sobota 1. augusta 2015

The pure

Fandom: DBSK (YunJae)
Žáner: Erotické, BDSM
Upozornenie: Sub/dom, bandage
Veková prístupnosť kapitoly: 18+
Stav: Dokončené
Počet slov: 4577
Čo vlastním: Príbeh, postavy patria tamto do J. Kórei
Čo som počúval: Ordo Rosarius Equilibrio - Imbecile, My Idiot Lover
Obsah: Collaring je veľmi dôležitý moment. 

Poznámka autora sa nachádza na konci poviedky. 
Hudba je tematická (odporúčam pustiť.)



     Jeseň začínala byť chladná a daždivá. Nebo pohlcovala hmla ktorá stúpala od rieky a nepríjemne sa plazila po chodníkoch a cestách. Pouličné osvetlenie sa rozplývalo v hustej hmle ranné slnko. Cesty v okolí rieky boli v túto neskorú nočnú hodinu takmer prázdne.
Jaejoong pristavil svoje auto pri krajnici a lakťom sa oprel o bočné okienko z ktorého pohliadol von. Prstami ruky ktorou sa opieral si prešiel po perách. Jeho tmavé oči sa vpili do nočnej hmly. Miloval jeseň, jej pestrosť, chlad a horúčavu ktorú vytlačila z kútika svojej duše ako poslednú poctu leta.
V tieto okamihy; keď bola cesta šedá a prázdna a na okno klopal nepríjemný a vlhký chlad, Jaejoong pociťoval bezodnú prázdnotu a samotu. Prevážal sa v aute celé hodiny aby sa nakoniec dostal za každým na to isté miesto – k rieke Han.
Jeho domov bol prázdny. Steny matné a krehké. Strácal sa vo svojej potrebe zaplniť vlastnú myseľ intenzívnymi pocitmi. Chcel byť potrebný, použitý a milovaný. Chcel aby sa s ním zaobchádzalo krehko a opatrne, chcel aby sa s ním zaobchádzalo drsne a odvážne. Jeho telo túžilo po horúcich dotykoch ktoré premenia hustú hmlu na teplý dážď.
Soul je chladný.
Zaklonil hlavu a takmer na sucho prehltol. Ak by vystúpil z auta a prebehol k rieke, zmočil si v nej nohy, ak by sa vrhol do vody ktorá by ho odniesla preč...
Zatvoril oči, len na malý okamih privrel viečka a ponoril sa do tichej noci keď náhle auto zaplnila melódia jeho mobilného telefónu.
Nie si sám.
Rukou siahol po svojom mobile ktorý ležal na sedadle vedľa neho. Len čo si prečítal meno na obrazovke, na perách sa mu objavil úsmev. Prijal hovor od svojho milenca a opäť zatvoril oči. Pomocou jeho hlasu sa ocitol v úplne inom svete. Aj keď si boli vzdialený cez oceán, stále si dokázal predstaviť jeho bezprostrednú prítomnosť. Nežný hlas ktorý sa vpíjal do jeho tela ako balzam.
Prestával sa snažiť brániť vlastným potrebám.
„Zmenil som tvoje meno v mobile,“ usmial sa Jaejoong, „zaujíma ťa to? Naozaj?“
Dlaňou si prešiel po stehne. Zniesol sa nižšie po sedačke a roztiahol od seba nohy. Túžil sa prepadnúť do mäkkých poťahov svojho auta, chcel sa schovať a vyčkávať kým sa Yunho k nemu nevráti.
„Som v aute,“ odvetil na otázku kde sa nachádza, „ale mne to nevadí... vôbec...“
Olizol si suché pery a zasmial sa na poznámke ktorú Yunho prehodil. Bol sám, vo svojej hotelovej izbe, v Las Vegas. Zvonku prichádzal hluk horúceho veľkomesta plného svetiel. Jaejoong mal pocit, že dokáže skrz mobil cítiť závan piesku a sladkého vína, Yunhove pery ktoré sa pritískali k mobilu keď rozprával.
„Potrebujem ťa cítiť,“ Jaejoong natiahol pred seba ruku, „mám pocit, že zhorím...“
Pred ním len hustá hmla. Protiklady miest v ktorých sa nachádzali robili s jeho mysľou nepríjemné obraty. Yunho sa nachádzal prakticky v meste hriechu, kde uzavrieť manželstvo trvalo menej než päť minút a stálo len pár dolárov. Mohol ho mať pre seba, úplne celého, vlastniť ho, za pár dolárov na celý život, ale Jaejoong mal niečo o mnoho lepšie, pevnejšie a trvalejšie než bolo manželstvo.
„Môžeš Yunho, ja viem, že môžeš, prosím...“ vzdychol túžobne.
„Yunho, prosím... nie je ta neskoro. Viem, že u vás je menej hodín, prosím...“
Potrebujem ťa, toto miesto je príliš studené.
„Prosím, nie... neodchádzaj. Prosím neodchádzaj...“ posledné slová šepol.
Na druhej strane linky nastalo ticho.
