štvrtok 2. januára 2014

Wild Wild Angels (Hlboko v srdci) IV.


Fandom: DBSK
Žáner: Psychologické, dráma, romantika
Upozornenie: Homosexuálny vzťah, sex, vulgarizmy, násilie, (možné OOC)
Veková prístupnosť poviedky: 18+
Stav: Nedokončené
Počet slov: 4438
Čo som počúval: Linda Perry - Success
Obsah: Je pravda, že oči sú bránou človeka do jeho duše. Výzor nám prezrádza, ako sa človek o seba stará. Šaty robia človeka... všetky tieto teórie sú v prípade Jaejoonga zbytočnou špekuláciou. Chlap s tvárou anjela, v sebe skrýva diabla. Postavil sa proti celému svetu, aby získal muža za ktorým stojí celý svet. Podarí sa Jaejoongovi získať Yunha a opustiť s ním SM entertainment, alebo ostane stáť osamelý na ceste ktorú si zvolil?

Uh prinášam novú časť! A že to bolo rýchlo? Chvála L. Chváľte ma a chválou nemrhajte! xD 
Poznámka: Pre tých ktorí veľmi Super Junior nepoznajú. To znamená Heechul, Donghae, Yesung. 
Yesung má slabosť pre chrobáčiky, ako dieťa ich fakt zbieral. Heechul je podrezaná huba jedovatá a Donghae je proste... Donghae xD
Yesung a Jaejoongie sú veľmi dobrí priatelia. Yesung je v tejto dobe na povinnej branej službe takže sa nevídajú. A po pravde, potom čo Jaejoong opustil SM netuším vôbec či sa ešte vídajú. 
toľko k poznámke!
P.S. za prípadné chyby sa ospravedlňujem. Písala som to fakt v rýchlosti aby som to stihla poslať :)
Užite si to!
 


♣♣

     Ďalšia bezsenná noc. Ďalšie tápanie v tme bytu. Myšlienky tak čierne, že by sa mohli pobiť spoločne s polnočnou temnotou. Nech sa snažil akokoľvek, nedokázal prestať myslieť na stratu Yunha. Príšerný tlak v jeho vnútri bol ako číri oheň, spaľoval ho do čierna a bolo len otázkou času, kedy zhorí, a popol bude to jediné čo Yunhovi po ňom ostane.
Bol nesmierne rád, že už nemuseli bývať s ich manažérom, pretože to, čo sa začalo diať u nich v byte bola potopa. Boli zaplavený neviditeľnými vlnami a on... vôbec nevedel plávať.
Odložil na stôl mobil ktorým si na okamih posvietil keď si pripravoval čaj. Usadil sa na miesto za stolom tak, že videl cez dvere od kuchyne do obývačky. Všade len obrysy nábytku a behavý tieň po strope. Rukou si prehrabol vlasy a oprel si o ňu nakoniec hlavu. Z lyžičky olizol kávové zrnká ktoré pozbieral z hladiny šálky. O chvíľu si položil s povzdychom hlavu na vystretú ruku na stole. Nemal chuť ani na tú prekliatu kávu. Dokopy moc toho nezjedol aj keď hlad bol veľký, ale predsa len... kŕmiť svedomie jedlom, bolo len úplatkom horším než by sa zdalo.
Prečo sa vôbec musel cítiť previnilo, keď jediné o čo mu kedy šlo, bola spokojnosť ich všetkých?
Keby to chápal aspoň Yunho. Chcel vo svojom živote len Yunha, nikoho iného nepotreboval. Je naozaj tak nepredstaviteľne nechutné žiť s niekým koho človek miluje?
„Vyberám prvý!“
„Ani náhodou, ty si minule vyberal prvý a zožral si všetku šunku!“
„Hyung!“
„Changmin prestaň ma štuchať do rebier!“
„Pečené rebierka!“
Tichý a kradmí šepot sa niesol až do kuchyne. Dvojica sa ako obvykle rozhodla v noci vyžrať z chladničky čo sa len dalo. Ich nekonečné dohadovanie však nemalo na Jaejoonga ktorý zaspal na stole, žiadny účinok.
„Changmin.“ Zastavil ho Yoochun pri chladničke. Jeho pozornosť upriamil na Jaejoonga ktorý pokojne oddychoval na stole a ako vankúš použil len svoju ruku. Šálka s kávou ostala nedotknutá.
„Chudáčik.“ Povzdychol si Changmin súcitne a sekundu na to sa otočil a otvoril chladničku ktorá ožiarila kuchyňu mdlým svetlom. „Mmm... šunka...“ Maknae sa okamžite začal zaoberať niečím o dosť lahodnejším a podstatnejším, než bol jeho hyung spiaci na stole.
„Mali by sme ho zobudiť nech ide spať. Bolo mi divné, že nie je vo svojej posteli.“
„No tak šiel na záchod a zaspal tu.“ Odvetil Changmin už skoro s plnými ústami.
„Šiel asi do kuchyne na záchod,“ pokrútil hlavou Yoochun, „ty keď si hladný, tak ti žalúdok požiera mozgové bunky.“
Changmin len nad tou poznámkou pohodil rukou a radšej zalovil hlbšie v chladničke. Vzadu sa nachádzala nedojedená domáca paštéta. Stačilo už len vziať chlieb a mohol začať hodovať.
„Nebuď ho. Ak nemohol spať, tak ho zrejme niečo štve. Preto tá káva, aby nemyslel na veci ktoré ho štvú pred spaním. A keď už zaspal, nechaj ho spať.“
„Ale na stole?“ Šepol naspäť Yoochun, „bude celý dolámaný.“
„Aj tak nemáme žiadne vystúpenie. Nechaj ho.“ Zabuchol dvere od chladničky a vtisol Yoochunovi do ruky misku s paštétou. „Beriem chlieb a pitie a stretneme sa v obývačke.“
Yoochun si neodpustil otrávený povzdych. Akoby šli kopať poklad niekam na severný pól. Raz bude Changmin jeho smrť. Berie jedlo príliš vážne. Vie, že je stále hladný a potom je mrzutý keď nemá jedlo a preto stále visí na Jaejoongovi, ale pre boha, oni majú aj iné starosti ako ho neustále kŕmiť.
Zastavil sa vo dverách. Otočil hlavu na Jaejoonga. Jedna jediná osoba znamená pre nich všetko. Nech by odišiel ktokoľvek zo skupiny, ostalo by po ňom prázdne a hlúpe miesto, ktoré by sa nedalo zaplniť.  Bol ochotný s Jaejoongom odísť kedykoľvek by si o to povedal. Bál sa len jednej veci, že za nimi niekto ostane, že to bude Yunho.

