nedeľa 27. januára 2013

Better than love (Človek, ktorý plakal príliš dlho) IX.



Fandom: Originál
Žáner: Psychologické, dráma
Upozornenie: Homosexuálny vzťah, sex, vulgarizmy, násilie
Veková prístupnosť kapitoly: 18+
Stav: rozpísané
Čo som počúval: Ashanti - Rain on me

Poznámka autora: Možno sa mnohí z vás pýtajú, čo je na poviedke také "mature". Je to presne to, že je tam kopa vecí, ktoré sa začali odhaľovať, je tam násilie, áno v tejto kapitole je skutočné násilie ktoré sa často vytvára zo žiarlivých scén vo vzťahoch. A zrazu vidíte ako dvaja ľudia ktorí sa milujú sú v sebe, nadávajú si a nemajú pre seba pekného slova. Ničia to, čo má ten druhý rád, len aby mu ublížili. Aj to sa môže vyskytnúť vo vzťahu. Je to od osemnástich z toho dôvodu, že by poviedka mala byť viac pre adolescentov a dospelých ľudí. Pretože ako viem povedať:  vo vzťahu, nejde len o sex. A keď si mnohí zvykli, že práve preto je tam osemnástka lebo je tam sex. 
Dnes nie, dnes ešte nie.


♣♣

Sadol si na zem pri posteli. Pomaly nechal pokrčené nohy vystrieť po koberci a pohliadol pred seba na stenu. Viseli na nej len menšie zrkadlo a dva obrazy zarámované v drevených rámoch tmavej farby. V nich sa nachádzali krajinky, obe boli čistým výmyslom maliara ktorý ich maľoval.  Chvíľu sa len rozhliadal po spálni v ktorej zvykol dva roky spávať. Bola jeho útočiskom, svätyňou, ktorú ten bastard poškvrnil.  Povzdychol si a otočil hlavu k posteli aby sa presvedčil, že ten bastard sa už nikam nedostane a ostane ležať na posteli. Trvalo mu celú večnosť ho do nej dostať.
„Bože...“ Oprel si hlavu o posteľ a na okamih zatvoril oči.
„Mmm...“ Zaznelo z postele zamrmlanie od Josha. „Ja nespím.“
Ambie pretočil očami a nadvihol sa aby sa mohol otočiť tvárou k tomu opilcovi v posteli. „Ale spíš a ja som tvoj sen.“ Šepol potichu zatiaľ čo sa postavil zo zeme.
„Tak sa nechcem prebudiť.“ Usmial sa Josh a otvoril oči.
„Sakra, od kedy spávaš s otvorenými očami?“
„Odvtedy čo som videl to isté robiť Gandalfa, myslím, že je to... strašne kúl.“ Jemne sa zasmial Josh. „Ah, ja viem... som hnusný skurvysyn. Taký ten bastard, ktorý by dokázal zničiť život aj vlastnej rodine.“ Odmlčal sa, pretože alkohol v jeho krvi sa ho snažil rýchlo uspať. Otupené zmysli však bojovali a viac nechceli dovoliť aby Ambie odišiel tak ako mnoho krát – naštvaný.
„Mal by si spať namiesto toho absurdného mrmlania.“ Ragoval na to Ambie.
„Chcem tým len povedať zlato,“ ticho vydýchol, „že aj tento skurvysyn, má srdce. A bolí, hrozne ho bolí vidieť ťa tak smutného.“ Hlava mu padla na bok a vyzeralo to, že končene sa prepadol do spánku.
Ambie sa chvíľu díval do jeho pokojnej tváre. Sledoval jeho plavo-ryšavé vlasy ktoré sa motali všade naokolo. Kedy naposledy bol u holiča? Strnisko sa už ponorilo do jeho líc a brady plnou silou. Kedy sa naposledy holil? Tento Josh, ktorý sa o seba vždy staral.
Jemne si hryzol do spodnej pery a s maličkou dušičkou sa opatrne nahol nad Josha, to že smrdel ako výčapný sud, bola jedna vec, druhá vec bola, že takto sa mu mohol priblížiť bez toho aby Josh robil divné závery – a jeho závery sú vždy divné a nebezpečné osobám ktorých sa týkajú. Jediné čo mu chýbalo však boli jeho zelené oči a... Okamžite sa odtiahol a zvrtol sa na odchod. Pri dverách od spálne sa však zastavil a pohliadol na spiaceho Josha.
„Idiot.“ Pokrúti hlavou a vyšiel zo spálne.
Josh sa len jemne usmial a konečne nechal pokojne svoje telo ovládnuť spánkom.

