streda 22. januára 2014

Wild Wild Angels (Nikdy ma neopúšťaj) V.


Fandom: DBSK
Žáner: Psychologické, dráma, romantika
Upozornenie: Slash, sex, vulgarizmy, násilie, (možné OOC)
Veková prístupnosť poviedky: 18+
Stav: Nedokončené
Počet slov: 3923
Čo som počúval: Rihanna - We found love
Obsah: Je pravda, že oči sú bránou človeka do jeho duše. Výzor nám prezrádza, ako sa človek o seba stará. Šaty robia človeka... všetky tieto teórie sú v prípade Jaejoonga zbytočnou špekuláciou. Chlap s tvárou anjela, v sebe skrýva diabla. Postavil sa proti celému svetu, aby získal muža za ktorým stojí celý svet. Podarí sa Jaejoongovi získať Yunha a opustiť s ním SM entertainment, alebo ostane stáť osamelý na ceste ktorú si zvolil?

Ah ľudia, ja som tak unavená, že to nie je možné. A nieže je tá práca taká, že by som tú našu školiteľku prizabila najradšej, ale zrejme budem končiť pretože toto je neúnosné a k tomu musím veľa cestovať, beriem lieky na nevoľnosť takže som vypatlaná pol dňa a dokopy som ešte nič nezarobila. Včera som z jednej tabletky na nevoľnosť vyzerala ako zombie a moc som toho nepobrala. A k tomu uh... ani nejdem vyprávať, lebo sa mi zase niečo stane. 

Dnes som dokončila vlastne ukončenú poviedku xD. Len som dopísala dve vety xD 
Tak si užite :3


