pondelok 27. októbra 2014

Wild Wild Angels XXII. (Je to blázon, ale môj blázon!)

Fandom: DBSK
Žáner: Psychologické, dráma, romantika
Upozornenie: Slash, sex, vulgarizmy, násilie, (možné OOC)
Veková prístupnosť kapitoly 18+
Stav: Nedokončené
Počet slov: 4738
Čo vlastním: Jaejoongov stratený zmysel pre módu
Čo som počúval: Kelly family - She's crazy
Obsah: Je pravda, že oči sú bránou človeka do jeho duše. Výzor nám prezrádza, ako sa človek o seba stará. Šaty robia človeka... všetky tieto teórie sú v prípade Jaejoonga zbytočnou špekuláciou. Chlap s tvárou anjela, v sebe skrýva diabla. Postavil sa proti celému svetu, aby získal muža za ktorým stojí celý svet. Podarí sa Jaejoongovi získať Yunha a opustiť s ním SM entertainment, alebo ostane stáť osamelý na ceste ktorú si zvolil?

Vyše mesiaca, no čo sa dá robiť! Snažím sa! Prajem príjemné čítanie!


♣♣

Yunho sedel na záhradnej lavičke. Ruky mal voľno položené v lone a s úsmevom sledoval Jaejoonga ktorý bol obkľúčený svojimi neterami a synovcami. V dome rodiny Kim začal tráviť viac času než u vlastnej rodiny. Jeho úteky zo spoločného bytu dong bang shin ki boli penalizované. Z účtu mu zmizla už veľká časť peňazí len preto, že neplnil podmienky zmluvy. Penále za porušovanie zmluvných podmienok boli čoraz vyššie a čím menší stav konta Yunho mal, tým lepšie sa začal cítiť. Až mu vezmú všetky peniaze, neostane nič čo by mu mohli vziať. Neostane nič čo by im bol ochotný dať.
Nechoval sa fér voči ostatným. Bol sebecký a zahľadený do Jaejoonga. Bol zamilovaný a to bolo jeho najväčšou slabosťou. Vedel, že jedného dňa bude musieť splniť svoju časť nepísanej dohody s Jaejoongom aj keď ho o to neprosil. Obaja museli niečo obetovať pre blaho toho dobrého.
Vybral si jedného jediného človeka. Uprednostnil ho pred možnosťou skutočnej rodiny ktorú mohol mať. Vlastné deti a manželku ktorá by ho bezhlavo milovala. Jeho najväčšou slabosťou bola láska. Ak miloval, miloval celým srdcom, oddane a bez strachu. Možno bol naivný. Príliš nevinný a príliš sebecký v láske ktorá bola jeho prvou. S Jaejoongom sa naučil prekonávať najťažšie prekážky. Naučil sa ho nenávidieť, odháňať a zraňovať, ale nikdy ho nedokázal nenávidieť tak ako ho miloval. 
„Dokázal by si Jaejoonga vymeniť?“ prisadol si k nemu Changmin, „ak by prišla žena, rovnako krásna ako on, s podobných charakterom, dokázal by si ho vymeniť za ňu?“
„Hovorí sa,“ začal Yunho, „že každý z nás má vo svete svojho dvojníka. Obávam sa, že Jaejoong by ma dokázal vymeniť za moju lepšiu kópiu.“
Ticho ktoré medzi nimi nastalo zaplnil šum letného vetra v korunách stromov a smiech detí ktoré sa snažili polapiť loptu. Yunho mal pocit, že sa snažia hrať futbal, ale ani jedno z tých malých detí, nebolo tak nešikovné ako Jaejoong. Bol na zemi skôr než dokázal kopnúť do lopty. So smiechom nariekal, že prišiel o chrbát o pár sekúnd už bol znova na nohách.
Toto je láska, hyung?“ opýtal sa Changmin náhle. Na tvári mal vážny výraz a očami sledoval Jaejoonga ktorý sa nedokázal vymotať s loptou spomedzi detí.
„Viem, čoho všetkého je schopný,“ pokračoval, „viem, že za jeho láskavou tvárou sa ukrýva človek ktorého nechce aby sme spoznali. Opýtal si sa niekedy sám seba, hyung, či miluješ toho správneho Jaejoonga?“
„Každý máme svoj obranný mechanizmus, aj ty Changmin. Niekedy sme príliš krutí sami k sebe aby sme nezranili osobu ktorú milujeme. Ja osobne som pred Jaejoongom odhalený, úplne nahý. Nemám vôbec nič čím by som sa ubránil. Je ako veľká nárazová vlna ktorá ťa pohltí. Buď sa utopíš alebo vyplávaš, ale nemôžeš ju zastaviť.“
„Takže to je láska,“ skonštatoval Changmin.
