sobota 15. júna 2013

Better than love XV. (Správne rozhodnutia)


Fandom: Originál
Žáner: Psychologické, dráma
Upozornenie: Homosexuálny vzťah, sex, vulgarizmy, násilie
Veková prístupnosť kapitoly: 15+
Stav: rozpísané
Počet slov: 4274
Čo som počúval: Lady Gaga - Love game


♣♣

   Keeth sa skoro celú cestu díval niekam inam. Mal pocit, že ten pohľad hnedých očí ho načisto spáli na popol. Prísny a naštvaný pohľad. Vedel čo všetko držal v sebe po ceste. Keby mal v tú chvíľu vodičský preukaz on sadol by za volant a nepustil by za neho Ambieho. Vyčítal mu to. Povedal len jednu vetu a aj to stačilo.
Zabrala až správa, keď Keeth napísal, že sa stretnú na určitom mieste. To Ambie penil len z jedného jediného dôvodu. Keď vyšli spoločne schody hore k bytu, Keeth sa držal stále veľkú vzdialenosť za ním. Bol nervózny a možno až rozrušený. V hrdle sa mu začala robiť nepríjemná hrča ktorá ho zvierala.
Hneď ako Ambie otvoril dvere a vošiel dovnútra začul hlas Maxa. Ostal stáť chvíľu medzi dverami až začul plesnutie. Šokovane zatvoril dvere a prešiel do obývačky. Josh, ktorého obdivuhodne dal Max do kopy dostal facku.
„Pustil si ho samotného von?!“ Zvolal Ambie. „Máš vôbec... nejaký rozum?!“ Stále s ťažkosťami rozprávať ho Ambie chytil za golier.
„Nefunguje to, skúšal som to.“ Ozval sa Max unavene. „Všetci vieme, že len jedna vec na neho funguje stopercentne. Nalial som do neho toľko kávy... som unavený z toho.“  Pretrel si oči.
„...prečo si prišiel?“ Odvrátil hlavu Josh na bok. „Celý svet nech ma takto vidí. Je to tvoja vina.“
„Aha, tak moja vina je to, že nevieš dospieť?“
„Tvoja výslovnosť sa zlepšila.“ Usmial sa Josh. Díval sa však stále iným smerom. Bol ponížený dosť na to, aby svoj Írsky, hrdý nos stiahol dole a sklopil uši aj s chvostom.
„Týmto to nezachrániš.“ Znova sa ozval Max. „Nikdy by som to nebol povedal, ale... kurva... ten chlap je na tebe závislý.“ Postavil sa z gauča a rozišiel sa do kuchyne. „Teraz ak ma ospravedlníte mám chuť si dať poldeci.“
„Máš pekné čižmy...“ Pousmial sa Josh. Znova ledabolo zaviazané. Čierne džiny, čierny kabát, celý bol čierny tak ako mnoho krát. Možno mu chcel priniesť symbol smrti do domu aby sa dal dokopy inak bude celá jeho veľká írska rodina pochodovať s jeho rakvou v čiernom.
„Mrzí ma to.“ Oprel si čelo o ruku. Slzám už nebránil ani ako pravý chlap. Na to bol ešte príliš opitý a zranený. „Nechcel som sa tak chovať...“ Natiahol ruku k Ambiemu. Chvíľu ju len k nemu bezradne naťahoval než si našiel jeho ruku ktorú mu zovrel.
„Prisahám, ja ti prisahám... mám toho dosť. Musíš pochopiť Ambie, že mám toho dosť. Celý čas sa snažím, potom príde tá nehoda, súd a do toho Adam... ja nie som z ocele. Som tiež len človek.“ Potiahol ho rukou k sebe. Odtiahol sa od pohovky a tvár si schoval k jeho bruchu.
„Nechcel som aby Keeth odišiel.“ Objal Ambieho okolo pásu. „Nemohol som ho zastaviť...“ zasmial sa cynicky, „bol som príliš opitý.“
Možno by si mal spytovať vlastné svedomie. Celý čas sa hral na toho správneho, ktorý nerobí chyby a urobil správne rozhodnutia, ale keď šlo o Josha bol to jeden veľký chaos. Nič nešlo napraviť a nešlo tam ani použiť slovo správne. Bol to Josh, tá hromádka chaosu ktorú sa pokúšal usmerniť. Ale Josh bol skrátka taký. Buď bol príliš vysoko, alebo príliš nízko. Keď si s ním začal, vedel do čoho ide. Nebola to láska ktorá sa zbúchala za dva týždne kedy človek dotyčnú osobu ešte ani nepozná a lezie k nej do postele.
Spoznávali sa a napriek tomu, že vedel aký Josh je, v tom chaose sa miešali jeho dobré a zlé vlastnosti ktoré sa nedali ustrážiť. A kvôli tým dobrým vlastnostiam, ktorých bolo nakoniec viac, sa Ambie rozhodol vstúpiť do toho šialeného vzťahu.
Nakoniec, čo sa z Josha stalo, mohla byť pokojne aj jeho zásluha.
A tento krát sa to nebál sám sebe priznať.