♣♣

Bol predvolaný na koberec. Rozhovor ktorý viedol s pánom Lee Soo-Manom bol akoby mu niekto vŕtal ihlou v hnisajúcej rane. Bol priami, pravdivý a jediný. Nikdy spolu nehovorili o veciach ktoré boli, ale o veciach ktoré mohli byť. Yunho už vyše pol roka vyzeral byť nervózny a nesvoj. Za každým keď sa ho opýtal, či sa niečo nedeje, Yunho mlčal, uklonil sa, poďakoval za starostlivosť a odišiel. Mal právo si sťažovať? Chcel to čo má a to čo má je to čo bude mať vždy. Nikdy nebude mať menej, ale Jaejoong si myslí, že nikdy nebude mať ani viac, ak bude po tom túžiť. A on začínal túžiť.
„Kedy sa mu s tým zdôveríš?“ Za rohom, na chodbe ho čakal Heechul.
„To by bol dosť blbý nápad.“
„Až na to šéf príde sám, bude to ešte horšie. Vieš si predstaviť ako sa bude k Joongiemu chovať?“
„Viem ako sa k nemu chová už teraz.“
„Takže si na jeho strane?“
„Vždy som na jeho strane.“
„No, škoda, že o tom nevie.“ Neodpustil si poznámku Heechul.
„Podľa teba by sme sa teraz mali zbaliť a podať na súd žiadosť? Vieš si predstaviť akú lavínu to strhne?“
„Nie, ale pamätám si ako si pred pár sekundami povedal, že si na jeho strane.“
Yunho s ťažkým povzdychom nasledoval Heechula na chodbe k výťahom. Sám seba uisťoval, že všetko čo robí, robí pre nich, pre dobro skupiny, pre dobro Jaejoonga, pre vlastné dobro. Nechcel si pripustiť, že mal strach. Ako líder nemohol mať strach. Nebral žiadnu alternatívu strachu, ktorý by mu bránil ochrániť členov skupiny ktorí boli jeho rodinou. Nemohol dovoliť, aby mu niečo alebo niekto vzal Jaejoonga. V poslednej dobe, to však vyzeralo tak, že Jaejoong sa chce od neho vziať sám.
„Jung!“ Zvolal Heechul, „sme dole!“ Priezvisko Yunha vždy dokázalo prebrať z akéhokoľvek tranzu.
„Som Yunho.“
„My vieme, my vieme..“
Obaja spoločne vyšli von z budovy. Obaja na parkovisko k čiernej Honde. Potom čo cvakla elektrická zámka v aute, Yunho zastal a sklonil hlavu. Uvedomil si, že možno mal vziať Jaejoonga so sebou. Keby boli spoločne, oni dvaja, mali by viac sily a dodal by mu odvahu. Príliš ho chcel chrániť, a pritom to bol on, kto sa bál následkov.
„Hyung, myslíš, že by si sa porozprával s Jaem?“
Heechul pozdvihol obočie a otvoril dvere zo strany šoféra, „som Heechul a Joongie ma prestal mať rád. Táto rana sa vo mne bude dlho hojiť.“
„Prečo by ťa mal...“ Yunho nechápavo podišiel k autu z druhej strany. „Čo si mu spravil?“ Vyhŕklo z neho nervózne.
„Povedal som mu vtedy pri Han, že som na tvojej strane.“
„Ale tým pádom si aj na jeho strane.“ Nechápavo stále hľadel na Heechula ktorý sa rozosmial.
„Dôrazne mi zakázal sa miešať medzi vás. Povedal som mu, že čo sa týka teba, týka sa aj mňa, a že ak napochoduješ ako Silvester Staloon do ringu, tak to bude moja vec. Naštval sa, a znova sa celkom jasne vyjadril, že ma do vás vôbec nič nie je.“ Nastúpil do auta a zabuchol dvere.