„Tak nejako... ak sa zamiluješ... prečo ti to mám opäť opakovať? Osoba do ktorej sa zamiluješ bude ako tá najväčšia prívalová vlna. Zvezieš sa s ňou, inak sa utopíš.“
„Nie je to trocha drastické?“ Changmin otočil na neho hlavu, „znie to akoby si sa musel do toho nútiť. Nechať sa viesť osobou do ktorej sa bezhlavo zamiluješ? Čo ak máš iný názor? Obaja chcete rozdielne veci?“
Yunho sa usmial. Oči mal stále na Jaejoongovi ktorý odmietal hrať, pretože sa vraj začínal cítiť starý a vyhrážal sa aby o tom nehovorili svojej starej mame. V súkromí dokázal Jaejoong spraviť tie najirelevantnejšie veci na svete. Ak ho fanúšikovia milovali za jeho nepredvídateľnú povahu, tak  si len zmočili vody v hlbokom jazere ktorým Jaejoong bol.
„Kompromisy, Changmin. Pretože ty si musíš uvedomiť, že tá vlna si prišla špeciálne pre teba a len tak sa ťa nevzdá.“ S úsmevom sa postavil a pribehol na trávnik k deťom.
„Ahjussi Jaejoong sa už nechce hrať s vami?“ Vzal z trávniku loptu.
Jaejoong sa rozvalil na trávniku a ruky založil za hlavu. S úsmevom sledoval modrú oblohu ktorá sa nad ním rozpínala. Boli dni ako tento, kedy sa dokázal odpútať od reality. Nechápal prečo ľudia nazývali realitu realitou len vtedy, keď sa im prihodilo niečo negatívne. Odpierali si vidieť život v krajšom svetle? Alebo boli natoľko zmätení, že každý ich pozitívny zážitok musel byť snom?
„Mohol by si prestať snívať?“ Yunho si k nemu drepol a položil mu loptu na hruď, „Joongie...“
„Yunho, akoby si zhodnotil svoj doterajší život? Žil si šťastne, alebo nešťastne?“
Yunho sa usadil do tvári a ruky si oprel o kolená. Zamračil sa pred slnkom ktoré mu svietilo do očí a pohliadol na Changmina okolo ktorého sa začali zbiehať deti. Vždy keď sa pri Changminovi objavilo dieťa zmäkol. Nevedel čo má spraviť, ako sa chovať, ale jeho tvár bola plná lásky.
„Myslím, že z Changmina bude úžasný otec,“ odvetil Yunho, „ten typ ktorý nevie čo robí a preto ho jeho deti milujú. Nepredvídateľný otec ktorý urobí čokoľvek aby svoje deti rozveselil...“
Jaejoong chvíľu sledoval chrbát svojho milenca. Jeho otázka ostala nezodpovedaná. Možno sa snažil Yunho viesť ich debatu v hádankách – tak ako vždy. Neprekvapovalo ho, že sa v posledných dňoch choval divne. Pomaly prichádzal víkend a ich návšteva Yunhovej matky bola už takmer za dverami.
„Ja viem, že chceš byť otcom Yunho. Viem, že chceš mať ako prvú malú dcérku, chceš aby bola otcovým dievčatkom, rozmaznávať ju a v puberte od nej odháňať chlapcov žeravým kutáčom...“ Jaejoong sa posadil, „vieš, že by som pre teba spravil čokoľvek... teda okrem kombiné v tom v žiadnom prípade nevyzerám dobre...“ pritiahol sa k Yunhovi a hlavu si položil na jeho rameno. „Urobím čokoľvek čo bude v mojich silách, aby som dieru vyplnil aspoň čiastočne. Nedovolím aby si ľutoval čo len jeden deň strávený so mnou...“
Obaja mlčali a vychutnávali si tichý komfort toho druhého. O nedlho bol Changmin odvedený do kuchyne aby deťom pripravil citronádu. Ak by v živote mal Changmin napríklad šesť detí, bol by u neho každý deň a každý deň by sa s jeho deťmi hral. Bol by najlepším falošným strýkom na svete.
Baby?“ ozval sa po dlhej odmlke Yunho, „to s tým kombiné myslíš vážne?“
„Prečo?“ zamumlal mu do trička.
„Chcel by som ťa v nejakom chcel vidieť. Nejaké biele a priesvitné...“
„Máš jediné šťastie Jung, že sa mi nechce pátrať po tvojich bradavkách.“

         Prvé takzvané osobné kolaudovanie bytu patrilo len Yunhovi. Pozval si ho ako špeciálneho hosťa ktorého privítal hneď pri dverách. Chcel mu vziať kabát, lenže Yunho žiadny nemal, takže obaja predstierali, že mu Jaejoong zvesil kabát a povesil ho na veľmi pekné drevené závesné vešiačiky. Yunho ich pochválil a hneď ako sa vyzul a uložil svoje topánky na otvorenú poličku, pochválil aj tú. Nasledoval Jaejoonga s úsmevom do útrob jeho nového apartmánu. Strešný apartmán s nádherným výhľadom bol presne to, po čom Yunho túžil aby bol jeho prvý byt. Veľký apartmán s výhľadom na mesto a oblohu. Veľké okná a hlavne obrovská obývačka. Kuchyňu Yunho najskôr ignoroval a rútil sa do izby ktorú pokladal za spálňu. Jaejoong sa šikovne za ním natiahol a rukou ho chytil za golier od bielej košele. Pritiahol si ho k sebe a nasmeroval ich oboch do kuchyne. Yunho samozrejme nič menšie od Jaejoongovej kuchyne neočakával. Priestranná, z časti drevená a hlavne moderná. Keď mu Jaejoong ponúkol teplé a varené jedlo, Yunho pokrútil hlavou, priložil si ruku na brucho a povedal, že jedol pred odchodom z domu. Vzal Jaejoonga za ruku a opäť vykročil do spálne.