         Max s úsmevom vybehol schody hore k dverám od apartmánu. Mal veľmi dobrú náladu navzdory včerajšku kedy sa bábika zaplietala do vecí, ktoré by mala radšej vzdať pre vlastné dobro. Včera to bolo len plané vyhrážanie sa, ale nabudúce, kto vie. Bolo to upozornenie.
Vytiahol z vrecka kľúče a ten správny čierny so žltým krúžkom  od bezpečnostných dvier, vložil do zámky a otvoril ich. Zabuchol za sebou a pohodil si kľúčmi v ruke. „Josh, je ráno, vstávaj ty opilec!“ Prehodil s úsmevom.
„Hm, zaujímavé...“ Ozvalo sa z rohu miestnosti strašidelne.
Max by prisahal, že mal srdce niekde v bruchu, keď začul ten hlas zrazu. Zľakol sa a narážanie najsilnejšieho svalu v tele do jeho rebier, mu to potvrdilo. Chvíľu v šoku hľadel ku kreslu pri veľkom tabuľkovom okne. Keď si uvedomil, že ten strašiak je len obyčajný chlap a k tomu Ambie prešla ním taká zlosť, že srdce okamžite utíchlo a naopak – zovrel čeľuste pevne k sebe.
„Ty tu robíš kurva čo?!“ Nasrdene sa opýtal.
„No vieš, kúpna zmluva je aj na moje meno, pán právnik. To sa skôr ja teba pýtam čo tu robíš?“
Na tento argument nemal skutočne Max čo dodať. „Prišiel som za Joshom. Vždy za ním chodím ráno keď sa zriadi.“
„Preto ti dal kľúč? Aby si ho zbieral ráno zo zeme?“
„Pozri, neviem čo teba to trápi čo Josh teraz robí.“ Nevrlo sa od Ambieho odvrátil.
„Len ma prekvapuje že pán doktor práv, sa potrebuje zahadzovať s takým úbožiakom akým je Josh.“
„Ryješ do mňa?!“
„Len si opakujem tvoje včerajšie slová. Zdalo sa, že v tom bol nejaký zmätok.“ Odvetil pokojne s maličkým úsmevom Ambie a to Maxa ešte viac sralo – jeho úsmev. Nech sa snažil do neho dorážať akokoľvek tá bábika sa vždy len usmieval. Tak strašne ho vytáčal ten jeho pohľad a úsmev typu: som stále nad vecou, vždy budem nad tebou Max.
„Tak už si skončil? Je to trápne.“ Odvrkol Max.
„Začali by sme s tým, aby si vrátil kľúč.“
„Prosím?!“ Prekvapene spravil pár krokov k nemu Max. „Čo chceš odo mňa ty zasran?“
„Kľúč od môjho bytu.“ Prikývol znova pokojne Ambie.
„Nemáš kurva právo odo mňa nič pýtať. Kde si bol do čerta keď Josh sa spíjal celé dni potom čo si ho tu nechal? Nebyť mňa tak tu zdochne ako pes.“
„To je síce všetko veľmi pekné od teba, ale ten kľúč chcem.“
„Tak mi ho skús vziať bábika.“ Sklonil sa nad neho Max a rukami sa oprel cez neho o opierky kresla.
Ambie sa viac usmial, „za koho ma máš Max? Proste dám vymeniť dvere.“
„O čo sa snažíš Ray? O čo sa kurva snažíš? Ja Joshovi pomáham, som jeho najlepší priateľ do čerta. O čo ti kurva ide?!“ Nieže nechápal jeho chovanie a postoj, vôbec nerozumel čo tu robí. To ostal na noc u Josha? To myslí úplne vážne, že tu sedí celkom seriózne a po roku či koľko to je už si pýta kľúč od neho? Do akej pozície sa to dostal znova?
„Urobiť tvojmu najlepšiemu priateľovi poriadok v živote.“ Úsmev mu z tváre úplne zmizol.
„Nemáš na to právo.“
„Mám.“ Prikývol si pre seba skôr Ambie, „mám právo ti vziať ten zasraný kľúč. Mám právo ti povedať, aby si s ním tak nejednal.“
„A ako s ním jednáš ty?!“ Zvýšil hlas Max, „kto sakra si, že ma poučuješ ako s ním jednať? Vieš o Joshovi hovno Ray! Hovno len si myslíš, ako dobre ho poznáš!“  
Znova to nezvládol, rozpučiť ho, zničiť a dostať ho do kolien. Len z neho trocha vytisnúť hnev, aby sa rozzúril, poprel to, aby hocičo Ambie urobil. Stále sedel rovnako a tými medenými očami vnikal hlboko do jeho hlavy. Mal pocit, že mu dokáže čítať myšlienky. Tvrdohlavý a chladný.
„Je to dosť možné.“ Súhlasil Ambie, čím vytočil Maxa ešte viac. „Posledný rok ho nemôžem poznať.“
„Čo do...“ Zavrtel hlavou Max a odtiahol sa od neho, „čo ty si zač vlastne? Na čo sa hráš?“
„Nah, Max, si nejaký hlučný čo tu vedieš za monológy?“ Pretrel si unavené oči Josh. V hlave mal divné stavy, akoby mu tam niekto cinkal lyžičkou. Fakt príšerné. Strapatý a nevyspatý poriadne pohliadol na Maxa. Prebral sa len teraz na to ako Max zvýšil hlas. Oprel sa o zárubňu dverí a zívol si. Ani sa neobťažoval zakryť svoje ústa.
„Čo?“ Pohliadol na neho Max.
„Čo kričíš keď si tu...“ Pretrel si oči znova Josh. „Toto nie je sen, že nie?“