Jaejoong so zamračením pohliadol na obrazovku, kde stálo: My idiotic lover, trvanie hovoru 4:45. Odhodil mobil späť na sedadlo vedľa seba a naštartoval auto.

         Ráno bolo sychravé a pre Jaejoonga priam odporné. Hustý dážď klepal na sklá jeho okien. Snažil sa ho prebudiť do ďalšieho nepríjemného rána. Áno, miloval jeseň, ale nie keď jeho vnútro chladlo podobne ako pôda v ktorej pomaly vymieral všetok život. Taká bola jeseň, pomaly všetko zabíjala aby sa toho nakoniec zmocnila zima. Jaejoong bol tuhý, neobratný a studený. Nechcel sa hýbať, nechcel ani dýchať. Posteľ mu bola primalá a studená. Kúrenie mal zapnuté na plné a Jiji mu sedel pri nohách. Všetko bolo na svojom mieste, ale absolútne nesprávne. Akoby neznesiteľné teplo v jeho apartmáne roztopilo všetky plasty, zdeformovalo kovy. Jeho svet sa roztekal ako farby po plátne.
my idiotic lover bol stále preč aj so svojim kufríkom prvej pomoci.
Jiji nespokojne zoskočil z postele. V byte bolo na neho príliš horúco. Jeho pán sa ho očividne snažil uvariť. Vyskočil si na okennú parapetu a tam sa uložil. Sklo ho príjemne chladilo na teplom kožúšku a tak sa už aj prestal doprosovať o jedlo. Jeho pán bol absolútne k ničomu.
„Jiji prestaň!“ zahučal Jaejoong do vankúša, „prestaň!“ nadvihol sa a otočil hlavu na Jijiho. V tom okamihu sa pri vchodových dverách ozval zvonček.
„Však je len pol deviatej,“ nasrdene sa posadil na posteli a unavene si prehrabol vlasy. Možno odídu keď o sebe nedá vedieť.
Pri ďalšom zazvonení sa Jiji opäť rozmňaukal.
„Idem, dobre, fajn...“ odhodil zo seba vyhriatu perinu. Nemalo zmysel sa obliekať, keďže sa mienil vrátiť späť do postele, takže svoje nahé telo zakryl len županom ktorý pevne zaviazal.
Vypol bezpečnostný alarm a odomkol dvere.
„Trpezlivosť mi ruže priniesla,“ usmial sa Yunho, „dokonca som dostal viac než som očakával.“ Okomentoval Jaejoongov saténový župan.
„Oh, Yunho prišiel, čo teraz,“ oprel sa ležérne o dvere, „napochodoval mi sem o pol deviatej ráno a tvári sa zvodne...“
„Zatiaľ sa len tvárim,“ Yunho spravil krok vpred, „o chvíľu budem.“
Na zemi vedľa Yunha stála veľká cestovná taška a vedľa nej čierna papierová taštička s červeným emblémom.
„Niečo pre mňa máš?“ opýtal sa Jaejoong a poukázal na Yunhove ruky ktoré schovával za chrbtom.
„Mám a som ochotný ti to ukázať medzi dverami...“ odvetil záhadne.
Okamžite si takto upútal Jaejoongovu pozornosť. Jeho hladný pohľad a vlhké pery, do líc sa mu hrnula prirodzená červeň. Nie, jeho Jaejoong necítil hanbu, nikdy necítil hanbu. Jeho Jaejoong, sa pomaly vzrušoval.
„Teraz je to perfektné,“ Yunho pomaly vytiahol ruky spoza chrbta, „úplne...“ v dlani ľavej ruky zvieral červený, jutový povraz.
„Je to moja vstupenka k tebe domov?“
Jaejoong cúvol vo dverách späť do svojho apartmánu. S jutovým povrazom ktorý Yunho pomaly začal rozvíjať, mal k nemu Yunho vstup voľný v akúkoľvek hodinu.
Yunho spravil krok do bytu a kratší koniec povrazu si omotal okolo dlane. Spravil z neho dvojitú slučku a prevesil ju okolo Jaejoongového krku. Zabezpečil ju sanitárnym uhlom a dlaňou ho postrčil ku kreslu ktoré stálo v obývačke pod oknom. Yunho si vzal svoje veci z chodby a nohou zabuchol za sebou dvere.
„Som pri tebe,“ Yunho zanechal svoju cestovnú tašku pri dverách. V ruke držal len papierovú taštičku ktorú si odložil na stôl.
Jaejoong sedel v kresle. Nohu mal preloženú cez nohu, povraz stále okolo krku a nedočkavo sa díval na Yunha.
„Nemal som v pláne vziať jutu, viem, že ťa škriabe, pretože máš citlivú pokožku, ale keď sme spolu telefonovali povedal si niečo, čo ma rozčúlilo.“ Yunho sa usadil na stole pred kreslom.
„Čo to bolo?“ opýtal sa Jaejoong.
„Bol si v aute, uprostred ulice a chcel si po mne sex po telefóne? To je neprístojné a drzé.“
„Ospravedlňujem sa,“ sklonil submisívne hlavu.