Yunho si opäť povzdychol. Už tých vzdychov bolo milión za tento deň a ani jeden nebol uspokojivý. Čím ďalej tým horšie. Čo komu urobil, že musí zažívať stavy ako na horskej dráhe? Toto sa dávno vymklo hojdačkovým stavom.  
Nič nebolo v poriadku od toho incidentu pri rieke Han. Všetko sa rapídne zhoršilo aj keď sa snažil upokojiť situáciu. Najhoršie bolo to, že Jaejoong ho vôbec nevnímal. Čokoľvek prikázal, on ignoroval. Takto to šlo už dva týždne. Ak by sa ich vzťah dal prirovnať k niečomu, prirovnal by ho k skleneným črepinám. Doteraz po nich chodí, bolí to, ale čaká kedy mu prinesú šťastie.
Do toho celého sa pridal Yoochun, ktorý ako sa zdalo zostal na strane Jaejoonga. Každý by mal byť na jednej strane, ale skutočnosť ukazovala úplne niečo iné. Bol ochotný bojovať za to aby Jae ostal s ním, aby zlepšil situáciu. Za ten čas si to už uvedomil, skrátka chcel odísť. Nezáležalo by na tom, ako by sa k ním postoj spoločnosti zmenil. Stále by boli viazaní a uväznení mlčaním a ich láska by neskončila len v črepinách a slzách.
„Jung!“ Zvolal Heechul počas cesty domov.
„Ja ťa počúvam!“ Prebral sa Yunho zo zamyslenia.
„Tak o čom som teda hovoril?“
„Niečo o tom, ako nemáš rád Yesunga.“ Zamrmlal.
Heechul sa rozosmial, „ty si vážne idiot. Prečo ťa vôbec mám rád, toto nepochopím.“
„Yesung a Jjoongie sú si blízki!“ Rozpačito oznámil Yunho. „Čo ak ma kvôli nemu chce opustiť? A možno odíde aj Yesung? Čo potom urobíš hyung?“
„Heechul... a nemusím ti ani potvrdiť kolkom a pečiatkou, že Yesung nikam nepôjde. Jedine cez moju mŕtvolu.“
„Chcel by som si toto povedať aj ja.“ Ďalší otrasný povzdych.
„Tak si to povedz! Kto ti v tom bráni Yunho? Proste si dupni, zdrapni ho, hoď o stenu, strhaj z neho oblečenie a...“
„Hej! Hej!“ Zvolal Yunho vydesene, „upokoj sa pre boha!“ Celý nesvoj sa pomiesil na sedačke. „Kto ti vôbec dovolil také predstavy o mne a Jaem?“
„Len ti tu kruci vysvetľujem, že zatiaľ vo vašom vzťahu je chlap on a nezáleží na tom, kto koho kláti chápeš? Aj ženská môže byť navrchu.“
„Prečo sa ja vôbec bavím s tebou?“
„Pretože som úžasný, inteligentný a nenahraditeľný.“ Pochválil sám seba Heechul.
„To bola rečnícka otázka.“
„A tamto bola rečnícka odpoveď.“
„Nič ako rečnícka odpoveď neexistuje.“ Oponoval mu vytrvalo Yunho.
„Toto máš po Jaejoongovi že áno?“ Otočil hlavu krátku  na neho Heechul, „nakazil ťa týmto hnidopichom.“
„Akým hnidopichom do čerta zase?“
„Haha!“ Rozosmial sa Heechul ako z knižky na návody smiechu. „Prinútil som ťa povedať hnidopich.“
„Trhni si hyung.“
„Som Heechul.“
„Prdlajz!“
„Hej!“
„trhni si hyung!“
„Yunhoooo!“