„Yunho, toto nie je žiadna kolaudácia...“
„Vyskúšame, či tvoj apartmán drží pokope, či všetko vydrží...“ usmial sa Yunho a rozhliadol sa po spálni. Priestranná posteľ a saténové obliečky. Zarazil sa na okamih keď na sa na tmavých obliečkach niečo pohlo. „Myslím, že teraz nie som v poriadku, odkúpil si to aj s mačkou alebo to bol dar od minulého nájomníka?“
„To je Jijji, môj kocúr...“ usmial sa Jaejoong a podišiel k posteli. Sadol si na kraj a vzal malého kocúrika na ruky, „nie je dokonalý?“ zaboril nos do jeho sivej a hebkej srsti.
Yunho sa zmohol len na zaskočené uh. Vlastniť zviera musela byť veľká zodpovednosť pre niekoho kto väčšinou ani nebude doma. To si ho bude Jaejoong odkladať? Raz ho dá prvej potom druhej a tretej sestre?
„No,“ Yunho založil rezignovane ruky na hrudi, „a odkiaľ ho máš?“
„Dostal som ho vlastne,“ riekol do Jijjiho huňatej srsti, „otravoval som Heechula s tým, že chcem niečo voňavé a huňaté domov a on mi priniesol kocúra.“
„He-heechul? Náš Heechul? Tamten Heechul?!“ zvolal Yunho naštvane, „prečo sa vôbec Heechul tak o teba zaujíma? Všimol som si to už naposledy keď celý splašený za tebou bežal... a to nehovorím o bozku...“
Jaejoong uložil kocúra na svoje stehná a pohladil ho medzi ušami. Zamračil sa na Yunha a pokrútil pohoršene hlavou. „Vidíš to, Jijji? Vravel som ti, že to takto dopadne.“
„Prestaň sa baviť so svojim kocúrom o mne, keď stojím pred tebou.“
„Yunho, čo ťa vlastne tak štve? Je to kocúr od Heechula, to je toho... tak mi kúp kocúra aj ty, budem mať dvoch a podriapu sa mi tu.“ Odložil sivú guľku na kraj postele a postavil sa.
„Prečo musí byť na tvojej posteli? Nemá vlastný pelech?“
„Samozrejme, že má,“ usmial sa Jaejoong, „ale vidíš, že chce byť u mňa...“
„Jaejoong!“ venoval mu výstražný pohľad.
„Ty tiež berieš všetko smrteľne vážne, Jung.“ Vzal Jijjiho z postele a prešiel okolo Yunha do obývačky.
Tak prehnaná reakcia kvôli kocúrovi. Vede, že je to kvôli Heechulovi a vedel aj to, že Yunho opäť preháňal. Akoby sa mal ráno prebudiť a zistil by, že jeho novým susedom sa stal Heechul. Možno by reagoval rovnako keby Yunho dostal kocúra, ale rozhodne by si to nevyvršoval na nebohom zvierati ktoré ani nevie poriadne kde sa nachádza.
Žiarlivý Yunho. Obaja boli nebezpečne žiarliví; obaja svojim vlastným, šialeným spôsobom. Zatiaľ čo Yunho bol agresívny keď žiarlil, jeho žiarlivosť mala niekoľko stupňov a hlavne, on bol príšerne urážlivý. Dokázal sa zdvihnúť behom sekundy a zanechať Yunha osamote s osobou ktorá sa okolo neho motala. Choval sa irelevantne tak ako vždy. Mlčky sledoval Yunha a osobu ktorá ho privádzala do šialenstva. Nepovedal ani pol slova, urazil sa, odišiel alebo ho ignoroval.
„Môžeme ísť krstiť?“ ucítil na svojom páse dve ruky. Takmer sa zahnal keď sa Yunho k nemu prikradol ako zlodej.
„Toto mi nerob, som v novom byte... ak chceš aby mal budúci nájomník v zmluve aj ducha...“
„Vôbec... chcem to tu len všetko pokrstiť,“ vyhrnul Jaejoongovi dlhý sveter cez chrbát, „s tebou...“
Pritisol svoje pery na bledý chrbát. Každému jednému stavcu venoval vlhký bozk kým sa neocitol na kolenách. Obe dlane priložil na zadok a chvíľu ho len stláčal. Čakal akúkoľvek reakciu od svojho milenca, ten však mlčal.
„Neschudol si náhodou?“ opýtal sa Yunho.