         Bolo mu podozrivé, že o šiestej ráno sa v kuchyni ešte nesvieti a Jae nepripravuje raňajky. Preto hneď ako vyšiel z kúpeľne, šiel skontrolovať situáciu u jeho drahocenných členoch. Bolo by fajn, keby Jaejoong proste spal a nevstal. Posledné dni ho musel naháňať do postele a keď ho tam dostal, tak aj tak nespal. Dni... bol to celkom týždeň od ich hádky. Odvtedy sa pokúšal ovládať a držať svoje emócie na uzde.
„Nevadí, tak pripravím raňajky ja. Ešte aby tým pohrdli...“ Skôr než zasvietil, všimol si Jaejoonga na stole. Tma už ustúpila.
„Ah bože.“ Povzdychol si a stiahol ruku dole z vypínaču. „Jae, zlato... stôl nie je dobrá vec na spanie. Pamätáš čo som ti hovoril o stoloch? Tie sú dobré len na jedenie a sex.“ Drepol si vedľa stoličky a pohladil ho po stehne. „Vstávaj zlato. Ako dlho tu vôbec si?“
Na Jaejoongovej tvári sa objavilo zamračenie. Potom povzdych a nakoniec sa bolestivo sykol keď chcel pokrčiť ruku. Bola príliš dlho vystretá.
„Toto nie je miesto na spanie. Si ako malé dieťa, že ti to musím stále pripomínať?“
„Čo?“ Rozospato a s ofinou v očiach zažmúril na Yunha. „Yunho, čo robíš u mňa?“
Ak bol toto nejaký zvrátený druh zábavy ktorý si Jae akurát vymyslel, tak si bol Yunho istý, že mu to musí zaraziť.
„Joongie, sme v kuchyni. Zaspal si v kuchyni.“
„Hm? To je ale nemožné lebo v kuchyni nemáme... chladničku.“ Vystrel ruku k chladničke sebaisto.
„Ty máš dosť.“
„Ja nie som opitý Yunho.“ Zamračil sa.
Len povzdych, na nič iné sa Yunho nezmohol. O šiestej ráno nemohol od neho nikto chcieť aby bol produktívny a výchovný. O šiestej ráno sa spí, alebo sa človek chystá do práce, ale nečaká sa od neho, že bude niekomu vysvetľovať, že spí v kuchyni, kde je normálne mať chladničku.
„Pôjdeš si ľahnúť do postele, ja pripravím raňajky.“
„Raňajky?“ Jaejoong okamžite ožil. Rukou si prešiel cez tvár a konečne si uvedomil čo sa deje. „Pre boha nie!“
„Čo nie?“ Yunho ho sledoval ako sa prudko postavil zo stoličky.
„Nikto okrem mňa sa kuchyne nedotkne.“
„Jae bež si ľahnúť inak ťa tam odnesiem!“
„Skús si to! Po Vianociach som pribral kilo a pol!“
„Chvála bohu,“ pohliadol k stropu a vzal Jaejoonga za pás, „tak poď.“
„Nezdvihneš ma ti hovorím.“
„Zrazu si plne pri vedomí.“
„Ja som vždy plne pri vedomí. Môj mozog je ako jadrová elektráreň, proste sa občas zaparí, ale je vždy rovnako výkonný.“
Aj toto prirovnanie vykúzlilo na Yunhovej tvári grimasu. Takéto debaty miloval.  Proste sa s ním nedalo  vyjsť. Všetko bolo správne pokiaľ to robil Jaejoong, a aj keby mal otvorenú zlomeninu a trčal mu kus drôtu z hlavy, tak by všetkých presviedčal, že je v poriadku a je to len nejaká závada na elektrárni.
„Miláčik, vôbec ma nemáš rád. Ani troška. Keby si ma miloval, neprel by si sa so mnou a veril by si, že ti chcem len to najlepšie.“ Priložil mu ruky na tvár. „Pozri sa na seba, ako vyzeráš. Si unavený, malátny, roztekaný. Tvoje oči sú tak smutné aj keď sa snažíš usmievať.“
Mal tak veľkú chuť sa k Yunhovým dlaniam pritúliť, zaspať v nich a prebudiť sa až o dva dni. Potom ďalšie tri dni stráviť milovaním a modliť sa aby na nich všetci zabudli.
„Takže sa ti smutný Jaejoongie nepáči?“
„Mne sa páči akýkoľvek Jaejoongie, len by mal poslúchať Yunha, keď mu dobre radí.“
„Nie, Yunho mu radí, že urobí raňajky a to je veľmi zlý nápad pokiaľ sa chceme najesť.“
„Auč, to bolelo.“
„Pravda občas bolí.“ Priložil svoje dlane na Yunhove ruky.
„Naposledy, Jae...“
„Nič mi nie je.“ Pokúsil sa o priami pohľad do Yunhových očí, „možno mám smutné oči, ale každý môže byť raz, dva krát smutný. Ja si to môžem dovoliť tiež.“
„Takže si dnes nasadíš šošovky a ukryješ pred celým svetom svoj smútok?“
„Vieš o ňom ty, celému svetu do môjho smútku nič nie je.“ Pustil ruky vedľa tela a vykĺzol z Yunhových dlaní. „Pokojne si daj sprchu, ja to zvládnem.“
Tento krát mlčal. A keby vedel kam sa bude jeho život ďalej poberať, nikdy v živote by v ten okamih nedovolil aby Jaejoongove smutné oči nad ním vyhrali. Vždy stačilo tak málo a pýtať sa stále dookola ako sa máš? Aj keď tá otravná otázka mohla niekoho rozčúliť. Hnev bol stále lepší než nezastaviteľný smútok. Keby vtedy vedel čo sa prihodí, objal by ho a nepustil pokiaľ by z tých očí nekvaplo aspoň pár sĺz.

