nedeľa 27. septembra 2015

Heart of gold (Rage III.)

Fandom: DBSK (YunJae)
Žáner: dráma
Upozornenie: slash, sex
Veková prístupnosť kapitoly: 18+
Stav: 3/5
Počet slov: 4290
Čo vlastním: Príbeh, postavy patria tamto do J. Kórei
Čo som počúval: Hurts - Mercy
Obsah: Pokračovanie poviedky Wild wild angels. Yoochun má prianie a zodpovednosť (vinu) za toto prianie ostatní pripisujú Jaejoongovi.

Už len dve kapitoly nás delia do konca. Potom mi opäť ostane len Diamond. Oh joj čo som komu urobila. *odíď do temného kúta*


„Jung, to je moja noha!“ Jaejoong sa zosunul po koženej pohovke. Jeho lýtko spočívalo v nežnom zovretí Yunhových rúk.
„Máš sexy džiny, nemôžem si pomôcť.“ Prstami prebehol po tenkej, riflovej látke čiernej farby. Džiny dokonale obopínali Jaejoongove stehná aj lýtka. Krivky jeho bokov Yunha hypnotizovali. Stále bol príliš chudý na to aby Yunho mohol chváliť jeho telo.
„Jung, čakám tu na Yoochuna, prestaň ma obťažovať ako pätnásť ročný nadržaný pubertiak.“
„Nikdy!“ Yunho sa lícom otrel o jeho holeň.
„Prestaň si na mne budovať foot fetish.“
„Nikdy!“
„Prestaň mi odporovať!“
„Nikdy!“
Jaejoong pretočil očami. Pohliadol na nástenné hodiny a začal ignorovať Yunha ktorý sa už priam perverzne otieral o jeho nohu.
„Ešteže nemám kožené nohavice.“
„Oh...“ Yunho zastal v pohybe a venoval svojmu milencovi zvedavý pohľad, „je problém sa prezliecť?“
„Nemám sa prečo prezliekať.“
„Nie prečo, pre koho,“ Yunho sa postavil.
„Kam ideš?“
„Do kuchyne, po pivo.“
„Poslúž si, a prines aj mne a po ceste vymeň Jijimu vodu!“
„Rozkaz madam!“
Naser si!“ Jaejoong vzal vankúš z pohovky. Skôr než ho stihol hodiť za Yunhom, ozval sa pri dverách zvonček. „Yunho, asi by si si mal ísť do spálne, chcem sa s ním pozhovárať o samote.“
Dobue,“ odvetil s plnými ústami. V rukách dve otvorené fľaše piva. Jednu podal Jaejoongovi a s druhou sa pomaly odniesol do spálne.
„A nevyžieraj moje suflé tie sú na zvláštnu príležitosť!“ otočil sa k dverám od spálne. Yunho mu mávol s úsmevom na tvári a zatvoril dvere. „Nerob sa, že si ma nepočul Jung!“
Hneď ako sa dvere otvorili, Yoochun otočil hlavu dopredu. Pohliadol na Jaejoonga ktorý odpil z piva a venoval mu povzdych. Chvíľu sa na seba dívali, než Jaejoong odstúpil aby mohol Yoochun vojsť dovnútra.
Yoochun si všimol na podlahe tmavo červené sneakersky ktoré rozhodne neboli Jaejoongov štýl. Boli rozhodené akoby ich niekto náhlivo vyzul.
„Je tu Yunho, že áno?“ povzdychol si.
„Stavil sa, pred pol hodinou. Ale ničoho sa neboj, je zavretý v spálni s mojim koženým oblečením, sme v bezpečí.“
„Yunho nemá fetiš na kožu,“ Yoochun sa odmlčal, „má?“
„Mňa sa nepýtaj, v poslednej dobe je plný prekvapení.“
„Žijem s ním, ale...“ Yoochun sa otočil na svojho priateľa, „na koncerte, pred mesiacom! Junsu mal oblečené naozaj tesné kožené nohavice. Lesklý materiál, bože to bolo niečo...“ zasníval sa uprostred obývačky.
„Yoochun? Pointa ušla z tvojho nadržaného mozgu?“
„Chcel som tým povedať,“ odkašľal si, „že Yunho sa vtedy neustále chytal jeho zadku.“
Jaejoong otočil hlavu na bok a pohliadol na obraz na stene. Bol abstraktný a tvorili ho väčšinou len trojuholníky a kocky rôznych tmavých farieb. Našpúlil pery a položil fľašu s pivom na stolík pri stene.
„Nieže by sa medzi nimi—“
„Vôbec!“ skočil mu do reči Jaejoong a otočil na neho prudko hlavu, „to robí stále. Šmátra tými svojimi rukami ako kostlivec.“
„Robíš to isté Jae, úplne to isté. Človek sa cíti občas až obťažovane.“
„Miluješ to!“
„Ani nápad!“
„Miluješ moje dotyky!“ oblapil Yoochuna rukou okolo ramien.
