktorý mu ako druhé malé dieťa mával. Odvetil, že okamžite ide za ním hore, nech sa nehýbe ani o milimeter a zrušil hovor.
Vzťah s Jaejoongom bol vždy komplikovaný. Od žiarlivosti po hádky, cez tie najroztomilejšie okamihy aké svet kedy videl. Jaejoong bol náladový a väčšinou jednal bez rozmyslu, čo vytváralo najviac hádok medzi párom yunjae. Nevedno ako dokázali fanúšikovia vždy zachytiť naštvaného Jaejoonga zatiaľ čo on sa zhováral s nejakou ženou alebo ostatnými členmi skupiny – jednoducho s ľuďmi. Bola doba, kedy bol Jaejoong jeho najlepší priateľ, spriaznená duša takých rozmerov, že sa Yoochun mohol ísť bodnúť aj so svojim soulmate statusom. Nejedna hádka vznikla práve kvôli tomu. Jaejoong sa smial a trval na tom aby sa prestali o neho hádať, že je tu Jaejoonga dosť pre všetkých. Toto boli tie časy ktoré záhadne skončili počas posledného kórejského albumu Mirotic. Potom šlo všetko dole vodou a Jaejoong tu už nebol pre nikoho, ani pre neho.
„Bavíš sa?“ opýtal sa Yunho uštipačne hneď ako podišiel k Jaejoongovi ktorý si pomaly srkal zo svojho latté. „Ako dlho si ma pozoroval než si sa zľutoval nad mojou stratenou existenciou?“
„Pár minút.“ Odložil si pitie na zábradlie a pohliadol Yunhovi do očí. Tmavé a vyčítavé akoby mu hodil tehlu do hlavy. „Ale no tak, už nepoznáš žiadnu zábavu.“
„Myslíš ako vtedy keď ste nás vymkli z auta? Alebo keď si opitý fajčil jednu za druhou a ja som si myslel, že ti horí izba? Alebo keď si s Junsu hádzal mokrý toaletný papier po dome a tvárili ste sa, že je to nová výzdoba na Vianoce? Alebo keď si s Changminom skúšal nový recept a Changmin skoro vyletel do vzduchu kvôli tebe? Alebo keď si Changmina pobozkal a ukradol si mu prvý bozk? Či vtedy keď ste sa s Changminom takmer naozaj pobili a ty si mu spravil modrinu na tvári? Alebo keď si Changmina vyhodil z miesta v aute pretože bol vraj príliš dlhý aby sedel medzi nami...“
Jaejoong sa oprel pohodlne o zábradlie a zložil si okuliare z očí do vlasov. Pohliadol na Yunha a niekoľko sekúnd pátravo hľadel do jeho tváre. „Skončil si? Alebo mám počkať než si prinesieš svoj denník kam si zapisuješ všetky svoje zážitky ohľadom veľkej nie tak tajnej lásky?“
Yunho odvrátil od neho hlavu a pohliadol dole do hemžiaceho sa mraveniska plného ľudí. Musel uznať, že to prehnal. Hneď ako sa dostal k Changminovi zabudol na to s kým sa rozpráva a hlavne o čom bola hlavná reč. Opäť sa neustrážil a strhol Jaejoongovi úsmev z tváre. Bola to vari jeho vina, že Jaejoong odišiel zo skupiny? Pretože bol nezvládnuteľný a vyhnal ho?
„Vadí ti to?“ opýtal sa Yunho, „ja a Changmin?“
„Vadí mi, že kvôli láske ktorá ťa zaslepila ma urážaš.“
„To nie je pravda, nikdy som...“ Yunho pokrútil sebaisto hlavou, ale to, čo sa mu v nej okamžite vyobrazilo ho zastavilo.
„Yunho, každý sme boli zamilovaní, ale ty si príšerná netýkavka čo sa týka Changmina. Nikdy si nechápal náš vzťah s Changminom a okamžite si začal žiarliť a predstavovať si veci.“ Otočil sa späť k zábradliu a vzal si svoj latté z ktorého sa napil. „Radšej sa vrátime späť.“
„Celé je to nezmysel!“ pokrútil hlavou Yunho, „predsa neočakávaš, že sa budem celý čas usmievať a sledovať ako sa chováš k Changminovi.“
„Yunho!“ zvýšil hlas, „chovám sa k nemu tak isto ako k ostatným. Keby mal Changmin so mnou problém, tak si ten problém so mnou Changmin vyrieši. Prestaň ma neustále obviňovať za svoj spackaný milostný život!“ vtisol mu do ruky plastový téglik s latté a zanechal Yunha pri zábradlí.
Áno, Yunho preklínal sám seba, že dovolil manažérovi aby mali tlačovku na podobnom mieste. Hlavne začínal mať pocit, že to vôbec nie je dobrý nápad, mať tlačovku o znovu stretnutí skupiny. Jaejoong bol úžasný priateľ, dokázal pochopiť priam nepochopiteľné a zmätené city, ale Jaejoong už tu pre neho nebol. Nebol tu pre neho od toho okamihu, kedy sa on, Jung Yunho stal príliš ochranárskym voči Changminovi. Bol útočný? Možno.
A možno bol útočný len na Jaejoonga.

         Changmin hneď po príchode vyhľadal Jaejoonga. Na tvári mal široký úsmev a v rukách balíček zabalený do červeného baliaceho papieru. Bol previazaný zlatou stuhou. Skombinoval dve farby ktoré Jaejoong  miloval. Nevšimol si Yunhov zaskočený výraz keď ho obišiel akoby si ho ani nevšimol, alebo akoby si ho splietol s maketou. Tak kvôli tomuto Changmin meškal? Toto bol dôvod všetkého a celého očakávaného stretnutia o ktorom Changmin tak dlho básnil? Možnože keby o stretnutí nikdy nehovoril, Changmin by nikdy nebol plný očakávania, Changmin by si nebol istý, či aj Yunho naozaj chce stretnutie všetkých piatich členov.
Yunho sa prizeral ako si Jaejoong a Changmin padli do náručia, takmer ako dlhodobo oddelený milenci. Na Jaejoongovej tvári hral široký úsmev ktorý sa odrážal v jeho tmavých očiach. Za posledné roky nevidel u neho úprimnejší úsmev. Už nikdy nebude jeho lídrom, už nikdy nebude jeho najlepším priateľom.
„Hyung,“ ozval sa za ním Yoochun, „popremýšľaj prosím, na koho vlastne žiarliš.“
Yunho sa prudko otočil, ale zahliadol už len Yoochunov chrbát. Podišiel k dvojici ktorá skúmala zlatú mašľu. Jaejoong si začal nedočkavo rozbaľovať darček a Changmin horekoval, že teraz na to nie je vhodný čas na čo Jaejoong oponoval, že mu ho teda nemal dávať hneď a že ho pozná natoľko aby vedel, že nevydrží čakať kým si otvorí darček. Yoochun vzal stuhu a uviazal ju Jaejoongovi okolo čela. Changmin prehodil niečo o tom, že je z neho indián a náčelník kmeňu. Junsu sa strčil medzi Changmina a Jaejoonga pri čom ho Changmin odsunul na bok, že sa nemá vtierať a večne vysmiaty spevák zamilovaný do kokosov sa začal rozčuľovať. Jaejoong dostal zlatú šálu. Vlákná  sa neleskli, ale mali odtieň zlatistého slnka. Hebká a voňavá vlna do ktorej Jaejoong zaboril tvár, privodila na jeho tvár úsmev. Šepol tiché ďakujem a okamžite si ju omotal okolo krku. Šikovne schoval konce a naaranžoval si ju na krku. Hodila sa k jeho bielemu tričko s hlbokým výstrihom a čiernym džínsom.
Yunho sa otočil a rýchlym krokom sa vytratil na toalety. Predsa nemohol uvažovať o tom, čo sa Jaejoongovi hodí a čo nie, nemohol žiarliť na to, že Jaejoong dostal darček od Changmina a už vôbec nemohol...
„Tu si hyung,“ zasmial sa Junsu ktorý vošiel dovnútra, „všade ťa hľadám.“
Líder si opláchol tvár a zastavil vodu. Otrel si ruky a tvár do papierových utierok ktoré zahodil do koša pod umývadlom. Pohliadol na Junsua ktorý sa nakláňal tvárou k zrkadlu aby si kvapol kvapky do oka. V tomto letnom období sa jeho alergia len zhoršovala.
„Všetko v poriadku Junsu?“
„Samozrejme,“ schoval si kvapky a vzal Yunha okolo ramien, „dnes je veľký deň, nikdy som sa netešil tak ako dnes...“