         Len čo sa vrátili späť do bytu, Yunho dostal hovor od svojej matky. Skôr než sa Jaejoong za ním čo len otočil, zmizol u seba v izbe za zatvorenými dverami. Bol to ďalší z okamihov, kedy mal Yunho pátrať po hlbšom význame svojho činu.
„Práve sme prišli z fotenia.“
„Ale svoju matku môžeš snáď navštíviť na pár hodín. Podľa mňa to nebude žiadny problém.“
„Nemôžem odísť, máme menšie problémy v skupine.“
„Nemusím sa ani pýtať, kto tie problémy robí.“
„Prečo si tak strašne naštvaná?!“ Zvolal do mobilu Yunhu „Prečo si na neho stále tak strašne naštvaná?“
„Vážne to tak chceš vedieť, syn môj?!“ Vrátila mu rovnakým tónom hlasu. „Tak príď a ja ti poviem, čo si o ňom myslím!“
„Mami povedal som ti, že nemôžem prísť. Máme problémy.“
„Tie problémy nie sú v skupine Yunho! Tie problémy sú medzi tebou a Jaejoongom. Sú to vaše osobné problémy a aktivít skupiny sa nijako nedotýkajú! Váš vzťah ničí skupinu kedy si to uvedomíš?“
Zovrel mobil v ruke tak pevne až cítil ako mu plast zatláča kožu o kosti. Bola to jeho matka, žena ktorej bol vďačný za veľmi veľa vecí, ale čo robí so svojim osobným životom po tom, ako dovŕšil dospelosť, do toho ju nič nebolo. Bol samostatný, mal peniaze a keby mohol, vykašľal by sa na nich všetkých. Úcta a rešpekt ktorý však v ňom bol zakorenený mu nedovolil byť nevďačným a drzým faganom. Tak ho rodičia nevychovali.
„Miluješ otca?“
„Samozrejme! Yunho nemôžeš porovnávať môj vzťah s otcom s tvojim vzťahom s Jaejoongom!“
„Je moja láska nechutná? Som nechutný v tvojich očiach? Vychovala si snáď nechutného chlapa a naučila si ho nechutnej láske?“
„Si môj jediný syn a vychovali sme ťa najlepšie ako sme mohli.“
„To je tvoja odpoveď?“ Odmlčal sa a keď od jeho matky neprichádzala žiadna odpoveď, pokračoval; „Vieš čo mi povedala Jaejoongova matka?“ Podišiel k oknu. Skrz tenké prúžky medzi žalúziami videl na nočný Soul. „Povedala, že je pripravená na to aby som zranil jej syna. Prečo mi jeho matka povie, že prijme jeho zranenie ktoré mu spôsobím zatiaľ čo moja matka ma chce zraniť sama? Prečo sa tak chováš?“
„Yunho to stačí! Ona ho nenosila deväť mesiacov pod srdcom! Si moje dieťa, moja krv a naše puto je iné. Záleží mi na tebe viac než jej na Jaejoongovi.“
„Lži!“ Zvolal do mobilu „Lži mami!“
„Nekrič na mňa Jung Yunho! Ty nevieš s kým sa zahrávaš!“
Krátko sa zasmial, „moja matka sa mi vyhráža? Prečo som sa narodil vôbec? Aby som nemohol...“
„Jaejoong ťa v živote neopustí Yunho. Ak ho opustíš ty, zachrániš sa. Ten chlap, je príliš nebezpečný človek.“
„Mami toto je už moc. Si paranoidná. Poznám ho osem rokov, sme spolu od sedemnástich a ty mi...“
„Príď domov Yunho a všetko pochopíš. Len príď. Som tvoja matka a v živote som ti nechcela ublížiť.“
„Musím končiť. Volá ma Changmin.“
„Yunho...“
Zložil. Chvíľu hľadel na tapetu v mobile. Výhľad zo Soulskej veže na mesto. Spomienky ktoré nikdy nevyblednú do rána ako noc. Bude ich mať navždy, ak mu Jaejoong odíde, ostanú mu práve spomienky. Tmavé a plné farebných svetiel ako nočné mesto.
„Hyung!“ Vtrhol do jeho izby Changmin, „Jaejoong odišiel. Proste hneď ako si sa zatvoril do izby, on za sebou zabuchol dvere.“