„Sakra Jae!“
„Yoochun-ah!“ zvolal spevavo a naklonil sa k jeho lícu aby mu venoval bozk.
„Yunho! Sakra urob s ním niečo!“
„Miluješ ma Yoochun-ah, nebráň sa!“
„A dosť!“ zvolal Yoochun a odtisol ho od seba, „zavolal si ma sem len preto aby si obťažoval moje nevinné telo?!“
Jaejoong sa musel zasmiať; „nevinné? Pamätáš ako sme v sedemnástich—“
„Nie, nepamätám! Nechcem!“ prerušil ho Yoochun, „a teraz mi povedz o čom sa chceš zhovárať, ale najskôr mi dones pivo.“
Jaejoong založil ruky na hrudi. Pohliadol dole na Yoochuna ktorý sa usadil na pohovke a preložil nohu cez nohu.
„Kuchyňa vieš kde je!“
„Ty si hostiteľ!“
„Nie som žiadny hostiteľ, som tvoja spriaznená duša, ty malý vrtký had!“
„Do toho!“ Yoochun sa pobúchal po hrudi, „aj ty si udri do mňa!“
„Yoochun!“ zvolal naštvane, „no tak! Daj sa dokopy!“
„Znieš ako Changmin.“
„To už niečo znamená nie? Keď ti to povedia dvaja ľudia.“ Jaejoong sa vrátil po svoje pivo ktoré nechal na stolíku a podal ho Yoochunovi. Usadil sa vedľa neho a vzal si tmavo červený vankúš ktorý položil na Yoochunove stehná. Chvíľu ho pozoroval ako plnými dúškami vyprázdňuje fľašu.
„Yoochun—“ začal skôr než ho Yoochun prerušil.
„Neviem, či to zvládnem, keď je Yunho za dverami.“
„Určite šiel spať, vyzeral akoby do troch nevedel napočítať.“
Yoochun sa pousmial, „vieš, že to nie je pravda.“
„Čo? Myslíš, že má pritisnuté ucho na dverách?“
„Nie, že nevie do troch napočítať.“
„Yoochun-ah,“ Jaejoong mu opäť venoval pevné objatie. Položil si hlavu na jeho rameno a zatvoril oči. „Chýbal si mi.“
„Naozaj?“ vypil posledné pivo, „preto si ma ignoroval na Sukovej oslave?“
„Neignoroval!“
„Abstolútne si ma ignoroval, celou svojou vychudnutou podstatou! Kedy si naposledy jedol?!“
„Ráno!“ odvetil stále v rovnakej polohe.
„A neslintaj mi do ramena Jae,“ pokúsil sa striasť zo seba dole jeho hlavu.
„Yoochun-ah,“ Jaejoong sa nadvihol a smutne mu pohliadol do očí, „v posledných dňoch som sa necítil dobre, proste sa vyskytli veci o ktoré som sa musel postarať. Keď si na všetko úplne sám, tak ti neostane veľa času pre seba. Nemôžeš sa striedať s ostatnými ako sme to robili predtým.“
„Prečo si potom neupravíš harmonogram? Určite môžeš. Cjes ti môže nohy bozkávať.“
„To nie je pravda,“ Jaejoong sa postavil, „prinesiem pivo.“
Akonáhle Jaejoong zašiel o kuchyne, Yoochun si opäť sťažka povzdychol. Položil dlane na červený vankúš a v duchu sa modlil aby Yunho naozaj nepočúval s uchom pritisnutým na dverách. Zrejme bol naivný, pretože tak či tak ich musel počuť keďže v byte panovalo naproste ticho a on s Jaejoongom sa nesnažili byť nejako extra potichu. A prečo sa vôbec bál toho, že ich bude Yunho počuť? Nemali žiadne tajomstvá.
Možno začínal byť paranoidný.
„Páči sa,“ Jaejoong sa pred ním objavil so suflé v ruke.
Bez slova ho prijal a prstami z neho kúsok odštipol. „Je skvelé,“ odvetil potichu.
„Rozhodol si sa už?“ Jaejoong sa presunul k baru. Vzal jeden z preklopených pohárov a naplnil ho z polovice ginom.
„Nemal si právo Jae,“ pokrútil hlavou, „dám si tiež, prosím.“ Natiahol ruku k poháru. Jaejoong si ho akurát priložil k perám a chcel sa napiť.
„Nemal som právo?“ podal Yoochunovi pohár a vrátil sa späť k baru aby si nalial nový pohár.