                         Nemal v úmysle sa zakrádať ako zlodej. Chcel odohnať všetky oblaky, hmlu a čokoľvek čo stálo medzi ním a Jaejoongom. Avšak hneď ako za sebou zatvoril dvere, bol nútený sa zakrádať, pretože začul len úsek z rozhovoru medzi Yoochunom a Junsu. Slová ako prečo by si chcel odísť? Boli v tejto dobe ako soľ do otvorenej rany. Ak by dokázal Jaejoong presvedčiť Yoochuna a Junsu aby ho podporili, mal by veľmi veľké problémy už len zo svojej podstaty človeka a lídra skupiny.
„Pretože moja teta má divné vtieravé otázky. Preto.“ Zasmial sa Junsu na hlas. „Preto by som chcel odísť skôr.“
Yunho sa oprel o stenu s povzdychom. Je paranoidný, to je ono. Je príliš paranoidný. Nebolo to tak, že keby odišiel len Jaejoong prežil by to. Mohol by z jeho života zmiznúť ktokoľvek okrem neho. Neprežil by bez neho ďalšie fungovanie skupiny. Ťažko by sa vyrovnával s tým koho stratil, ako ho stratil. Noci by prebdel uvažovaním nad tým, čo sa dalo urobiť inakšie, aké by to bolo keby...
Už teraz ho tie myšlienky morili a unášali do búrlivých vôd.
Sakra! Však Jaejoong nedokázal plávať. Vo vode rozhodne nie.
„Yunho...“ prebral ho až Junsu. „Si v poriadku?“
„Hm?“
„Ja len,“ pozdvihol obočie Junsu, „nevyzeráš príliš zdravo. Stalo sa niečo vo vedení?“
„Nie.“ Pokrútil okamžite hlavou Yunho. „Po starom. Vražedné pohľady a ostražitosť.“
„Ah tak.“ Sklamane pohliadol krátko do zeme Junsu. „Budem musieť vypadnúť zajtra ráno, kvôli oslave narodením mojej tety. Mám to povolené ale do dvoch hodín budem späť.“
„Jasné.“ Prikývol opäť úplne sucho Yunho. V hlave mu behali úplne iné myšlienky. Keby len Junsu vedel... keby tušil z nich aspoň jednu štvrtinu, bol by šťastný, pretože by mohol svoje bremeno predať niekomu inému. Aspoň z tej malej časti.
„Junsu...“ konečne si dal v duchu imaginárnu facku. To, že má problémy s Jaejoongom neznamená, že sa bude venovať  menej ostatným členom. „Tvoja teta...“
„Moja teta?“ Opýtal sa Junsu a nastalo ticho.
„Toto nebol... gag, že nie?“ Pre istotu sa opýtal Yunho v prípade, že Junsu očakával smiech.
„Hyuuung.“ Urazene sa od neho otočil Junsu. „Prečo keď niečo poviem tak predpokladáš, že to je gag?“
„Pretože si môj Junsu.“
„Nie som tvoj Junsu.“
„Jasné, že si. Všetci ste moji.“
„Tak sa teda o slovo hlási tvoj Changmin.“ Objavil sa vo dverách najmladší člen. „Tvoj Changmin pre teba niečo má. Tvoj Changmin ti chce oznámiť, aby si sa pokúsil niečo spraviť, vykonať, napraviť s Jaejoongom, pretože to začína byť v rovine násilia. Najradšej by ma obesil na lampe a vyhodil von oknom zároveň. Tvoj Changmin končí.“ Mávol rukou, jemne sa uklonil a nabral kurz na kuchyňu.
„Ja by som mal asi radšej ísť niekam a robiť niečo.“ Poukázal k dverám od izby Junsu. „Aby ste mali súkromie.“ Rýchlo sa postavil a prebehol do izby.
„Nemusím mať súkromie!“ Natiahol za ním zúfalo ruku Yunho. „Prosím Junsu, tráp ma... teda milujem tvoje gagy, prosím.“
„Hyung.“
„Yoochun.“ Nádejne otočil svoj zrak na neho Yunho. „Prosím...“
„Čo prosíš?“
„Po pravde absolútne netuším čo mám robiť.“
„To, že jeden z nás ušiel do kuchyne a druhý sa zatvoril do izby a pravdepodobne si spieva, alebo cvičí svoje gagy... neznamená, že si v tom sám. My ťa podržíme v myšlienkach.“
„Oh, to mi pomohlo asi ako slnečné žiarenie na rakovinu.“
„Ale stále sme slnečné žiarenie.“ Pobúchal ho rukou po ramene Yoochu. „Len smelo do toho hyung.“
„To znamená, že Jaejoong je...“
„Nevyslovuj to.“
Yunho s povzdychom vykročil do izby o ktorú sa delil Yoochun s Jaejoongom. Predsa je to jeho Jaejoongie, nikto iný, len jeho Joongie. Otvoril rýchlo dvere s úsmevom. To je ono, je to jeho Jaejoongie, a konať bez zaváhanie mu dodá odvahu aby...
„Kde je Jaejoong?!“ Zvolal rozzúrene Yunho, keď po jeho milencovi nebola v izbe ani stopa. „Changmin!“
„Ja nič neviem hyung. Ani som netvrdil, že je doma! Nikto z nás nepovedal, že je doma, choď za ním a...“
„Ale nikto z vás nepovedal, že kurva nie je doma!“ Zvolal ešte viac rozzúrene Yunho.
„Nemusíš nadávať hyung...“ Changmin vyšiel z kuchyne s miskou zmrzliny. „Nikto z nás...“
„Prestaň ma poučovať“ Bodol prstom do vzduchu Changminovým smerom. „Ty sa prestaň škeriť!“ Okamžite otočil prst na Yoochuna, „a odkážte Junsu, že jeho si ešte vyspovedám!“
„Hyung ty...“
„Changmin!“
„Hyung...“
„Changmin!“
„Hyung nechaj ma dohovoriť ja...“
„Changmin, máš byť ticho!“
„Hyung ale...“
„Sakra Changmin!“
„Changmin!“
Maknae len nechápavo rozpažil ruky a pokrútil hlavou. Ukázal si na ústa a znova pokrútil hlavou. „Ani som nič nepovedal.“
„Tak nič nehovor.“
„Hyung chcel som...“
„Ticho!“ Zvolal Yunho. Zvrtol sa na päte a okamžite zamieril preč z bytu.
„Mal by si sa prezliecť pretože...“
„Changmin!“
„Sakra Yunho snažím sa ti pomôcť! Chcem ti povedať, kde...“
„Ticho!“ Yunho tresol za sebou dverami.
„Sakra len som mu chcel povedať, kam Jaejoong šiel!“ Vytočene, nepochopene a absolútne urazene sa usadil na gauč k Yoochunovi. „Čo s ním sakra je?“
„Máš silnejší hlas, mal si kričať.“
„Žartuješ?“ Znova sa postavil Changmin a zo skrinky si vzal misku so zmrzlinou ktorú si tam medzi veľmi plodným rozhovorom odložil. „Keď je naštvaný, tak ho neprekričí žiadna živá osoba.“