„Na to je už trocha neskoro.“
„Takže, juta je môj trest?“ opýtal sa potichu.
„Juta je tvoj trest,“ Yunho sa postavil aby si mohol rozopnúť kabát. Najskôr si však stiahol z krku svoju bielu šálu. „Dívaj sa na mňa, Jaejoong. Na mňa sa dívaj.“
Jaejoong zdvihol hlavu. Yunho nad ním stál ako sudca. V tvári bol vážny a jeho postoj bol pevný a rozhodný. Žiadna emócia navyše. Sledoval jeho štíhle a dlhé prsty ako rozopínajú gombičky od čierneho kabátu. Každý pohyb ktorým ho hypnotizoval a dostával do kolien. Keby nesedel v kresle, už teraz by pred Yunhom oddane kľačal.
„Pôjdeš do spálne,“ odhodil svoj kabát na pohovku, „sadneš si na posteľ a poslušne budeš na mňa čakať.“ Yunho si vyhrnul vyššie rukávy od košele, čím dal Jaejoongovy jasné znamenie, na čo sa chystá.
„Nohy na zemi. Nevyzliekaj sa.“ siahol po povraze ktorý ležal okolo Jaejoongoveho krku, „toto si vezmem a teraz choď.“
„Môžem sa ešte niečo opýtať?“
„Áno?“ Yunho zmotal povraz do klbka.
„Mám... odniesť Jijiho?“

         Yunho si z kúpeľne priniesol tubu s krémom. Usadil sa v obývačke a vyložil nohy na stôl. Vytlačil si krém do dlaní a začal ho roztierať po povrchu červeného, jutového lana. Mal pri sebe celkom tri kusy po osem metrov. Stále si nebol istý akým spôsobom Jaejoonga zviaže, pretože využíval posledné minúty pred prípravou naozaj intenzívne. Každá póza si vyžadovala inú dĺžku. Yunhova dlaň našla koniec povrazu. Jaejoong túžil po dotykoch, takže mu zabráni sa dotýkať. Dokonca jeho ruky dá tak ďaleko od neho, až mu bude ľúto každého slova ktoré povedal v aute. Ponúkať sa mu na ulici...
Postavil sa z gauču a vzal pripravený povraz. Aby nekĺzal po povrchu kože, musel ho nechať chvíľu odstáť aby sa krém vpil do konope z ktorej bol povraz utkaný. Vstúpil do spálne a odložil povraz na stolík.
„Pravidlá sú jasné Jaejoong,“ založil ruky v bok, „svoje heslá poznáš. Ostávame pri klasickej trojke, žiadne hra s ľudskými tekutinami, žiadna breathplay, žiadny fisting. Čo sa týka trestov, žiadne možné trvalé poškodzovanie pokožky ako kniveplay a spanking s pádlom. Súhlasíš?“
„A žiadny vosk,“ prikývol.
„V poriadku a...“ Yunho sa otočil na Jijiho ktorý prebehol okolo neho, „žiadny vosk?“ spravil takmer otočku okolo svojej osi.
„Žiadny vosk.“
„Si si úplne istý?“
„Som si úplne istý Yunho.“
„Dobre,“ prikývol. Nemohol poprieť, že mal v taške zlaté sviečky.
Yunho zatvoril dvere od spálne a uvoľnil si gombíky na veste ktorá obopínala jeho telo. Čupol si pred Jaejoonga  položil mu dlane na kolená. Medzi prstami zovrel saténovú látku županu.
„Som rád, že si uvedomuješ svoju chybu, ale keďže ťa poznám viac než polovicu svojho života, viem, že si ťažko poučiteľný, že si môj krásny rebel. Nikdy ma neprestane baviť ťa vychovávať. Dívať sa ako sa snažíš vzpierať a utiecť a pri tom túžiš ostať a stúliť sa mi v náručí.“ Zdvihol ruku a priložil ju na Jaejoongovu tvár.
„Je to pravda. Vždy je to pravda,“ pousmial sa keď sa Jaejoong pritúlil k jeho dlani.
„Nemôžem ťa nechať pár dní o samote, aby si nebol povoľný,“ náhle sa od Jaejoonga postavil a odstúpil od neho.
„Čo mám s tebou robiť, keď sa všade vyzliekaš, olizuješ sa a núkaš svoje telo ako kurva.“
Jaejoong opäť sklonil hlavu a pohliadol si na bosé chodidlá. Jeho provokatívna stránka sa nedala odstrániť a Yunho to vedel. To, čo predvádzal na pódiu, bola šou pre fanúšikov. To o čom spieval, boli jeho číre pocity, a súkromie? To si nechával pre Yunha.
Jemne si zahryzol do pery a zovrel palce na nohách. Začínal byť nervózny, hlavne preto, že sa Yunho rozhodol používať urážky a vulgarizmy ako trest.