„Nemal si právo mi prikázať ostať. Nemal si právo mi zakázať odísť. Chcel som ísť s tebou a ty si sa zachoval ako pokrytec. Sebec.“
„Sebec?!“
„Chcel som ísť s tebou!“ zvolal Yoochun naštvane, „chcel som! Bože ako moc som chcel byť s tebou! Stáť ti po boku! Prečo chceš byť na všetko sám?! Komu potrebuješ dokazovať, že si dostatočne silný?!“
„Yoochun! Ja—“
„Ja som úprimne chcel! Naozaj som chcel, ale ty si ma odtisol, zavesil si na mňa svoje zodpovednosti voči skupine!“
„Yoochun!“
„Nezáležalo ti na tom, čo sa s nami stane. Len si chcel byť mučeníkom!“ kopol do seba celý obsah pohára a buchol s ním o stôl.
„Yoochun, toto si nezaslúžim!“
„A čo si zaslúžiš? Chceš pochvalu za to, ako si sa pre nás obetoval? Pre Yunha?“
„Pre boha!“ zvolal Jaejoong naštvane, „chceli sme odísť ešte skôr než náš vzťah s Yunhom praskol! Neobetoval som sa pre nikoho! Veci sa proste posrali a nakopili na seba! Všetko je teraz lepšie, nehovor mi, že nie!“
„Pre koho?!“ Vrátil Yoochun rovnakým tónom, „pre teba? si osamelý! Úplne osamelý! Nemáš nikoho!“
Prosím ťa—“ Jaejoong pokrútil hlavou. Pokúsil sa o samoľúbi úškľabok – kde rozhodne zlyhal a radšej sa napil.
„Jae, neviem či nás Yunho počúva, ale myslím, že áno, pretože po sebe kričíme,“ postavil sa a podišiel k Jaejoongovi, „naozaj sa trápi. Vieš, že v poslednej dobe medzi sebou nemáme dobrý vzťah, ale toto si nezaslúži. Je toho na neho príliš.“
Jaejoong sa odmlčal. Hrdlo mu zvierala ľútosť. Namiesto do Yoochunových očí sa radšej díval do priezračnej tekutiny v poháre. Bol veľmi blízko k tomu aby sa rozplakal. Bez zbytočných slov, bez efektov, len tak ako malé dieťa.
„Občas len tak sedí a díva sa pred seba. Bez pohnutia. Vyzerá takmer až tragicky. Keď sa mu dlho neozývaš, príde za mnou a pýta sa, ako sa máš, pretože očakáva, že so mnou si stále v kontaktne. Vidím smútok a zradu v jeho očiach. Musím mu klamať Jae, pretože ak by som povedal, že som o tebe nepočul celé týždne, vydesil by sa. Vydesil by sa, že si zabudol, že si sa posunul dopredu, že o nás už nemáš záujem, že o neho nemáš záujem.
Hovoril som s Changminom, ver mi, že viem úplne všetko.“
Jaejoong vtiahol slzy do seba. Priložil si dlaň k ústam aby potlačil vzlyk. Akonáhle sa Yoochun pokúsil stiahnuť jeho ruku dole a odstrčil ho od seba, pričom na seba vylial skoro celý obsah pohára.
„Jae, pravda ťa vždy dobehne—“ opäť sa pokúsil dotknúť jeho ruky, „a ukáže kým si.“
„Nechytaj sa ma sakra!“ zvolal hystericky. Zúrivo zahodil pohár ktorý preletel okolo Yoochunovej hlavy a vrazil do steny, „Nemáš kurva ani poňatia čo som musel zažívať!“
„Tak si nám o tom mal povedať!“
„Kurva Yoochun je to rok! Zasraný rok! Prečo to vyťahuješ?“
„Ja viem, prečo si ma zavolal Jae,“ odvetil pokojne, „chceš mi rozhovoriť odchod zo skupiny, ale povedz mi, prečo by som mal ostať niekde, kde si odmietol ostať ty? O čo sme od teba horší?“
Jaejoong si nervózne prešil dlaňou po čele. Smrkol do seba a pokrúti hlavou ktorá ho začínala bolieť.
„Ak si prišiel sem játriť staré rany, tak vypadni!“
„Jae toto nie je riešenie!“
„A čo je podľa teba riešenie? Myslíš si, že v živote sa dá každý problém vyriešiť priamo na mieru? Že vyhovieš každému? Urobil som len to čo som považoval za správne! Odišiel som pretože mi ublížili, odišiel som pretože som nechcel aby vám ublížili rovnako ako mne! Nezahadzuj to, čo som ochránil!“
„Mohli sme to ochrániť spolu.“
„Yoochun prestaň ma rozčuľovať!“ zvolal.
„Nepresvedčíš ma aby som ostal,“ nasilu priložil obe dlane na Jaejoongovu tvár, „nemôžem, pretože nevládzem.“
Jaejoong opäť vzlykol. Nemal už silu svoje slzy otrieť. Koľko krát ešte bude musieť Yunha sklamať? Ako dlho to ešte vydrží znášať, než sa skončí ich trápenie?
