piatok 9. novembra 2012

I wanna go home


Žáner: Psychologické
Upozornenie: Depresívne, homosexuálna láska
Veková prístupnosť: 15+
Songfic: Bushido & J-Luv - Vergiss mich
Stav: Ukončené

Prinášam jednorázovku. Napísala som ju pomerne rýchlo, asi tak za hodinku. Nie je dlhá, a je plná podivných vecí, ktoré myslím, pochopia snáď len ľudia, ktorý zažili stratu niekoho príliš dôležitého. Nemyslím smrť, skôr rozchod, ublíženie. Niečo čo sa nakoniec tak vzdialilo, že s tým človek nemohol už nič viac spraviť. 
Dúfam, že sa vám jednorázovka bude páčiť.
♣♣


Povedz mi, si teraz šťastný?
Už dlho nespím vedľa teba,
Už ma viac nezaujímaš
Dlho zabúdam na dni a týždne, ktoré si zničil

         „Ahoj, tu je Shuusei, momentálne nie som prítomný, prosím zanechajte mi odkaz.“
         „Uhm... ah... Shuusei, to som ja... prosím zavolaj mi. Prosím...“
         „Ahoj, tu je Shuusei, momentálne nie som prítomný, prosím zanechajte mi odkaz.“
         „To som znova ja Shuusei. Zabudol som ti povedať, aby si mi zavolal na mobil nie na pevnú linku dobre? Hlavne ak sa vrátiš skôr než si vypočuješ tento odkaz, ostaň doma... ah... prepáč, to nemá zmysel, však? Haha... no dobre, proste... až si vypočuješ tento odkaz, tak mi zavolaj.“
         „Ahoj tu je Shuusei, momentálne nie som prítomný, prosím zanechajte mi odkaz.“
         „Ja sklerotik, zabudol som ti povedať... tie odkazy... bože... teraz mi je trápne. To som ja Ashiya.... zavolaj mi.“

         Tvoja tvár nemá žiadnu podobu. Tvoj hnev je beztvarí, bezpredmetný, bezcitný. Keď sa človek hlúpo díva na rozbité črepiny na zemi. Biele dlaždice ktoré som s tebou vyberal, sú  plné črepín. Nič sme po sebe nehodili, nikdy sme na seba nakoniec nekričali. Pohladil si ma s otázkou: si v poriadku, Shuusei? Vzal si svoju tašku a odišiel si. Priestor je zrazu príliš široký a patrí tebe, pretože je plný vecí ktoré patrili tebe. Lenže ty ich už nechceš. Nepotrebuješ ich, pretože sú spojené so mnou. Nepotrebuješ žiadnu spomienku na mňa. Akoby som chcel vziať všetku svoju silu a vniesť ju do tvojich vecí aby zmizli. Všetky naraz.
Chlap je silný, je zocelený, musí byť silný. Láska ktorú však nosíš ty Ashiya, bola vypestovaná v krutú rastlinu.
Prepáč, nakoniec som hlupák, ktorému spadol pohár na zem. Som hlupák, ktorý hodinu sedel nad rozliatym mliekom v črepinách. Pretože ty si proste odišiel. Vzal si si veci ktoré som v živote nevidel. Veci, ktoré si si priniesol z výletu z Grécka, v taške, ktorá stále niesla štítok z letiska.
Ja chcem ísť domov.
Bože, ja chcem ísť domov.

         „Shuusei, to som znova ja. Prosím, zavolaj mi. Toto je už asi... uf... desiaty odkaz ktorý ti nechávam v odkazovke. Nejaké som nechal aj doma. Ashiya.“

         Veril by si mi, keby som povedal, ako veľmi mi je to ľúto? Keď tam stojíš v daždi sám a stále čakáš, či sa ukážem? Ty si bol prvý, kto odišiel, bez slova sa odchádzať nemá.  Vidím ťa, ešte stále ťa vidím, aký depresívny pohľad na teba. Obaja sme chlapi, tak prečo si neuvedomíš, že to čo si mal so mnou, už nikdy v živote nemusíš nájsť? Chlapa, ktorý s tebou chce stráviť život, ktorý by ťa nikdy neopustil, keby si všetko neposral.
Cítil som sa posledné dni v tvojej prítomnosti ako dokumentárny film ktorý sa premieta na tebe. Všetko čo som poznal a vedel som ti povedal. Viac toho vo mne neostalo, pravda, lži, všetko som zo seba vyvrátil. Hnusné, odporné zvratky slov.

         „Shuusei pre boha! Zdvihni mi to! Shuusei!“

         Si hlupák, ako taká hračka na špagátiku. Keby ti niekto podrazil nohy a prikázal ležať, nevstal by si. Máš strach, ktorý chápem. Rozumiem každému pocitu, ktorý si sa mi snažil popísať. Ja ich vidím, v tvojich hnedých očiach, v tvári, kde sa pri smiechu tvoria jamky. Vidím ich keď si vojdeš prstami do vlasov – povzdychneš si. Prstami bubnuješ po stole a dívaš sa do steny – premýšľaš o budúcnosti, chceš vedieť čo bude, či nám ostatní neublížia. Ostaneme na žive, ostaneme spolu?
Lenže, ja sa teraz pýtam, si teraz šťastný? Už je to pár dní, týždeň čo spolu nespíme, pár dní, ktoré sme sa nevideli. Strach z bolesti vystrieda skutočná bolesť zo straty.
Vyzerám snáď ako knižka s poučkami? Som vari tisíc ročný Mohamed na cestách, aby som poznal všetky temné zákutia vzťahu? Sme rovnako starí, sme dvaja chlapi, ľudia, ktorí si nevybrali kým budú, či sa do seba zamilujú. Bež, vezmi tú kurvu za ruku, nech ti dá deti a domov, ktorý si zaslúžiš. Koniec koncov to je proces, zmysel života, plniť svet ďalšími ľuďmi, ktorí budú nešťastní, šťastní, umrú, narodia sa. Povedz mi, či budeš do konca života schopný na mňa zabudnúť? Ostanem ako spomienka,  mŕtvy bod na fotke, ktorú schovávaš v horných skrinkách svojej spálne. Budem oprášená, zahnednutá fotka, a jediná na ktorej sa smeješ sa.
Tvoja tvár, nemá žiadnu podobu, neveríš sám sebe, veríš okoliu. Tvrdil som sám sebe, že som dosť silný a dokážem svoju silu predať aj tebe! Poučky, knihy, filmy, životné príbehy – láska prekoná všetko! Absolútne všetko. Lenže keď sme my dvaja neprirodzení, sme zakázaní – nie sme Rómeo a Júlia. Sme dve odporné bytosti ktoré sa milujú. To je jediná a skutočná láska, ktorú dokážeme prijať – láska toho druhého.
Povedz, už si na mňa zabudol?