         V živote si pomaly zvykal na rôzne situácie. Keď musel byť odvážny, keď musel ujsť, odísť, ostať aj keď nechcel. Ale nikdy v živote sa nenachádzal v situácii keď sa musel rozhodnúť, či uspeje, alebo nechá sám seba padnúť na dno.
„Oppa!“ Len jeden človek na neho kričal oppa a bol pri tom mužského pohlavia a starší od neho. Volal z auta akoby bol nádejou ktorej sa chcel chytiť. „Čo robí môj milovaný oppa na ulici vo večerných, neskorých hodinách keď má byť doma a spať?“
„Si sám hyung?“
„Nie, Yesung je so mnou.“ Zvolal Heechul. „Krásavec tu sa stáť nesmie, tak naskoč než priskočí nejaká sexy policajtka a pre teba už miesto nebude.“
„A ja som čo? Vzduch?“ Zvolal Donghae zo zadného sedadla, „večne na mňa zabúdaš, kurva hyung raz sa tak naseriem.“
„Ale samozrejme miláčik, teraz musíme vyriešiť zatúlanú ovečku. Jae naskoč.“
„Máte voľno, že sa vozíte?“
„Jaejoong! Je tu Jaejoong!“ Zvolal Heechul z auta do ulice. „Rýchlo, oppa Jaejoong!“ Napodobnil ženský hlások. O chvíľu sa Donghae k nemu pridal a začali vykrikovať ako dve deti ktoré sa nadýchali hélia.
„Jae!“ Yesung vystúpil z auta a rýchlo k nemu pribehol. „Vyzeráš ako zbitý pes, poď s nami.“ Vzal ho za rameno. „Prevezieme sa. Budeš v bezpečí aj keď neviem či s Heechulom je bezpečie tým pravým slovom.“
„Yesunga raz uhryzol rádioaktívny chrobák...“
„Jaejoong oppa!“ Tento krát bol hlas skutočne ženský a prinútil Jaejoonga nastúpiť dozadu k Donghae. Ani nestihol zabuchnúť dvere a Heechul už dupol na plyn.
„Jong-Woon...“ Ozval sa zozadu Jaejoong.
„Oh bože, nevolaj ho pravým menom, potom neviem o kom hovoríš.“ Odpovedal Heechul a po očku pohliadol na Yesunga ktorý ho prebodával pohľadom.
„Hlavne, že si taký idiot hyung zase. Ani nejdem začínať ako debilne to znelo.“
„Kam ideme?“ Dokončil Jaejoong svoju otázku. Ignoroval Heechula a jeho večne sarkastickú povahu ktorá šla akosi mimo neho znova a stále dookola.
„Yunho vie, že sa potĺkaš von? Nechceš mu zavolať?“ Opýtal a Heechul po chvíľke ticha počas ktorej sa ako tak upokojil.
„Zabudol som si mobil, ale vie kde som.“ Nemal najmenšiu chuť aby mu Heechul volal, aby Yunho za ním šiel, aby sa s ním stretol, aby videl opäť jeho smutné oči. Aby sa udialo čokoľvek.
„Dobre, tak zájdeme k Han.“