„Nie je to kvôli tebe, ako si Yunho myslí, je to kvôli mne. Je to pretože som chorý, unavený a psychicky vyčerpaný. Je to pretože milujem dong bang shin ki. Nechcem ich spomaľovať, nechcem byť tŕňom v päte.“
„Nezmysli,“ Jaejoong pokrútil hlavou, „nerob to Yoochun, budeš ľutovať.“
„A ty?“ opýtal sa okamžite, „ľutuješ?“
„Každý deň, Yoochun-ah, nebuď ako ja. Nerob to. Ak ten deň naozaj príde, bude spontánny, bez rozmyslu, keď padneš na kolená. Koľko krát sme si toto prežili? Pamätáš ako tá kurva otrávila Yunha? Changmin sa vtedy uprostred noci zbalil. Zastavili sme ho vo dverách.“
„Jae ja naozaj...“
„To bude dobré,“ zovrel Yoochunove zápästia a stiahol jeho ruky dole zo svojej tváre, „všetko sa zahojí. Daj Yunhovi šancu. Vieš, že sa trápi. Urob to kvôli nemu.“
Yoochun zaklonil hlavu. Celá situácia bola zúfala. Túžil odísť, tak veľmi túžil odísť a hľadal podporu u svojho drahocenného priateľa od ktorého čakal, že pochopí jeho potreby. Namiesto toho sa dočkal sĺz, bezvýznamného obviňovania a kriku. Yunho musel byť hluchý, alebo úplný ignorant keď do teraz medzi nich nevstúpil.
„Keby si sa mohol vrátiť, Jae, vrátil by si sa?“
„Vrátil, aj keď len na jeden deň,“ pousmial sa, „nikomu to nehovor, prosím. Bolo dosť trápenia. Nechaj si to celé prejsť hlavou, znova a znova a zváž všetky pre a proti.“
„Neviem ja...“ odstúpil od Jaejoonga, „neviem či to dokážem.“
„Yunho urobil veľký pokrok, nebyť jeho, boli by ste v Japonsku.“
„Jae,“ zasmial sa krátko, „je to tvoja vina.“
„Dobre, fajn, všetko zlé čo sa vám udialo po mojom odchode je moja vina, beriem zodpovednosť, ale dokážeš aj ty niesť zodpovednosť, za svoj odchod?“
Yoochun zo zúfalosti mávol rukou, akoby sa snažil zažehnať všetky oblaky ktoré sa rútili nad jeho hlavu. podišiel k baru a nalial si nový pohár s ginom.
„Nie je to tvoja povinnosť, ostať v skupine,“ prehovoril Jaejoong, „je to tvoje rozhodnutie. Každé rozhodnutie so sebou nesie následky, a v tom prípade musíš počítať s tým najhorším. Ostaneš úplne sám.“
„Tak ako ty?“
„Tak ako ja.“
„Jae, kedy si uvedomíš, že nie si sám,“ povzdychol si otrávene, „toto ma neuveriteľne vyčerpáva.“
„Pár dní potom, čo som bol pred mesiacom s Yunhom v bare mi volal manažér, že štyri relácie zrušili moje vystúpenie v televízii. Dva rádia a tri rozhovory. Bez vysvetlenia. Len tak.“
„Takže?“ Yoochun sa posadil do kresla.
„Takže, sa snažím prežiť medzi dvoma mlynskými kolesami.“
„Chceš povedať, že jedno mlynské koleso je SM a druhé my?“
„Znie to hnusne.“
„Hovoril si o tomto aj s Yunhom?“
„Nespočetne veľa krát.“
„Kde je riešenie?“ opýtal sa unavene.
Jaejoong sa krátko zasmial, „neexistuje.“
„Prečo sa smejeme na veciach ktoré nie sú vtipné?“
„Pretože sme zúfalí,“ Jaejoong sa usadil na opierke kresla, „jediné čo nám ostáva je smiech a slzy. Ty to zvládneš Yoochun. Všetci alebo nikto.
„To povedz Yunhovi,“ zašomral do pohára.
„Yunho to vie,“ nahol sa k nemu Jaejoong, „Yunho vie veci o ktorých nehovorí,“ priložil dlaň na jeho čelo a zhrnul z neho vlasy, „snaží sa robiť to, čo je správne.“
„Skutočne?“ v otázke boli výčitky.