                         Máš zvláštnych priateľov. Viem, že ti môžem veriť. Viem, že si opatrný človek, ale viem aj to, že svojim priateľom nedokážeš nič odoprieť.
Jaejoong si pretočil mobil dole hlavou. Obrazovka zhasla a správa potemnela s ňou. S povzdychom pohliadol k rieke z ktorej stúpala para k zamračenému nebu. Celkom sám si uvedomoval, že ak by odišiel, vracal by sa na toto miesto každý deň. Drepel by sem a čakal na Yunha. Čakal by do polnoci, potom by sa postavil a odišiel. Nenávidel toto miesto. Jediné miesto na svete kde mohol byť s Yunhom o samote a predsa ho nenávidel.
Keby vedel, že je teraz celkom sám, bez priateľov. Zavrhol by prvého aj posledného, len aby mohol byť s ním. Postupom času, sa mu však táto obeť zdala prehnaná. Yunho premýšľal príliš dlho, chcel mať všetko a nechcel obetovať nič z toho.
Postavil sa a odložil si mobil do vrecka. Túžil po jari navzdory tomu, že zima bola jeho najobľúbenejším obdobím. Túžil po teple ktoré nepodtrhávalo jeho momentálnu situáciu tak ako tento chlad ktorý stúpa od rieka. Tak ako voda ktorá sa vyparuje do neba. Možno presne takto odchádza ich vzťah – vyparuje sa.
„Bože...“ Zhlboka sa nadýchol aby udržal v sebe všetky citové zvratky ktoré sa tlačili v podobe sĺz von.
Mal by obetovať svoju slobodu a sny aby ostal s Yunhom? Alebo by mal Yunho obetovať... všetko ostatné aby bol s ním?
„Vedela som, že ťa tu nájdem.“ Jej hlas bol ako ľadový šíp. Posledný kúsok ktorý ho hrial pri srdci necitlivo sfúkla.
„Ako vidíte, Yunho so mnou nie je.“
„Trápiš môjho syna....“
„...daj mu pokoj.“ Dokončil za ňu vetu Jaejoong.
„Chcem aby si sa s ním rozišiel. Obaja budete mať pokoj. Ty si pôjdeš po svojich a on si pôjde svojou cestou.“
„Pani Jung.“ Jaejoong sa otočil, „keď sme tu len my dvaja... medzi štyrmi očami,“ podišiel bližšie k mladej žene, „nemám Vás rád.“
Yunhova matka prehltla hrču ktorá sa jej tvorila v hrdle. Hrča opovrhnutia. Hrdo zdvihla hlavu a pohliadla do jeho tmavých, chladných očí.
Tušila, že sa niečo stane už odvtedy ako začal Yunho navštevovať Jaejoongovu rodinu aj na Vianočné sviatky. Bol tam príliš často a príliš dlho. Fotky s Jaejoongom a jeho matkou plnili jej odkazovku... videla si toto? A videla si ako tvoj syn...? A je to pravda?
Jaejoong sa menil. Z ostýchavého mladého chlapca sa stával, tvrdý mladý muž, ktorý dokázal ustáť to najhoršie čo mu dokázal svet biznisu ponúknuť. Tak tvrdý na povrchu, že všetok útok odrážal naspäť. Nevedela ako k nemu preniknúť. Priami útok, chladné slová, narážky, všetko len zmietol rukou zo svojho ramena ako prach. Po ôsmich rokoch od debutu bol Jaejoong chlap, ktorý sa dokázal postaviť komukoľvek.
Nebezpečný muž.
„Nie som tu aby sme si vymieňali vzájomné nesympatie.“ Odvetila chladne.
„A ja nemám pocit, že by som žil v nejakej dráme. Môj život nie je o škatuli vreckoviek, ktorú keď spotrebujem, zrazu ma osvieti svetlo prezretia a prestanem Yunha milovať.“
„To nemyslíš vážne...“ odvrkla.
„Yunho sa ukáže doma raz, maximálne dvakrát do roka. Tvárite sa akoby to bol stále ten sladký štrnásť ročný chlapec ktorý vyhrával športové a tanečné súťaže. Stále trváte na tom, že ste zodpovedná a silná matka. Nie je to Vaša vina, nič z toho. Proste Váš syn dospel, spoločnosť ktorej sa upísal mu bráni aby Vás navštevoval častejšie. Preto dospel rýchlejšie než ste čakali. Osamostatnil sa, má vlastné názory a Vy sa bojíte, že nakoniec dá prednosť mne pred Vami. To je všetko. Keby ste ako matka dokázala pri svojom synovi stáť, nestáli by sme tu teraz ako dvaja idioti na brehu Han. Jediné, čo od Vás Yunho kedy chcel, boli slová vedieš si skvele, buď šťastný Yunho...
„To stačí!“ Zvolala. Nedokázala viac udržať tú obrovskú hrčku ktorá bola ako nádoru, uprostred svojho tela. Facka ktorú mu nakoniec dala bola ako dodatočná spúšťacia páka.
„Môj syn!“ Takmer zvolala, „je zdravý mladý muž. Môj syn, vyrastá v krajine kde sa tieto veci netolerujú. Ja som matka ktorá má srdce v krku keď sleduje vás dvoch, keď vás sleduje ako ste pri sebe v národnej televízii. Keď vidím ako sa na seba usmievate, keď mi prichádzajú telefonáty od kamarátok... mala by si Yunha už vydať, je príliš dlho v mužskej spoločnosti! Ja som jeho matka!“ Priložila si ruku na hruď, „milujem ho a nedovolím aby si z neho niekto spravil svoj terč! Nikdy v živote Jaejoong! Aj keby ma mal za to nenávidieť! Nedovolím to!“
„Toľko k tomu ako veľmi veríte svojmu synovi.“ S povzdychom sa otočil smerom k vysokým stromom ktoré kryli cestu. „Či som muž, alebo žena... dokážem sa o Vášho syna postarať.“
„Nehovor také veci.“ Odvetila potichu.
„Viem, že som ho zranil.“
„Prečo proste nemôžeš vypadnúť zo skupiny?“ Nedokázala sa na neho pozrieť. Znova a znova nemohla preraziť jeho pevný štít.
„Ak si to bude priať Yunho, urobím to. Je na Vás, aby ste ho presvedčila.“ Vykročil k ceste. Nechal ju za sebou s jej vlastnými myšlienkami.
Nemal sa s ňou viac o čom zhovárať. Svoje povedal, a ak predpokladala, že Yunho bude šťastnejší, bolo jej úlohou matky prehovoriť ho, že je to pravda. Dokázať mu, že bude bez neho šťastnejší, a jeho život bude plnohodnotnejší. Ak dokáže presvedčiť Yunha, aby ho pustil zo skupiny, odíde. Stačí ak si Yunho povie... bež Jaejoong. Odíď, bude to tak lepšie.