„Keeth môžeš nás... nechať?“ Posledné slovo mu preskočilo. Začal hovoriť plynulejšie ale miestami sa zakoktával. Položil ruku do Joshových strapatých vlasov a prehrabol ich dozadu.
Keeth potichu okolo nich prešiel do pracovne kde sa zatvoril. Možno zašiel do extrému keď vybehol na ulicu, ale sú dôležitejšie problémy než má on. Dôležitejší ľudia a vzťahy než má on.
„Máš ma ešte rád?“ Opýtal sa potichu Josh.
„Pôjdeme si ľahnúť dobre?“
„Ambie...“
„Prestaň... plakať.“ Začal ho rukou hladiť vo vlasoch.
„Nedovolím aby Keethovi ublížili.“ Zovrel mu pevnejšie pás Josh.
„Keeth je v poriadku, nerob si starosti.“ Povzdychol si Ambie. „len... len to...“ znova sa nadýchol, „...prepáč za tú... facku.“ Vybuchol. Každý má len jedny nervy a ako Josh povedal, človek nie je z ocele.
„Aspoň som viac vytriezvel.“ Zasmial sa mu do kabátu Josh. Ani to veľmi necítil vďaka alkoholu v žilách.
„Tak poď. Vstávaj.“ Stiahol mu ruky dole zo svojho pásu. „Kedy sa už len poučíš.“ Vzal ho za ruku a začal ho ťahať na nohy. Bolo to ako v tej rozprávke ako babka a dedko repu ťahali. Ledva ho postavil na nohy, Josh sa zakýval a skoro spadol na Ambieho.
„Dávaj pozor, inak skoskončíme na zemi obaja.“
„Nie nie...“ Usmial sa Josh a pohladil ho na krku.
„Musíš vedieť jednu vec Josh.“ Stiahol mu ruku dole. „Fakt neznášam tvoju opitú tvár. Ten po-pohyb, keď sa ma snažíš pohladiť... tou.. tou roztrasenou rukou.“ Šlo mu to proti srsti. A hlavne bol Josh vtedy päťkrát viac nevyspytateľnejší než v triezvosti. Nevedel kedy sa na neho proste vrhne alebo ho začne objímať a nebude chcieť pustiť.
„Urob to pre mňa a... a.. prstň a...“ ďalšie skomolené slová už z Ambieho úst nevyšli, pretože ich Josh umlčal bozkom.
„Nauč sa rozprávať Ambie a potom ma poučuj dobre? Za každé zakoktanie dostaneš bozk, keď sú ti tak proti srsti.“ Znova ho pobozkal.
Ambie ostal stáť ako primrznutý k zemi. Ani sa nepohol. Konečne sa dostal do pozície kedy sám robil chyby ktoré bolo treba napraviť. Obaja mali toho na sebe viac než dosť aby sa mohli spojiť v tom smetisku ktoré si vytvorili.
„Ja nekokokt...“ Snažil sa povedať zrozumiteľne.
„Začínam mať pocit, že o tie bozky žiadaš...“ Vzal mu tvár do dlaní Josh.
„Mož-no.“ Odvrátil pohľad niekam mimo Josha a tých jeho hravých zelených očí.
„Nekoktal som...“ Začal na obranu keď sa k nemu Josh znova sklonil.
„Nevadí.“ Stále mu držal tvár v dlaniach. Najintímnejší kontakt za posledné dlhočizné mesiace ktoré sa zmenili na roky. Tento krát si vydobyl cestičku pomedzi Ambieho pery. Vedel, že jeho jazyk nebude chutiť dva krát po mentolkách, ale čert nech to berie.
„Došiel ti čaj len aby...“ Zastavil sa vo dverách Max so škatuľkou od čaju v rukách. Ani sa nepokúsil zatvoriť ústa ktoré sa mu šokovane otvorili. Asi po pol minúte kedy na nich hľadel tupo ako vrana na plote začal cúvať späť do kuchyne. Celú tú pol minútu sa tí dvaja od seba nepohli.
Nemohol veriť vlastným očiam ako sa celý tento cirkus zvrtol. Sadol si na stoličku s pocitom, akoby vláčil vo vreckách tonové kamene. V ruke stále držal prázdnu škatuľku od čaju a dumal o tom, či sa nepriotrávil z alkoholických výparov.
Z rozjímania ho prebralo až zatvorenie dverí. Hneď vyskočil zo stoličky a prebehol do obývačky. Po dvoch hrdličkách ani stopa. Dvere od spálne boli však zatvorené čoho sa Max zhrozil. Podišiel k ním a zabúchal; „žiadne techtle mechtle!“ Znova zabúchal pohoršene.
„Čo je? Čo sa stalo?“ Pribehol zvedavo Keeth.
„Bozkávali sa.“ Oznámil ako na konferencii Max. „Sproste si pchali jazyky do úst a potom sa tam zatvorili.“ Oznámil ďalej horšie ako na nudnej konferencii o banánoch.
„To je skvelé nie?“ Usmial sa naradovane Keeth.
„Oh, si moc mladý, moc neskúsený a vôbec ich nepoznáš.“ Pokrútil hlavou tentokrát poučne a zapálene do veci Max. „Poď, pôjdeme nakúpiť potraviny inak tu zhynieš pri tom chlapovi.“  Vzal Keetha okolo ramien.