         „Ahoj, tu je Shuusei, momentálne nie som prítomný, prosím zanechajte mi odkaz.“
„Už to nie je vtipné... Shuusei. Sedím tu ja... prosím... ak sa mi neozveš, volám políciu. Dúfam, že sa ti nič nestalo.“

~*~

Povedz mi, si teraz šťastný?
Už dlho nespím vedľa teba,
Už ma viac nezaujímaš
Dlho zabúdam na dni a týždne, ktoré si zničil

         Možno som mohol vyzerať ako všetky ONY. Vyzerať na toho koho potrebuješ mať momentálne vedľa seba. Žena s tvárou ktorú miluješ.
Bež do čerta a netvár sa, že chlapi neplačú. Netvár sa, že láska je pre slabých, ktorí nevedia bojovať so životom sami. Nemám depresiu, nie som smutný, len ma to dojalo, ako si sa predo mnou zrazu objavil. Dve jamky na tvári a kytica ruží. Okolo nás temná noc. 
Je to mesiac, ty nezabudneš, kašli na tú políciu, už u mňa boli. Nestačí ti, že som živý? Teraz ma otravuješ s políciou. Stojíš predo mnou – nie vôbec nič sa nestalo, len si si poriadil jedno dieťa. A keď je už jedno, prečo nie rovno tri. Chceš byť tak troška občas normálny hm? Ako to vlastne myslíš? Byť tak troška normálny občas? Ak niekoho miluješ, dávaš mu čo vládzeš, všetko len aby si ho videl spokojného. Nie je to polovičný stav, nemáš rakovinu, že vyjdeš z nemocnice na pol dňa aby si sa povozil na horskej dráhe – chcem na chvíľu normálne žiť.

Zabudni na mňa konečne
Prečo bolo pre teba všetko tak samozrejme
Zostaneš diablom, málokedy si bol ľudský
Áno, ja ťa poznám
Taký si vždy nebol
To sú tie čierne dni
To je čierny dážď

         Teraz sa tak netvárim? Nemám svoju podobu? Ležím pod tebou, dívam sa na strop na tiene ktoré sa po ňom preháňajú. Tento dážď ktorý sa snaží zmyť čo si na mne nechal je príliš slabí. Už ma to viac nezaujíma, pretože neverím, že sa toho zbavím. Píšem o sebe, píšem o sebe...
Chcem ísť domov, nechcem byť s tou kurvou.

Neostalo mi nič okrem modlenia pred spaním
Nebol si tým anjelom medzi tisícimi kurvami
Búcham dieru do steny
Nikdy ti neodpustím

~*~

         „Stalo sa niečo, Shuusei?“  Postavil cestovnú tašku na stôl. Potiahol si z cigarety a nechal popol padnúť do umývadla.
Otočil som na neho hlavu, zadíval som sa do jeho tmavo hnedých očí. Všetky slová sa o ne rozbili ako o sklenený zámok, nočná mora zaliata čokoládou, pochovaná v sklenenej rakve. Tvoje oči nie sú živé.
„Milujem ťa.“ Pristúpil ku mne. Štíhlymi, dlhými prstami mi zašiel do čiernych vlasov. Odvrátil som od neho hlavu. V tom tichu, kde šepkal milujem ťa ako vrah, alebo zlodej, som bol čoraz menší a cudzejší.
Perami zbozkával vari každý centimeter na pravej strane krku. Neviem kam sa díval, neviem či mal zatvorené oči. 
Ja viem, tvoj aj môj cit nie sú zločiny, ale vysloviť ich z našich úst sebe navzájom, je zločin.
„Som doma.“ Pevne ma objal.
Ako dlho to trvalo a čo všetko som musel obetovať? Pár črepov a mlieko? Okamih, ktorý ma roztrhal na kusy ako ten pohár.

„Ahoj, tu je Shuusei, momentálne nie som prítomný, prosím zanechajte mi odkaz.“
„Shuusei, to som ja Ashiya.. uhm... prepáč za to všetko... odpusť mi. Teraz letíme s Tami na medové týždne... dúfam, že sa ti darí.“

3 komentáre:

  1. neskutočné. ale tak akosi mi to pripomína Josha a Ambieho. taká istá zrada. Joshove vyvolávanie, nechávanie odkazov. je to iné, ale aj tak.
    bez ohľadu na to nádherne napísané.veľmi pútavý štýl.

    angie

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. musim suhlasit. Bolo to zvlastne a pripomina mi to vela veci, mozno je to preto, ze je to realne a skutocne - zo zivota. uzasne

      Ann

      Odstrániť
  2. Moc pěkně napsané a velice pravdivé.

    Karin

    OdpovedaťOdstrániť