„Čo keby ťa niekto v tom aute videl? Ako máš roztiahnuté nohy a penis v ruke? Ako sa uspokojuješ? Čo keby ťa niekto odfotil, alebo natočil? Bol si toto všetko ochotný riskovať len preto, že si nadržaný? Oh môj... môj milý a krásny Jaejoong, v našom malom a nebezpečnom svete nesmieme myslieť vtákom a to nikdy.“
„Ospravedlňujem sa,“ zvesil pokorne hlavu.
„Irituje ma to, ako sa núkaš ostatným.“
„Nenúkam sa ostatným!“ zdvihol vzdorovito hlavu.
„Čo je to za tón?“ Yunho založil ruky na hrudi.
„Jednoducho sa nikomu nenúkam!“ zvolal zúfalo.
„Jaejoong, čo je toto za tón?!“
„Ospravedlňujem sa.“
„Naozaj si za tých päť dní, čo som bol preč takto zdivočel?“
„Chýbal si mi,“ opäť sklonil oddane hlavu, „veľmi si mi chýbal.“
„To je dobre,“ usmial sa Yunho, „ty mne tiež, veľmi.“ Pohladil ho vo vlasoch.
„Žiadne značky na viditeľných miestach,“ dodal Jaejoong a pomaly od seba začal odťahovať nohy.
„Žiadne... značky...“ zopakoval Yunho myšlienkami niekde úplne inde. Sledoval satén ktorý kĺzal po Jaejoongových kolenách a potom stehnách až padol na posteľ.
Yunho sa bez ostychu díval na pyšne stojaci penis. Lenivo sa opieral o Jaejoongove brucho. V záplave modrého saténu vyzeralo jeho bledé telo ako diamant. Jaejoong bol oholený, hladký a jeho vôňa sa niesla až k Yunhovi.
„Len pred tebou, rozťahujem nohy,“ Jaejoong zaklonil hlavu a olizol si pery, „len pre teba.“
Žiadny vosk.
Yunho sa pohol rýchlo a prudko. Potiahol za opasok od županu a strhol ho dole. Odhodil ho za hlavu a svojimi rukami okamžite zablúdil pod satén na útly pás. Zatisol Jaejoonga na posteľ a pery pritisol na jeho brucho. Jazykom si spravil cestičku až nad penis. Zaryl nechty to jeho hladkých stehien a lícom sa otrel o vlhký penis. Jaejoong pod ním zadržal na krátky okamih dych. Okamžite svoje telo s hlbokým výdychom uvoľnil.
Keby som mohol tak ťa pohltím.
Olizol penis po celej dĺžke až k žaluďu ktorý obkrúžil špičkou jazyka. Trest predchádzala odmena. Takto sa veci predsa nemohli vyvinúť, takto ho Jaejoong predsa nemohol ovládať. Musel byť silnejší a odolnejší než jeho večne vzdorovitý milenec.
Mmm...“ unikol Yunhovi krátky ston. Odtiahol sa od Jaejoong a pevne mu zovrel zospodu stehná. Nadvihol sa a zatlačil jeho stená k bruchu. Prevrátil celé telo na bok a okamžite zakryl Jaejoongov zadok látkou županu. Napriahol sa a udrel ho po ňom rukou.
„Yunho,“ šepol potichu a zaboril tvár do matracu.
„Ja viem, že si silný a odolný Jaejoong, ale nie si dostatočne chytrý, ty môj...“ znova ho ťapol po zadku a znova. „Bože ako ma vieš občas naštvať.“
Jaejoong sa mierne nadvihol a otočil na Yunha hlavu. Nič nehovoril, len ho sledoval spoza ofiny svojim hladným pohľadom. Hneď ako pohol nohou, látka z jeho zadku a stehna skĺzla opäť dole. Yunho sa oprel jednou rukou pri jeho páse a druhú ruku priložil na odhalené stehno.
„Trest, nemá byť pôžitok, stáva sa z teba masochista, Jaejoongie?“ olizol mu odhalenú stranu zadku.
„Pre teba budem čímkoľvek len chceš,“ v jeho tóne sa značila potlačovaná túžba a hlavne oddanosť.
„To som rád,“ Yunho sa posadil na okraj postele a nežne ho ťapol po nahom zadku. S každou ranou ktorá nasledovala narastala aj sila ktorú používal. Koža začínala byť červená a horúca. Jaejoong sa pod ním netrpezlivo chvel.
„Zhlboka sa nadýchni!“ prikázal mu Yunho keď ho prudko vzal za boky a prevrátil na brucho. Zhrnul župan z jeho chrbtu a prstom prešiel po chrbtici až k ryhe zadku. „Vydýchni...“
Jaejoong len kútikom oka zahliadol ako sa Yunho rozohnal a silne ho udrel po zadku. Bolestivo zastonal do vankúša a prudko sa nadýchol skrz nos.
„Musím to robiť za každým, keď sa dlhšie nevidíme? Znova si ťa skrotiť? Ako divoké zviera?“ postavil sa z postele a rozopol si vestu. Prevesil ju cez o pierku stoličky.
„Ja už budem dobrý, naozaj,“ šepol Jaejoong.