         Bol už večer keď sa prebral vedľa Josha v posteli. Cítil sa ako by ho niekto celý čas stláčal. Mobil mu začal vibrovať po stolíku. Pomaly sa posúval až na kraj. Ambie ho stihol zastaviť. Pohliadol na Adamove meno na obrazovke. Nakoniec mu nezdvihol. Obrazovka zhasla a nastalo ticho. Von začalo znova snežiť takže do izby vnikalo mdlé zlatisté svetlo.
Ambie pohliadol na Josha vedľa neho. Ležal pokojne a dokonca sa zo spánku aj usmieval. Ruku mal pri perách takže vyzeral akoby si cmúľal palec. Ambie sa potichu zasmial a odkryl sa od periny. Pôvodne si chcel len odskočiť keď sa mu mobil znova rozvrčal. S povzdychom vyšiel zo spálne a zatvoril za sebou dvere. V celom byte bolo ticho a tma. Prijal hovor a prešiel k veľkému, tabuľkovému oknu.
„Zháňam ťa už hodinu. Kde si?“ Opýtal sa zvedavo Adam.
„Zaspal som.“
„Ambie, bol som u teba doma a dokonca aj u tvojej matky.“
„Moja matka dnes... večer...odišla  z mesta.“
„Neodišla Ambie. Čaká na teba, pretože sa chováš divne.“
„Ja? J-ja sa chovám d-divne?“ Začal znova koktať.
„Ambie, kde si?“
„Som s s Keethom.“
„Nie si dobrý v klamaní.“
„J-ja neklamem.“ Zasmial sa potichu Ambie pri čom si zahryzol do pery aby nevydal nejakú hlúpu hlásku z úst.
„Kde ste? Prídem za vami.“
„Adam...“
„Hm?“
„Čo robíš?“
„Telefonujem predsa,“ zasmial sa, „chystám sa obliecť a ísť za vami.“
„Musím ti niečo povedať a... nadšený ne-nebudeš. Ale inak to nejde!“ Vychrlil zo seba naraz Ambie. Snažil sa znieť čo najvážnejšie.
„Hádam, že mi to povieš po telefóne pretože nemôžeš. S niekým evidentne si.“
Ambie sa odmlčal. Prešiel od okna ku klavíru kde sa usadil na stolček. „P-pre mňa je to ťaž-ké. Vieš, že... vieš že...“
„Chcem za tebou prísť.“
„T-to nepôjde. Stre..me inokey.... nemôžem ani... zavolám ti.“ Zrušil hovor a mobil zovrel pevne v ruke. Prestával ľudsky komunikovať, jazyk sa mu plietol a slová neboli v správnom tvare ani význame a vôbec, nemali žiadny zmysel. 
Rozhliadol sa v šere po miestnosti. Nič sa nezmenilo, už celý rok sa tu vôbec nič nezmenilo. Ostalo to presne tak ako keď odchádzal, až na to, že tu bol rozhodne väčší poriadok. Josh si nechal aj jeho klavír napriek tomu, že naň nevedel vôbec hrať. Vždy len ťukal do kláves ako mu prišlo. Svojim spôsobom to celé bolo zábavné. Sedel za klavírom, natiahol prsty a s výrazom Beethovena začal stláčať klávesy ako mu prišlo na um. Raz mu Ambie sľúbil, že ho naučí hrať na klavír, ale nikdy k tomu nedošlo.
Otočil sa dopredu ku klavíru. Odkryl klávesy a jemne po nich prešiel prstami. Zatlačil ukazovákom na bielu klávesu ktorá vydala tichý zvuk.
„Nemyslel som, že by si to bol schopný pre neho urobiť.“ Ambie sa prudko otočil dozadu aby zistil kto sa to za ním vkráda. Bol to Max. Stál pri stene s rukami vo vreckách od nohavíc.
„Ostaneš s ním?“
Ambie si len povzdychol. Nechcel príliš rozprávať pretože jeho jazyk by prehovoril znova len nezrozumiteľnou rečou.
„Ak nechceš, ale mal by si. On to nezvládne.“ Pokrútil hlavou Max. „Je to hlúpe, ja viem. Sám si spravil hlúposť keď si mu dal nádej.“
„Chcel som... len priatelia...“
„Miluje ťa, nechce ťa za priateľa.“ Schoval svoj pobavený úsmev Max v tme. Bábika nemohla rozprávať, takže aspoň tento krát vyhrá ten debatný krúžok medzi nimi, čo bolo samozrejme pokrytecké.
„Nemôžem teraz s ním... byť a... daj mi mi pokoj!“ Otočil sa od neho Ambie naštvane.
Max sa rozosmial a odtiahol sa od steny. „Baví ma sledovať ťa v takejto podobe Bábika. Si proste neodolateľne bezmocný.“ Objavil sa až tesne za Ambieho chrbtom.
„Preto si po mne... tak čumel?“ Otočil hlavu dozadu na Maxa takže ich tváre sa ocitli v tesnej blízkosti.
„Kedy som na teba čumel?“ Narovnal sa Max hrdo.
„V nemo-cni-ci.“
„Pche!“ Odvrkol. „Máš vidiny, poškodený mozog, a koktáš, nečumel som na teba!“
Ambie len mykol plecami. Postavil sa a rozišiel sa do spálne.
„Nasťahuješ sa sem? Potrebuje byť kontrolovaný a Keeth to nezvládne.“ Odpovede sa však Max nedočkal. Namiesto toho znova len počul zatvorenie dverí od spálne.