„Vedel som to! Celý čas som vedel, že sa opýtaš niečo podobné!“ zahromžil Jaejoong. Vykročil dopredu a Yunho ktorý sa prstami zachytil okraju jeho džinov sa zamotal a spadol na zem. Ostal ležať na bruchu, tvárou v bielom, huňatom koberci.
Jaejoong sa s povzdychom vrátil. Bosým chodidlom ho štuchol do zadku. „Fox Jung, šup, rýchlo sa postav...“ chodidlom mu začal masírovať zadok, „myslím, že si pribral. Máš väčší zadok ako Junsu.“ Poťapkal ho chodidlom.
Zdalo sa, že Yunho protestuje, blicuje a trucuje. Všetko v jednom. „Dobre, ráno sa na to miesto Jijji vyčúral, myslím, že rovno tam kde máš tvár...“
Yunho sa okamžite nadvihol a prevalil sa na chrbát. Pohliadol do zníženého stropu nad sebou – na bodové svetlá, a potom otočil pohľad na Jaejoonga nad sebou. Usmieval sa akoby práve vyhral cenu za najlepší vtip týždňa.
„Chceš sa milovať na koberci, fox Jung?“
Yunho už chcel odpovedať keď si na jeho chrbát vydriapal cestičku Jijji. Pazúrikmi sa zachytil jeho košele a vyškrabal sa hore na jeho hruď kde sa usadil. Olizol si labku a krátko mňaukol. Obaja sa na seba dívali pár sekúnd kým Yunhov výraz v tvári znežnel. Pohladil kocúra za ušami.
„Vedel som, že nakoniec spolu budete vychádzať,“ Jaejoong si čupol, „pripomína mi Junsu.“ Zasmial sa.
„Pozri na tie jeho oči veľké, tvári sa tak nevinne a pri tom je to počúrané bábo,“ skonštatoval Yunho.
Jaejoong sa rozosmial nad predstavou Junsu ktorého volajú – počúrané bábo. Chudák delfín by nadobro od nich odišiel. Odsťahoval by sa niekam kde by mohol postaviť oltár pre kokosové palmy a starať sa o všetky mačky sveta. Ich cat lady bol citlivý človek. Jediný od koho dokázal zniesť podobné narážky boli oni.
„Jajeoongie?“ Yunho si dráždivo olizol pery a posadil sa aj s kocúrom, „myslím, že už máme dieťa spoločne... určite je naše?“
„Oh fox Jung, vyzerá snáď môj kocúr ako líška? Samozrejme, že ho nemám s tebou.“
Yunho položil Jijjiho na svoje stehná a priložil si zronene ruku na srdce. Pokrútil hlavou a pohliadol do stropu, „sľubujem, že sa o neho budem starať ako o vlastné, ale prosím... tomuto neverníkovi... podaj by mu do rána obeleli všetky vlasy na hlave aj ochlpenie na tele... aj keď stále pochybujem, že nejaké má...“
„No teda! Fox Jung! Myslel som, že dám svoje dieťa do tvojej opatery, ale po tomto sa s Jijjim rozlúč!“ vzal si kocúra na ruky a postavil sa.
Baby Joongie, vieš čo Jijji znamená?“ zasmial sa Yunho, „vieš to?“
„Je to len Jijji, neznamená to nič!“ urazene odišiel do kuchyne.
Yunhov smiech sa rozoznel po celom byte. Nezmohol sa na nič iné než na hysterický smiech ktorý zaplnil tichý priestor medzi múrmi.
Nový apartmán, nový domov, nové domáce zviera a zrejme aj nahrávacia zmluva – to všetko bolo nové v Jaejoongovom živote. Lene on bol tou akousi kotvou a bodom ktorý sa samovoľne hýbal kdekoľvek sa Jaejoong pohol. Šli spolu, strácali staré veci a získavali nové. Ale nikdy nikto mu nemohol vziať ani dať Jajeoonga. Neexitoval žiadny starý ani nový Jaejoong. Bol to len tento hlupáčik jeho ktorý mal viac rozumu než oni všetci dokopy.
Si si istý, že miluješ správneho Jaejoonga?
Vošiel do kuchyne. Jijji sedel pri svojich miskách a kŕmil sa kúskami mäsa ktoré mu Jaejoong vysypal z taštičky do misky. Odhodil plastové vrecko do veľkého vreca na separovaný obsah a zahliadol na Yunha ktorý sa opatrne k nemu približoval.
„Chcel by som ti to povedať Jaejoongie, aby ťa niekto neprekvapil až budeš hovoriť o našom... Jijjim...“ usmial sa Yunho, „len pre tvoje dobro miláčik,“ objal ho okolo pásu.
„Dobre, počúvam...“ Jaejoong sa oprel bokom o linku a sledoval svojho kocúrika.
„Penis,“ odvetil Yunho.
„Vieš čo, Jung, ak mieniš byť debil, tak môžeš rovno odísť...“
„Nie, zlato... jijji ako hovorové slovo v čínštine znamená penis.“
Nastalo ticho. Tak mučivé ticho až Yunho mal pocit, že mu Jaejoong zmrzol v náruči. Nechcel aby sa Jaejoong cítil trápne ak stretne osobu ktorá vie po čínsky a prekvapí ho náhlym odhalením skutočnosti.