         Opäť rieka Han, opäť chladný a studený večer a on bol opäť nedostatočne oblečený. Svetlá reflektorov po chvíľke zhasli, pretože sa Heechul bál, že sa mu vybije batéria. A tak bola okolo neho len studená tma. Tma z ktorej počul Heechula ako ho volá späť do prítomnosti.
„Máte zajtra niečo?“ Podával mu fľašu s pivom. „Inak ti to nedám.“
„Aj keby sme mali...“ Jaejoong si okamžite vzal fľašu a napil sa plnými dúškami.
„Chlape, teba musí fakt niečo srať.“ Pokrútil hlavou Heechul.
„Nebudeme sa predsa baviť o negatívnych veciach.“ Zasiahol Yesung skôr, než sa Heechul pokúsil si zapáliť cigaretu. „Povedal si, že nikdy nezačneš a nikdy nebudeš fajčiť.“
„Vyzerá to cool tak čo?“
„Hyung ty si celý cool, keby si...“
„Vďaka.“ Odsekol Heechul a podišiel späť k Jaejoongovi. „Niečo medzi tebou a Yunhom? Odpovedz mi.“
„Nič ťa do toho nie je.“  Znova sa napil a pohliadol k rieke.
„Sme priatelia nie? Som tu aby som ti pomohol. Vidím to na tebe, že držíš niečo v sebe tak dlho... a nemáš sa komu zdôveriť.“ Zastavil mu ruku s pivom. „Odpovedz mi len na jednu jedinú otázku. Odpovedz mi pravdivo prosím a už sa nebudem pýtať.“
„Vie Yunho, že si šiel von?“
„Povedal som ti, že áno. Nie som priesvitný.“
„Tak sa opýtam inak... povedal si mu, že ideš preč?“
„Hyung proste...“
„Som Heechul a ty mi klameš!“
„Povedal som ti, že ťa do toho sakra nič nie.“
„Až Yunho bude kurva celý strachom bez seba tak ma do toho niečo bude!“
Ani jeden z nich nezvýšil hlas. Nechceli rušiť zábavu Yesunga a Doghae ktorý uzatvorili zvláštnu stávku a to takú, kto sa skôr napije piva ten je pojedač chrobákov, čo Yesunga maximálne začalo urážať a tak sa rozhodol, že pivo je patok a on ho piť nebude nikdy v živote.
„A čo také hm? Týka sa to mňa a jeho a nie teba! Hľaď si svoje Heechul, vážne. V tomto ťa nechcem vidieť. Je mi jedno akí skvelí kamaráti ste. Nechcem ťa v tomto vidieť zapleteného!“
„Urobím to, čo budem musieť Jaejoongie.“
„Yah, vy dvaja!“ Donghae sa neočakávane ocitol vedľa nich. Oboch ich vzal okolo ramien. „Prehral som. Som oficiálne pojedač chrobákov, ale kto by odolával pivu tak dlho, že?“
„Oh bože, Donghae ty looser...“ Heechul ho vzal za ruku „Yesung-ah!“ Obaja vykročili k čiernovlasému mladíkovi ktorý odvážne stál s rukami založenými na hrudi. Svojho piva sa ani nedotkol.
„Vy ste fakt neskutoční,“ posťažoval sa Yesung a okamžite sa presunul k Jaejoongovi, ktorý dokončil fľašu piva, „vážne, keby som sa dostal do akejkoľvek inej skupiny...“
„Jasné, trebárs by si sa dostal do skupiny Tralala ale len s nami.“ Rozosmial sa Donghae a Heechul sa pridal.
„Ste hňupi!“
„Au, to bolelooo!“
„Jae...“ Otočil sa zrazu na neho, „nie je ti zima? Vyzeráš ako kúsok malého ľadu.“
„Nie som malý,“ nahol sa k nemu Jae, „možno som mladší než ty, ale nie malý.“
„Nič na tebe určite nie je malé.“
„Absolútne nič.“ Odpovedal Jaejoong. „Dám si ešte pivo, čo ty?“
„Myslím, že som si to rozmyslel.“
Heechul ich oboch chvíľu pozorne sledoval. Každý jeden z nich pohľadov, ktoré si vymenili. Jaejoong sa nachádzal príliš blízko k jeho členovi zo skupiny. Príliš blízko na chlapa ktorý je zadaný a Yesung sa chystal hrať s ohňom. Neobyčajne horúcim a divokým.
„Skvelé!“ Zdvihol ruku s fľašou Heechul, „oslávime hocičo. Trebárs ako sa stal Donghae požierač chrobákov.“
„Sláva chrobákom.“ Pridal sa Donghae a zatlieskal.
„Že ty sa snažíš zapáčiť Yesungovi?“
„Hyung, podľa teba je každý v biznise gay.“
„Nie každý, len každý druhý. Česť výnimkám, občas je to každý.“
„Na chrobáky!“ Pripil Jaejoong a podal Yesungovi otvorené pivo. Ťukol si fľašou o tú jeho a opäť sa napil veľkými dúškami.
„Jaejoongie, ak sa opiješ, kto ťa odvezie?“ Opýtal sa starostlivo Heechul.
„Necháte ma tu. Milujem Han. Han je kráľovstvo! Han je kráľovná riek! Chcem umrieť v Han!“ Zvolal smerom k temnej rieky. Len jej okraje sa ligotali a odrážali svetlá pouličných lámp.
„Už je opitý.“ Prikývol Donghae.
„Vždy ma berie k Han. Vždy tu drepíme mrzne alebo prší. Sme tu a sledujeme vodu, pretože má tak nasrané, že sa ma bojí niekam vziať! Len my dvaja nikto iný. Ale on má nasrané bojí sa svojej matky, svojho fotra, bojí sa SM, bojí sa ľudí, bojí sa tejto sociálnej siete ktorá aj v živote nebude milovaná. Všetci to robia zo závisti, pretože v živote nepoznali pravú lásku.“