„A je to tu.“ Povzdychol si otrávene Max. Zaklonil hlavu a počítal v duchu sekundy – koľko času bude trvať dovtedy kým si Josh znova nezačne vylievať svoje srdce. A možno ani nezačne, pretože to robí len opitý Josh, ale toto obaja, on aj Ambie dávno vedia.
„Ty si u mňa ostal?“ Prekvapene pohliadol na Ambieho v kresle.
„Josh, povedz mu, nech sa nestará.“ Ukázal prstom ako malý chlapec Max na spisovateľa v kresle.
„Prečo? Čo sa stalo?“
„Ako čo?“ Otočil sa na Josha.
 „Len sa stíš Max, si hlučný.“ Poškrabkal sa vo vlasoch Ír. V hlave mu rinčal celý riad francúzskej kuchyne.
„Len nechcem aby vlastnil kľúč od tohto bytu.“ Prezradil pointu pokojne Ambie.
„Prečo?“ Opýtal sa Josh. Nevidel žiadny dôvod prečo by jeho najlepší priateľ nemohol vlastniť kľúč. Vždy tu príde, pomôcť mu. Často krát to nezvládal po rozchode s Ambiem takže proste Max prišiel a ťahal ho do postele. Nedovolil mu piť, alebo sa o neho staral keď musel ísť ráno do práce a nezvládal to. Veľmi mu pomáhal.
„Pretože si to neželám.“
„Prepáč Ambie, ale... možno to teraz odo mňa bude znieť fakt hnusne, ale ty tu už nebývaš, je moja vec...“
„Polka apartmánu patrí stále mne Josh.“
„No áno, ale... nechápem prečo ti vadí Max a jeho kľúč?“ Nechápavo pokrútil hlavou a rukami si objal hruď. Nejako mu nešlo do hlavy čo Max tak zlé robí tým, že sa tu vyskytuje. Nikdy tu nechodí, keď on nie je doma. Teda to nemôže vedieť, lebo nie je doma, že?
„Trebárs, že pokiaľ tu bude za tebou chodiť, tak nikdy neprestaneš chľastať?!“
„Ou.“ Zarazil sa Max. Niečo takéto by od bábiky nečakal. Svojim spôsobom sa mu snažil pomôcť aj keď by to evidentne nikdy nepriznal. Možno to ani nebolo smerované na neho, zaujímal sa len o Josha, pán právnik by mohol umrieť aj pod schodmi kde susedia skladujú sánky a použitú Vianočnú výzdobu – ktorú síce plánovali vyhodiť, ale do Vianoce je to stále len tristo šesťdesiat štyri dní, tak prečo? Ono to vydrží.
„Tým mi chceš povedať, že som alkoholik?“
„Evidentne v poriadku nie si.“ Odpovedal mu Ambie.
„Max môžeš nás nechať osamote?“  Josh nespustil z Ambieho pohľad ani na okamih. Naopak Max hľadel z jedného na druhého – zaskočený ako sa situácia vyvinula nevedel na ktorú stranu sa pridať. Zastať sa Ambieho kvôli zdraviu jeho najlepšieho priateľa, alebo už len zo zásady neznášať toho prisťahovalca a podporovať Joshove váľanie sa po zemi v opileckých krúžkoch.
Kým Max neodišiel, obaja mlčali. Dokonca aj pár sekúnd potom ako začuli zatvorenie dverí sa v medovom byte rozprestieralo ticho. Josh v podvedomí mal chuť zapnúť metronóm – tak ako mnoho krát pred tým, stal sa z toho jeho liek na ticho a prázdnotu.
„Od kedy sa o mňa zaujímaš?“ Opýtal sa zrazu Josh. „Neodvracaj odo mňa hlavu! Myslíš si, že mi môžeš len tak vpadnúť do života a začať mi kázať a upratovať bordel?“
„Pravda,“ usmial sa posmešne Ambie, „povedal som, že ma to nezaujíma, správne?“ Pohliadol Joshovi do zelených, Írskych očí.
„Neprijal si ani jednu moju ponuku na schôdzku a teraz sa tu snažíš rozhodovať o mojom živote?“
„Ja sa s tebou nehádam, veľmi dobre viem čo robím.“
„Tak čo robíš?“ Zdvihol na neho hlas Josh.
„Snažím sa ti pomôcť.“
„A aký dôvod ťa k tomu privádza?“
„Ak ti to poviem, nadšený nebudeš.“ Varoval ho Ambie. Pohliadol mu znova do očí a postavil sa z kresla, ktoré stálo pod slávnym tabuľkovým oknom.
„Do toho.“ Založil ostražito a odhodlane ruky v bok Josh. „Hovor.“
„Mrzí ma čo sa včera stalo.“ Začal opatrne Ambie.
Hneď ako videl Josha opitého, so zastretým pohľadom, vzbúrila sa v ňom vlna odporu. Toľko krát opitý, počul o tom, videl ho, a ten čas sa tak nebezpečne násobil, až sa toho začínal báť.
Včera stál za rohom – nikam neodišiel, len tam stál a počúval zúfalstvo ukryté v Joshových slovách. Nech už ubehol akýkoľvek čas a Josh sa tváril ako šampión strednej váhy, nebol schopný si nájsť nikoho, dokonca nikoho požiadať o rande. Ako to vedel? Jednoducho, dávno by mu to inak Josh otrieskal o hlavu, vytŕčal by sa so svojim úlovkom a nútil ho žiarliť. Bolo však žiarliť na čo? Na opitého chlapa, ktorý sa o seba už nevie ani postarať poriadne?