„Bože,“ Jaejoong vykĺzol z jeho náruče a čupol si, „ja som nazval svojho kocúra penisom.“
Yunhovi sa hlbokým nádychom upokojil aby potlačil smiech, „nemohol si to vedieť baby...“ pohladil ho po chrbte.
„Kurva čo to je? Jijji? Ako niekto môže používať slovo jijji ako penis? To povedia: oh zlato strč svojho jijjiho do mojej vagíny... čo je to kurva za sračky?“
Yunho sa rozosmial tak náhle a nahlas až Jijjiho trhlo. Odskočil od svojej misky s vodou a nakoniec urazene odišiel. Nikto nebude rušiť mačku v čase jedla ani hlasný troll ktorý obťažuje jeho hlúpeho pána.
„Myslím,“ zasmial sa Yunho ktorý sa medzi tým usadil na zem k Jaejoongovi, „že mi vyhladlo zlato...“ otrel si slzy z očí.
„Ja chcem umrieť od hanby,“ odvetil Jaejoong bezducho.
„Podľa mňa, je Jijji pekný jijji,“ vzal Jaejoonga okolo ramien.
Chvíľu to trvalo než na neho Jaejoong pomaly otočil hlavu. Zdalo sa, že pochopil aj ostatné výrazy ktoré vyplývali zo slova jijji. Nedôverčivo hľadel Yunhovi do jeho orieškových očí než z ničoho nič ako keď hrom prvý krát udrie do okien, Jaejoong ho buchol do ramena a začal ho otĺkať rukami.
„To nie je vtipné fox Jung! Prestaň volať Jijjiho, že je kokot...“
„Ja som, nie som... baby!“ natiahol zronene Yunho so smiechom a zvalil Jaejoonga pod seba, „tak mu zmeň meno zlato...“
„Ani nápad! Jijji sa mi páči a bude sa volať Jijji a ty sa na tom ešte raz zasmeješ, tak prídeš o svojho jijji-ho!“ naposledy buchol Yunha do hrude a posadil sa na dlážke.
Yunhovi okamžite opadol z tváre úsmev. Previnilo sa naklonil k Jaejoongovi a oboma rukami ho vzal okolo ramena. Nemohol na neho skúsiť ani svoje psie oči, pretože sa Jaejoong sústredene díval do steny pred sebou. Využil však svoj nevinný tón hlasu.
„A baby kto ti urobí dobre ak prídem o svojho jijji-ho?“ opýtal sa smutne.
„Iný jijji!“ odvrkol.
„Žiadny iný jijji nie je hodný tvojej kong.“
Opäť ako v spomalenom filme – Jaejoong otočil hlavu na Yunha. Stretol sa so smutným pohľadom strateného šteniatka a okamžite z neho vypadla otázka; „čo je kong zase?“
Diera? Otvor? Dierka...?“ odvetil maznavo.
Jaejoong úplne stratený vo svete Jung Yunha, rezignovane oprel svoje čelo o Yunhove a zúfalo zaplakal, „čo mi to robíš Yunho? Juuung!“ vzal ho za ramená a začal s ním triasť.
Medzitým si Yunhove ruky našli svoju cestičku okolo Jaejoongovho pásu. Rovnako útly ako keď ho objal pred týždňom. Rovnako príjemný a komfortný ako celé tie roky ktoré ho poznal.
„Ty môj blázonko,“ objal ho Yunho silnejšie, „len môj...
Miluješ pravého Jaejoonga?

         Jaejoong nastavil budík na ôsmu ráno. Bol síce víkend, ale ani jeden z nich ešte nebol celkom obrnený na návštevu ktorá ich čakala behom obeda. Možno by bolo lepšie keby sa len zobudili – dokonca zaspali. V zhone by si obliekli veci toho druhého a utekali by do auta. Pred domom Yunhových rodičov by ani nevedeli svoje mená a až by sa Yunhova matka opýtala čo chcú, obaja by povedali: jesť.
„Potrebujem kávu,“ zamrmlal Yunho do vankúša. Ruku  natiahol na bok a položil ju na Jaejoongove brucho. Zatiaľ čo Yunho spal na bruchu, Jaejoong spal na chrbte odkopaný od periny na samom kraji postele kde ho cez noc vytlačil Yunho.
„Ja potrebujem slipy...“ odvrkol Jaejoong zrolovaný na samotnom kraji.
„Včera si mal určite boxerky...“ odvetil Yunho, „takže... niekde na zemi budú...“
„Nebudem nosiť spodnú bielizeň zo včera, nie som barbar...“ odvrkol a pokúsil sa otočiť tvárou k Yunhovi bez toho aby spadol.
