pondelok 23. decembra 2013

32 sekúnd (minulosť je nesmrteľná - 1. časť) 54.


Fandom: Originál
Žáner: Vojnové, scifi
Upozornenie: Homosexuálny vzťah, sex, vulgarizmy, násilie, krv, chaos, masaker a iné haluze
Veková prístupnosť kapitoly: 17+
Stav: rozpísané
Počet slov: 3907
Čo som počúval: Matrix - OST

Uhm xD Kyle dáva a Evan si uvedomuje, že je to s ním strašné xD



♣♣


Zápasnícka hala v postate nebola halou. Niesla len také hlúpe meno ktoré degradovalo každú zápasnícku halu na svete. Toto miesto bolo von pod šírim nebom, z polovice oplotené pletivom a z polovice ho obkolesoval vysoký, šedý panelový múr. Vstup bol na dvoch miestach a z rovnakého miesta sa aj vychádzalo. Hľadisko bolo spravené zo zrúcanín starého ihriska. Takže áno, v podstate to bolo ohradené staré ihrisko s napoly rozpadnutou tribúnou.
V čase zápasov boli pri každom z dvoch vchodov dvaja ozbrojení chlapi. Zápasy boli spestrením, pobavením, odčinením povojnovej nudy. Boli postrachom jedného chlapa ktorý kedysi vlastnil bankové impérium. Teraz však toho mal ešte viac. Mal totiž ešte väčšiu moc nad ľuďmi než predtým. Vlastnil a menil ich životy.
Keď prišiel Trhan za ním so žiadosťou o zápas a odmenu niekoľko barelov benzínu, bez váhania prijal žiadosť. V poslednej dobe už nebolo veľa ľudí ktorí by sa odvážili vstúpiť do ringu. Skúšali to dokonca aj odvážne ženy. Cintorín bol však už dosť veľký na to aby si to každý rozmysel. Raz sa však našiel chlap, svalnatý černoch, ktorý býval boxerom. Tento chlap to takmer dokázal. Dobre, takmer bude silné slovo, ale bol najbližšie zo všetkých. Útočil presne tam kde boli slabiny. Samozrejme, hovoríme o elektronických slabinách.
Wilkinson však mal podozrenie, že si Trhan našiel niekoho špeciálneho. Nemohol veľmi riskovať, pretože po tom ako boxer takmer pokoril robota, si už nebol byť istý ničím. A tak zvýšil opatrenia.
Aj s touto možnosťou počítal Evan. Nečakal, že to bude jednoduché. Jeho plán B bol jednoduchý; proste zamestná čo sa dá a ostatní pôjdu kradnúť. Či sa to podarí, to nevedel. Bola to však jediná šanca ako sa dostať z tohto prekliateho miesta. Síce by veľmi rád chcel skúsiť šťastie v Kanade, ale rozhodol sa hrať na istotu.
A presne takto to bolo.
Trhan mu hovoril o tom ako vyzerá východné USA. Ako vyzerá New York a Boston. Rozrástli a do monštruóznych rozmerov. Tam skutočne skončiť nechcel. Hlavne nie potom, čo mu povedal Kyle. Bol hlúpy alebo naivný, ale rozhodne nebol zbabelec.
„Ale si šialenec! Šialený šialenec!“ Opakoval mu naštvane Kyle stále dookola. „Väčšieho šialenca tento svet nepoznal. Ja ani neviem prečo ťa vlastne stále milujem. Si len šialenec! A skús sa uraziť! Je to pravda!“ Nafučane, so založenými rukami na hrudi kráčal vedľa Evana.
„Nehádam sa s tebou.“ Evan si odhryzol z tvrdého tofu. Musel zrazu zastaviť, pretože pocítil tak sucho v krku, že si musel vypýtať od Trhana vodu. Kyle kráčal ďalej a nadával až kým si neuvedomil, že Evan vedľa neho nie je.
„...tieto spôsoby si musíš vyhodiť von z hlavy!“ Otočil hlavu na prázdne miesto. Predtým tam Evan na sto percent bol!
„O čo a to snaží?“ Opýtal sa Matt.
Všetci ostali stáť až na Kyla ktorý argumentoval sám so sebou. Zastavil, ďobol prstom do vzduchu a otočil sa okamžite. Začal rozhadzovať rukami a kričať, že je Evan nezodpovedný hlupák, že ho zase chcel opustiť.
„Nebol to on, kto šiel ďalej bezo mňa?“
„Ani sa ho na to nepýtaj radšej. Vážim si svoje zdravé zmýšľanie.“ Matt si vzal od neho vodu.
„Prečo ste na chudáka Kyla tak zlý?“ Pokrútila hlavou Charlotte čím na seba strhla pozornosť najmä Matta a Trhana. „Len sa snaží to je všetko.“
„Vidno, že ho nepoznáš.“ Napil sa znova vody Matt.
Charlotte pohliadla kútikom očka na Evana. Vystihla ten okamih kedy si zašiel rukou dozadu do plavých vlasov. Snažil sa nikoho a nič nepočúvať, nevnímať ich reči, ktoré ako inak nikam neviedli a tak nepočúval vlastne ani Charlotte, ktorá tajne dúfala v opak. Čo by pre boha robil s tak... takou... s ňou?
Po tom, čo konečne mal možnosť sa znova oholiť a ostrihať, si musel rukou stále prechádzať po tvári a vnárať ju do vlasov. Bol to nezvyk a kontroloval, či sa mu to vlastne len nesnívalo. Či niekde nesedí zarastený a obrastený plesňou.
Prešiel zamyslene až ku Kylovi, ktorý stále hundral. Vzal ho okolo ramien a začal mu niečo vyprávať.
Matt pokrútil hlavou keď Charlotte naštvane kopla do hrdzou rozožratej konzervy a rýchlym krokom vykročila za nimi. „Čo tie ženské na ňom vidia? Vedia vôbec aký psychopat to je?“ Pokrútil hlavou.