         Potlesk bol burácajúci a veľkolepý. Ľudia vstali zo svojich stoličiek a venovali im dlhý a hlasný potlesk. Všetci piati členovia stáli vedľa seba vo svojej starej formácii. Jaejoong ktorý stál v strede si pritiahol šálu až k nosu aby zakryl svoj šťastný úsmev. Yoochun svoj úsmev ukazoval celému šíremu svetu, ruky mal za chrbtom a užíval si spoločný okamih. Vedľa neho Junsu nadšene mával oboma rukami ako malý chlapec. Changmin stál vedľa Jaejoonga s rukami založenými na hrudi a malým, ale za to vrúcnym pohľadom. Občas Jaejoonga nenápadne štuchol svojim lakťom a niečo mu šepol. A čo Yunho? Prečo sa neusmieval, prečo sa líder neusmieval? Prečo stál napnute, a rukami pred sebou zvieral mikrofón, díval sa niekam do stropu a jeho tvár bola kamenná.
Možnože nemal radosť, možno sa nedokázal usmievať, pretože Changmin venoval svoju pozornosť chlapovi ktorý mu pred pár rokmi neuveriteľne ublížil, možno to bolo preto, že Jaejoong nechcel ukázať svoj úsmev, pretože možno sa neusmieval ani on.
Toto nebola predstava ktorú mal keď súhlasil so stretnutím. Určite jeho predstavu nezahŕňal nepríjemný rozhovor s Jaejoongom a žiarlivosť.
Keď čítal príhovor, mal pocit, že každé slovo je veľkým klamstvom, chcel zakričať, že sa nikdy necítil tak mizerne ako po odchode Jaejoonga. Chcel príhovor ktorý mu napísal niekto úplne iný zahodiť a začať plakať. Len toľko by dokázal momentálne povedať, pretože niekto mu ublížil viac než si dokázal priznať.

         „Chováš sa úboho Yunho, možno keby si myslel v živote aj na niečo iné ako je úspech, pochopil by si môj vzťah s Changminom... si zalezený v zadku manažéra, je ti úplne jedno akým spôsobom sa vyhrabeme na výslnie, či stratím nohu, alebo či Yoochun príde o pľúca... je ti to jedno.“

         Príhovor bol dlhý, zahŕňal rôzne slová ktoré opisovali pocity, ktoré vyjadrovali neskonalú vďačnosť fanúšikom, ktorí ich nikdy neprestali podporovať. Menom všetkých členov... boli slová kde sa zasekol. Sledoval prázdny priestor za týmito slovami akoby niekto prestrihol planétu a čas veľkými nožnicami. Vždy hovoril menom všetkých členov, každý jeden deň, každý jeden rok... kto vie čo si vôbec mysleli keď čítal slová ktoré ani on sám nenapísal?
Novinári a fanúšikovia potichu zašumeli, blesky z fotoaparátov lietali okolím a zachytávali historický okamih opätovného stretnutia skupiny DBSK. Zvedavé tváre a tiché otázky ktoré k nemu novinári smerovali zanikli niekde na polceste k nemu.

         „Yunho, môj životný cieľ nie je dostať sa na vrchol za každú cenu, zničiť svoju telo a dušu za cenu slávy! To nie je ten dôvod prečo tu som! Nemáš v sebe kúska hanby keď ráno vstávaš a opakuješ dookola to isté aj keď vieš, že to nemá žiadny význam? Nebolí ťa to, keď ti ubližujú?!“

         Dočítal posledný riadok a s ním sa mu na tvári objavil úsmev. Klame, zase len klame. Jaejoong vyšiel z klamstva pred pár rokmi, presne piatimi rokmi – vyšiel z neho len preto aby okamžite skončil do blata? Opäť sa utopí v lži a pretvárke, zapletie ho do hry z ktorej už raz vyšiel a Jaejoong mu znova ublíži. Nevyhne sa tomu, nevyhne sa už ničomu, pretože Jaejoong sa nebojí niekomu ublížiť.
„Skupina teraz odpovie na zvedavé otázky novinárov,“ vyjadril sa manažér TVXQ!.
Yunho mal túžbu odísť, skryť sa pred svetom a začať odznova. Postaviť si malý dom a predávať akýkoľvek tovar vo svojom malom vidieckom obchode. Urobil by čokoľvek, pretože tento životný štýl už bol príliš starý, tento životný štýl ho obral o priateľov o človeka ktorý mu bol blízky ako vlastný brat. Možno bol čas skončiť.  
„Zaujímalo by ma, ako sa momentálne cítiš Jaejoong? Vždy si hovoril, že ti Yunho a Changmin chýbajú a chcel by si aby sa skupina opäť stretla. Teraz je to oficiálne, ako sa cítiš?“
Jaejoong chvíľu mlčal. V hlave si pripravil rýchlu odpoveď. Za celé roky ktoré sa pohyboval v biznise vedel aké otázky najčastejšie novinári pokladajú. Stiahol si šatku z tváre a pohliadol do davu v ktorom sa nachádzal novinár.
„Je to tak obyčajné, akoby sme nikdy z pódia neodišli. Mám pocit, akoby som... akoby som sa len prebudil zo sna a ocitol sa presne tam kde začala moja nočná mora o rozdelení skupiny...“
Yunho znova pohliadol na papier ktorý zvieral medzi prstami. Jedno klamstvo sa vŕšilo na druhé a on mal chuť skočiť Jaejoongovi do rečí. Zamýšľal sa nad jeho odpoveďou tak dlho, že ani nepostrehol ďalšie otázky ktoré novinári smerovali na ostatných členov skupiny.
„Aký je to pocit, keď líder má opäť pod svojimi krídlami celú kapelu?“

         „Si obyčajný sebec Yunho! Keby si sa snažil nám uľahčiť situáciu, aspoň trocha nám ju uľahčiť... nám všetkým... prečo neustále na mňa útočíš?“