„Yoochun-ah, bol si niekedy zatvorený sám v miestnosti s človekom ktorý mal nad tebou celú moc sveta a ty si sa pokúšal s ním bojovať len slovami zatiaľ čo on na teba mieril jadrovou hlavicou?“
„Nehovoríš teraz o—“
„Hovorím teraz o vedení SM. Nič sa nezmenilo a nič sa nikdy nezmení. Boli to roky čo ma Lee So Man nechával mlátiť. Za každým keď som si otvoril ústa, za každým keď som vás bránil. Yunho stál vždy pri mne, do posledného dychu. Mrzí ma čo sa stalo Yoochun, všetko ma mrzí, svet je proste taký. Nevyberieš si kým a kde sa narodíš, bojuješ kým vládzeš, pokiaľ máš možnosti, potom padneš a je len na tebe, či sa znova postavíš, alebo sa už nikdy nepozrieš hore.“
Yoochun do seba kopol celý drink. Chcel sa postaviť, že si naleje ďalší pohár, ale Jaejoong mu ho vytrhol z ruky. Predklonil sa a odložil pohár na stôl. Yoochun kútikom oka zahliadol pod rozhalenou  košeľou bradavku. V nej sa leskla gulička. Prekvapene vzal Jaejoonga za rameno a otočil ho sebou tvárou. Rozhalil mu košeľu aby sa presvedčil, že to, čo trčalo z jeho bradavky bol skutočne piercing.
„Kedy?“ opýtal sa porazene.
„Tri týždne dozadu.“
„Môžem sa ho dotknúť?“
„Eh,“ Jaejoong sa zamračil, „neviem či to mám brať ako sexuálne harašenie, alebo zvedavosť desať ročného.“
„Oboje,“ priložil ukazovák na bradavku.
Sakra!“ Jaejoong sa prudko postavil a zahalil si hruď.
„Citlivé?“ usmial sa pobavene.
„Yunho vo dverách!“
Yoochn sa otočil dozadu. Yunho nevyzeral potešene. Kamenná tvár ako vytesaná zo skaly. Okolo krku mal Jaejoongove slúchatka a v ruke jeho ipod. Takmer sa zastavil v črepinách od pohára ktorý Jaejoong odhodil do steny.
„Naozaj nás nepočúval,“ utrúsil Yoochun potichu.
„Nebudem komentovať prečo sa dotýkaš bradavky môjho milenca, naozaj nie. Zaujíma ma len či ste k niečomu dospeli a prečo som si skoro dorezal nohy na črepinách.“
„To je Jaejoongova vina,“ obránil sa Yoochun okamžite.
„Či sme k niečomu dospeli, ti môže povedať len Yoochun.“ Jaejoong odišiel do kuchyne po smetár a metličku.
„Jaejoong prečo rozbíjaš poháre?!“ zvolal za ním Yunho.
„Nehoda!“ ozvalo sa z kuchyne.
„Totálne nie,“ Yoochun pokrútil hlavou, „mal by si si ho skrotiť, zdivel.“
„Sklapni Yoochun!“ Jaejoong mu venoval nevrlí pohľad.
„Chlapci sa troška odviazali, poznáš to.“ Zasmial sa.
„Yoochun sklapni kurva!“
„Aj keď je to bolo troška, tvrdé pristátie.“
„Zabijem ťa!“
„Prinesiem nejaký ľad na Jaejoongove spáleniny.“ Prebehol do kuchyne.
„Prisahám bohu, že—“ pohrozil mu smetárom a metličkou.
„Jae, zlato? Očakávaš odo mňa presne čo v tomto momente?“ Yunho sa k nemu nahol, „hm?
„Len sa dotkol piercingu to je všetko.“
„To mi je úplne jedno,“ povzdychol si, „rád by som vedel, čo sa tu dialo. Prečo sú na zemi črepiny. Ctil som si tvoju potrebu mať súkromie tak som počúval hudbu, ale keby som vedel, ako sa veci zvrtnú, nalepil by som sa na dvere. Mohlo mi to napadnúť.“
„Nič, len som sa rozčúlil, pretože Yoochun mal hlúpe reči.“ Čupol si a začal zmetať sklo z podlahy.
„Čo ti povedal?“
Jaejoong mlčal.
„Vieš, že v poslednej dobe sme si nie tak blízky ako sme bývali,“ položil chodilo na Jaejoongove zápästie, „a ty so mnou nehovoríš o veciach ktoré ťa trápia.“ Jaejoong prestal zametať a Yunho sa zhlboka nadýchol keď od neho stále neprichádzala odpoveď.
„Sakra Jae!“ zvolal, „pusť to! Okamžite a pozri sa na mňa!“
Jaejoong okamžite zanechal všetku prácu tak a usadil sa zadkom na päty. Yunho zdvihol nohu a položil ju na jeho rameno. zatlačil ho dozadu k stene a prijal ho aby sa pozrel do jeho očí.