         Keeth sa prebudil na buchot a hluk. Prudko sa posadil na posteli a zamyslel sa ktoré elementy môžu spôsobovať tak skoro ráno toľko hluku. Zamrkal rozospalo pred seba a postavil sa z postele keď mu došlo, že vlastne Ambie ostal cez noc. Bola to hádka, alebo sa rovno bili spolu?
Vystrčil hlavu a pohliadol o obývačky.
„Potrebuješ ešte štyri ruky aby si niečo udržal?“ Začal Josh pri zbieraní črepín zo zeme. „Trafíš sa presne na ten kus kde nie je koberec. Zaslúžiš si nejakú odmenu alebo medailu za ničenie kuchynského riadu. Máme málo pohárov, pretože...“ Hundral ďalej pri zbieraní črepín. Ambie stál vedľa neho a zatiaľ čo mu jedným uchom šlo dnu a druhým von, čo Josh hovoril, ťukal do jeho mobilu  kde si otvoril internet aby skontroloval poštu.
„Ani sa nehni lebo sa porežeš počuješ?“ Zdvihol hlavu hore na Ambieho ktorý akurát spravil krok dopredu a stúpil na črepinu. „Hovorím do dubu.“ Pokrútil hlavou nad Ambieho aaaau.
„Ty ma vážne nepočúvaš...“
„Č-čo?“ Uchytil si nohu Ambie aby vytiahol črep z chodidla.
„Malé dieťa si.“ Postavil sa, „ošetrím ti to.“ Pritiahol si ho k sebe a vzal na ruky.
„Čo robíš?!“ Osopil sa na neho Ambie, keď si ho Josh zdvihol ako nevestu na ruky a preniesol na gauč kde ho usadil.
„Seď tu, dobre? DOBRE?!“ Zdôraznil mu.
„Však doobr-e.“ Odtisol ho od seba a vzal si od Josha vreckovku aby si otrel krv.
„Akoby si bol ešte aj hluchý.“ Josh odišiel do kúpeľne po dezinfekciu a obväz.
„Ja som sa už zľakol, si v poriadku?“ Usadil sa vedľa neho Keeth. „Krv...“ vydýchol a odvrátil hlavu na bok.
„Na čo si sem... prišiel, keď je ti zle-e z krvii i-idiot?“ Hodil do neho vankúš Ambie.
„Si hnusný, mám o teba strach a ty  mi nadávaš.“
„Ešte som ti ne-odpustil.“
„Keby som za tebou neprišiel, tak ťa tu nikdy nedostanem a kto vie čo by sa stalo s Joshom.“
„Aj tak ti to.. neodpustím! Keby ťa niekto tresolol po hlave aaaaaau!“ Ani jeden si nevšimol, že Josh sa vrátil a začal liať na úbohé chodilo dezinfekciu.
„To boli!“
„Už si skončil?“ Prebodol ho pohľadom Josh a strel dezinfekciu zmiešanú s krvou. Priložil krytie na ranu a previazal ho obväzom. „Prestaň to konečne riešiť. Stále si len naštvaný na všetkých.“ Zalepil obväz a zatvoril fľašku od dezinfekcie.
„Ty máš čo ho-hovoriť.“
„Mám v lekárničke aj šitie ak neprestaneš.“ Varoval ho Josh.
Keeth sa zasmial a uložil vankúš na miesto. „Takže ste teraz spolu?“ Opýtal sa zrazu a tým vyvolal vlnu ticha a šoku v oboch tvárach.
„Ts,“ pohoršene sa postavil Keeth, „ste ako moji rodičia.“
„Ty si nepoznal... rodičov.“ Začal Ambie.
„Poznal, trocha z časti. Dobre, klamal som, poznal som ich do tej časti kedy sa rozviedli, matka si našla nejakého divného chlapíka a ja som ušiel z domu.“
„T-ty si mi-mi klamal ča-s...“ Naštvane sa snažil postaviť Ambie ale zranená noha mu to nedovoľovala. Josh ho podoprel a posadil späť.
„Myslím, že by bolo na čase, keby sme začali túto záležitosť riešiť. Predtým ale musím do práce. Mám na to pätnásť minút. Až sa vrátim obaja tu budete.“ Začal si viazať kravatu znova.
„Ty si ho donútil ísť do práce?“ Šokovane a prekvapene na nich oboch pohliadol Keeth.
„Nedonútil, dotlačil.“ Opravil ho Josh, „vytisol ma z postele na zem.“
„Nevytisol som ťa... le-en som zaatla-čil a ono... padol si... dool-e zrazu. Aj tak mám dnes se-edenie s logopéédom.“
„Takto? S rozrezanou nohou? Asi ťažko.“ Zamietol Josh a obliekol si sako. „Nemám čas na debaty. Obaja budete sedieť doma. Ty zavoláš Elizabeth, že neprídeš a ty sa postaráš o to aby nikam nešiel. A boh vás chráň ak prídem a nebudete tu!“ Ukázal na oboch prstom výhražne.
„O-odkiaľ poznááš Elizabe-eth?“ Vyhŕkol prekvapene Ambie.
„Nie je čas. Povedz jej že máš problémy so samohláskami! Majte sa!“ Ani si nezašnuroval topánky. Len schmatol tašku a zabuchol za sebou dvere.