Takýto výsledok na sebe zanechal sám Josh. Presne ako tie smiešne porekadlá a príslovia, všetky tie výroky o tom ako každý dostane to, čo si zaslúži.
O to viac horší bol jeho plač, keď si ukrýval tvár a Max na neho kričal. Svojim spôsobom to Maxovi za vinu nedával, ten idiotský Ír mu musel piť krv už dlho a nech sa snažil byť akokoľvek najlepším priateľom, nedokázal mu pomôcť vykoreniť problém. Len sa motal a vytrhával burinu okolo.
„Nepamätám si, čo sa stalo včera.“ Priznal Josh, ale jeho výraz na tvári viac-menej prezrádzal pravý opak. Niečo  málo si musel pamätať a presne to prezrádzali jeho oči, ktoré uhli Ambiemu.
„Stačí aby si vedel, že si sa opil.“
„To bolo kvôli Sanderzovi. Snažil sa ma uškrtiť.“
„Josh, pusti ten prípad.“
„Prečo?!“ Nahol sa k Ambiemu. „Povie  mi tu krucinál niekto čo sa deje?! Hovoril som s Keethom!“ Založil ruky na hrudi víťazne.
Čiernovlasý mladík pred ním ostal ticho stáť, ani keby mu niekto hodil tehlu do hlavy a omráčil ho. Nebolo predsa možné aby...
„Zdvihol mi tvoj mobil.“
„On s tebou hovoril?!“
„Áno.“
„Kurva Josh!“ Zvolal na neho naštvane.
„Čo si vylievaš zlosť na mne?! On mi to zdvihol!“ vrátil mu rovnakou mierou.
„Dobre,“ upokojil sa náhle Ambie, „prehodil som tému trochu iným smerom. Chcem hovoriť o tebe.“
„Chceš hovoriť o mne áno?“ Olizol si pery Josh – akoby týmto drobným gestom prinútil Ambieho aby pred ním cúvol, už aj tak bol príliš hlboko v jeho intímnej zóne. „Prečo? Chceš mi pomôcť, prečo mi chceš pomôcť? Povedz to.“ Naliehavo si ho pritiahol k sebe za ramená. „Povez, že ti na mne záleží, aspoň ten jeden kúsok chlapa zo mňa ktorý si kedysi miloval musel vo mne ostať. Aspoň na tom ti záleží...“
„Kúsok chlapa,“ zasmial sa Ambie, „vieš čo ja... nebudem sa smiať ak povieš nabudúce podobnú vec vážne... ostal som tu, je to moja vec a zodpovednosť, sme dospelí ľudia, tak sa tak budeme chovať.“ Pohliadol Joshovi do očí.
„Súhlasim.“ Prikývol Josh a stiahol ruky dole z jeho ramien. Túžba hovorila niečo iné, ale tento krát nebolo vôbec ťažké tie ruky dať dole a vypočuť si čo Ambie chcel povedať. Stačila mu jeho prítomnosť a keby navrhol, že sa chce okamžite nasťahovať, otvoril by dvere dokorán a všetky tie haraburdy ktoré tu za tie mesiace naskladoval by vyhádzal von oknom.
„Prší.“ Priložil si ruku k tvári Josh, „prší, hlásili, že už pršať nebude.“ Kvapky začali udierať na parapetnú dosku za oknom. Stekali po tabuľkách skla a padali v pramienkoch dole. Dážď zhustol a o chvíľu sa naplnil ním celá obývačka.
„Budeš sa snažiť?“
„Vieš, hovoríme tu, ale,“ zasmial sa uvoľnene Josh, „ani sme nehovorili  o tom mojom probléme.“ Sklonil hlavu.
„Budeme.“ Posumial sa Ambie. Každý človek vedel, že prvým krokom, je priznať si problém. Niekde začať, urobiť si bod a vykročiť, neotáčať sa späť. Samotnému človeku sa ťažko pohybuje, nikto mu nepodá ruku, nikto ho neprevedie cez celý ten bordel, nepotiahne ho dopredu keď odmieta, nepostaví ho zo zeme, keď už nevládze.
„Objímeš ma?“ Pohliadol na neho hore s malou nádejou v očiach Josh.
„Nie.“
„Sakra.“ Otočil hlavu so smiechom. „Nebudeme sa už hádať, sľubuješ?“
„Josh, nie je to akoby sme spolu chodili.“
„Už nebudeme spolu nikdy chodiť, je to tak?“ Prečo by mali nádeje tak rýchlo umrieť, keď sa ich snaží stále živiť? Čo je zlé na tom, živiť vlastné nádeje? Možno si to troška sprehádzal, pretože mal vždy živiť ich vzťah a nie nádeje v ňom – Ambie nikdy nepríde na to, že som ho podviedol a aj keby odpustí mi to – to bola tá hlavná myšlienka v Joshovej hlave.
Som chlap, žil som s tebou, nehanbil som sa za to, čelil som tomu statočne a ty si buď istý, že ťažko nájdeš ešte niekedy niekoho ako som ja...“ citoval jednu časť z listov ktoré Josh od neho dostal. „Vieš ako sa hovorí, že človek neocení čo má, pokiaľ o to nepríde...“
„Snažil si sa niekoho nájsť?“  Dážď zosilnel a votrel sa medzi nich ako kulisa ktorú tak Josh neznášal.
„Každý deň od vtedy čo mi prišiel ten list som sa snažil niekoho nájsť, aby som ti dokázal ako sa mýliš.“ Odmlčal sa na okamih. „Najhoršie býva to zistenie, že je to kurva príšerné, a človek ktorý ublížil niekomu koho miluje, nebude mať nikdy pravdu.“