Donghae pohliadol na chrbát Jaejoonga ktorý stál na brehu rieky, ktorý sa zvažoval dole k vode. Mal na sebe len tenkú bundu a šál mu visel voľne okolo krku.
„O kom to teraz hovorí?“
„Drahý Donghae, to by si neuhádol.“
Yesung odložil svoju fľašu na kapotu auta. Pomaly podišiel k Jaejoongovi. Mal v úmysle mu len zaviazať šál, poriadne ho zapnúť a udržovať ho v teple. Yunho by ich všetkých zabil ak by prechladol. A prvý by šiel on. Kto vie, prečo je Yunho tak na neho vysadený keď ide o Jaejoonga.
Zaviazal mu starostlivo šál a zips bundy vytiahol vyššie. „Nechceš byť chorý, že nie?“ Pousmial sa Yesung.
„Fakt ťa nemám rád Yesungie.“
„To si mi už raz povedal.“
„Nikto to nevie ako sme sa o seba starali...“
„Ale vedia. Len ty si myslíš, že sa nikto o teba nezaujíma a nikto ťa nevidí.“
Túžil aby ho videl len jeden človek. Nechcel zástupy fanúšikov, nepotreboval dozor, chcel aby ho mal v očiach len Yunho. Zrejme ho naštval. Áno práve teraz je naštvaný doma a jeho vedomie trýznia všetky predstavy o tom, čo sa mu mohlo prihodiť. Nezdvíha mobil a Yunho sa rozčuľuje viac a viac. Changmin má poznámky nemiestne tak ho Yunho vyhodí a zabuchne sa do izby. Yoochun sa snaží k nemu dobiť a Junsu tam len stojí a nechce aby sa hádali. Ale on tam nie je.
„Nehnevaj sa, ale...“ začal Yusung, mal by si ísť domov...“
Namiesto prikývnutia či súhlasu, dostal Yesung bozk na pery. A z tohto nevinného bozku by bolo určite viac, keby ho Yesung od seba neodtisol. „Nechcem mať s Yunhom nič spoločné.“
„Ty nechceš mať s Yunhom nič spoločné? Pre boha Yesung! Yesung!“
„Nebudem sa mu spovedať za tvoje opité stavy!“
„Je čas, zavolať Yunha.“ Zhodnotil Heechul, a kým sa obaja dohadovali vyparil sa od nich bokom aby si vybavil v pokoji svoj telefonát.
Len o pár minút už všetci zabudli na hriešny bozk ktorý vtisol Jaejoong na Yesungove pery. Chuť jeho bozku sa stratila aj keď v Yesungovi stále rezonovala odozva, ktorá mala už dávno vyprchať. Bol to Jaejoong, stali sa blízkymi priateľmi len čo sa spoznali, a teraz ten istý chlap v najlepších rokoch ho bozkáva, akoby sa nič nedialo.
„Prečo chrobáky? Vysvetli mi, prečo chrobáky?“ Opýtal sa Jaejoong znova  keď sa Yesung na prvýkrát rozhodol ignorovať jeho otázku.
„Pretože ich mám rád. Sú krásne a inteligentné.“
„Je to háveď.“ Odvetil Jae a znova sa napil. Bola to už jeho piata fľaša a chuť ho stále neopúšťala.
„Mravce sú háveď, nie chrobáky!“ Obránil sa Yesung.
„Mravce sú veľmi usilovné! Unesú dvojnásobok svojej váhy, sú starostlivé a milujúce a stavajú si mraveniská pre celé národy.“ Rozpažil ruky Jaejoong.
„A škodia v záhrade!“
„Tak nemaj záhradu!“
„Ty sa nedívaj na chrobáky!“
„Yesungie!“ Na Jaem akoby niekto prepol program. Zrazu sa usmieval od ucha k uchu. Rozpažil opäť ruky k celému šíremu nebu a objal Yesunga. „Ty ma máš rád, že áno?“
„Eh...“
„Jaejoong!“
„Eh, máš už hlas ako Yunho. To by si nemal. Máš pekný hlások Sungie, Yunhov hlas je divný zmenil sa...“
„Jae! Čo si sakra myslíš, že robíš? Kam si si myslel, že ideš kurva! Keď sa naseriem, ale vážne sa už naseriem... prestaň ho objímať!“ Skríkol vari o tón vyššie posledné slová Yunho.
„Nežiarli... to je Yunho.“
„Poď sem!“ Vzal ho za rameno okamžite. „Vypadneš si bez slova, nevezmeš si mobil, opiješ sa, objímaš sa s Yesungom, musí mi volať Heechul...“
„Presne to som celý večer robil...“ Prikývol Jae s úsmevom. „Mal si ísť so mnou.“
„Ako som kurva mal ísť s tebou, keď kurva si vypadol ako zlodej?!“
„Jaejoongie,“ votrel sa medzi nich Heechulov hlas, „zabudol si na ten krásny bozk, ktorý si dal Yesungovi.“
Keby ho vtedy v kuchyni donútil hovoriť, otvoriť sa mu ako človeku ktorého miluje a dal by za neho život, nestalo by sa to. Jaejoong by neodišiel, on by sa nezatvoril pred ním v izbe a nikto by nebol ako zlodej. Nikto by teraz netrpel.
„Heechul!“ Yesung vrchol na svojho hyunga nevraživý pohľad. Mal chuť ho ovaliť, hodiť do kufru od auta a auto poslať do rieky.
Aj keď to bol Jaejoong, kto zavinil tak nevinne vyzerajúci bozk, Yunho sa vrhol na nevinnú obeť – Yesunga. Bez slova prekonal tých pár krokov ktoré ich delili od seba a so slovami ty skurvený bastard sa snažil udrieť hocijaké miesto okrem jeho tváre. Mal toľko súdnosti, aby vedel, že ich tváre sú súčasťou ich živobytia.