         „Nedívaj sa tak na mňa.“ Ošil  sa Keeth. „Urobím radšej raňajky.“ Rozišiel sa pod zlým pohľadom Ambieho do kuchyne. Akoby na neho hľadelo sto démonov – nepríjemný pohľad ktorý ho rezal do chrbta.
„Idem za tebou.“
„Nemáš chodiť!“ Zvolal Keeth skôr v sebaobrane.
„Nemám... zlomenú nohu.“
„A čo Adam?“
„Nezahováraj a nekrič na-na mňa z kuchyne!“
„Ambie, ja sa o tom baviť nechcem. Proste to nechaj tak.“ Snažil sa uzatvoriť debatu keď položil kanvicu na miesto a zapol ju.
„My to riešiť budeme. Tá tá... žen ženská ti chce vziať všetky peniaze a kto vie, čo chc-ee spraviť s tebou. Takže to vyriešime. Pretože jaa-a s Joshom tu nebudeme...“
„Aby ste ma ochránili?“ Otočil sa na neho Keeth, „som dospelý došlo ti to? Možno sa len proste odsťahujem do Paríža.“
„Fajn, tak prečo... si to ešte neurobil?“ Mykol plecom Ambie pri čom sa posadil na stoličku za stolom.
„Mám sestru.“ Odkašlal si do toho.
„Prosím?!“
„Čo? Nič som nepovedal.“ Obránil sa Keeth znova. „Máš proste nejaké... halucinácie. Mal by si zavolať Elizabeth.“
„Uťahuješ si... môjho úrazu?!“ Vypálil ostro a naštvane Ambie.
„Prečo si zrazu tak zlý?“
„Pretože mi rok klameš?!“
„Zatajujem, to je rozdiel.“
Ambie si povzdychol a hlavu si oprel o ruku. Nemal viac síl aby takto hovoril. Prišiel si ako by bol nahratý na kazetu kde sa pomotala páska, alebo na poškrabané CD. Unavovalo ho to a hlavne znervózňovalo.
„Zavolám Elizabeth za teba. Možno by sem prišla keby som ju požiadal.“
Ambie len mávol nad tým rukou. Dnes už hovoriť proste nebude, je unavený z toho. Jeho mozog akoby bol odstavený z prevádzky.
„Takže sa vrátime k papieru a ceruzke? To bude komunikácia teda.“ Povzdychol si Keeth keď otvoril chladničku.