         Búrka riadila už vyše pol hodiny. Blesky križovali nebo akoby ho chceli roztrhať na kusy. Dážď tak hustý sa musel liať z neba, nebolo možné aby len prirodzene padal, musel sa liať v obrovskom prúde ktorý sa následne delil do menších prúdov. Vzal ho vietor a búchal s ním do okien.
Toto celé by počuli obaja keby Josh nekričal na celé poschodie. Susedia otvárali zvedavo dvere len do takej štrbiny aby videli čo sa deje.
Vlastne ho ani nezaujímalo, že Ambie ušiel od neho, bežal skrz celý ten dážď pretože ho Josh nechcel pustiť do taxíku a kľúče od auta vlastnil stále on a nebola možnosť akou by ho prijal by mu ich dal. Vraj len malé nezhody kedy sa Josh pustil do svojho milenca – označil ho za karieristu ktorý sa nestará o to o čo má – o neho. Kde bola vtedy pravda nikto z ich priateľov nevedel, ale niečo také si nikdy od Josha nezaslúžil, pretože obaja vedeli, že to pravda jednoducho nie je.
„Chceš aby si mysleli, že si nejaká precitlivelá ženská?! Vráť sa dole Ambie!“ Zvolal z prízemia Josh. „Kam si ušiel do čerta?!“  Vybehol schody hore. Na rozdiel od Ambieho bol suchý, pretože  len nasadol do auta, zatiaľ čo Ambie sa predieral dažďom.
Ambie odomkol dvere od bytu. Buchol dverami ktoré sa odrazili od Joshovej nohu ktorú stihol nastaviť aby sa dvere nezabuchli. „Kurva!“ Tresol dverami a vybehol za Ambiem. „Kurva prečo mi to robíš?! Prečo si všetci myslia, že ma nemiluješ, nenávidíš?!“  Chytil svojho milenca za ruku len na okamih, pretože rýchlo vykĺzla z jeho zovretia.
„Potrebuješ si riešiť svoje zasrané komplexy pred priateľmi?!“ Otočil sa mu Ambie tvárou. „Musíš sa stále ľutovať a vynucovať si pozornosť ublíženého...“ vykrútil znova ruku z Joshovho zovretia.
„Dva týždne si so mnou ani neprehovoril!“ Skríkol naštvane. „Dva skruvené týždne si bol zatvorený niekde v nejakom zasranom podnájme, koho je to chyba kricnál!“ Napriahol sa a rukou zhodil lampu zo stola. Biele, oválne tienidlo zo skla sa rozbilo na veľké kusy a žiarovka praskla silou ktorá vymrštila sklo do okolia.
„Pýtal som sa ťa, či je to v poriadku! Nenamietal si!“ Prekvapene stíšil hlas Ambie. Mokré oblečenie sa mu lepilo na telo, koža nasiaknutá studeným dažďom sa chvela a chlad prenikal až dovnútra. Pery mu ofialoveli, koža zbledla a stále... na koberec padali z jeho vodou zlepených vlasov kvapky vody.
„Čo je na tom v poriadku keď ma môj milenec odmietne?!“ Vzal do ruky dvere od spálne a buchol nimi.
„Ja som ťa neodmietol! Dokončoval som knihu!“
„A nemohol si ju dokončiť doma?!“ Nahol sa k nemu Josh prudko. Vzal ho za rameno ktoré zovrel.
„Čo si myslíš, že robíš?!“ Odstrčil ho Ambie od seba. „S kým si myslíš, že jednáš?“ Pokojne, ale za to s mrazivým chladom smeroval svoje ďalšie a ďalšie slová k Joshovi. „Požiadal som ťa aby si prišiel... mohol si prísť kedykoľvek! Mohol si prísť do toho zasraného bytu kedykoľvek!“
„Aby som ťa s niekým prichytil?!“ Fľusol mu odporné tvrdenie do tváre Josh. Ani to dlho netrvalo a prišla odpoveď kedy mu Ambie rubom dlane dal facku. Josh v tých kratučkých okamihoch myslel, že už zovrie dlaň do päste, nestalo sa tak.