         Jaejoong si obliekol svoju koženú bundu a medzi pery si vložil cigaretu. Mdlý plameň zapaľovača zažiaril v tme. Vytiahol si mobil z vrecka a odomkol jeho obrazovku keď k nemu podišiel Changmin.
„Môžem vedieť tvoj názor hyung?“
„Myslel som, že vás manažér už odviezol.“
„Yunho je naštvaný, smutný a zlomený. Naznačil niečo o tom, že chce odísť, že už nevládze.“
„Možno si s tebou chce konečne založiť rodinu,“ vložil svoj mobil do vrecka a znova si potiahol z cigarety.
„Mám pocit, že Yunho nie je jediný kto si naše oficiálne stretnutie užíva... robíš to kvôli Junsuovi a Yoochunovi...“ Changmin si povzdychol a pokrútil hlavou, „obaja ste rovnakí...“
„Changmin, urobil som len to, čo som pokladal za správne.“
„Správne je to, že sa teraz budete obaja trápiť?“
Nedostal odpoveď, namiesto toho Jaejoong zahasil cigaretu o stenu odpadkového koša a zahodil do neho svoj špak. Do úst si vložil žuvačku a z vrecka vytiahol kľúče od auta.
Changmin len pokrútil hlavou a vydal sa svojim smerom. Chvíľu ponad rameno sledoval ako Jaejoong nastúpil do svojho čierneho BMW, než zašiel za roh kde stál čierny ford mondeo. Vkĺzol si do auta k Yunhovi a mlčky si zapol pás.

         „Vôbec nič pre mňa neznamenáš, vôbec nič!“

         Yunho bol opitý. Sedel na pohovke a v ruke zvieral fľašu. Pamätal si keď padal... nižšie a nižšie a nebol si istý vlastnými schopnosťami, vlastnými silami. Stratil Jaejoonga tak skoro v období kedy potreboval najväčšie istoty. Stratil ho vtedy kedy ho potreboval. Paradoxom toho celého bol ten okamih kedy bol Jaejoong ten jediný kto by mu pomohol.
„Si úplne stratený,“ pokrútil hlavou Changmin, „pamätáš čo si mi hovoril o stratených prípadoch?“
„Chcem hovoriť s Jaejoongom...“
„Ja viem, že chceš, ale Jaejoong s tebou hovoriť nechce.“
Pomaly mu klesla hlava a fľaška kĺzala spomedzi jeho prstov. Changmin s ťažkým povzdychom odložil fľašu na stôl a postavil sa. Chvíľu sledoval svojho milenca ktorému klesla brada až na hruď. naozaj si takto nepredstavoval opätovné stretnutie kapely a vedel, že Yunho už vonkoncom nie. Možno dokonca aj zabudol ako veľmi mu Jaejoong ublížil.  Opatrne Yunha uložil na gauč a zakryl ho dekou. Usadil sa na kraj stola a sledoval jeho spiacu tvár.
Bolelo to.
Oh áno, bolelo to veľmi vidieť človeka ktorého miloval ako sa trápi kvôli inému chlapovi. Pohliadol do stropu a na okamih zadržal dych. Ak naozaj Yunho cítil k Jaejoongovi len priateľstvo, nemalo zmysel aby sa takto veľmi trápil pre neho. Na tvári sa mu objavil malý a smutný úsmev. Pokrútil hlavou a vzal svoj mobil zo stola.
„Si taký klamár Yunho.“