„Ak si oblečieš slipy, ľudia to spoznajú,“ zašomral Yunho so zatvorenými očami, „podľa tvojho rozkroku...“
„Ty si myslíš, že budem ukazovať svoj rozkrok ľuďom? Vojdem do auta a vystúpim u vás.“ Zachytil sa rukou Yunhovho ramena a pritiahol sa k nemu. „Sakra Jung posuň sa. Mám posteľ ako dva letiská a ty ma dokážeš aj tak vytlačiť na kraj...“
Yunho nereagoval. Ďalej odfukoval do vankúšu so zatvorenými očami. Bol pripravený na vankúšovú komunikáciu ktorá nezahŕňala pohyb a očný kontakt – ale to bolo asi tak všetko. Preto sa Jaejoong rozhodol ho odtisnúť. Keby preliezol cez Yunha na druhú stranu postele, nemal by žiadnu perinu a len studené miesto na posteli.
„Tak... hýb sa, Jung!“ zatlačil mu na rameno a na bok, „koľko to vážiš prosím ťa?“
„Dva a pol...“ odpovedal takmer nepočuteľne.
„Ja ti dám dva a pol! Jedine tak dva a pol tony, ty dinosaurus!“ Jaejoong z neho strhol perinu a ťapol ho po nahom zadku. „Posuň sa, inak nedostaneš kávu.“
Nedobrovoľne – s ublíženým mrčaním, Yunho sa nakoniec pretočil bokom na chrbát. Nohou si pritiahol perinu k sebe a zakryl sa po pás. Náhle otvoril jedno oko a pohliadol na Jaejoonga ktorý sa k nemu prisunul. Keď sa ich pohľady stretli, Yunho odkryl svoje lono. Hlavou kývol smerom k svojmu penisu akoby ho Jaejoongovi ponúkal.
„Čo chceš Jung?“ opýtal sa chladne, „prísť o jijjiho?“
„Nemajú sa jijji-ovia hladiť? Pekne škrabkať, hladiť a opatrovať?“
„Jijji!“ zvolal Jaejoong vydesene.
„Správne, jijji...“ Yunho sa posadil, keď jeho milenec vystrelil z postele. Vzal si zo zeme tepláky a rýchlo si ich natiahol cez nohy.
„Myslel som môjho jijjiho...“ uložil sa späť do postele.
Hneď ako Jaejoong nakŕmil svojho kocúra a odstránil kaluž na dlážke v kuchyni, začal sa venovať príprave kávy pre Yunha. Jeho drahocenný kocúr sa naučil robiť hromádky na piesku, len kaluže sa mu priečili, tie mal radšej na dlážke alebo na koberci.
Vložil filter do úplne nového kávovaru a do nádobky nalial vodu. na vrch vložil čistý filter a zapol ohrev vody. Myšlienkami bol úplne inde. Automaticky po zahriati vody nasypal dovnútra pár lyžičiek kávy a stlačil voľbu na digitálnej obrazovke. Pod výtok postavil hrnček a sledoval ako sa začal plniť po okraj horúcou kávou. Celý jeho život by mohol byť takto zdanlivo jednoduchý. S povzdychom vypol prístroj a do šálky nasypal dve lyžičky cukru. Miešal ju tak dlho až kým sa na vrchu nevytvorila jemná pena.
„Hlavne neprepadávaj do depresie, Jaejoong,“ napil sa kávy z Yunhovho hrnčeka a vošiel do spálne.
„Stále sa váľaš? Nesiem ti kávu.“ Odložil hrnček na stolík a usadil sa na kraji postele.
„Postaral si sa o Jijjiho?“
„Chýba ti? Pokojne ti ho položím na hlavu,“ rukou vošiel Yunhovi do hnedých vlasov a chvíľu sa ními hrabal kým ho nežne za ne nepotiahol, „bež sa osprchovať, vypi si kávu a pomaly vyrazíme.“
Yunho sa pomaly posadil na posteli. Za chrbát si uložil vankúše aby sa mohol pohodlne oprieť a vzal si zo stolíka kávu. Rukou si prehrabol vlasy ktoré mu trčali do všetkých strán. Pohliadol do tmavej tekutiny v bielom hrnčeku a ohrnul nos.
„Je z automatu, že áno?“
„Máš lenivého milenca,“ Jaejoong mykol plecom.
„Mal som rád tvoju kávu. Vždy bola taká silná, zabijak jeden. Srdce mi po nej búšilo ako zvon.“
„Preto si býval taký hyperaktívny a divný,“ usmial sa, „keby som to vedel, tak ti nerobím kávu. Nemohol si spávať.“
„Teraz si kávu robím sám a chutí ako patok.“ Zhodnotil svoje kulinárske schopnosti Yunho.
„Prečo nepovieš Changminovi?“
„Pretože Changmin sa môže smiechom poskladať do kocky keď ma sleduje ako si robím kávu alebo jedlo,“ usrkol z kávy, „tak som neschopný a čo!“ zamrmlal do hrnčeku.
„To vieš, že nie si,“ vošiel mu rukou do vlasov, ktoré mu zhrnul z čela, „si veľmi šikovný.“
„Toto potrebujem počúvať každé ráno keď sa prebudím...“ natiahol ruku k stolíku aby odložil kávu. Hneď na to vzal Jaejoonga za ruku a stiahol si ho k sebe na posteľ.