       Pred vstupom do zápasníckej haly sa zrodila v Evanovej hlave myšlienka. Vzal bokom Kyla ktorý bol stále namosúrený a odmietal sa baviť o ženách a nazývať veci v ženskom rode, a tak všetko bolo to a ten a nič nebolo ona, dokonca ani Charlotte nebola ona ale to. Nechal sa odviesť pár krokov na bok k sutinám ktoré plnili bočnú stenu rôznymi haraburdami.
„Bože mám chuť na whiskey,“ povzdychol si Evan, „Kyle, teraz ma dobre počúvaj čo ti poviem dobre?“
„Nejdeš mi ale hovoriť o tom, že ak to neprežiješ, mám sa vzmužiť a byť mužom!“
„Pamätáš ako som ti vravel o tom sne, kde si sa pokúsil o samovraždu?“
„Vďaka, už som zažínal mať pocit, že svet okolo mňa je až príliš optimistický.“ Pobúchal Evana po hrudi, „vďaka za pripomienku, že som vlastne v sračkách až po uši.“
Evan sa rozhodol ignorovať jeho vyznanie a dokonca ho vypusti z hlavy skôr než sa dokázalo na pár sekúnd usadiť. V tom bol majster, mal tak vyberavú pamäť, až si občas Kyle myslel, že žije s niekým kto trpí sklerózou alebo je posadnutý tým Nemcom ktorého meno sa nemá vyslovovať, pretože sa začalo hovoriť, že kto vysloví jeho meno, tak dostane tú chorobu.       
„Musíš bojovať ďalej, rozumieš? Ak sa mi niečo stane a nebudem schopný ísť ďalej, musíš bojovať! Jeden z nás sa toho všetkého musí dožiť. Jeden z nás musí postaviť maličký dom a žiť v ňom s párom mačiek a psov.“
„Som alergický na mačky.“ Uhol mu pohľadom Kyle.
„Niečo sa deje, Kyle rozumieš? Niečo sa deje. Od tej doby, čo sa vlámali do nášho bytu a zabili Lezzy...“
„Lezzy,“ skočil mu Kyle do reči v emocionálnom rozpoložení, „naša Lezzy... rozrezali ju... jej vnútornosti po celom byte... z obývačky do našej spálne... celý byt...“ priložil si ruku k ústam „ten policajt a Leela...“
„Kyle, sústreď sa!“ Vzal ho za ramená Evan, „Ak sa mi niečo stane, jediný človek ktorému môžeš na svete veriť, je Matt rozumieš? Je jediný ktorému môžeš veriť.“
„Je to psychopat!“ Posťažoval sa okamžite Kyle.
„Myslíš si, že ja som v poriadku?“ Ani nečakal na Kylovu odpoveď a pokračoval ďalej, „Matt ti pomôže. Prešiel celým týmto svinstvom s nami, môžeš mu veriť. Nikomu inému never, rozumieš?“
„Sľúbil... sľúbil si mi, že to prežiješ.“ Zrazu začali z Kylových očí padať slzy. Nemalo to žiadny postup, žiadny lesk v očiach, slzička ktorá by padla na líčko osamotená ako v nejakých romantických tragédiách anglických tragédov v minulých tragických storočiach. Skrátka sa mu z očí vyliali celé  kanáliky naraz.
„Vieš, že také niečo ti sľúbiť môžem, ale nemôžem ti sľúbiť, že to dodržím.  Budem sa snažiť, kvôli tebe, aby si bol v bezpečí.“
„Ty to ale prežiješ.“