„Skončili sme.“ Stiahol si prsteň z prostredníka s jemnou rytinou: večný ako kruh. Pustil ho pred seba na zem. Strieborný kruh sa len jemne odrazil, potom sa chvíľu krútil a ostal ležať na zemi pred Joshom.
„Môžem si nájsť koho budem chcieť.“ Zavrčal nepríjemne Josh. „Kohokoľvek budem chcieť, nepotrebujem ťa!“
To bola tá skutočná láska a večná ako kruh, ktorú mu Josh sľuboval. Ten kruh musel byť nakreslený ceruzkou, aby kedykoľvek mohol z neho časť vygumovať. Ako sa hovorí ľudia sú omylní, preto dali na ceruzku gumu. On je jeden veľký Joshov omyl, ktorý sa dá vymazať celý naraz, ale to mu zjavne nevyhovovalo.
„Do toho, nájdi si ich.“ Odvetil pokojne Ambie skrehnutými perami. Celé telo sa mu chvelo vo vlnách nepríjemnej triašky. Hluk dážďu sa konečne dostal do bytu ako nepríjemná kulisa.
Pár sekúnd na seba hľadeli, kým si Josh neuvedomil celú skutočnosť ktorá nastala. Nenájde si ich koľko bude chcieť, nechce aby sa Ambie klepal, lásku si od nikoho vynútiť nemôže a pokiaľ je s človekom ktorý ho miluje, nepotrebuje ďalších. Náhle sa k nemu nahol, priložil mu ruky na tvár a vpil sa perami do jeho skrehnutých. Cítil ich tvrdosť a naliehavú prosbu po kúsku tepla.
„Šiel si hľadať niekoho iného...“ šepol a prešiel okolo Josha. Otvoril dvere od spálne a zatvoril ich za sebou.
„Prepáč!“ Zvolal Josh. „Prepáč mi!“ Buchol do dverí. Mohol kedykoľvek vstúpiť do spálne, dvere zamknuté neboli, ale jeho jedna časť odmietala.
„Keby si bol častejšie so mnou. Nič iné nechcem!“ Otvoril nakoniec dvere a vstúpil dovnútra. „Prečo to nemôžeš pochopiť?“
„Som s tebou.“
„To je málo.“
„Stále som s tebou.“
„Stále málo.“
„Čo mám spraviť?“
„Miluj ma. Miluj ma viac.“ Zaznela Joshova prosba do daždivého bytu. „Miluj ma viac.“
„Viac to nejde.“ Snažil sa vyzliecť si premočené tričko zo seba Ambie. Bol tak premrznutý dažďom a prefúkaný vetrom, že to šlo veľmi ťažko.
„Nedokážeš ma milovať?“ Znova cítil ako sa v ňom hromadí zlosť.  
„Ja ťa  milujem!“ Zvolal na neho Ambie zúfalo. Horšie než hovoriť k hluchému, do steny, do dubu. Josh si všetko pretrvoril vo vlastný obraz a na ňom sa odohrával hysterický román dvoch chlapov. Mal mu proste vraziť päsťou, mal ho zmlátiť a odísť. To by urobil, keby by ho nemiloval... akoby mohol ublížiť niekomu koho miluje?
„Málo!“ Zreval Josh. „Kurva málo!“ Vzal prvú vec ktorú uvidel a hodil ju Ambieho smerom. Cena za literatúru našťastie len o kúsok minula Ambieho tvár a vrazila do steny. Sklenená pyramída s podstavcom sa rozbili a sklenené kryštáliky sa zosypali na koberec. „Chcem aby si ma miloval celým srdcom! Bez tej zasranej literatúry!“
Pohliadol smerom na rozsypané sklo ktoré kedysi tvorilo jeho úplne prvú cenu za literatúru. Prestal sa snažiť vyzliecť premočené tričko, ruky mu padli k telu. „Môžem? Keď ničíš veci pre ktoré som sa drel od detstva.“
„Cena je prednejšia než ja?“
„Choď kurva... vypadni! Vypadni!“  Skríkol Ambie. „Zmizni ty vymrdaný psychopat!“ Vysácal Josha preč zo spálne. „Nemáš všetkých päť po kope ty ožraté prasa! Som z toho kurva unavený! Mám toho po krk! Všetkých tvojich žiarlivých scén, ľutovanie sa, hrania sa na chudáčika!“
Josh sa nebránil, nechal sa vyhodiť zo spálne. Ostal stáť bezbranne v obývačke. „Čo je tak strašné na tom, že je pre mňa láska dôležitejšia než všetko ostatné?“