         Josh dorazil domov v prekvapivo dobrej nálade. Úsmev mu držal na tvári ako prilepený. Vyzul sa v predsieni a odložil tašku na stolík aj s kľúčmi. Dostal prácu – čo ho zarazilo najviac. Šéfka ho zamestnala prácou so slovami: na zlomené srdce je najlepšia práca! Budeš makať a makať! MAKAŤ. Keby len vedela, že Joshove srdce bolo síce zlomené, ale už ho mal na ňom náplasť aby držalo pohromade. A čím dlhšie sa Ambie u neho vyskytoval tým viac náplastí sa začínalo objavovať na zlomenine.
„Ste živí?“ Zvolal do bytu, keď nepočul ani hlásku ani šuchotanie. Len dúfal, že sa Ambie nezbalil, nevzal Keetha a neodišli. To by bola posledná vec ktorá by ho dorazil absolútne.
„Sme.“ Vyššie z Joshovej spálne Keeth s hrnčekom a tanierom. „Ambie spí tak nemusíš kričať.“
„Bola tu Elizabeth?“
„Nie. Nechcel ju.“ Prešiel okolo Josha do kuchyne.
„Tvrdohlavé decko.“ Pokrútil hlavou a vydal sa za Keethom. Povolil si kravatu a pohliadol na sporák kde stáli dva hrnce. Niečo nebezpečne príjemne voňalo. „Kto varil?“
„Ambie.“ Odpovedal priškrtene Keeth.
„Povedal som mu aby nechodil s tou nohou to... strata času na vás oboch.“ Obrnil sa Josh a zdvihol pokrievku. „Kde je mäso?“
„Nie je.“ Mykol plecami.
„Ja potrebujem mäso! Som Ír!“
„Už ste zjedli všetkých tých škriatkov?“ Zasmial sa Keeth s pocitom, že je skutočne vtipný.
„Ty sa priprav na to, že bude klopiť pravdu.“ Ukázal na neho výhražne prstom Josh. Robiť si srandu zo škriatkov! Prinášajú šťastie a zlato! Niekto ako Keeth by tomu nikdy nepochopil. Hlavne, že určite oslavuje deň svätého Patrika. Na to by všetkých Angličanov bolo. Kradnúť sviatky a oslavovať ich akoby boli ich.
Josh zatvoril za sebou dvere od spálne. Úsmev o ktorý ho Keeth pripravil svojim nemiestnym vtipom sa mu vrátil okamžite na tvár. Vidieť Ambieho znova ležať v ich posteli, bol kúsok ktorý zapadol na stratené miesto spred pár rokov. Priložil si ruku na hruď akoby ten posledná časť jeho zlomeniny bola konečne zlepená. Možno bol naivný,  občas cítil, že jeho cit pre Ambieho je príliš naivný, plný očakávania a tak čistý aká len láska môže byť.  
Usadil sa na kraj postele. Prstami mu nežne prehrabol vlasy. Od korienkov sa už začali ťahať v prirodzenej, hnedej farbe.
„Ja z poézie nevyžijem.“ Povzdychol si smutne. Keby mohol, recitoval by mu všetky možné básne ktoré by Ambiemu začali liezť pomaly aj tak na nervy.
Keď mal v pláne sa vyzliecť, zistil, že sa mu kravata zauzlila. Nevedel ani akým šialeným spôsobom si ju zaväzoval celý deň, ale skončila na uzol. Nakoniec sa mu ju podarilo rozuzliť s pár nadávkami.
„To je príšerné.“ Zamrčal nespokojne Ambie keď sa otočil na bok. „Pri tebe človek nemôže spať.“ Zdvihol ruku a na slepo začal hmatať po Joshovej hrudi. Ruka hľadala kravatu a aj keď mal Josh pocit, že to nevydrží a proste sa na neho vrhne, jeho myseľ sa viac sústredila na to o čo sa Ambie snaží. Nakoniec prsty našli dlhší koniec kravaty a potiahli ho dole.
„Kruci...“ nadvihol sa Ambie na predlaktie s kravatou v ruke. „Ja že ju máš... zaviazanú, že ťa uškrtím.“
„Milé, už som sa bál, že budeš na mňa milý do konca života.“ Sklonil sa dole k tej mrzutej tvári. Bez zaváhanie Ambieho pobozkal na pery. Nechal sa uniesť natoľko, že ho zaľahol a začal si sám rozopínať gombičky na košeli. Olizol mu spodnú peru a presunul sa na bradu. „Zdá sa, že si tvoj jazyk oddýchol. Nejako to napravím...“ Vrátil sa späť k perám hneď ako chcel Ambie namietať.
„Hmm...“ Odtiahol sa zrazu od Ambieho, ktorý si vydýchol spokojne a olizol si už i tak vlhké pery. „Rozišiel si sa s Adamom?“ Prstom mu pohladil špičku nosa.
„Mo-momentálne.. ruinu-ješ... tamto...“
„Žeby ti aj chýbali nejaké slová v tej knižnici čo nosíš v hlave?“ Neodpustil si cynickú poznámku Josh.
„Trhni si!“ Priložil ruku na Joshove čelo a odtisol ho od seba. Usadil sa na posteli a napravil si tričko ktoré mu skĺzlo z ramena. „Keeth má sestru.“ Zarezal zrazu do intímnej nálady ktorú totálne zruinoval.
„Aký Keeth? Žiadneho nepoznám.“ Vyzliekol si košeľu Josh a zahodil ju za seba na zem. Vyšiel si na posteľ a zakotvil za Ambieho chrbtom.
„Toho ktorý ti... okupuje byt.“
„Okupuje náš byt.“ Priložil Ambiemu ruky na ramená a jemne zovrel.
„Si na neho naštvaný že áno?“
„Prečo? Za to, že povedal, že jem mäso zo škriatkov?“
„Tak ti tre-eba.“ Zasmial sa Ambie.
Josh sa len pousmial a znova nechal padnúť tričko z boku cez rameno. Nemohol za to, že si Ambie obliekal jeho veľké rozťahané tričká. Jemu samému by to bolo široké. Také veci boli dobré len na dve veci. Toto bola jedna z tých dvoch – Ambieho odhalené rameno.
„Poď sa milovať.“ Zahryzol mu nežne do ramena.
Ambie otočil hlavu na opačnú stranu, než sa nachádzali Joshove zuby na jeho ramene. „Od.. od kedy si.. my dvaja môžeme hovoriť.. ve-eci tohto typu?“ Vydal zo seba sťažka.
„Neviem. Nemôžeme?“ Opýtal sa smutne Josh. „Tak rozišiel si sa s Adamom?“
„J-josh... musíme ho-voriť s Keethom.“
Začul ako si Josh zreteľne povzdychol – zreteľne, sklamane a dokonca aj otrávene. Pretiahol sa spoza neho z postele a postavil sa.
„Ty budeš hovoriť asi ťažko.“ Otvoril skriňu a po ceste nabral svoju košeľu zo zeme.