„Prosím, prestaň plakať. Vyzeráš príšerne keď plačeš. Si škaredý a celý usmrkaný.“ Priložil mu dlane na tvár. Ucítil vlhké stopy a dokonca ten príval sĺz sa zastavil o jeho palec a stiekol po strane. „Kde sa v tebe berie toľko sĺz.“
„Ja ťa nemôžem stratiť.“
„Vzchop sa Kyle!“
„Neprešiel som celú tú cestu týmto všetkým aby som ťa stratil.“
„Kyle!“
„Nie som hlúpy Evan! Niečo sa tu deje a...“ Otrel si usmrkaný nos ledabolo do rukávu a kus vlhkej cestičky ktorú zanechali slzy. Nemal vreckovku, nemal ani príležitosť nejakú takú hygienickú vec vidieť v poslednej dobe. „Nechcem byť nástrojom ktorý ťa zničí.“
„O čom to zase hovoríš?“
„O tom... ako ma uväznili, ako ma... ma uniesli dvakrát! DVA!“ Zdôraznil posledné číslo. „Vedia, že keď dostanú mňa, dostanú aj teba!“
„Vravel som ti, že pokiaľ som s tebou si v nebezpečí.“
„Rovnako ako keď nie som s tebou.“ Priložil dlane na tie Evanove ktoré boli stále na jeho tvári. „Proste to tak je. Preži to. Nič viac od teba nechcem, len aby si toho blbého robota skolil k zemi a ak bude ten... ten pán žiletka robiť problémy, tak rozsekaj aj jeho. A kurva srať na všetkých. Všetkých ich rozsekaj!“ Rozčúlene stiahol jeho ruky dole zo svojej tváre. „Všetkých ktorí ti budú stáť v ceste!“ Prikývol presvedčene hlavou.
„Kyle, spamätaj sa!“
„Choď cez mŕtvoly! Je mi to jedno!“ Bodol ho prstom do hrude, „ale vráť sa mi! A až sa vrátime do Európy, ten dom si postavíme sami, a potom sa naučím žiť s mačkami.“
„Vážne chceš žiť v Európe?“
„Mne je to jedno kde budeme žiť, len nech nám dajú pokoj.“
„Aj na Antarktíde?“
„Okrem ľadových krajín, kde zamŕzajú fúzy.“
Evan sa pousmial. Vtisol Kylovi bozk na čelo a pritiahol si ho k sebe do náručia. Tak chudučký, bezbranný. Potreboval by mesiac aby sa dal fyzicky dokopy. Zoženie pre neho toľko jedla koľko bude nutné, koľko bude vládať odniesť. Mal by ísť uloviť nejakého jeleňa.
„Drž sa Matta, dobre?“
Kyle neochotne prikývol. „Vieš, že Matt má pre teba slabosť.“ Nebola to ani otázka, len skonštatovanie ktoré Kyle proste videl každý deň pred očami.
„Preto som mu povedal, že sa má o teba postarať s tým azurovým pohľadom Azuritka.“
„Ty...!“ Zasmial sa Kyle, „Azuritko.“ Znova ho objal okolo hrude. „Hlavne sa mi vráť, Azuritko. Doma máme kopu prania.“
„Fuuu,“ vydýchol si Evan a tuhšie ho zovrel vo svojej náruči, „myslím, že nás určite už odpojili od vody aj elektriny a vysťahovali.“
„Podľa mňa, náš byt už neexistuje.“
„Neverím, že sme boli v Londýne a nemohli sme domov.“ Pustil Kyla.
„Ja som bol... po vianočné ozdoby vtedy keď si bol... však vieš.“
„Vianoce,“ usmial sa Evan, „urobíme si ich spoločne dakedy.“
„Evan!“ Do ich rozhovoru sa vmiesil Trhanov hlas, „je čas.“
„Drž palce mandarínka.“
„Ja... čo? aká mandarínka?“