         Keď Jaejoong dorazil do bytu a zbadal ako Yunho spí, mal chuť mu prehodiť svoju bundu cez hlavu. Spod pazuchy vytiahol pollitrovú fľašu od minerálky a položil ju na stôl aj so svojimi kľúčmi. Changmin sa vynoril za ním. Podišiel k Jaejoongovi a založil ruky na hrudi. Obaja sledovali Yunha ktorý bol evidentne úplne mimo. Hlava zaklonená, ústa otvorené a jeho telo bolo vystavené neprirodzenej polohe. Trup mu padol do jednej strany, zatiaľ čo nohy šli naopak akoby sa chcel rozpoliť.
„Čo s ním spravíme?“ opýtal sa Changmin, „chcel s tebou hovoriť, tak som ťa priviedol.“
„Nemyslím, že chceš byť svedkom našej konverzácie,“ Jaejoong sa usadil do kresla.
„Je mi jedno čo sa medzi vami stane, prídem ráno a dúfam, že nebudete v ešte horšom stave než ste teraz. Máme fungovať ako kapela a nie skupina ľudí ktorá  sa zrazu ocitla na jednom mieste. Hyung, dôverujem ti.“ Zovrel Jaejoongove rameno.
Jaejoong sa oprel a preložil nohu cez nohu. Hlavu si oprel o ruku a sledoval Yunha vo veľmi inkriminujúcej polohe. Vytiahol z vrecka mobil a spravil si hneď niekoľko fotiek Yunha. Teraz už mohol, pokojne mohol so svetom zdieľať svoje zážitky a radosti.
„Yunho-yah~” zvolal spevavo, „vstávaj drahý!“ sklonil sa nad Yunha. Ukazovákom podoprel jeho bradu aby mu zatvoril ústa, keď mu mysľou prebehla nešťastná myšlienka. Priložil prsty na Yunhove pery a vnikol prstami do jeho úst. Bruško ukazováku pritisol na jazyk. Yunho potichu zastonal a privrel ústa okolo jeho prstov.
„Oh bože,“ Jaejoong vytiahol prsty z jeho úst. Vzal ho za bradu ktorú mu zovrel a zatriasol jeho hlavou. Yunhove pery boli stlačené a keď otvoril oči vyzeral ako ryba na súši.
„Jaejoong,“ zašušlal Yunho.
„Volal si ma miláčik,“ pustil ho a usadil sa vedľa na gauči.
„Mh? Neviem,“ ospalo si pošúchal oči, „čo je za deň a rok?“
„Trinásty október dvetisíc dvesto. Upadol si do bezvedomia.“
„Vážne?“ Yunho na neho otočil hlavu, „na dvestoročného dedka vyzeráš dobre.“
„To je ospravedlnenie za včerajšok?“
„Neviem o čom hovoríš, ešte stále spím.“
„Nie, Yunho, ja sa ti nezdám, naozaj som tu.“
„Nie, nie,“ zasmial sa Yunho ospalo, „si sen,“ zdvihol ukazovák, „veľmi krásny sen.“ Prikývol a znova zatvoril oči.
„Ty máš vážne dosť. Opitý, nevyspatý, mrzutý, deprimovaný...“ pokrútil hlavou.
„Je to môj sen,“ ozval sa Yunho, „tak mi do neho nefrfli.“
„Changmin má o teba strach,“ začal, „myslí si len to najhoršie. Je to pravda?“
„Čo to je? To najhoršie?“ otvoril oči, „dám si kávu, vďaka,“ nadvihol sa na gauči.
„Nie som tvoj sluha Yunho, som tu aby si... sakra Jung!“ postavil sa z gauča a prešiel do kuchyne.
Neschopný kus dospelého chlapa ktorý sa váľa po gauči a narieka nad rozliatym mliekom. Najradšej by mu hodil vankúš do hlavy, a hneď potom začal kričať na neho, že nikdy ale naozaj nikdy nemal robiť určité veci.
Vrátil sa do obývačky s šálkou kávy. Postavil ju na stôl a usadil sa späť. „Vyzeráš strašne, prečo si sa vôbec opil?“
„Kvôli tebe,“ Yunho siahol po šálke a opatrne odpil, „vždy sa opijem len kvôli tebe. Môj terapeut mi to neverí, tvrdí, že sa na teba len vyhováram.“
„Už len to, že máš terapeuta, je výhovorka.“
„Opýtaj sa Changmina.“
„Tvoj manžel odišiel aby sme sa mohli v pokoji pozhovárať o tvojom probléme so mnou.“
„Nie, nie,“ Yunho pokrútil hlavou, „ja s tebou problém nemám.“
„Máš so mnou viac problémov než malo ľudstvo s Kopernikom.“
„To nie je pravda, taká lož!“ Yunho  odložil šálku na stôl a oprel sa o gauč. Chvíľu mlčal a díval sa do stropu, než otočil hlavu na Jaejoonga a bezostyšne si ho prezrel od hlavy po päty. „Nechceš si odložiť bundu?“
„Nie.“
„Vyzeráš dobre,“ prikývol Yunho.
„Niekde už začať musíme,“ Jaejoong sa postavil. Ako naprotiveň si svoju koženú bundu vyzliekol a prehodil ju cez opierku gauča.
„Je to... zaujímavé,“ zasmial sa Yunho, „obaja ideme v rovnaký deň plniť svoju... službu k vlasti.“
„To je to, čo ťa trápi?“
„Určite budeš úžasný Jaejoongie, na sto percent!“ zdvihol palec, „si môj hrdina.“
„Tieto opité bláboly. Prečo ma Changmin zavolal, keď vedel, že si opitý...“ povzdychol si.
„Nie je pravda,“ Yunho sa napriamil, „dám si sprchu, preberiem sa a budem hneď pri tebe.“
Jaejoong sledoval Yunha až kým nezašiel do kúpeľne. Rozhliadol sa po byte. Väčšina nábytku a doplnkov bola v čiernej a hnedej. Siahol po svojej fľaši s vodou a praskol vrchnák. Napil sa plnými dúškami. Postavil sa a zamieril do kuchyne kde si znova rozsvietil. Otvoril chladničku a preskúmal jej skromný obsah. Na spodnej polici bol hrniec s neurčitým obsahom.
„Títo dvaja... aspoň o Changminovi som mal lepšie mienenie,“ zatvoril chladničku a oprel sa o kuchynskú linku.
Po pravde netušil čo mal Changmin na mysli keď povedal je mi jedno čo sa medzi vami stane, a dúfal že nemal na mysli žiadnu formu nevery ktorú by Yunho voči nemu mohol spáchať. Yunho dokázal byť hocijaký. Opitý – neznesiteľný, opitý – flirtujúci, naštvaný a drzí, ale nikdy nebol neverný a neklamal. Keď sa dalo tak tlačil pravdu cez sito aby bola čo najjemnejšia.   
„Zamyslený a vytŕčaš na mňa svoj bok,“ Yunho sa k nemu nahol cez rameno, „vidím veci, pekné veci.“ Skonštatoval Jaejoongov výstrih a obe ruky priložil na jeho boky.
„Yunho, na šťastne zadaného ma príliš obchytkávaš.“
Obchytkávať, je škaredé slovo. Len sa ťa dotýkam, tak ako vždy.“
„Si zadaný.“
„Viem,“ Yunho sa odtiahol.
„Takže?“
„Takže?“ zopakoval Yunho.
„Changmin si nemyslí, že máme spolu problém,“ Jaejoong založil ruky v bok, „prečo si to myslíš ty?“
„Je to Changmin a ty si jeho milovaný hyung.“
„To je všetko?“ Jaejoong sa zasmial a natiahol ruku k opasku od Yunhoveho župana, „ty si neuveriteľný.“
„Proste...“
„Proste čo?“ Jaejoong potiahol za opasok a tým rozhalil Yunhove nahé telo.
„Mi to, vadí,“ odvetil potichu, „že sa na neho... dívaš... tak... ako...“ Yunhovi sa začali strácať slová z hlavy hneď ako Jaejoong vkĺzol rukou pod župan a pohladil ho po boku. „...je to...“
„Je to čo?“ opýtal sa podmanivo, „hm?“ dlaňou skĺzol na Yunhov zadok a privinul sa k jeho vlhkému a nahému telu.
„Jaejoong, ty...“
Ja?“
Yunho začínal nad sebou strácať kontrolu. Cítil ako sa krv odlieva z mozgu do spodných partií. Zachvátila ho horúčava. Vzadu na krku mu na povrch vystúpil pot. Z Jaejoongoveho dotyku sa mu začínali podlamovať kolená. Cítil nechty ktoré sa zaryli do kože na jeho zadku.
„Snažíš sa ma zviesť,“ vydýchol, „nešikovne...
„Nešikovne?“ usmial sa Jaejoong, „mne sa zdá, že som až príliš šikovný.“
„Nepodvediem Changmina,“ priložil dlaň na jeho pevnú hruď, „nikdy.“
„Yunho-yah,“ šepol v blízkosti Yunhových pier, „mohol by som s tebou spraviť veci o ktorých ani netušíš, že po nich túžiš...“ okamžite sa vpil do jeho pier. Nosom vtiahol do seba korenistú vôňu Yunhoveho šampónu. „Voniaš nádherne, dokázal by som ťa olízať od hlavy po päty, Jung Yunho,“ vydýchol túžobne.
„Jaejoongie,“ bruškami prstov pohladil jeho krk, „viem to, už to viem,“ pousmial sa, „viem to.
Vieš?“ olizol si pery a svoje stehno v obopnutých kožených nohaviciach vtisol medzi Yunhove stehná. Zaprel ho o plné semenníky.
„Skúšaš moju vernosť,“ Yunho zadržal dych. Mal pocit, že sa mu z mozgu vyliala všetka krv a sústredila sa čisto len v jeho pohlavných orgánoch. Bol tvrdý, príliš tvrdý na to aby mohol produkovať dlhé a súvislé myšlienky. Jaejoong bol od neho nižší a teraz sa dokonca mierne krčil, ale vyzeralo to akoby sa nad ním skláňal ako samotný boh.
„Chceš ma Yunho? Môžeš ma mať. Som to ja, na koho žiarliš keď sa ma Changmin dotkne? Alebo je to Changmin? Čo chceš so mnou robiť?“
Pšt,“ Yunho zľahka pokrútil hlavou, „nič nehovor,“ snažil sa nabrať späť svoju stratenú kontrolu.
„Yunho,“ Jaejoong vkĺzol aj druhou rukou pod župan a priložil ju na jeho zadok. Stehnom sa otrel o semenník a penis ktorý zanechal na lesklej koži vlhkú stopu.
„Keď ti to poviem, odídeš... odídeš tak ako predtým a predtým,“ Yunho sa konečne zlomil. Sklonil hlavu a oprel si ju o Jaejoongove rameno, „necháš ma nahého a zlomeného a spokojne odídeš tak ako milión krát predtým.“
„Yunho-yah,“ šepol mu do vlasov, „nie som tak krutý...“
„Vždy si bol krutý,“ objal Jaejoonga okolo útleho pásu, „vždy. Za každým keď som ťa túžil mať.“
„Vybral si si Changmina, život s ním.“ Jaejoongove ruky stále spočívali na Yunhovom zadku. Ukazovákom pravej ruky vkĺzol pomedzi polky k otvoru a pretisol dovnútra bruško prsta.
„Nedal si mi na výber.“
„Miluješ ho,“ šepol Jaejoong, „viem, že ho miluješ.“ Vnikol prstom hlbšie.
„Jae, prosím ne—“
„Bolelo to aj teraz to bolí, že si si vybral jeho. Nemôžem ho nenávidieť, je to Changminie.“
„Jae prosím...“ Yunho potichu zastonal.
„Ani teraz nemôžem?“ Jaejoong znel sklamane a zlomene.
„Nebudem neverný,“ Yunho zdvihol hlavu a pohliadol mu do očí, „myslím, že...“ zhlboka sa nadýchol, „týmto sme sa... sme si ujasnili všetky veci a môžeme ďalej... spolupracovať.“
Jaejoong neveriacky pokrútil hlavou. Nechal obe ruky padnúť pozdĺž svojho tela. Prečo si vôbec myslel, že ho Yunho prijme, že sa s ním vyspí, že ho dostane úplne na kolená a zlomí Changminovi srdce? To predsa nebol Yunho ktorého poznal. To nebol jeho Yunho. Neodpustil by mu keby mu podľahol. Ten paradox situácie Jaejoonga miatol. Otočil sa od Yunha a zamieril preč z kuchyne. Vzal z opierky svoju bundu a rýchlym krokom prešiel k dverám. Yunho sa nezaoberal svojim rozviazaným županom ktorý za ním vial keď prebehol k Jaejoongovi. Vzal ho za predlaktie a z ruky mu vytrhol čižmy ktoré pohodil bokom. Pritiahol si ho k sebe.
„Nestratím ťa, znova nie!“
„Yunho,“ Jaejoong sa potichu zasmial, „sme v jednej skupine, znova. Nestratíš ma...“
„Nie, Jaejoongie,“ oboma rukami zovrel jeho ramená, „myslím to inak!“ prirazil ho k dverám. „Nestratím ťa ako priateľa, ako osobu. Nezlomil som ti srdce, odmietam toto tvoje tvrdenie!“ zatriasol jeho telom.
„Yunho, nikdy som netvrdil, že—“
„Vidím ti to v tvári!“ skočil mu do reči, „vidím... Jaejoongie, ja ťa milujem, ty to vieš.“
Jaejoong zdvihol pohľad. Chvíľu sa mlčky díval do Yunhových očí a pátral v nich po jednej krásnej emócii ktorú v nich videl v osudový večer keď natáčali Dangerous love. Yunhove oči sa leskli, boli plné nevyslovených emócii. Teraz bol ten lesk preč, boli prázdne a lživé.
„Keci!“ zvolal a vytrhol sa z pevného zovretia, „proste len nechceš aby som bol k tebe odťažitý! Užívaš si moju pozornosť, moju túžbu! Toto nie je fér!“
„To nie je pravda!“ zvolal Yunho, „to vôbec nie je pravda, ale ja...“
Nastalo medzi nimi ticho. Jaejoong sa mal sto chutí natiahnuť po svojich čižmách a proste ujsť, ale Yunho stál pred ním zraniteľný, takmer nahý a bez ostychu. Nezlomil si mi srdce.
„Chcem ťa, chcem všetko!“ odvetil Yunho. Tón jeho hlasu sa náhle zmenil. Znel agresívne a majetnícky. „Ale nesmiem.“
„Pretože si s Changminom,“ Jaejoong náhle pochopil, „nerozídeš sa s ním, nepodvedieš ho, radšej nás všetkých troch zlomíš.“
„Ty vieš, že by som nikdy nebol schopný... podviesť...“
„Mňa si podviedol,“ odvetil Jaejoong, „a nie raz.“
„Jaejoongie...“
„Nechaj si to Jaejoongie pre seba!“ zvolal naštvane, „odmietam byť tvojim sexuálnym predmetom túžby.“
„Ty dnes vôbec nevieš čo hovoríš,“ Yunho priložil ruku na jeho krk, „milujem ťa.“
„Ako ma miluješ? Akým spôsobom? Nechápem tomu.“ Jaejoong si vložil tvár do dlaní, „to bolí.
„Svojim srdcom,“ stiahol Jaejoongovi ruku z tváre a priložil si ju na hruď „si tu v mojom srdci.“ Usmial sa.
„Tam kde je aj Changmin? Ako môžeš milovať dvoch ľudí naraz?“
„Obaja ste pre mňa niečím špeciálny.“
„To ma nezaujíma!“ Jaejoong vyšklbol svoju ruku zo zovretia, „buď jeden alebo druhý!“
„Jae...“
„Ja viem koho si vyberieš!“ zvolal, „viem to!“
„Nemôžem si vybrať, nechápeš?!“
„O čom potom toto celé je?!“ Jaejoong rozhodil ruky, „čo z tohto? Z tvojej monotónnej nenávisti?“
„To nebola nenávisť—“
„Changmin to vie! A ty povieš, že nechceš zraniť Changmina!“
Yunho sa odmlčal. Pátral v Jaejoongovej tvári po emócii ktorá by mu prezradila čo má očakávať. Znova siahol po Jaejoongovej ruke. Preplietol ich prsty dokopy. „Čo ti Changmin povedal?“
„Povedal, že je mu jedno čo sa medzi nami dvoma stane.“
„Preto si to spravil? Preto si sa ma pokúsil zviesť?“
„Mal by som ísť,“ Jaejoong sa do tretice snažil vytrhnúť z Yunhoveho zovretia a do tretice sa mu to nepodarilo.
„Nie, takto nemôžeš odísť.“
Jaejoong si povzdychol a oprel sa o dvere za sebou. Palcom ruky obkrúžil miestočko nad Yunhovým palcom a pohľadom skĺzol po jeho tele až do rozkroku. Yunhov penis bol stále tvrdý, jeho semenníky plné a Jaejoong bol stále pri chuti. Rástla v ňom stále väčšia túžba.
„Tak to nemyslím,“ odvetil Yunho okamžite, „Jaejoongie, nemusíš vôbec...“ sledoval ako si pred neho Jaejoong kľakol. Ich ruky boli stále spojené.
„Muž princípov,“ zamrmlal Jaejoong než pohltil penis do úst.
Yunho viacej neprotestoval. Namiesto toho odhrnul svoj župan na bok a rukou sa oprel o dvere. Ja nie som neverný. Yunhov ston však prezrádzal niečo iné. Jaejoongov obraz o dokonalom chlapovi ktorý nikdy nepodvedie sa rozplynul hlavne kvôli jemu samotnému.