         „Počul som, že máš nejakú záhadná sestru.“ Začal z ostra Josh. Nasypal si do kávy cukor a začal ju zhypnotizovane miešať.
„Mám.“ Mykol plecami Keeth.
„Kde žije?“
„V Londýne.“
„V Lon... aha.“ Skoro sa postavil Josh zo stoličky. „V našom Londýne.“
„Poznáš aj iný... Londýn?“ Zapojil sa do toho nezmyselného rozhovoru Ambie.
„No kto vie, možno niekde existuje Nový Londýn, keď existuje Nové Anglicko.“ Mykol vzdelane plecami Josh.
„Zase... riešime blbosti.“ Oprel si hlavu o ruku Ambie.
„Pravda. Tak ako je to s tou sestrou a s tým všetkým Keeth? Koho budeme musieť zabiť a hodiť do Temže?“
Keeth pohliadol na oboch. Jeden otrávený sám zo seba – kvôli svojej reči a druhý sa hral na tvrdého vyjednávača a ešte tvrdšieho zemepisca. Nakoniec sa Keeth rozhodol rezignovať. Vedel akoby to dopadlo keby viac a viac zadrhával a zdržoval. Koniec koncov, chceli mu pomôcť.
„Moja sestra je nedobrovoľná hostes v jednom bare.“
„Čo s tým všetkým má spoločné Stewartová?“ Opýtal sa Josh zaujato.
„Ona pozná toho človeka ktorý vlastní klub. Je to smotánka. Kedysi som sa v nej pohyboval aj ja. Sú to príšerní ľudia.“ Pokrútil hlavou Keeth. „No, hlavné je, že som nikdy nemal dostatok peňazí aby som svoju sestru odtiaľ dostal a polícia mi nie je ochotná pomôcť, pretože nemám dôkazy, že by ju tam držali na silu.“
„Fízli!“ Buchol po stole Josh „Neznášam fízľov. To je proste ako pred rokom a pol, keď sme šli z toho festivalu a...“
„Josh?“ Zahriakol ho Ambie. Jeho výraz bol jasný – hovoríš z cesty.
„Prepáč Keeth, pokračuj.“
„No,“ odkašľal si Keeth, „tak som šiel na to inak. S peniazmi sa človek dostane kde chce, že? A ja ich mám teraz hromadu. Tak som ich začal využívať na podplácanie aby som vytiahol rôzne informácie z ľudí ktorí pracujú v tom klube. Samozrejme, že sa to dozvedeli, že vyzvedám, tak na mňa poslali toho chlapa. Viete ktorého.“ Pohliadol do stola.
„Pokračuj.“ Napil sa čaju Ambie a pohliadol na Josha ktorému znova preblysol hnev v očiach.
„Uniesol ma, zavrel a chcel ma najskôr len zastrašiť. Nechcel ma zabiť. Ale vedel som proste nejako som tušil... ja neviem...“ prehrabol si nervózne vlasy zozadu. „všetko sa to posralo. Teraz tá šibnutá ženská vlastní časť klubu a nechce aby som poškodzoval jeho povesť. Plus moja sestra je pre ňu vhodný druh pomsty.“
„Ako do toho zapadá Sanderz?“ Opýtal sa zrazu Josh po chvíľke mlčania. To, že Keethov príbeh bol ako vystrihnutý z filmu nemusel hovoriť nahlas.
„To je len šialený maliar, nič s tým nemá spoločné. Raz ma maľoval. Ten obraz sa dostal do rúk starej pani a potom sa to nejako celé... čo ja viem... už ani neviem ako to nasledovalo za sebou. Stalo sa toho tak veľa.“
Všetci traja sa hlboko zamysleli. Každý sa snažil prísť s možným riešením ako prvý.
„Máme nejaké dôkazy. Prijmeme ľudí hovoriť, právnika budeš mať zadarmo.“ Navrhol Josh sebaisto.
„Myslíš Maxa?“ Zasmial sa Ambie.
„Prosím ťa, ten to vezme aj zadarmo, bude za taký prípad ešte rád. Rád sa rýpe v ľudskom nešťastí.“
„Max je síce prá-vnik... ale má za sebou koľko? Tri... prí-pady?“
„Päť a všetky vyhral.“ Podotkol Josh.
„Niečo ako... krádež hrnčeka na zmrz-linu?“
„Vtipné zlato.“ Uškrnul sa cynicky Josh. „Tak ako, ideš do toho Keeth?“
„Asi nemám na výber.“ Odvetil nie príliš nadšene.
Plán bol jednoduchý, no vykonať ho...