       V ten okamih pre neho nebolo nič ťažšie než vstúpiť na bojisko. Stovky pohľadov ktoré ho otravne prenasledovali a prepaľovali skrz na skrz. Mal pocit, že by skôr dokázal ukradnúť všetku ropu na svete než aby pokoril jednu z tých kovových príšer. Všetko bolo jednoduchšie ako toto bezmenné trápenie sa. Chcel aby ho niekto vzal za rameno, pohliadol mu do očí a povedal. Je koniec.
Keď je koniec, človek bojuje ako mu to sila dovolí, pretože už nemá kam by šiel, nemal čo čakať, nemal sa kam schovať. Koniec už taký raz býva. Je horko-sladký.
Prach a štrk mu škrípal pod podrážkami čižiem a prisahal by, že v tom svetle reflektoru, videl pri zábradlí kus ľudskej kostry. Možno to bolo výstražné znamenie, možno to bola kostra z nejakej strednej školy kde milovali študenti biológiu len preto, že mali ženskú kostru na hodine.
Príliš veľa ľudí na jednom mieste a on bol v ich strede. V tom bludnom kruhu. Stačilo už len šapito a tento svet klaunov, kde padli zábrany, morálka a všetky normálne ľudské hodnoty mohol byť kompletným. Občas svet bez strechy je príliš široký a ľudia chcú z neho vyletieť von a to im dáva nádej. Tento svet bol bez strechy, ale príliš prázdny.
Možno to bol ten koniec ktorý Evan hľadal. Široký, ale prázdny svet.
Ak toto bola novodobá zábava ľudí, možno bolo dobré ak by ľudia proste prestali existovať. Z takýchto kreatúr dobrá civilizácia nevzíde.
Keď príde doba, že ľudia držia palce strojom, keď držia ich kartu, a chcú vidieť druhých ľudí mŕtvych, príde konečná otázka.
„Tento muž...“ Ozval sa hlboký hlas cez reproduktory ktoré boli rozostavené po bokoch vysokých stĺpov so svetlami „bude dnes bojovať aby si zaslúžil kvapku našej drahocennej pohonnej hmoty.“ Zasmial sa chladne. „Uvidíme, či on sám nebude slúžiť ako pohonná hmota v komposte.“ Opäť ten istý krutý smiech.
Možno mal ten chlap z Cypru ktorý teraz vládne Európe, pravdu. Ľudia sú v konečnom dôsledku... tiež len zvery.
Zvery, ale aspoň nepotrebujú zvrátené druhy zábavy.
Nakoniec nebude vadiť, ak niekto umrie.
Kyle mal pravdu.
Kedy sa celý jeho život dostal do roviny, kde má Kyle pravdu? Začínal sa desiť toho, čo ho ešte čaká.
„Ako vždy, strelné zbrane ani zbrane s elektrickým nábojom nie sú povolené.“ Ozval sa znova chlap do mikrofónu.
„Chcel by som ešte dodať aby naši chlapci z pitevne boli pripravený...“ Zasmial sa typom haha mňa v škole učili, že haha je citoslovce smiechu a citoslovce vyjadrujú pocity a mne je teraz strašne vtipne.
„Dovoľte mi na neho skočiť s ostrým a hranatým kameňom, až to skončí.“ Precedil cez zuby dostatočne nasrdene Kyle. Rukami zvieral kovovú tyč ktorá slúžila ako súčasť zábradlia ktoré obkolesovalo zápasnícku časť.
„Máš to mať.“ Prikývol Trhan.
„Som pripravený zneškodniť všetkých a všetko ak to Evan nebude zvládať.“ Pripojil sa Matt ku konverzácii s posledným šlukom z cigarety.
„Nezabúdajte, volá sa Tony a je to obyčajný chlapík ktorý kedysi opravoval autá.“ Pripomenul Trhan.
„Musí to byť večer? Bude mať nevýhodu.“ Zaprotestoval Kyle.
„O to ide. Je to zábavka,“ odvetil Trhan, „ľudia sa bavia smrťou druhých ľudí.“
„Mali sme tu gladiátorov o ničom novom nehovoríš.“ Matt si vložil do úst ďalšiu cigaretu. Len tak aby sa nepovedalo. Potreboval niekde ventilovať svoju nervozitu.
„On to dokáže. Určite to bude nejaká stará haraburda na petrolej.“ Kyle buchol po zábradlí a zamračil sa ako mu to najviac dovoľovalo jeho obočie. „Rozseká ju na molekuly a molekuly rozseká na polovicu a všetci tu potom vybuchneme!“ Zvolal posledné slová, čím si vyslúžil ľahké ťapnutie po hlave od Matta.
„Možno sme tam mohli poslať Kyla.“ Usmiala sa Charlotte, „ubehal by toho robota.“
„Škoda, že sa na tvojom úplne trápnom vtipe, ktorý ani nebol vtipom, nikto nesmeje. Úplne nikto!“ Kyle sa k nej nahol naštvane a chýbal už len kúsok a vyplazil by na ňu jazyk.
„Prestaňte! Pútate veľa pozornosti.“  Matt natiahol ruku ku Kylovi a pritiahol ho k sebe za golier kabátu. „Tu stoj a čuš.“
„Aj na teba použijem hranatý a ostrí kameň!“ Zašomral.
„Aby som ja na teba nepoužil na tvoj zadok svoju nohu.“