         S týmto teraz musíme žiť.
Dni boli čoraz chladnejšie a tmavšie. Yunho sa začal správať ako ich ľudská kópia. Často bol mimo, zamyslený a nevnímal čo Changmin hovoril. Hlavou mu vŕtala celá situácia s Jaejoongom aj ich nástup na vojenskú službu.
V byte rozvoniaval rámen ktorý Changmin pripravil na večeru. Hlasitosť televízie sa snažila ho priviesť späť do reality. Nedokázal Jaejoonga vyhnať z mysle. Miesto na ktorom zhrešil stálo pár metrov od neho. Nedokázal zabudnúť.
„Yunho, čo keby si,“ Changmin vypol televíziu, „sa venoval mne, hm?“
„Changmin-ah,“ odvetil neprítomne, „čo si myslel tým; je mi jedno čo sa medzi vami stane?“
Changmin si unavene povzdychol. Nechcelo sa mu uveriť, že Jaejoong preniesol na Yunha jeho slová. To rovno mohol povedať: môžeme sa spolu vyspať, Changmin nám dovolil.
„Myslel som, že Jaejoong je inteligentnejší?“
„Naozaj to má niečo spoločné s jeho inteligenciou?“ opýtal sa Yunho.
„Vieš, proste mám už plné zuby teatrálneho vystupovania. Chcem aby to skončilo, aby ste si ujasnili svoje priority a vzťah. Je to tak ťažké?“
„Nemal si z toho strach?“
„Yunho,“ Changmin sa postavil, „je mu úplne jasné, aký vzťah vy dvaja medzi sebou máte. Všetkým na okolo je to jasné, len vám dvom nie.“ Vzal zo stola svoju misku s rámenom, „budem u seba keby si niečo potreboval.“ Zabuchol za sebou dvere.
Všetci?
Yunho sa otočil späť k televízii. Skupina bola opäť pohromade, a on ako líder bol právom hrdý. Yoochun mu kedysi povedal, že väčšina skupín pracuje pod maskou. Predstierali svoju spokojnosť a nadšenie. Dong bang shin ki boli vždy založení na pravde a úprimnosti ktorá ich zlomila na poly. Nikto sa nehádal, nikto sa neprel, rešpektovali rozhodnutia jeden druhého. Nepríjemné rozhodnutia.
Yunho ty si mi sľúbil, kde si bol?
Vypol televíziu. Bola len jedna vec ktorú nikdy nesplnil, pretože nestihol. Osud sa vedel s ľuďmi kruto zahrávať.
Ja som sa snažil Jaejoongie, snažil som sa.