4 komentáre:

  1. :D chudak Ambie. ale ta jeho koktavost je tak roztomila proste to sa neda. ako sa zakokce a Josh a jeho podpichvanie :D oni sa pobozkaliiii! konecne! waaaa tlieskam si ako blba v mysli z toho :D:DDDDD uzasna kapitola.
    tak sa nam Keeth vyfarbil ako bojovnik! paci sa mi to viac a viac. uz sa tesim ako to budu riesit a ked si predstavim Ambieho, Josha a Maxa ako trio :D:D:D to bude este vtipne! :DD
    ale strasne si ma potesila :D Josh a Ambie konecne spolu ♥

    Ann

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som hlavne potešila aj seba. Viem, že s to v istých smeroch strašne vlieklo ale toto bola akoby prvá polovica príbehu ktorý som musela takto rozobrať.

      Odstrániť
  2. úžasné, proste geniálne. Tie maxove hlášky sú na nezaplatenie. je to super postava, vžddy sa na ňom dá zasmiať:)

    a veľmi sa teším, že sú Josh a Ambie zase spolu. je to také zlaté aj s Ambieho koktaním a vôbec. milá kapitola, vďaka za zlepšenie nálady:)

    angie

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tak som si zase zlupla tie dieliky, ktoré som ešte nečítala a čo dodať. Skvelé ^^ Radosť čítať takéto niečo. Precítené, nič také, čo by pôsobilo nereálne, ale tie postavy proste priľnú k človeku a nejde to nečítať ^^
    Fakt som zvedavá, ako to bude pokračovať a ako to dopadne s Keethovou sestrou, prípadne, čo všetko sa tam ešte zamotá :D

    OdpovedaťOdstrániť