       Snažil sa nevnímať pokriky ľudí z tribúny. Ich hlasné narážky a nadávky, výsmech k jeho osobe. Mohol byť jedným z nich, hlupákom ktorý nasleduje stádo kamkoľvek sa pohne len preto, aby jednotlivec nebol sám. Svet bol veľký, preľudnený a predsa sa v ňom ľudia cítili osamelí. Ak sa človek ocitol sám na neznámom mieste, začal byť vystrašený a z nepriateľského tvora, ktorý by prekročil aj mŕtvolu, bola zrazu uplakaná troska.
Vedel lepšie než ktokoľvek, že samostatnosť pomáha človeku prežiť len za pomoci vlastných prostriedkov. Bojovať až do krvi.
Kyle mal znova v niečom pravdu; neprešiel týmto všetkým preto, aby ho stratil.
Nadýchol sa zhlboka, akoby to bolo posledný krát. Akoby nebol viac čas na to, aby sa nadýchol.
„Pozrime sa na to, moji drahí diváci,“ zasmial sa Wilkinson, „Obyčajným mečom ide bojovať proti Prometeovi.“
„Prometeus,“ povzdychol si Evan, „čo takto Číslo 5 žije, alebo R2-D2... hlavne pokoj Evan, začínaš si to uľahčovať... žiadne R2-D2 nepríde ty to vieš...“ Rozhliadol sa v okolí. Po robotovi zabijakovi – Prometeovi nebola ani stopa.
„Vypustite ho!“ Wilkinson vydal príkaz. Ozvalo sa už len zapraskanie v reproduktoroch a celé okolie stíchlo. Ľudia mlčky sedeli na svojich chránených miestach, akoby im niekto vypol vypínače.
„Nečakaj, že ťa budú povzbudzovať Evan. Nehovor k sebe v tretej osobe prosím ťa. Si len nervózny pretože tá obluda... prestaň k sebe hovoriť!“ Naštvane zaťal zuby. Bol rád, že ho nikto nepočuje. Nielen preto, že sa  oslovoval Evan namiesto Tony, ale ešte by niekto spochybnil jeho príčetnosť.
Vôbec nebol tichý. Vŕzgal, pískal a hlavne vydával ten nepríjemný elektronický zvuk. Bol poškodený. Evan ho počul za svojich chrbtom. V tejto diere nemali schopného inžiniera ktorý by opravil robota.
Evan už nevidel ako Mattovi vypadla z úst cigareta, nepočul jeho tiché: kurva... To, čo ho čakalo sa pred neho postavilo len o malý zlomok sekundy.
Stál tam, pred nich, poškrabaný, s pomliaždenou konštrukciou a zalátaným krčným vstupom.
„Vyzeráš strašne.“
X stál pred ním vo svojej nie príliš dobrej kondícii. Rozhodne vyzeral už lepšie. Najlepšie vyzeral rozhodne v púšti kde odpravil na druhý svet Corrada.
„Spúšťam režim. Rozlišovanie a pravdepodobnosť pohybov. Skenovanie postavy.... priebeh... hľadám zhodu. Spájanie s archívom, hľadám zhodu.“
„Tak moment!“ Evan sa prikrčil, „toto nebolo v zmluve!“
„Audio archív. Spúšťanie archívu. Hľadám zhodu!“
Trhan nemohol vedieť, že pán X je robot ktorý Evanovi spôsobil nepeknú jazvu na tvári. Nemohol vedieť, že X je robot, ktorý odstránil Corrada, nemohol vedieť, že je to robot, ktorý robil Evanovi peklo zo života. Zatiaľ čo si Evan aj Matt mysleli, že tá kopa plechu vybuchla v troskách palácu, X zapadol pod trosky a ostal tam trčať ako kostra pod kamením. Každá kostra sa tá oháknuť aby vyzerala k svetu a softvér s pamäťou sa dajú znova a znova nahrať. Pokiaľ existuje záloha, existuje X.
„Hľadám v archíve. Audio stopu. Hľadám v archíve podobnosť a zhodu tváre.“
Rozhodol sa, že nebude čakať kým ho X identifikuje ako nebezpečného tvora a pustí sa na neho s celým svojim kovovým telom.
„Usaďte sa pohodlne začíname! Hahaha!“ Wilkinson zapišťal s mikrofónom do reproduktorov vysokých ako priemerný dospelý človek.
„Myslel som, že roboti majú tiež niečo ako... softvér hrdosti. Slúžiť bastardovi v aréne aby si zabíjal ľudí... staré dobré časy, keď sme sa kvákali za vlasy.“ Evan pokrútil hlavou.
„Zhoda v archíve nájdená.“ Malé červené svetielko pohaslo a preplo sa z červenej diódy na zelenú. „Likvidácia povolená. Tretí stupeň. Zabitie povolené.“
„Hovorí sa tomu taktnosť.“ Zdvihol prst Evan, „nehovoríme, že máme povolené zabíjať, alebo likvidovať predtým, než ideme likvidovať a zabíjať.“
X očividne účel taktnosti nepochopil. Evan tiež nepochopil, prečo skrátka na toho plecháča nezaútočil okamžite a nevyužil tak výhodu útoku, ale čakal kým si ho X spáruje v databáze.
Bojoval s ním v omnoho lepšej kondícii. Nedalo sa povedať, žeby niekedy vyhral, ale tento krát bolo víťazstvo na jeho strane.
„Pozrieme sa na nášho odvážlivca, zaujal jeho bojovú polohu, akoby mu to len mohlo pomôcť. Haha...“
„Prisahám bohu, že toho chlapa napadnem niečím tupím až to skončí.“