„Možno, dakedy...“ otrel sa o Yunhove pery svojimi, „sa budeš prebúdzať každé ráno vedľa mňa...“
„To možno sa mi páči,“ usmial sa Yunho než spojil ich pery v bozk.
Jaejoong do tohto dňa netušil, že na príprave kávy sa dá niečo skaziť. Jedine tak ak človek kúpi nekvalitnú kávu. Možno Yunho bol delikátny prípad ktorému by sa pokazila aj voda v mrazničke. Bol to jeho Yunho, ktorý bol v ostatných veciach dokonalý. Ak by exceloval ešte aj vo varení, bol by už príliš dokonalý na rolu človeka ako takého.
„Yunho, padaj do sprchy...“ priložil mu ruku na čelo, „rýchlo!“ Odtisol jeho hlavu od svojho krku.
„Snažil som sa byť romantický.“
„Dávno už nie sme vo fáze romantiky Yun,“ skrátil si jeho meno, „sme spolu už príliš dlho aby sme boli stále romantickí.“
„Tak poď so mnou do sprchy, ušetríme vodu!“ buchol pästičkami po matraci.
„To je reč!“ usmial sa Jaejoong a okamžite sa postavil z postele. Otvoril dvere od kúpeľne a rozsvietil. „Dones uteráky, sú u mňa v skrini!“ zvolal naspäť do spálne.
„Vraj; ušetríme vodu, kam sme sa to dostali?“ Yunho pokrútil hlavou. Skôr než sa postavil sa zamotal do prikrývky a skoro spadol na zem. Pár sekúnd cedil len čisté nadávky. Zdvihol prikrývku a hodil ju späť na posteľ. Odtiahol skladacie dvere od skrine na bok a prehliadol si jej veľké vnútro. Skriňa bola väčšia než si myslel, pretože sa v nej nachádzali dva rady vešiakov. Yunho odtiahol dvere späť na stranu a odsunul na bok druhú stranu. Z poličky vytiahol dva uteráky a zatlačil dvere od skrine späť. Jeho tvár sa objavila vo veľkom zrkadle ktoré bolo zabudované vo dverách skrine. Chvíľu si prehliadal svoju tvár a hmatal po nej prstami.
„Joongie? Ako si to myslel s tou spodnou bielizňou, že dva dni po sebe ju nosiť je divné? A čo teraz ja?“ vošiel za svojim milencom do kúpeľne, „musím si obliecť tú čo som mal včera...“
Jaejoong so zubnou kefkou v ústach si prešiel pohľadom nahé telo Yunha. Chvíľu ho skúmal a rukou si vodorovne šúchal vrchný chrup. Mimovoľne si spomenul na výraz yunkonda v poviedkach od fanúšikov a stočil zrak od Yunhoveho penisu skôr než by ho Yunho označil za úchyla alebo by to vzal ako provokáciu.
„Nabudúce si prines nejaké veci so sebou...“ vypľul penu do umývadla.
Yunho odložil oba uteráky na pult v ktorom bolo zabudované umývadlo. Vystrel ruky nad hlavu a pretiahol svoje unavené telo. Musel uznať, že sa dávno nevyspal tak dobre ako u Jaejoonga. Jeho matrac bol príjemný na chrbát. Saténové povlečenie ho chladilo v horúcu noc a hlavne Jaejoong bol s ním – ako talizman ktorý udržuje zdravú myseľ.
V sprche sa Jaejoong neovládol a prepukol v smiech. Do jeho mysle vyrazilo slovo yunkonda tak náhle, že nevydržal tlak vlastnej mysle. Ľahko sa nechal presvedčiť aby sa podelil o svoj vtipný zážitok. Jaejoong sa rozhodol, že sa veľmi rád podelí s Yunhom o yunkondu. Potreboval mu vrátiť úder za Jijjiho.
„To je fakt blbý vtip!“ Yunho sa mu otočil chrbtom aby nemohol vidieť jeho penis.
„To nebol môj nápad, to naši fanúšikovia, YunYun,“ zasmial sa krátko Jaejoong a napenenou hubkou začal Yunhovi omývať chrbát.
„Nie je tak veľký,“ odvrkol a pohliadol dole na svoj penis.
„Mám priniesť pravítko, alebo tak?“
„Pravítko?!“ zhrozil sa Yunho, „ty chceš merať môj penis pravítkom?!“ otočil hlavu dozadu na vysmiateho Jaejoonga, „ty máš doma pravítko?“
„Môžem skúsiť susedov,“ ponúkol Jaejoong, „určite poskytnú nejaké pravítko aby sme zmerali tvoj úd...
„Ja nemám úd!“ obrnil sa Yunho, „je to... je to penis. Proste penis.“
Jijji,“ odvetil Jaejoong, „tvoj jijji je yunkonda.“
„Blbé vtipy toto, naozaj!“ Yunho sa opäť celý otočil a nechal si umyť chrbát. Na tvári sa mu objavil malý úsmev. Nezáležalo už vôbec na čom sa Jaejoong smeje, pokiaľ sa smial.