         Dážď evidentne padal namiesto snehu. Bol studený a nepríjemný v krátkych intervaloch. Lenže tie šedé mračná ktoré hustli nad Birminghamom boli depresívne. Toto celé by si Josh pripustil až príliš pod kožu, keby s ním Ambie neostal.  Ani sa nechcel pýtať, čo je s Keethom, nechcel myslieť na prácu na všetky veci, ktoré boli vždy menej ako láska.
Boli, pokiaľ nepodviedol Ambieho. Vždy boli.
„Takže ťa Keeth neposlúcha?“ Zaplál si cigaretu Josh.
„Nie je môj syn, môže si robiť čo chce.“
„Povieš mi ako ste sa teda spoznali? Ak ten príbeh je v knihe tak som ho nepochopil. Vieš aký som, čo sa týka kníh.“
„Keeth,“ nadýchol sa aby načerpal slová a odvahu, „sa zaujímal o jeden priestor, chcel si otvoriť malý obchod za peniaze ktoré zdedil, aj keď o väčšinu ho okradli synovia tej pani. Tie priestory boli staré kníhkupectvo na ulici  kde sme sa spoznali Josh. Ten istý priestor ktorý mi kedysi slúžil ako inšpirácia. Tam sme sa stretli a prvý krát spolu prehovorili.“
„Stále je to tam zatvorené, asi o to nikto nemá záujem.“ Odklepol popol Josh do keramického popolníku.
„A vlastní to stále ten istý chlap s fúzami a bradou. Bolo to asi pred pol rokom. Šiel som okolo a myslel som, že si osviežim nejaké spomienky...“ Ambie sa postavil a prešiel k chladničke. Od včera obeda nič nejedol a jeho žalúdok to dával dosť hlasne najavo.
„Spomienky na to ako som ťa zbalil?“ Usmial sa sebavedome Josh a zložil nohu dole zo stoličky.
„Myslel som, že znova načerpám inšpiráciu ale to miesto bolo už suché. Vyschnutá studňa, vzal som z nej všetko čo sa dalo. Tak či tak som sa rozhodol vojsť dovnútra, na moje prekvapenie bolo odomknuté.“  
Tomuto hovorí jedlo? Pričuchol k niečom čo vyzeralo ako dusené mäso. Hlavne, že to páchlo a muselo to stáť v chladničke strašne dlho. Odložil hrniec do drezu a napustil ho okamžite vodou.
„Máš hlad? Urobím ti niečo.“
„Radšej nie.“ Urobí si niečo sám. „Proste...“ Zasvietil si v komore a začal sa rozhliadať po všetkých tých sladkostiach ktoré si Josh nahromadil. Z konzervy sa nenaje. Zhasol v komore, „objednám pizzu.“ Zatvoril za sebou dvere.