         Obloha bola plná snežných oblakov. Horúci dych sa vnáral do mrazivého skorého rána. Prvé autá križovali tiché ulice predmestia Soulu. Vo vzduchu bol cítiť štipľavý pach benzínu ktorý dráždil Yunhov nos. Para z kanálov stúpala vyššie a vyššie ponad auto ktoré parkovalo nad príklopom.
A Yunho čakal. Hodinu čakal na osobu ktorá ho mala roztrhať na kusy všetko v čo dúfal. Netrúfal si veriť, žeby Jaejoong bol schopný zahojiť čo len jednu jeho ranu. Celý čas od rozchodu skupiny sa snažil aby krvácal, dlho a pomaly.
Málo kto by dokázal uveriť, že yunjae nikdy nebolo skutočné, láska nebola vzduchom ktorý dýchali, bol to túžba obrovských rozmerov. Všetko v čo Jaejoong kedy veril bol sex. Yunho sa dlhé roky snažil prísť na to, kto Jaejoongove srdce zlomil, nanešťastie jeho pokus o záchranu toho čo ostalo skončilo obyčajne – Yunho sa nechcene zamiloval.
Je veľmi jednoduché sa zamilovať do Jaejoong, nesmierne ťažké si ho získať.
Yunho pohliadol na špičky svojich topánok. Zhlboka si povzdychol. Čakal už hodinu. Od štvrtej rána. Minúty sa nekonečne vliekli kým dosiahli päť hodín ráno. Jaejoong skrátka meškal. Otočil sa za zvukom ktorý vydávali podrážky čižiem. Za Jaejoongom sa zatvorili vchodové dvere od budovy. Fotobunka zhasla v okamih keď podišiel k Yunhovi.
„Nechápem prečo stojíš von?“ venoval Yunhovi pohľad, „do auta, idiot! Mrzne!“ otvoril dvere od auta.
„Aj ja ťa rád vidím,“ nastúpil na miesto šoféra, „neznášam tieto ranné lety,“ dodal Yunho a vyšiel na cestu.
„Myslel som, že si si za tie roky zvykol.“ Odvetil Jaejoong. Otočil hlavu k oknu. Svetlá ranného Soulu sa odrážali od jeho okna.
„A ty?“ Yunho otočil hlavu na stranu spolujazdca, „vyzeráš unavene.“ Zdvihol ruku z radiacej páky a priložil ju na jeho koleno, „môžeš spať kým prídeme na letisko.“
„Na mojom kolene a nedajú radiť rýchlosti,“ odvrkol Jaejoong. Nevenoval Yunhovi ani jeden pohľad, nepohol s nohou, čakal kedy Yunho zdvihne ruku z jeho kolena.
„Keď budem potrebovať preradiť nájdem správnu páku,“ odvetil Yunho.
„Nechápem prečo máš stále potrebu sa ma dotýkať!“ nasadil si na hlavu kapucňu s kožušinovým lemom, ktorý z boku zakrýval jeho tvár.
Yunho prehryzol zlosť ktorá ho náhle posadla a zovrel pevnejšie Jaejoongove koleno.
„Sakra Yunho!“ dupol nohou, „daj mi pokoj!“ striasol zo seba jeho ruku.
Yunho položil ruku späť na páku a preradil rýchlosť, zahol do uličky čím si vyslúžil od Jaejoonga otrávený povzdych. Yunho zišiel z cesty ktorá viedla na letisko a auto nechal zaparkované v tmavej uličke medzi dvoma vysokými panelákmi. Vypol motor a otočil sa na Jaejoonga.
„Neviem čo mám robiť,“ zdôveril sa Yunho, „s týmto všetkým. Sme opäť spolu, všetci piati, ale na ako dlho? Ako dlho to vydrží? Je nám tridsať, dva roky z nášho života odpadnú len tak. čo budeme robiť?“
„Splníme si svoju povinnosť voči krajine.“ Odpovedal pokojne.
„Nie, takto to nie je správne, strávil som takmer desať rokov tým, že som sa snažil zistiť prečo a nedokážeš zamilovať. Desať rokov a stále netuším.
„Tým, že ma prijmeš sa do teba zamilovať?“ zasmial sa Jaejoong, „to nemyslíš vážne,“ otočil hlavu na Yunha, „ty si sa nesnažil prísť na to, prečo sa nedokážem zamilovať, ale prečo nedokážem milovať teba. Desať rokov si strávil tým, že si sa snažil získať niečo čo nikdy neexistovalo.“
„Myslíš si, že to neviem?“ Yunho zvýšil hlas.
„Nevieš.“
„Prosím ťa!“ Mrzuto sa otočil od Jaejoonga, „nič nevieš, úplne nič.“ Obe ruky položil späť na volant.
Ja to nechcem vedieť Yunho, nikdy som nechcel vedieť ani poznať tvoju lásku, je mi to celé ukradnuté.“ Založil ruky na hrudi a pohliadol pred seba na zaparkovanú dodávku.
„Na jednu vec som za tie roky prišiel,“ odmlčal sa, „aký skutočne falošný človek si.“
„Ja som falošný?“ Jaejoong sa k nemu otočil, „nikdy som netvrdil, že ťa milujem, nikdy som ti neklamal, je to tvoja vlastná, náplasť ktorou si lepší rany. Snažíš sa zo mňa urobiť chladnokrvného bastarda aby si zahojil svoje vlastné poranené ego. Pardon Yunho, že som ranil tvoju pýchu. Všetci hovorili aký si neodolateľní, ako môžeš mať akúkoľvek ženu na ktorú si ukážeš. Hovorili; Jaejoong je krásnejší než všetky ženy... čo som pre teba, trofej?“
„Jaejoong—“
„Čo si pán dokonalý golden boy Jung Yunho dokazuje? Svoju dobrosrdečnosť ktorou všetkých zahŕňa? Veľký a perfektný chlap ktorý rozpustí srdce akejkoľvek bytosti. Perfekcionista ktorý musí získať všetko na čo si ukáže. Polepil si ma tými nálepkami so svojim menom ako nejakú nástenku!“
„Nikdy som si ťa neprivlastňoval!“ zvolal Yunho naštvane, „nikdy si nebol môj, tak akoby som ťa mohol vlastniť?! Nedá sa to! snažil som sa ťa získať, šiel som cez srdce, myslel som, že keď len jedna časť teba bude patriť mne, vrátiš sa, navždy sa budeš ku mne vracať. Nesnažil som sa ťa vlastniť...“
„Pripútať ma k sebe ako zviera?“ skočil mu do reči, „vypustiť ma keď sa ti to hodí, a potom na mňa zapískať?“
„Ja som ťa nikdy nechcel stratiť! Ani ja a ani Changmin!“
„Prečo do toho ťaháš Changmina?“ Jaejoong pokrútil hlavou.
Celá debata sa začala sťahovať do temnej vody. Tichej, bez jedinej vlny. Ako nočné jazero v sparnom lete. Jaejoong sa začínal v jeho vodách topiť a ešte aj horieť.
„Pretože si mu chýbal. Fakt nedokážeš pochopiť, že ľudia ťa majú úprimne radi, že im chýbaš, že sa starajú? Čo si, chodiaca mŕtvola?“
„Zrazu je to o všetkých,“ cynicky sa zasmial, „snažíš sa na mňa tlačiť? Nechcem počuť o všetkých, hovoríme o tebe. O tom, že odbočíš z cesty na letisko len preto, že som zo svojho kolena striasol tvoju ruku. Ak nie si sprostý egocentrik—“
„Ja som neodišiel!“ odvetil chladne.
Jaejoong sa odmlčal. Nespúšťal svoj pohľad z Yunhovej tváre. Sledoval jeho profil ako číhajúci vrah. Slová ktoré Yunho premietol sa začali šíriť ako toxický oblak ktorý obral Jaejoonga o reč.
„Som skurvený chamtivec?!“ udrel Yunha do ramena, „tak ním som! Ale v živote mi nehovor, že ja som sakra odišiel!“ opäť ho udrel, „koho to bol nápad? Kto je tu líder? Prečo sa presadzuješ čo do pekla si o sebe myslíš Yunho? Koho zo mňa chceš mať? Akého človeka?! Celý ten skurvený čas sa ma snažíš meniť podľa seba, aby som ti vyhovoval!“
„Nebi ma!“ Yunho odstrčil jeho ruky, „nebi ma!“ zopakoval naštvane. Adrenalín zaplnil jeho telo ako vlna. Lapal po dychu akoby vybehol niekoľko poschodí naraz.
„Nechcel som ťa zmeniť—“
„Nesnaž sa ma odrbávať! Takmer desať rokov si mal na ksichte nalepený úsmev. Každému si hovoril, akí sme skvelí priatelia napriek tomu, že som zložitá osobnosť. Vychvaľoval si sa tým, že si dobil neskroteného ľadového princa. Celé tie roky som bol niekým iným. Každý jeden ste sa ma snažil pretvoriť a vlastniť. A keď sa Jaejoongovi niečo nepáči, tak nech drží hubu a krok.“
„Jaejoongie, pre boha!“ Yunho vyhľadal obe jeho ruky a nežne ich zovrel, „ja ťa milujem, úprimne ťa milujem. Všetkým čim si. Len som sa ťa snažil získať. Bolo to neúspešné, rozumiem, vzdal som to, je to málo vzdať sa po takmer desiatich rokoch? Prepáč, nevládzem. Vyčítaš mi, že už o teba nebojujem? Bojujem. Stále budem, pretože to bude spontánny boj hlupáka akým som. Ublížil si mi ani neviem koľko krát behom tohto rozhovoru, neviem ako sa mám s týmto momentálne pobiť. Proste na mňa chrlíš svoje chladné slová a nedbáš na moje pocity. Ubližuješ mi, stále nonstop, a ja sa pýtam sám seba prečo ťa milujem...“
„Prestaň s tým,“ vytrhol svoje ruky z Yunhoveho zovretia, „musíme na letisko.“
Yunho sklonil hlavu.
Neviem prečo sa tak trestáš hyung, neviem prečo Jaejoonga tak veľmi miluješ. Prečo čakáš, že sa jeho pocity zmenia?
„Prečo ostávať v rovnakej skupine keď ma nemôžeš vystáť?“ Yunho naštartoval auto. „Všetky tie reči pre média ako veľmi ti ja a Changmin chýbame—“
„Nechýbate,“ odvetil Jaejoong, „nikdy ste mi nechýbali.“
„Pre boha!“ zvolal Yunho, „pre boha živého Jaejoong!“ buchol niekoľko krát po volante, „o čo sa snažíš?!“
„Som úprimný—“
„Chceš mi povedať, že nás oboch nenávidíš?“
„To je podľa teba jediný cit, ktorého som schopný.“ Odvetil Jaejoong.
„Robíš si zo mňa srandu?“ Yunho sa oprel a otočil na neho hlavu, „robíš si srandu zo mňa? Prečo sa mi...“ snažil sa zahnať slzy, „pôjdeme na letisko...“ potiahol do seba a otočil auto smerom na letisko.
Nenechávaj ho horieť, nechaj ho zhorieť. Spáľ ho.