         Na príjazdovej ceste ktorá viedla do domu stáli už pol hodinu. Yunho sa nedokázal koncentrovať aj keď sa ho Jaejoong snažil presvedčiť, že ak to pre niekoho bude ťažké bude to pre neho. Nehodlal Yunha pustiť samotného. Ak sa mal brániť pred jeho matkou, musel to konečne spraviť sám. Tak ako to mal spraviť už dávno. Zdalo sa nakoniec, že Yunho prichádza do vlastného domu len ako morálna podpora.
„Jae,“ nadýchol sa Yunho zhlboka, „chcem aby si vedel, že si pre mňa obrovská morálna podpora od... od kedy sa poznáme.“
„Yunho, nebuď nervózny,“ nahol sa k nemu, „všetko bude v poriadku. Je to tvoja rodina, tvoja matka. Mala dosť času na to, aby si uvedomila koho stratila.“
V aute nastalo nepríjemné ticho. Yunho sa díval celý čas na bránu, zatiaľ čo Jaejoong si prehliadal jeho kamennú tvár.
...koho stratila.
„Si jej syn, nech ti ublížila akokoľvek, stále ťa miluje. Sú to matky ktoré sú tými najšialenejšími a najnevyspytateľnejšími stvoreniami na svete.“ Odopol Yunhovi pás.
Yunho mlčky vystúpil z auta. Ako matka si myslela, že robí správnu vec, ako jej syn sa jej snažil naznačiť, že z jeho pohľadu rozhodne správnu vec nerobí. Nebol už malý chlapec a neprežíval žiadne svoje pubertálne fázy. Nemal viac čo stratiť. Bol pripravený odovzdať svojej matke všetko čo by od neho žiadala. Posledný cent na svojom účte, posledný kúsok svojho oblečenia. Dal by jej všetko okrem Jaejoonga. Vzdával sa postupne všetkých svojich hmotných statkov. Nezáležalo na nich, pretože tak dokazoval všetkým, že jeho si nekúpia. Ani jeho matka si nedokáže kúpiť späť svojho syna za plané sľuby.
Už len dúfal, že jeho otec predal matke odkaz, pretože ak sa sem ťahali celú cestu len preto, že jeho matka sa odmietala s nimi vidieť, nemali už spolu viac o čom hovoriť.
Brána sa náhle otvorila a z pozemku vyšla biela Honda s Yunhovou matkou za volantom. Zdalo sa, že nestihla odísť skôr než obaja prišli. Yunho sledoval auto ako sa k ním približovalo. Meter za metrom niečo malé v jeho vnútri upadalo. Do očí sa mu tisli slzy z hĺbok ktoré nepoznal. Na samom konci stálo už len sklamanie. Cítil sa odstrčene; akoby mu dala facku pred šírim svetom. Malému chlapcovi ktorý jej chcel spraviť radosť. Za clonou sĺz už ani nevidel dovnútra auta ktoré prechádzalo okolo neho.
Si si istý, že miluješ pravého Jaejoonga?
Auto prudko zabrzdilo a na kapote bielej Hondy sa ocitli Jaejoongove ruky. Postavil sa autu do cesty tak náhle a prudko, že zanechal za sebou stopy v štrko-piesku. Venoval Yunhovej matke mrazivý pohľad.
„Zbláznil si sa?!“ vystúpila náhle z auta, „mohla som ťa prejsť!“
„Už sa skoro stalo,“ odvetil Jaejoong narážajúc na incident na parkovisku.
„Je to blázon!“ zvolala pri čom pohliadla na svojho syna.
„Je to blázon,“ Yunho si otrel slzy z tváre, „ale môj blázon.“ Usmial sa.
Nezabudni, že tá vlna si vybrala z nejakého dôvodu teba. Len a len teba.

4 komentáre:

  1. Jaejoong je opravdu jako vlna, taková menší tsunami. Dobře smetla Yunha, protože ten je pro Jaejoonga schopný obětovat vše...opravdu vše.
    Ale zase Jaejoong stojí při Yunhovi. Snaží se dát do pořádku vztah Yunha a jeho matky. Tak snad se mu to povede.
    Miluju jejich vztah, je pokaždé jiný. Je veselý, smutný nebo dramatcký, hravý a nebo naopak, hodně daryvý a vášnivý. Je od každého kousek. Oni jsou vlastně můj nej pár.
    Těšim se na další díl.
    PS: Kelly Family jsem neslyšela hodně dlouho...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. konecne som prisla na to co robi tvoje pisanie specialne. tvoje postavy. dokazes ich vykreslit s emociami a to sa malo komu podari. to suzitie ta prirodzenost medzi yunhom a jaejoong... ako sa doplnaju... cokolvek napises to budem citat. toto je uzasne.

    Ann

    OdpovedaťOdstrániť
  3. "mohla som ťa prejsť!" oh ženská! Bože môj, už prestaň a daj si pohov! Viem, že evidentne v Kórei je rodina veľmi dôležitá vec, ale už s ňou strácam trpezlivosť! Dúfam, že Yunhova matka v skutočnosti nie je takáto... inak...

    OdpovedaťOdstrániť