„Čo si myslíš o mne, Jae?“
„Že si naštvaný.“
„Zvedavosť mačku zabila, Jae.“
„Takže si nás počúval.“
„Do určitej miery. Medzi piesňami. Počul som viac, než som chcel a snažil som sa počuť čo najmenej.“
Yoochun sa zvrtol na päte a vrátil sa do kuchyne aj s pohárom vody v ktorom plávali kocky ľadu. Usadil sa za stôl a radšej sa začal sústrediť na Jijiho s hračkou pod labkami.
„Nepovedal som nič zlé.
„To, že sa všetkým úmyselne vyhýbaš, aj mne, nie je nič zlé?“
„Yunho v tomto momente, ak na mňa mieniš vytiahnuť svoju dominanciu, tak za seba neručím!“ odvrkol nevrlo.
„Neručíš za čo? Že mi klameš?! Podvádzaš ma?!“
„Čo si sakra...?!“ Jaejoong zhodil nohu zo svojho ramena.
„Seď!“ zvolal na neho Yunho keď sa pokúsil postaviť, „hovorím ti seď!“
„Všetko robím pre teba, pre tvoje dobro, aby si bol v bezpečí!“ zovrel svoje stehná, „prečo nechápeš?!“
„Milujem ťa, Jaejoong,“ odvetil Yunho pokojne, „nemusíš zo seba robiť nezraniteľného.“
„Som v poriadku.“
Yunho sa odmlčal. Dlho vstrebával svoju zlosť. Mal osvedčené metódy ktorými sa dokázal ventilovať, ale ako Jaejoong kedysi povedal, je ako tlakový hrniec. Naberá na grádoch až kým nevybuchne. Nevie ventilovať svoj hnev.
„Si blázon ak si myslíš, že si v poriadku.“
„Yunho ja—“
„Si blázon Jae, nechápem ťa, v tomto ťa nikdy nepochopím. Si živel, neviem či si myslíš, že som skurvená Korra aby som ťa spútal.“
„Príliš veľa animákov, Yunho,“ zdvihol zrak a pohliadol Yunhovi odovzdane do očí.
„Jae,“ rezignovane si pred neho drepol, „Jae, láska moja,“ pohladil ho po tvári, „milujem ťa. Nechcem aby si si ubližoval. Som tu pre teba. Vždy budem. Môžeš mi zavolať kedykoľvek budeš chcieť, ja pribehnem. Poslušne a verne, len za tebou. Ničíš sa. Mizneš mi pred očami.“  
Jaejoong sklonil hlavu. Nechcel plakať, v poslednej dobe ho z toho bolievala hlava. Zhryzol si do spodnej pery aby zadržal slzy. Pokrútil hlavou a nahlas vzlykol.
„Prepáč mi.“ Objal Yunha okolo krku a tvár zaboril do jeho ramena, „odpusť mi prosím.“
„Milujem ťa a vždy budem, pamätaj si to prosím,“ pevne zovrel Jaejoonga vo svojom náručí.
„Prepáč, že som nebojoval viac, že som nezvládal. Odpusť mi, že som ťa nechal za sebou. Nechcel som.“
Musíš byť osamelý. Si osamelý.
Trvalo mu celý rok kým sa dokázal zdôveriť. Dusil sa slovami ktoré sa tlačili do jeho hrdla a on ich ďalej zbabelo prehĺtal. Celé noci prebdel, premýšľal aké by to mohlo byť. Aké by bolo keby sa nevzdal, keby bol pod rovnakou strechou ako ostatní. Ale vzdal sa? Skutočne sa vzdal, alebo bol odvážny?
Yunho mlčal, nemal čo by povedal. Yoochun bol ten kto Jaejoonga očividne nalomil a on dokonal jeho prácu. Boli to výčitky ktoré si Jaejoong nechcel pripustiť k telu. Strach z odvrhnutia pretože hlboko vnútri tušil, že všetkých zradil a sklamal.
„Nesklamal si ma baby, mňa nie.“

         Changmin bol uprostred vnútorného boja ktorý zvádzal s prázdnou chladničkou. Junsu sedel na stoličke, hlavu mal porazene na opretú o stôl a rukami si objímal prázdny žalúdok. Hodiny vypĺňali ticho v kuchyni keď tu zrazu Changmin stratil trpezlivosť. Buchol dverami od chladničky a otočil sa na Junsua.
„Hyung, je mi to ľúto, ale musím zahájiť núdzový plán!“
„A to je čo?“ Junsu otočil na neho hlavu. Vyzeral ako malé dieťa ktoré sa váľa po stole.