X zaútočil úplne ležérne. Akoby si ani neuvedomoval, že má Evana zabiť, jediné čo urobil bolo, že spravil rýchly výpad rukou ktorá skončila vo vzduchu za Evanovým chrbtom.
„Oh, pozrime sa, on sa vyhol. Haha. Ďalšiemu sa už nevyhne.“
„Čo to kurva s tebou je?“ Evan uchopil katanu do druhej ruky a tradične nechal čepeľ nech mu kryje predlaktie a rameno. Niečo v tej plechovej hlave nebolo v poriadku.
Evan odstúpil opatrne späť. Cítil ako mu piesok a drobné kamienky vŕzgajú pod podrážkami. X sa otočil horizontálne presne podľa programu ktorý spustil a začal okolo seba klátiť rukami v rýchlosti ktorú by človek nezvládol ani po oslave svätého Patrika.
Bol zhrozený z toho  čo sa pred ním odohrávalo. Zhrozený ťarbavosťou kedysi tak impozantného stroja. Bola to obyčajná plechovka z ktorej pomaly začínali odlietavať skrutky. Z nejakého dôvodu však táto plechovica dokázala zabiť každého svojho protivníka. Evan si proste drepol a podliezol pod X ktorý nedokázal udrieť svojimi rukami až k zemi. X sa okamžite horizontálne otočil. Z pravačky sa za pomoci krehkej hydrauliky sformovala čepeľ ktorou bodol do zeme. Evan sa prevrátil na bok a preniesol svoju váhu na druhú nohu aby nabral rýchlosť a silu. Udrel katanou do čepele. Prekvapivo ju okamžite prelomil a keďže do toho vložil skutočne veľa sily prevrátil sa na druhú stranu nemotorne a ostal vyvalený. Nečakal, že oceľ povolí tak jednoducho.
„Niekto tu má šťastie!“ Zavrčal Wilkinson do reproduktorov.
„To nemyslia vážne.“ Evan sa postavil a odkopol úlomok z čepele na bok.
„Hľadanie v databáze ukončené. Zhoda audiovizuálnej stopy potvrdená s centrálou. Hľadaný E...“
X skončil.
Na zem dopadli skrutky a matice. Krk ktorý stál na hydraulike sa zlomil vďaka lacnej oprave ktorá stála X jeho existenciu. Hlava spadla na zem a Evanove meno, bolo pohltené v útrobách jedného z jeho najväčších nepriateľov.
Obecenstvo povstalo, začalo nesúhlasne hvízdať, hádzalo kameňmi a pokrikovalo sprosté slová a nadávky.
„Toto... som nečakal.“ Ozval sa ako pravý Kyle, ktorý sa prebral z šoku.
„X.“ Sklonil sa po cigaretu do piesku Matt, „vážne som nečakal, že niekto zláta X.“
„Ja som nečakal, že bude tak slabý?“
„No,“ Trhan bol v najväčšom šoku, „tomuto nechápem ani ja po pravde. Toto nebolo to, čo som videl naposledy.“
„Čo tým myslíš? Že X nebojoval na plné?“ Opýtal sa Matt.
„Niečo tu nehrá.“ Pokrútil hlavou, „niečo nie je v poriadku.“
„Musíme Evana odtiaľ dostať.“ Matt tento krát cigaretu zahodil do piesku a prelietol zábradlie a stenu.
„Zbavte sa toho parchanta!“ Zašumel hlas v reproduktoroch.
„Musíme zmiznúť!“ Zvolal Matt keď pribehol k Evanovi.
„Musíme získať hlavne benzín. Vezmi Kyla, Charlotte aj Trhana a dostaňte sa k cisterne. Ostatné nechaj na mne!“
Vymenili si kráty pohľad, ale dosť intenzínvy na to, aby Matt pochopil, že do tohto piesočku na ktorom stojí Evan si nekopne ani omylom. Pokrútil hlavou aby vyjadril svoj trpký nesúhlas.
„Nemáme čas, Matt... č... čo robíš?“ Evan a zhrozene díval ako si Matt rozopol nohavice a rukou si vošiel do rozkroku. „Fakt, nie prosím prestaň... Prestaň!“
„Na!“ To čo vytiahol zo svojich nohavíc bola zbraň, „ber do čerta!“
„Ty si mal... pištoľ v spodkoch?“
„Nič nie je horšie ako tvoja umelá noha, tak ma neser a ber to! Je to jediné miesto kde ťa chlap nebude kontrolovať!“
„Mám sa dotýkať niečo čo bolo v tvojich spodkoch? Bože to muselo byť nepohodlné!“ Zhrozene si znova prešiel očami celého Matta.
„Evan!“
„Budeš ju tiež potrebovať!“
„Mám... ešte jednu...“ Uhol zeleným pohľadom do zeme.
„Vo svojich spodkoch.“ Zhodnotil Evan, „ty si fakt blond.“
„Kurva prestaň. Normálne toto nechcem ani prežiť, už ťa počujem ako mi budeš píliť od rána do rána uši o mojich spodkoch.“
Evanovi ušiel úsmev, ktorý bol okamžite zažehnaný keď začul prvé výstrely. Zabudol na spodkové príhody a vzal si od Matta pištoľ.
„Stretneme sa na nejakom bezpečnom mieste!“ Zvolal Matt zatiaľ čo sa prikrčil pri zemi kvôli streľbe.
„Myslíš, že obaja vyberieme to isté miesto?!“ Zvolal naspäť Evan a rozbehol sa preč z nekrytého miesta akým bol zápasnícky ring.
„Budeme musieť Lyndswer! Tak zlom väz! Teda nelám ho, zlom ho im...!“ Dodal Matt než sa stratil v dave aby sa pripojil k ostatným.