Yunho však mlčal. Rozopol si košeľu a cez ruky si ju vyzliekol na ruby. Pohodil ju k svojej veste a otočil sa na Jaejoonga.
„Toto počúvam stále, za každým, keď ťa trestám,“ povolil pracku na opasku.
Jaejoong sa na okamih zdesil, že chce Yunho použiť namiesto svojej dlane opasok. Okamžite sa chcel zvolať červená, ale našťastie záchranné slovíčko nebolo nutné. Jeho telo sa opäť uvoľnilo a hlava mu klesla na vankúš.
„kľakni si a ruky a za chrbát.“ Povolil si gombík a zips na nohaviciach a siahol po lane ktoré ležalo na stolíku.
Jaejoong sa zaprel rukami o matrac a poslušne si kľakol. Nechal z ramien spadnúť na posteľ svoj župan. Ruky založil za chrbát a pevne zovrel v dlani pravé zápästie. Zadkom dosadol na päty a napriamil sa. Yunho sledoval tieto perfektne nacvičené pohyby s určitým obdivom a zamilovaním. Telo jeho milenca bolo proporčne dokonalé. Červený povraz sa na bledej pokožke vynímal a zároveň splýval s do purpurova zafarbeným zadkom a karmínovými lícami.
„Som k tebe evidentne stále príliš dobrý,“ usadil sa na miesto za Jaejoongom, „dlane k sebe a hore. To je ono, môj poslušný chlapec...“
Yunho spravil na konci lana slučku. Krém sa do neho stihol vtiahnuť. Sľuboval Jaejoongovy jutový trest, ale namiesto toho lano zjemnil krémom. Uvedomoval si svoju slabosť voči vlastnému milencovi, ktorého mal trestať za opovážlivosť, ktorého chcel a potreboval trestať. Niečo v jeho vnútri sa zakaždým vzbúrilo keď mal na Jaejoongovej dokonalej pokožke zanechávať rany. Až po celom procese, až bolo dokonané, dokázal obdivovať svoje vlastné dielo. Bol ako plátno ktoré sa bál poškvrniť, ale výsledok bol vždy úžasný.
„Uvoľni ruky,“ odložil povraz na stehná a presunul sa na bok. Zovrel oboma rukami Jaejoongove ramená a zatlačil ich dozadu aby z nich odstránil napätie. Zatlačil lopatky k sebe a presunul sa cez ramená k lakťom. Jaejoong bol ukážkovo flexibilný, a práve preto ho Yunho dokázal dostať do takmer každej polohy. Učil sa dlho a trpezlivo. Spočiatku nastávali rôzne problémy kedy na neho bolestivo Jaejoong kričal a akonáhle mal príležitosť tak svojmu vlastnému dominantovi strelil facku. Jaejoong bol na hrane: nevedel si uvedomiť vlastnú pozíciu. Chcel byť ovládaný a zároveň ovládať. Najčastejšie však vyhrávala jeho prvá stránka. Boli však momenty kedy sa Yunho musel dostať do závratných výšok aby sa dokázal na Jaejoonga dívať zhora. Ich začiatky bývali katastrofálne hlavne preto, že Yunho si nemohol dovoliť nájsť si učiteľa a krajčírske panny neboli príliš dobré modelky.
Mesiace trpezlivosti priniesli ovocie a Jaejoong namiesto bolesti začínal zažívať pôžitok. Jeho pevné a svalnaté telo bolo dokonale uvoľnené a flexibilné. Po každej scéne, keď ho Yunho odviazal sa cítil ako novorodeniatko. Nevládal zdvihnúť ruky ani nohy a tak sa bezvládne stúlil do Yunhovej náruče a nechal sa hladiť. V ten moment býval Yunho jeho stredobodom vesmíru.
Yunho sa zaprel hruďou o pravé rameno. Pretiahol povraz cez slučku a pomocou tela sťahoval Jaejoongove ramená k sebe. Obmotal jutou ramená dvakrát. Minúty ubiehali a Yunhova práca bola takmer programovaná. Vedel presne kde zatiahnuť, kde má spraviť uzol a ako postupovať. Jaejoong nevidel ani kúsok z tohto postupu. Jeho dôvera bola však stopercentná.
„Začnem ti zväzovať ruky. Zdvihni ich hore, pomaly. Budem ťahať, ak to bude už príliš bolieť, zakričíš. Nechcem aby si sa premáhal.“
Pozícia reverse prayer bola náročná na svaly a po určitom čase začínala byť bolestivá v oblasti ramenných kĺbov a zápästí.
„Neviažem to príliš nízko?“ opýtal sa keď zatiahol uzol nad lakťami.
„Yunho, vieš čo robíš, prečo sa ma vždy musíš pýtať?“
„To bol takmer otrávený tón?“ Yunho sa mu nahol k uchu, „keď sa ťa niečo pýtam Jaejoong, slušne mi odpovieš, pretože nechceš aby sa tvoj dominantný milenec prestal zaujímať o tvoje bezpečie a bezohľadne čakal kým začneš kričať...“
„Yunho,“ odvetil pokorne, „ja som...“
„Ty si sľúbil, že budeš poslušný. Kde som sa to ocitol?“ vrátil sa späť k svojej práci.