         Yoochun bol ten kto zakázal Jaejoongovi fajčiť a Jaejoong poslúchol. Namiesto toho chodil v bludných kruhoch okolo auta a čakal na Yunha ktorý ma stretnutie v AVEXe.
„Nie si z toho unavený?“ opýtal sa Yoochun, „nič z tohto mi nechýbalo.“
„Neostanem tu,“ Jaejoong nervózne pokrútil hlavou, „celé toto... znova-stretnutie či čo nemá žiadnu hlavu ani pätu. Nútili sme sa...“
„Hyung,“ Junsu sa otočil na Yoochuna, „daj mu prosím ťa cigaretu inak vydupe dieru a povie niečo čo naštve Yunha ešte viac.“
„Jaejoong, v prvom rade, si sa nemal nútiť ty. Celý čas sme—“
„Yoochun!“ zvolal Jaejoong otrávene, „nechaj to prosím ťa tak!
„Nemôžeš Yunha ani vystáť ako s ním chceš pracovať?“ kopol si Junsu.
„Nemusím nič? Proste budem neaktívny člen!“
„To si kurva robíš srandu!“ zvolal Yunho z dverí od budovy AVEXu, „to si robíš kurva zo mňa srandu!“
„No tak, sme na ulici,“ Junsu otvoril dvere od auta, „hádať sa môžete na hoteli.“
„Nič z tohto mi nechýbalo, vážne,“ Yoochun si nastúpil do auta.
„Jaejoong ty ich húckaš proti mne!“ Yunho ho vzal za rameno a vtiahol dovnútra budovy, „nenávidíš ma tak veľmi, že mi chceš všetko vziať? Čo som ti kedy urobil?“
„To je ono, na všetko potrebuješ dôvod aby si sa cítil spokojne...“
„Jaejoong ty sa chováš—“
„Nebudeme sa hádať,“ skočil Yunhovi do reči, „nie pred ostatnými.“
Odtiahol sa od Yunha. Venoval mu chladný pohľad a vyšiel von. sklenené dvere sa za ním zatvorili tak ako mnoho krát keď sa Yunho ostal bezradne dívať na jeho chrbát. Vždy to bol Jaejoongov chrbát ktorý videl. Jeho tvár začínala byť vzdialeným snom.
Nepotrebuješ ma tak, ako ja potrebujem teba.