       „Vedel som, že to takto dopadne. Kurva práca aj so všetkým!“ Kyle skutočne mal v rukách ostrý kameň. Túžil ním rozmlátiť Wilkinsnovi hlavu, ale dôležitejšie bolo teraz preraziť zámok na zadnej bráne, ktorá bola zároveň zadným východom.
„Prečo sme rovno nešli ten benzín ukradnúť!“ Buchol do zámky znova kameňom „Nechcem od nikoho odpoveď, pretože to nebola ani otázka, ale vašimi mozgami by som naplnil konzervu na hrášok.“
„Čo tu ešte robíme?“ Prihrmel zozadu k ním Matt, „čo tam znásilňuješ tú reťaz krista pána!“ Odsunul Kyla na bok a prestrelil reťaz.
„Kde si vzal zbraň? Kedy si mi chcel povedať, že máš zbraň? Keď by som začal páchať na reťazi woodoo?“ Osopil sa na neho Kyle.
„Som rád, že si tak nasrdený pán aristrokrat, pretože sme v pekných sračkách!“
„Kde je Evan?“
„Tvoj milenec sa dobrovoľne vydal na samovražednú misiu číslo dva!“ Odmotal reťaz z brány a odhodil ju.
„Prečo tu nikto nie je? Prečo sa za nami nikto neženie?!“ Trhan si stiahol kapucňu z hlavy a vytiahol malý, prenosný počítač z vrecka. „Niečo tu nesedí. Nemali sme Evana opustiť!“ Otočil sa na ostatných.
Matt mal pocit akoby mu tými slovami hodil trojtonové kováčske kladivo do hlavy. Zavrel na okamih oči aby sa upokojil. „Máme jasný plán B a nič sa na ňom nemení! Tak si pohnite! Pohyb!“ Potisol Kyla skrz bránu. Charlotte  prebehla bez slova.
„Nikdy nehovor podobné veci pred Kylom.“ Zastavil na okamih Trhana. „Neviem o čom sa tí dvaja bavili, ale nikdy nehovor pred Kylom, že sme nemali Evana opúšťať. My sme ho neopustili.“
Posledná vec s ktorou si chcel Matt robiť starosti, bol sentimentálny Kyle. Bol za neho zodpovedný, a sľúbil Evanovi, že sa o neho postará.
Tento sľub bol to jediné, na čo myslel keď sa dostal pred prísne strážený sklad. 