Jaejoong zaklonil hlavu a zatvoril oči. Jeho ramená boli v tesnom pnutí a jutový povraz sa zarezával do jeho jemnej pokožky. Vedel, že ho Yunho zjemnil a toto gesto v ňom zanechalo nepríjemný pocit. Akoby sa jeho milenec bál, že je príliš krehký a on príliš silný. Doteraz si myslel, že sú si rovní.
„Vieš, že takto vyzeráš dokonale?“ Yunho sa k nemu nahol zozadu, „bezvládne a odovzdane.“
„Som len tvoj.“
„Ja viem,“ vzal medzi zuby jeho ušný lalôčik, „a keď ťa pretiahnem, budem si úplne istý...“
„Prosím...“
„O čo prosíš?“
„Urob so mnou čokoľvek chceš...“
„Ani nie si v pozícii, kedy si môžeš rozkazovať...“ rukou zašiel do jeho hnedých vlasov. Chvíľu sa v nich prehrabával než ho prudko za ne potiahol dozadu. „Jae...“ voľnou rukou zablúdil k hrudi a vyhľadal bradavku.
„Pretiahnem ťa, prinútim ťa kričať, plakať, nadávať, prosiť, spravím ťa... a ty budeš znova prosiť, stále budeš prosiť, aby som ti odpustil.“
Jaejoong cítil ako sa jeho telo pomaly klesá dopredu. Bol odzbrojený a opäť plne odovzdaný. Neodvážil sa vo svojej pozícii povedať ani jedno krivé slovo. To on bol ten kto bol zviazaný, kto dovolil Yunhovi aby ho zviazal. On bol ten kto bo na kolenách, a pri tom mal nad Yunhom stále obrovskú moc.
Nechal svoje telo  klesnú tvárou na vankúš. Otočil hlavu na bok aby mohol dýchať. Uložil sa do pohodlnejšej polohy a zatvoril oči. Jeho telo bolo vydané napospas. Zviazaný kľačal a svoj zadok vystavoval Yunhovi.
„Skončíš v slzách, to ti sľubujem,“
Yunhove sľuby boli stopercentné. Jaejoong neočakával nič menšie než svoju tvár zaliatu so svojich teplých slzách. Každý z tých dotykoch po ktorých túžil v aute boli na tomto mieste skutočnosťou. Diaľka ktorá ich rozdeľovala zmizla. Yunhove telo bolo jeho mantrou. Dokázal by sa k nemu modliť a prosiť ho. horúce, nežné, svalnaté a dokonalé. Ruky sa ho dotýkali so zvláštnou drsnosťou ktorá na jeho koži zanechávala intenzívne zimomriavky. Cítil ako kvapky potu tečú pomedzi jeho stiahnuté lopatky a snažia sa dostať cez hradby z juty až na zadok.
Jaejoongove telo sa ocitlo v neuveriteľnej horúčave. Spomedzi jeho pier unikal vzdych za vzdychom hlboké nádychy a bolestivé stony ktoré mu tlačili do očí slzy.
Yunhov jazyk sa striedal s prstami, šepkal aký dokonalý Jaejoong je, aký je hladký a hebký, dokonale tvarovaný a stvorený na to aby ho mohol každý deň niekoľko krát pretiahnuť. Yunho bol jeho vlastníkom, jeho kráľom a bohom. Neočakával od neho nič a predsa dostával úplne všetko.
Ramená začínali povoľovať a bolesť sa rozšírila po pleciach do prsných svalov a krku. Potreboval nutne zmeniť polohu.
„Horúca,“ zastonal Jaejoong, „horúca...“
Yunho zaregistroval dohodnuté heslo a opatrne pomohol dostať sa Jaejoongovi na kolená. Privinul si ho k svojej hrudi a pobozkal ho na krk. Čakal kým sa tlak jeho milenca vyrovná. Letmo skontroloval či povraz drží tak ako má a prstami zbehol po zadku cez ryhu k otvoru.
„Je príjemný?“ Yunho poukázal na studený gél na svojich prstoch ktorými Jaejoonga dráždil.
„Veľmi,“ vzdychol.
„Na kolená a nehýb sa!“
Robilo mu mierne problém aby sa udržal na zoslabnutých nohách. Celé jeho telo zalial studený pot, pretože teplota tela náhle klesla. Nestihol sa ani poriadne nadýchnuť a Yunho bol späť za ním. Rukou si ho pridržal za útly pás a druhou smeroval penis do vnútra jeho tela. Hlava mu klesla dozadu na Yunhove rameno. Prevrátil oči vzad a nahlas zastonal.
„...až budeš pretekať,“ vnímal len útržky Yunhových viet, „...až dokonca...“
Bolo mu úplne jedno ako dlho, a koľko krát, jediné na čom mu záležalo bolo, aby z neho Yunho dostal poslednú kvapku potu, poslednú kvapku slzy, každý jeden zo škály pocitov, od rozkoše po bolesť. Chcel cíti vrchol života.