„Kanibalizmus!“
„Ani sa ma nedotkni!“ napriamil sa okamžite, „Changmin-ah! Nikdy nie je tak zle, aby sme začali jesť svojich drahocenných priateľov!“
„Vezmem si len kúsok z tvojho zadku, nebude ti chýbať!“ Changmin sa oprel rukami o stôl, „priprav sa!“
Junsu sa už-už pripravoval na verbálny útok voči ľudožrútovi, keď obaja začuli kľúče v zámke. Junsu sa okamžite postavil. „Yunho-hyung?!“
Changmin sa vrútil pred Junsua aby sa vrhol na nákup ktorý Yunho sľúbil priniesť ako náhle pôjde naspäť od Jaejoonga. Na jeho prekvapenie to nebol Yunho kto držal papierovú tašku plnú jedla. Ostal stáť v predsieni, takže Junsu mu vrazil do chrbta.
„Sakra, Changmiiin!“
„Hyung,“ usmial sa Changmin, „vitaj doma.“
Jaejoong sa usmial ponad papierovú tašku s nákupom. Vtisol ho Changminovi do rúk aby si mohol vyzuť čižmy.
„Hyung!“ Junsu k nemu takmer priskočil.
„Su-ah! Môj Junsu!“
Yoochun ostal v pozadí aj s Yunhom. Obaja psychicky vyčerpaní sa opreli jeden o druhého.
„Prisahám bohu hyung, že od teraz budem o všetkom hovoriť len s tebou.“ Sľúbil Yoochun.
„Beriem na vedomie.“
„Junsu môj!“ Jaejoong zanechal čižmy za sebou a vrhol sa k nemu, „nevidel som ťa milión rokov!“
„Pred dvoma týždňami sme sa videli, hyung!“ zasmial sa a vrátil mu medvedie objatie.
„Starajú sa o teba dobre? Stará sa Changmin o teba dobre?“
„No, dobre, že ste tu, pred pár minútami sa ma snažil zjesť.“
„LOŽ!“ Changmin zvolal na svoju obranu.
„Maknae!“ Jaejoong na neho vrhol nevrlí pohľad.
„No čo?! Silnejší prežije! Pravidlo džungle.“
„Vráť sa sem s tým jedlom!“
„Ani nápad!“ Changmin ušiel do kuchyne.
„Čo keby ste—“ Yunho zakopol o Jaejoongove čižmy, „sakra Jae skoro si ma zabil!“ zvolal na neho.
„Zase na mňa jačíš?!“
„Nejačím na teba!“
„A čo si ty urobil u mňa doma? Vyzul si sa uprostred chodby, tenisky tri metre od seba!“
„Pretože niekto bol nadržaný a hodil sa mi okolo krku vo dverách!“
„Yunho, prisahám bohu, že ak neprestaneš na mňa jačať, nechám si narásť bradu a fúzy!“
„Čo to sakra je? Vaše hádky už nedávajú žiadny zmysel.“ Changmin sa vrátil späť aj s veľkým jablkom v ruke.
„Som nevedel, že rozum sa dá vysať aj cez penis.“ Zapojil sa Junsu.
Changmin sa nahlas rozosmial, čo si vyslúžilo, že mu zabehlo jablko. Yoochun odpratal Jaejoongove čižmy do poličky a potom aj Yunhove rozhodené tenisky. Naozaj, tí dvaja nemali v sebe kúsku hanbi. Hádali sa o to, kto je väčší mamľas.
„Kto mu dovolil používať slovo penis?!“ osopil sa Jaejoong.
„Ale hyung,“ ozval sa dotknuto Junsu, „naozaj nemusíš zo mňa robiť—“
„Rok tu nie som a z môjho Junsua je pohan!“
„Sám si pohan so svojimi vlasmi!“ vrátil mu Changmin.
„Zakázal som hovoriť o vlasoch!“ Yunho sa pretiahol okolo Changmina do kuchyne.
„To bolo ochlpenie, nie vlasy!“ zvolal za ním Jaejoong.
„Vlasy sú tiež ochlpenie keď si to tak vezmete,“ odvetil chytro Changmin. Oprel sa o stenu a odhryzol veľký kus z jablka. Junsu sa okamžite pohol z miesta a zamieril do kuchyne aby utíšil svoj žalúdok.
„Moje slovo je božie v tomto dome!“ Yunhov hlas ich všetkých utíšil.
Oh fuck,“ Jaejoong sa im otočil chrbtom. Ešte stále nebol celkom zrovnaný s predošlým výstupom Yunhovej dominancie.
„Čo máš s tou angličtinou, pohan?!“ Yunho vyšiel z kuchyne.
„Môžem s tebou hovoriť?!“ Jaejoong rýchlo vykročil k Yunhovej izbe.
„Ani nápad!“ Changmin vystrel pred seba ruku s jablkom. Prstom ukázal na Jaejoonga, „mali ste dosť času na sex! Žiadny sex! Počuješ ma hyung?!“
„Ty jedz!“ ťapol ho Yunho priam výchovne po hlave. „Yoochun postaraj sa o nich.“
„Rozkaz šéfe.“
V kuchyni panovalo ticho. Obaja čakali až Yoochn prehovorí prví. Vedel z akého dôvodu Yoochun podnikol výlet za Jaejoongom. Teraz bola vhodná chvíľa na to, aby im Yoochun zdelil to, čo pravdepodobne Yunho s Jaejoongom už vedeli.