         Vedel, že mu neprijme ani jeden telefonát. Jaejoong bol ako zakliaty princ keď šlo o telefonáty. Tak osobné a pri tom tak neosobné. Správy boli jediný spôsob ktorým by ho donútil počúvať. Vôbec si nebol istý, či to pomôže. Možno si vypol mobil a jeho správy ostali visieť vo vzduchu. Možno ich okamžite vymazal po doručení, po prečítaní. A možno... tam sedí a čaká na neho. Nie je to ošumelá večierka, nie je to žiadne temné a špinavé miesto. Je to teplé miestočko vnútri útulnej kaviarni na rohu. Presne tak, na rohu, malá a útulná.
Ako dlho vôbec trvá chvíľa? Jeajoongovi sa zdala príliš dlhá na to aby dlhšie čakal na Yunha. Preto po dvadsiatich minútach ktoré strávil čakaním, opustil kaviareň. Vtieravá zima sa mu okamžite dostala pod rozhalený kabát.
„Je pol desiatej večer a môj milovaný člen sa prechádza sám po meste. Dokonca aj potom, čo mu jeho milovaný člen povedal, aby ostal v kaviarni a počkal.“
Jaejoong pohliadol na čierne auto z ktorého vystúpil Yunho. Znova, ako sa zdalo, musel prosiť manažéra o auto. To bol ich osud? Doprosievať sa?
„Tvoj milovaný člen... je unavený.“
„Môj unavený člen mi neustále uteká. Čo mám urobiť aby som ho prijal ostať pri mne?“ Yunho mierne naklonil hlavu aby mu pohliadol do tváre. V tej tme boli Jaejoongove oči ešte tmavšie.
„Pristrihnúť mi krídla.“
Yunho na okamih zatvoril oči. „Prečo by som ti mal pristrihnúť krídla? To nemôžeš letieť so mnou?“
„Sakra!“ Jaejoong sa od neho otočil. „Sakra Yunho!“ Prstami si zatlačil na oči. Ten obrovský uzlík sa už viac utiahnuť nedal.
„Nemusíš mi hovoriť čo ťa trápi. Si sám pre seba. Vstaneš, ideš okolo mňa, nevenuješ mi ani pohľad. Ja mám byť ten, kto má všetko pochopiť. Ja som ten, kto robí chyby. Nemôžem nič napraviť, pretože neviem ako to mám napraviť.“
„Tu nie je čo naprávať.“ Jaejoong sa zhlboka nadýchol. Opäť postrčil uzlík hlbšie do seba. Zaklonil hlavu a pustil tak vtieravý chlad ešte hlbšie pod oblečenie.
„Chceš aby som ťa pustil? Hovoríš mi, že ak ti nepristrihnem krídla, odletíš mi?“
„Poďme domov Yunho.“
„To ťa mám nútiť aby si pri mne ostal?“
„Prosím poďme domov.“
„Mám ťa sakra donútiť aby si ma miloval?!“ Zvolal Yunho skôr než si uvedomil možné následky jeho konania.
„Vezmi ma domov.“ Jaejoong prešiel okolo neho k autu.
„Miluješ ma vôbec?“
„Sakra Yunho!“
„Miluješ ma?!“
„Otvor to skurvené auto! Chcem ísť domov!“ Otrel si oči od sĺz a znova sa otočil od Yunha chrbtom. Márne sa pokúšal otvoriť zamknuté auto.
„Mám pocit, že ak odtiaľto odídeme, opäť sa nič nevyrieši.“
„Vážne to chceš riešiť uprostred ulice?“
„Ty si bol ten, ktorému bolo úplne jedno čo sa bude diať. Ty si bol ten, kto povedal, že si chce so mnou zariadiť život. Kam sa to podelo?“
„Nikam. Tak sakra otvor tie dvere inak odchádzam. Sakra Jung otvor tie dvere!“
Snažil sa aby nezvýšil hlas. Nechcel prilákať pozornosť. Jeho hlas poznali masy ľudí, nedal sa zameniť, mal vlastný charakter a stačila by jedna jediná osoba ktorá by ich v tento neskorí večer videla na tomto odľahlom mieste, mali by obrovský problém. Zdalo sa, že tento krát to bolo úplne jedno Yunhovi, či ich niekto uvidí.
Vyzeralo to tak, že sa role vymenili.
„Jjoongie.“ Ozval sa pokojne Yunho, „tu na tomto mieste mi sľúb, že až prídeme domov, porozprávame sa spolu.“
„Zajtra letíme do Tokia.“ Namietol Jaejoong.
„Aj keby sme leteli na Veľkonočné ostrovy... porozprávame sa spolu aj keby sme sa mali zhovárať do rána. Ja takto žiť nemôžem.“
Jaejoong sa znova otočil k autu. Tento deň bol pre neho ako hlboká rana hlboko do hlavy. Nedokázal myslieť na nič iné než na to prázdno ktoré sa mu vytváralo. Mohol si na to sám? Skutočne? Pretože čakal príliš dlho na Yunha? Nezmyselný pár tak by ich charakterizoval.
Boli časy, keď sa nedokázali od seba odtrhnúť, ruka v ruke, pred kamerou, dotyky tak samozrejmé a nezadržateľné úsmevy. Koľko krát mali na mále? Koľko krát sa takmer ich pery spojili v bozk? Koľko krát počúval vyhrážky z vedenia? Koľko krát počúval Yunhových rodičov, že im nemá kaziť syna? Celé dlhé roky o Yunha bojoval, zatiaľ čo Yunho ho bral ako samozrejmosť. Joongie je so mnou, Joongie so mnou bude navždy, milujeme sa.
Bolelo to.
Vlastne to veľmi bolelo. On nebol žiadna samozrejmosť.