         Odväzovanie nepatrilo medzi Jaejoongove obľúbené aktivity. Bolela ho koža aj chĺpky, boleli ho kosti, svaly, bolelo ho úplne všetko. Poloha v ktorej sa ocitol bola naproste inkriminujúca. Prepadol na Yunhovu hruď okamžite ako oslobodil jeho ruky. Sila zotrvačnosti chcela aby nedokázal svoje telo ovládať. Ruky sa mu samostatne hýbali do hora a on sa nevládal ani smiať. Yunhove bozky na krku boli žieravé oceľové cechy. Jeho pokožka obsahovala snáď každý jeden z hormónov.
„Pomôžem ti,“ Yunho nežne zovrel obe zápästia a pomaly smeroval ober ruky na správnu stranu – dopredu.
Jaejoong bolestivo zastonal a otočil tvár k Yunhovmu krku. Prudko vydýchol a nechal si ruky položiť do svojho nahého lona. Ramená ho príšerne pálili.
„Mám ťa, neboj sa. Som pri tebe.“ Preplietol si s ním prsty na rukách a nežne ich spoločne začal hojdať.
„Milujem ťa,“ šepol do Jaejoongových vlasov, „si pre mňa dokonalý, tak krásny a chytrý...“
Jaejoong načúval nežnému hlasu a krásnym slovám svojho milenca. V jeho bezpečnej a teplej náruči sa nechával kolísať k spánku. Než zaspal po jeho tvári stiekli posledné slzy.
Yunho splnil všetko čo sľúbil, do poslednej slzy.

         Jiji sa namosúrene motal okolo nich už niekoľko dlhých minút. Dožadoval sa ďalšieho a ďalšieho žrádla. Yunho do misky vyspal konzervu len pred dvadsiatimi minútami a nenažraná mačka sa rozhodla sabotovať ich chvíle neúprosným mňaukaním.
„Žiarli na teba,“ zhodnotil Jaejoong. Bol rozvalený na posteli a kŕmil sa zmrzlinou ktorú mu Yunho priniesol veľmi ochotne.
„Žiarlivosť je veľmi nepekná vlastnosť aj pre zvieratá Jiji!“ Yunho sa postavil z postele a zamieril opäť do kuchyne. „A čo je toto Jiji? Máš poloplnú misku.“ Ukázal prstom do misky. Jiji sledoval jeho prst a potom misku a znova pohliadol hore na Yunha.
„Si horší než tvoj pán a ostaň tu, tiež si ho chcem užiť.“ Sklonil sa pod stôl a vzal klbko. Hodil ho do vzduchu, ale s Jijim to ani nehlo. „Dobre... daj mi hodinu, prosím, hodinu!“ zopäl k sebe v prosbe ruky.
„Yunho! Ty môj optimista ktorý vidí veci poloplné, môžeš sa prestať dohadovať s mojim pekelným kocúrom a prinesieš mi čaj?!“
„Vydiera ma pohľadom!“ zvolal Yunho naspäť.
„Jung! Si u mňa už dve hodiny a nedostal som od teba ani jeden bozk!“
„Pre boha!“ zhrozene priskočil ku kanvici a napustil do nej vodu. Zo skrinky ťarbavo vytiahol čiernu šálku a nasypal do nej čaj.
So šťastným koncom, bez zranení a rozbitého kuchynského riadu sa Yunho dopracoval až do postele. Zabuchol za sebou dvere aby Jiji k ním nemohol a s úsmevom podal svojmu milencovi šálku.
„Chcel som ti natrieť zadok,“ odvetil Yunho, „prečo mi nedovolíš?“
„Pretože ma baví vidieť ťa, ako sa fučíš ako päť ročný chlapec, je to kúzelné. Z môjho veľkého dominantného chlapa sa dokáže stať malý chlapec behom pár minút. Ten spínač je neuveriteľný.“
„To nie je fér,“ ofučal sa znova a vzal zo stolíku krém s aloe vera, „ty budeš mať červený a boľavý zadok ráno, nie ja. Plný modrín bude ak ti ho nenatriem.“
„Aspoň budem mať na teba spomienku, až znova odídeš.“
Yunho rezignovane odložil škatuľku s krémom späť na stolík a ľahol si vedľa Jaejoonga. Počkal kým dopije čaj a vzal mu prázdnu šálku z rúk. Odložil ju na bok a pritiahol si ho k sebe.
„Niečo pre teba mám, niečo o mnoho lepšie než modriny,“ zaklonil Jaejoongovi hlavu dozadu, „dívaj sa na mňa a nezatváraj oči.“ Sklonil sa po bozk.
„Príliš krátky,“ šepol keď sa Yunho od neho odtiahol.
„Niečo ti chcem dať,“ natiahol ruku k papierovej taštičke.
„Vedel som, že je v tom niečo pre mňa,“ usmial sa Jaejoong a prel si hlavu o jeho hruď.