„Myslím, že budeme musieť počkať na Jaejoonga, aby nám uvaril. Som z toho jeleň.“ Zatvoril chladničku.
„Hyung?“ Changmin odložil ohryzok bokom.
„Ja viem,“ povzdychol si.
„Takže nás už nebudeš napínať?“
„Rozhodol som sa—“ vyrušil ho nečakaný zvuk a tým boli kľúče v zámke. Nikto k ním prišiel a nemohol to byť nikto iný, než manažér.
„Kurva!“ Junsu sa prudko postavil od stola.
„Junsu, buď rád, že ťa nepočul Jaejoong,“ Yoochun sklamane pokrútil hlavou než si uvedomil, čo sa vlastne práve udialo.
„Zdržím ho!“ Changmin vzal ohryzok a zahodil ho po ceste do koša, „dovediem ho do kuchyne, vy potichu odveďte Jaejoonga.“
„Moment,“ Junsu ich oboch zastavil, „ako si sa rozhodol, Yoochun.“
„Jun—“
„Prosím.“ Junsu uprel na neho zúfalý pohľad. V posledných dňoch žili v neistote ktorá im nedávala späť. Junsu si bol istý, že ak by odišiel aj Yoochun, z ich skupiny by sa stala chodiaca mŕtvola. Naproste by sa rozpadla. Na márne kúsky, navždy.
„Ostanem,“ Yoochun priložil ruku na jeho rameno, „ostanem Junsu.“ Usmial sa. „Ostanem, pretože chcem, nie pretože musím.“
Changmin sa pokúsil skryť svoj úsmev, ale bezvýsledne. Len na  malý okamih všetci traja zabudli na Jaejoonga ktorý sa  mal čoskoro konfrontovať so svojim bývalým manažérom ktorý spravil z ich životov peklo.
„Čo tu robíš?!“ zvolal nasrdene  manažér.
„Ako vidíš hyung,“ odvetil Jaejoong pokojne, „stojím vedľa Yunha.“
„Nemáš povolené sem chodiť.“
„Niečo som si zabudol!“
„Tak si to vezmi a vypadni!“
„To bude trocha problém,“ zasmial sa Jaejoong, „neviem ako Yunha ponesiem, musí kráčať.“
Changmin prezradil svoju prítomnosť smiechom. Junsu bledý ako stena pribehol k Jaejoongovi a vzal ho za rameno akoby sa mu mal každú chvíľu rozplynúť pred očami.
„Ah,“ ozval sa Yoochun v pozadí. Oprel sa o stenu a ruky založil na hrudi, „myslím, že mám v rukáve triumfálnu kartu, hyung. Chceš ju poznať?“
„Čo to s vami je?!“ manažér sa naštvane otočil dookola aby videl tvár každého jedného z nich.
„Bude to naše malé tajomstvo hyung, nechceš predsa aby som odišiel kvôli tebe zo skupiny.“  Yoochun sa odtiahol od steny, „mám dosť problémov na to aby som odišiel a ty mi pridávaš ďalšie. Stresuješ moju astmu hyung. Potrebujem pokoj.“
Changmin sa otočil smerom do kuchyne, „moja výučba zla sa nakoniec hodila,“ zasmial sa. „Si skvelý študent hyung.“
„Dostanem diplom?“
„Červený!“ 

5 komentárov:

  1. jejooo, pekne som sa zasmiala :D Chun to na konci dal ako pán :D ešte tak vedieť o čom sa Yunjae bavili :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. myslím, že to je ten večný pocit viny ktorý Jaejoong cíti a tvári sa že je všetko v poriadku (hlavne on) čo nie je pravda a je to očividné, preto sa Yunho s ním takmer pohádal, pretože sa mu nezdôveruje.

      Odstrániť
  2. ah, svojim spôsobom ma to dojalo. ako si napísala, Yoochun Jaejoonga nalomil a Yunho zlomil. konečne tu mám JJ a jeho pravé city bez masky ktorú držal skoro celú poviedku WWA.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. dobieham zanedbane :D musim povedat ze bol dobry napad si toto precitat az po diamonde :D dostalo ma to spat na kona. ten koniec bol fantasticky :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Skvělý díl. A Yoochun si zaslouží metál. Jsem moc zvědavá, co bude dál. Moc se těšim a netrpělivě čekam na další skvělý díl...
    A taky si musim udělat čas, abych si mohla přečíst Diamond...

    OdpovedaťOdstrániť