         Bol týždeň pred Vianocami. Cesty v Soule boli plné snehu. Sneh pokojne padal z neba, ďalšie ráno, ďalšia sobota, ďalší zimný deň a minúta, veľké plány na život, predsavzatia a Jaejoong ktorý zmizol. Zanechal po sebe hlúpy list ktorý Yunha naštval, rozplakal a zničil, a na to všetko stačili dve vety. Život bol hračka ktorú človek buď vedel ovládať a dával na ňu pozor, alebo ju hodil do kúta a rozdupal. Občas prišiel niekto iný, požičal si, vrátil poškodené, zničené alebo nevrátil vôbec. Niekto kradol život, odcestoval s ním a zanechal dieru.
Som muž ktorý ti vzal bolesť a zanechal priestor pre nový cit, ja viem, že sa zamiluješ, znova a šťastne. Teraz si svoj cit chráň, už tu nebudem aby som zničil tvoje sny aby si ty mohol konečne budovať realitu.
„Bola moja láska len bolesť ktorú som nám pôsobil...“ Yunho si sadol k stene. Medzi ukazovákom a palcom drvil tenký list papiera. Studený vzduch miešal vločky s vetrom ktorý ich navial skrz otvorené okno do izby.
Len chladný bastard.
Yunho si položil hlavu na kolená a pustil papier na zem. Skupina bola zázrak, skladala sa z piatich z čoho jeden nikdy nedokázal ostať na jednom mieste. Ak bol Jaejoong dušou znamenal jeho odchod len to, že skupina je mŕtva a navždy už mŕtva ostane. Nesnaž sa kriesiť to, čo o život nestojí.
Papier sa zniesol na zem a Yunho zaostril na posledné slová ktoré boli na rube listu.
Let it be sunshine
Yunho

         Pred šiestimi rokmi.

         Jaejoonga postihol záchvat zúrivosti. Nemocničný personál nebol spokojný s jeho chovaním vydeseného chlapa ktorý sa snaží vypátrať osobu ktorá otrávila Yunha. Doslova sa vyhrážal, že tú malú kurvu osobne uškrtí.
Takmer si umrel. Jaejoong presedel vedľa Yunha celú noc. Schúlený na stoličke, okolo neho prechádzal personál. Dni ubiehali ako voda a z Jaejoonga bola osoba ktorá sa dobrovoľne nasťahovala do nemocnice k svojmu chorému priateľovi. Behom týždňa nepríjemne schudol, bol vyčerpaný a náladový.
„Nechaj to tak,“ opakoval Yunho s úsmevom, „netráp sa tým, žijem.“
V jedno ráno, keď sa Jaejoong prebudil, Yunho sedel v posteli. Na kolenách mal dosky a kôpku papierov. V ruke držal pero, a práve písal na jeden z listov.
„Nech sa bude diať čokoľvek, Jaejoongie,“ usmial sa, „nech sa budeš trápiť akokoľvek, nech budeš v bolestiach, nechaj to plávať. Oplatí sa žiť pre nové dni...“ podal Jaejoongovi list papiera.
V strede stálo: let it be sunshine pod vetou stálo Yunhove meno.
„Netráp sa, všetko pominie.“

         Jaejoong mal veci pobalené ešte v tú noc. Zatiaľ čo všetci pokojne spali, on sa vykradol z izby o ktorú sa delil s Yoochuom a vkĺzol do izby naproti, k Yunhovi a Changminovi.
Drepol si k posteli v ktorej ležal Yunho. Chvíľu ho pozoroval a snažil sa vryť do pamäte každý detail jeho tváre. Tento jediný a posledný moment ktorý zatvorí knihu minulosti.
„Osem rokov som žil s tým, že všetko jedného dňa pominie, usmieval som sa, staral som sa o druhých a ty si ma miloval ešte viac. Miloval si ma za to, že som bol sunshine, a všetko som nechal plávať tak ako si chcel. Nakoniec som nechal plávať aj teba. Tak si to asi nechcel.“
Jaejoong sa sklonil nad spiaceho Yunha. Pokojne oddychoval do studeného rána.
„Nechaj ma ísť Yunho, nechaj to tak,“ vtisol mu bozk na čelo.
I love you sunshine.
Changmin sa prebudil na štyri posledné slová. Ležal otočený chrbtom k Yunhovi, takže Jaejoong netušil, že sa prebral. Nezastavil ho, ani potom, čo vystúpil z izby a potichu za sebou zatvoril dvere. Boli veci ktoré sa nedali ovplyvniť bez vedľajších následkov. Prinútiť Jaejoonga aby ostal bol násilný akt. Jeho vnútro bolo plné a nebolo v ňom miesto pre iné pocity. Zapratal sa a obránil sa voči Yunhovi ako malý chlapec. Tvrdohlavý a proti celému svetu. Ak duša chcela odísť nebola iná možnosť.
Let it be. 

4 komentáre:

  1. To bylo tak nádherný. Miluju YunJae a díky tobě a tvým skvělým povídkám na ně, je miluju ještě víc.
    Děkuju, že stále píšeš...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. úžasne si to zase ukončila :D ty sa v tom využívaš aby tvoje poviedky končili rozchodmi, odchodmi a pod. čo ti na to povedať? :D *tešila sa zo sexy scény a JJ v kožených nohaviciach*

    OdpovedaťOdstrániť
  3. who najskor som bola sokovana novym vzhladom :D ale je to celkom fajn, dobre sa to cita :D
    ale potom ze CO? ta poviedka je taka zvlastna akoby nic neriesila len poukazovala :D ale paci sa mi. si majster v pisani dialogov!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. wow, ten nový vzhľad ma šokoval :D ale super to je :D a k poviedke...dlho som bola zmätená, lebo šak načo by som si ja vôbec prečítala názov, úvod, čokoľvek, bola som v tom, že je to pokračovanie Heart of gold, pretože v podstate to sedelo aj príbehom až na časť s Hominom a ex Yunjae :D ale bolo to skvelé, hlavne ten koniec...tlieskam :)

    OdpovedaťOdstrániť