         Nevedel ako dlho si hľadel do dlaní a ako dlho ho Yoochun pozoroval pri tom. Sedel na pohovke a snažil sa aby jeho fyzická podoba bola čo najmenšia. Zhrbený, s nohami v tureckom sede, v čiernom svetri a teplákoch. V ten okamih vždy sebavedomí Jaejoong bol maličký, bol tak zdevastovaný svojim okolím, až to nútilo Yoochuna sa neustále odvracať. Bolelo to vidieť Jaejoonga v takomto stave. Mrzelo ho, vidieť Yunha napnutého za každým, keď Jaejoong zmizol z jeho blízkosti.
Príliš krutá rana na oboch.
„Ak by si niečo potreboval, čokoľvek, som tu pre teba, dobre?“ Ubezpečil sa Yoochun, že si je toho vedomí. „Počúvaj čo ti teraz povie Jae.“ Drepol si pred neho. „Nech sa rozhodneš akokoľvek, som pri tebe.“ Nedokázal by ho pustiť samotného do toho sveta plného žralokov ktorí si chcú z neho odhryznúť čo najväčší kus. Nakoniec, Jaejoong by ich dokázal možno zvládnuť aj sám. Ale ani túto možnosť nebude riskovať.
„Drž sa.“ Postavil sa Yoochun a pomaly zmizol v ich spoločnej izbe.
Yunho chvíľu stál pri dverách od kúpeľne. Čakal kým Yoochun odíde. Prehodil si uterák cez mokré vlasy a zaujal podobnú polohu ako Yoochun predtým – drepol si pred Jaejoonga.
Bez slova ho pohladil po stehnách. Chcel povedať toľko vecí, bál sa však, že mu ublíži až príliš v krátkom časovom období. Jaejoong sa jemne pousmial a priložil mu ruky na uterák na vrch hlavy. Začal mu sušiť pramienky vlasov.
Yunho opäť v sebe potlačil všetky slová. V tomto boli na tom rovnako, všetko odkladali a snažili sa to niekam zatisnúť. Posúvali sa stále dopredu a preskakovali problémy bez riešení. Bolí ako dvaja pretekári na mokrej vozovke.
Na okamih zatvoril oči, než ucítil ako Jaejoong spustil pomaly ruky dole z jeho vlasov na tvár. Yunho nechal zo seba padnúť uterák na zem. Vzal jednu z Jaeho rúk a vtisol mu bozk do dlane. Druhou rukou zablúdil vyššie na stehno až k Jaeho boku. Nadvihol sa na kolená a nahol sa k nemu najviac ako mohol.
„Milujem ťa Joongie,“ šepol do nočného ticha, „prosím neopúšťaj ma. Nesmieš ma nikdy opustiť.“
„Nikdy som nemal v pláne ťa opustiť.“ Nahol sa k nemu na oplátku Jaejoong, „nechcem byť bez teba. Jediné čo od teba chcem, Yunho, je aby si mi dôveroval. Potrebujem tvoju dôveru. Vždy tu budem aby som ťa podporil, nezáleží na tom, čo hovoria druhí. Aj keby sme mali padnúť zo dňa na deň na úplne dno, stále budem kráčať po tvojom boku. Len ma nesmieš vymeniť za nič a nikoho na svete.“
„Nevymením.“ Okamžite pokrútil hlavou.
„Ak sa tak stane, nikdy viac so mnou nepočítaj. Som pripravený uniesť čokoľvek, len nie sklamanie z tvojej strany.“
„Nevymením.“ Znova pokrútil hlavou.
„Tiež mám strach Yunho, nie som nezničiteľný. Viem, rovnako ako ty... obaja máme strach z toho čo sa bude diať. Ale nikto pri nás nikdy nestál tak ako my samotní. Nikto nám nikdy nebol bližšie než sme si my navzájom. Nikto nebol väčšou oporou než my sami sebe. Never nikomu Yunho. Nikomu z nich pretože nikto ťa nepozná lepšie ako ja.“
Yunho sa posadil na zemi. Nebol z tých ktorí nútia druhých ľudí. Chcel všetko vyriešiť, chcel sa s ním zhovárať potichu a bez starostí.