„Hej, Yunho!“ Heechul rýchlo oľutovala svoje slová. Nečakal však, že bez jediného vysvetlenia sa vrhne na Yesunga. Nečakal, že by tomu okamžite uveril. „To stačí Yunho!“
„Idiot!“ Zvolal Jaejoong na svojho milenca. „Vážne si taký sráč Jung?“
Yunho stiahol ruky z úbohého Yesunga ktorý sa pokúšal kryť si aspoň citlivé miesta. Zadýchaný, strapatý a s rozgabanou bundou pohliadol na Jaejoonga.
Nemal poňatia, prečo je Jaejoong k nemu tak hnusný.
„To ja  som ho pobozkal! Prečo na neho do hajzlu útočíš? Pomiatol si sa?“
Mlčal. Pretože až teraz mu došli slová ktorými Heechul mienil úplne niečo iné. Až teraz, keď mu jeho milenec nadáva do sráčov.
„Čo tým chceš povedať?“ Opýtal sa po dlhom mlčaní. Jeho hlas bol priškrtený a jediné čo v ňom teraz rástlo bola vina.
„Niečo mi chýba Jung!“
„Volaj ma menom.“
„Oh, mal by som?“ Zasmial sa cynicky Jaejoong. „Prečo mi to robíš stále? Prečo mi klameš a zatajuješ?“
„To ťa tak štve ten rozhovor s mojou matkou? Keby si počkal, všetko by som ti povedal!“
„Tomu sám neveríš.“ Pokrútil hlavou. „Neveríš tomu čo robíme. Myslíš si, že neodídem zo skupiny pretože si v nej ty. To si na omyle.“
Heechul na oboch prekvapene pohliadol. „O čom to do čerta hovoríte?“
„Nepochválil sa ti? Jaejoong chce odísť zo skupiny.“ Odpovedal Yunho. Ľútosť začal opäť striedať hnev.
„Pre boha prečo?“
„Prečo? Chcem si s tým bastardom zariadiť život! Chcem s ním kurva stráviť zbytok života!“ Zvolal Jaejoong.
„A došlo ti niekedy, že vám to možno neklapne? Že možno o tri roky sa všetko pokazí? Že možno odchod zo skupiny vás rozdelí? Budete sa cítiť vinní?“
„Drž hubu Heechul!“ Varovne sa k nemu nahol Jaejoong.
„Má pravdu.“ Odvetil chladne Yunho. „Ty to dobre vieš.“
„Ty vieš kurva hovno o tom čo ja viem Jung! Sľuboval si mi nesplniteľné veci! Tvárili sme sa, že je všetko fajn, kým som nehovoril o odchode a poslušne som pod tebou stonal, bolo všetko v poriadku. Nevieš presadiť záujmy vlastnej skupiny!“
„Fajn!“ Skríkol Yunho, „myslíš si, že to dokážeš lepšie? Fajn! Napochoduj do kancelárie a vmeť im do ksichtu, že chceš byť lídrom!“
„A prečo mi ty nedokážeš, že sa mýlim? Nasrať!“ Jaejoong sa zapotácal na pár sekúnd. Znova nabral správny smer a rýchlym krokom vykročil preč.
„Jae kurva o čo tu ide?! Vráť sa počuješ?“ Rozbehol sa za ním Yunho.
Jaejoong nebol rýchly v tomto opitom stave. Pár krát stúpil mimo a skoro spadol. Vždy si však udržal svoju rovnováhu ktorú nadobudol nekonečnými hodinami tréningov.
Hlboko vnútri túžil aby nikdy neprišiel s myšlienkou na odchod zo skupiny. Túžil aby sa to Yunho nikdy nedozvedel, aby v pokoji mohol tie papiere spáliť a žiť ďalej ako v klietke, bez lásky ktorú by naplnil. Slúžil vari na okrasu? A Yunho by vraj za neho položil život. Veď sa nedokázal postaviť ani vedeniu spoločnosti. Neustále hovoril aké je to nefér, ako s nimi pohovorí a hneď na to, že zatiaľ o tom hovoriť nebudeme.
Bolelo to. Veľmi to bolelo.
„Joongie, počúvaj ma,“ vzal ho za rameno a otočil si ho tvárou k sebe, „urobil by som pre teba všetko čo je v mojich silách, ale musíš mi dať čas. Prosím.“
„Tvoj čas už vypršal.“
„Jae, prosím, daj mi čas, neopúšťaj ma takýmto spôsobom. Tá predstava ma zabíja.“
„Na to si mal myslieť skôr.“
„Zlato, ja neviem čo sa deje. Medzi nami je všetko v poriadku. Milujem ťa stále rovnako. Jediné čo je náš problém je spoločnosť, správne? S tým sa vysporiadame.“ Pohladil ho po oboch ramenách. Jaejoong sa stále vyhýbal očnému kontaktu.
„Vysporiadame sa s tým, že áno? Jaejoongie?“
Vedel, že sú to prázdne sľuby. Tak ako mnoho krát predtým. Yunho skrátka nevidel žiadny problém v tom ako s nimi spoločnosť jednala. Yunho nevidel problém v ničom, pretože jeho celý život ho niekto stále riadil. Ak to neboli rodičia bolo to vedenie firmy. Matka mu hovorila, čo je správne a čo nie. Otec by z neho najradšej občas vytrieskal dušu už len preto, že pred ním priznal vzťah s Jaejoongom. Tak ako mnohokrát predtým, uveril jeho lžiam. Prelepil ich ružovou páskou a tváril sa, že je to len ozdoba ich vzťahu. Nemohol si pomôcť. Tak ako mnoho krát predtým, padol mu do náruče a všetky slová a pocity uzamkol vnútri. Hlboko v srdci.