4 komentáre:

  1. teda, zdá sa, že ich vzťah mal vždy svoje problémy. je fascinujúce sledovať, ako sa znovu a znovu otriasa v základoch.
    dúfam, že teraz sa dej trošku posunie dopredu, doteraz to bolo stále to isté, Josh naháňa Ambieho, ten to pošle dočerta, Josh sa opije, Max nadáva na bábiku a to celé doookola. teraz mám pocit, že sa dej pohol vpred. výborne.

    angie

    OdpovedaťOdstrániť
  2. PS: nový design je skvelý. úplne v štýle tohto príbehu. tlieskam.

    angie

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ja osobne by som si priala aby skoncili spolu. :( ale neviem no... teraz zistujem rozne veci ze Ambie predsa len nebol take neviniatko a josh... no ah joj :( dufam, ze nakoniec to spolu znova skusia. som rada pretoze sa to vyriesilo konecne a tak Ambie uz nebude stale odmietat josha a mozno budu pracovat spolu na tom priapde? :3 to by bolo skvele a nakoniec som este rada, ako Mac reagoval na Ambieho ked ho vlastne obranil. toto bude este zaujimave... no tesim sa strasne! uz aby sa znova objavil Keeth! :D:D

    Ann

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Myslím že měli italii ono nikdy není navině jen jeden.

    OdpovedaťOdstrániť