6 komentárov:

  1. oh tieto sviatky su take hekticke! ale dostala som sa tuuu! som rada ze som sa tu dostala na net a vidim 32 sekund a som uplne ze :O
    Teraz som zmatena a chcem okamzite pokracovanie! ak sa Evanovi nieco stane a umrie alebo tak a Matt ostane s Kylom.. odidu spolu a T___T oh moj boze ty si teraz boh v tejto poviedke nedovol aby sa Evanovi nieco stalooo! :O

    Ann

    OdpovedaťOdstrániť
  2. tomu sa povie vianočné prekvapenie:)
    mám ohromnú radosť, že je tu zas 32 sekúnd, Kyle, Evan... no proste všetci. a samozrejme, typický humor 32s, ktorý sa proste nedá zabudnúť.
    Veľmi sa mi kapitola páčila. nechápem, prečo X bojoval tak slabo, ale asi máš nejaký plán, tak ok. no a Matt a jeho bondovsky skrytá zbraň...
    " „Ty si mal... pištoľ v spodkoch?“
    „Je to jediné miesto kde ťa chlap nebude kontrolovať!“
    *umrela od smiechu*
    proste superXD

    angie

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Samozrejme, že mám niečo v láne. Hádam si nemyslíš, že som tak tupá aby som to napísala hentak! :D

      Odstrániť
    2. verím ti. aj tvojmu "lánu" (nejak ti ušlo P)
      :D

      angie

      Odstrániť
    3. pretože to nie je obyčajný plán, je to spešl lán! :D

      Odstrániť
  3. Cha :D Ako, z Xkáča som bola mierne sklamaná, chudáčik malý, robotovský... Aj ten súboj som myslela, že bude trochu...väčší, že ho hneď nerozseká. :D
    Ale inak fajný dielik, už sa moc teším na ďalší ^^

    OdpovedaťOdstrániť