5 komentárov:

  1. Nieco mi tu smrdi. hmmm mam Jaeho fakt rada ale toto mi smrdi manipulovanim... uvidime uvidime! pocuvaj ako skoro si pridala novu kapitolu :O sa divim normalne :O
    ale ten bozk bol omg to co ho napadlo? :D fakt chcel aby zavolal Yunha alebo ako? :D to je taky... joj

    Ann

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Takže, síce som mala spočiatku radšej tú pôvodnú verziu, ale táto je tiež veľmi dobrá. Je to úplne iný štýl než tá prvá veria, ktorá je písaná v ICH osobe. Môžeš potom niekedy uverejniť aj tú. Vyzerá to úplne inak.
    Myslím, že tohto Jajoonga rada mať nebudem, aj keď.... kto vie ako to dopadne ešte.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. presne na toto sa pripravujem xD ako som písala toto nebude med lízať z čajovej lyžičky. vieš aké veľké VECI sú proti JJ? xD musí byť tá mrcha ak chce dostať to, čo chce.

      Odstrániť
  3. mne sa to velmi paci, taký boj na Olympe. clovek nemoze byt furt ako ovca len, aby dobre bolo.....

    Janashi

    OdpovedaťOdstrániť
  4. oho, Jaejoong vystrčil pazúriky. teaz to bude napínavé, teším sa na jeho boj s vedením. aj na jeho boj s Yunhom a vôbec na všetku drámu, na ktorú je veľká L expert (vidíš, nešetrím chválou:)
    a ešte ten ich taliansky vzťah sa mi páči, v poviedke pôsobí neskutočne pútavo, túto kapitolu som zhltla ako dezert po večeri:) sláva L!

    angie

    OdpovedaťOdstrániť