„Musíš sa posadiť pekne.“
„Bolí ma zadok.“
„Ahá! Ale ja som ti ho chcel opatriť!“
„Dobre, dobre...“ zašomral rezignovane a opatrne sa posadil na mäkkej matraci.
Yunho mlčal. Venoval mu len svoj pohľad a úsmev. Netušil čo sa mu honilo v hlave a bol si celkom istý, že netuší čo v tej taštičke je. Musel to byť pre Yunha dôležitý dar, keď sa naň tak dlho psychicky pripravoval.
„Jaejoong,“ sklonil hlavu, „sme spolu už dvanásť rokov. Stalo sa medzi nami toho mnoho. Veci  ktoré ľutujem a ktoré by som rád zmenil, ale už nemôžem. Veci, ktoré by som rád prežil znova, ktoré by som úplne vymazal z našich životov. Je to dlhých dvanásť rokov za ktoré sme prežili všetky možné nástrahy života. Sme silní a zocelení, jeden druhého dokážeme podržať, jeden k druhému sme úprimní...“
„Nemáš v tom prsteň, že nie?“ prerušil Yunha vydesene.
„Nie, a bol by som rád, keby si mi neskákal do reči, inak ti na zadku pribudnú nové modriny.“
Jaejoong sa usadil do submisívnej polohy. Dosadol zadkom na päty a ruky položil voľne na stehná.
„Snažíme sa a náš submisívne dominantný vzťah je naozaj... unikátne sfarbený,“ usmial sa, „ale je jedna vec, na ktorú som nikdy nesiahol a nikdy som o nej nehovoril. Je to pre nás veľký krok. Špeciálny.“ Siahol rukou do papierovej tašky. Chvíľu váhal než z nej vytiahol obojok z modrého zamatu lemovaný čiernou kožou. Bol široký s vybíjanými dierkami a kovovou prackou.
„Rád by som dal každému vedieť, že patríš len mne, si môj a nikoho iného, ale obaja vieme, že v našom prípade je to nemožné. Chcem ale, aby si bral moje vyznanie rovnako vážne, akoby som ho priznával verejne, pred ľuďmi. Prijmeš ho odo mňa?“  
„Po dvanástich rokoch?“ vychrlil zo seba Jaejoong, „pre boha, áno! Áno!“ vystrel k nemu obe ruky, pretože sa nemohol svoje boľavé telo prinútiť k inému pohybu.
„Takže,“ na Yunhovej tvári sa objavil široký úsmev, „...ti ja teraz... dávam...“ nevydržal to dlhšie a so smiechom sa vrhol do Jaejoongovej náruče.
Daj mi čokoľvek chceš, dokáž mi, že chceš aby som patril len a len tebe, že chceš patriť len a len mne. Dokáž, že si zaslúžiť byť moja alfa a ja ti dokážem, že si zaslúžim byť tvoja omega. 

___________________________________
Pozn. autora: Collaring je v BDSM kultúre veľmi významná udalosť. Líši sa od obyčajného prijatia obojka. Ak by som to zhrnula doslova tak obojok môže byť súčasťou roleplay, hry, alebo len doplnku kedy obaja partneri sú si vedomí toho, že tento obojok medzi nimi netvorí žiadne puto. Následne je tu prijatie obojka submisivným/masochistickým partnerom, ktorý takto prijíma kontrolu svojho partnera - takto medzi nimi vzniká pevné puto (delí sa ešte na viac skupín ako napríklad ochranný obojok.) v tejto forme si väčšinou dominantný partner cvičí a buduje hlbokú dôveru so svojim partnerom. Čo sa týka collaringu, to je proces, ceremónia ktorá sa väčšinou robí medzi ostatnými v subkultúre aby všetci videli, komu dotyčný človek patrí, je to niečo ako zásnuby, ale má to hlbší podtext, prakticky to znamená, akoby sa vzali. Čiže collaring je verejná ceremónia. Keďže ale Yunho a Jaejoong sú osoby slávne, nemôžu si collaring dovoliť, či len nosiť trojnú monádu (keby som to videla na nich ja osobne, tak by som ani na okamih nepomyslela, že nevedia čo to znamená.) 
Toľko k vysvetleniu. 

3 komentáre:

  1. Dostala som sa k tomu a nebyť tvojho vysvetlenia na konci, tak tomu naozaj vôbec nepochopím :D Musím sa ale priznať, že celý tento BDSM svet je pre mňa veľkou záhadou. Tie potreby ktoré človek má... je to zvláštne! Ale toto sa mi páčilo! Budem očakávať viac takýchto príbehov!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. si ma neuveriteľne prekvapila :) musím uznať, že sa to čítalo príjemne a plynulo, nemusela som sa nikde háčiť, možno až pri tej predstave "fistingu" ani nechcem vedieť... :D tak či tak, bdsm yunjae? mmm... tak to áno, nevedela som si to veľmi predstaviť, ale už viem!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. toto musi byt nejake nebo! toto bolo uzasne naproste uzasne! mozem sa poslintat a az potom sa zamysliet? :3

    OdpovedaťOdstrániť