„Len so mnou ďalej hovor Joongie, len so mnou komunikuj prosím. Nenechávaj ma tápať. To je jediné čo od teba chcem.“ 

4 komentáre:

  1. *zhlboka sa nadychne* ah boze moj! ta scena pred kaviarnou bola uplne ze... vau, Yunho straca nervy, ale obaja sa to snazia este zaplepit. No ja som vazne zvedava co Yunhova matka este vyvedie a co sam Jaejoong vlastne zmysla. nevie sa rozhodnut ci ostat alebo odist. toto je uplne super.
    vobec netusim ako to skonci.

    Ann

    OdpovedaťOdstrániť
  2. hej, Yunho bral Jeje ako samozrejmosť, niekoho kto je k nemu pripútaný pupočnou šnúrou a Jae našiel nožnice a prestrihol ju....

    Janashi

    OdpovedaťOdstrániť
  3. super sa to čítalo:) dramatické zápletky píšeš veľmi dobre, aj táto je vydarená a Jaeho a Yunhov osud visí na vlásku. Ale stále sa snažia ostať spolu a to je také sladké.
    čoraz viac sa mi páči Heechul, nech už je na kohokoľvek strane. Je to podarená vedľajšia postava:)

    angie

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne je to úplne jasné xD Kdekoľvek je Heechul stáva sa obľúbenou postavou aj keď vedľajšou. xD

      Odstrániť