piatok 4. novembra 2011

Neuveriteľné Prusko (II. svetová vojna) 2/2

 
anime/manga: Hetalia: axis powers
žáner: história, vojnové
upozornenie: vulgarizmus, psychotické Prusko
veková prístupnosť: +15

          





               1939 II. Svetová vojna

            Ten komu však nepreskočilo bol Gilbert. Ludwigovi preskočilo. Videl Rodericha ktorý sa tisne k jeho Gilbertovi. Zdalo sa mu akoby chcel Gilberta odviesť. Ukradnúť si ho len pre seba. vlastniť ho a mať spolu dom a deti a... Ludwigovi preskočilo kvôli Roderichovi, ktorý vlastne nerobil vôbec nič. Len sedel a hral na klavíri. Tváril sa že nevidí Maďarsko ako stále štuchá do novo vytvoreného štátu Československo, ktoré ostávalo i po Ludwigovom diktátorskom šialenstve jedinou krajinou s pokračujúcou demokraciou.
Roderich chcel mať skrátka len pokoj. Nič viac.
            „Ah... Ludwig. Mne sa strašne nechce. Nenúť ma prosím ťa.“ Tiež si chcel po tých bojoch oddýchnuť. Lenže Ludwig ho stále prenasledoval. Kde sa Gilbert pohol tam bol i Ludwig. „čo zase máš? Chcem Rodericha len navštíviť. Zatancovať si pri jeho hudbe a tak.“ Odtisol Ludwiga od seba a vybral sa preč.
            „Ale Gilbert.“ Zafňukal, „nieže budeš dlho. Vieš, že ťa veľmi potrebujem. Si môj jediný miláčik. Môj zlatúšik vystískal by som ťa. Stískal by som ťa dňom i nocou.“
            „No áno, áno...“ odohnal neodbytné ruky od seba Gilbert a vyšiel von. Za ním žltý vtáčik ktorý si mu sadol do vlasov a spokojne sa uvelebil.
Ludwig ostal osamotený. Celé dni nerobil nič iné, než premýšľal ako dostať Gilberta späť k sebe. Aby ho Gilbert znova objímal a pýtal sa, či ho miluje. Chcel ho mať na svojej strane. Nevedel presne prečo. Ale začínal zúriť. Keby tak mohol vlastniť všetky krajiny, nebol by nikto kto by mu mohol ukradnúť Gilberta.
            „Hehe...“ zasmial sa Ludwig a sadol si na pohovku, kde predtým spal Gil, „budeš len môj aby si vedel.“

            Roderich nevyzeral, že by bol vo vlastnej koži. Akoby ho niekto z nej vydral a nasadil do novej.  Sedel za klavírom a len tupo hľadel do klávesov. Tiež bol osamotený. Maďarsko síce k nemu občas zašla, ale stále ho len rozčuľovala. Neustále tárala čosi o tom, že chce Slovensko a bude ho mať. Koho to zaujíma čo ona chce. A čo on? taká veľká obeť!
            „Roderich milovaný.“ Objavil sa vo dverách Gilbert s úsmevom. Po ceste k nemu si vzal z misky jablko a pohodil si ho v ruke, „tohtoročná úroda bola dobrá ako tak pozerám.“
            „Dalo sa“ mykol plecami Roderich.
            „Si nejaký smutný počúvaj.“ Oprel sa o stôl Gilbert.
            „To pretože ťa Ludwig stále prenasleduje. Mám strach, že urobí nejakú kravinu keď si tu.“
            „Ou!“ odtiahol sa od stola Gilbert, „ty si povedal škaredé slovo Roderich.“ Odhryzol z jablka a požul ho. Rozišiel sa po veľkej pracovni, kde boli na stenách vystavené obrazy. „Páči sa ti môj nový oblek?“ opýtal sa a zatočil sa mu v ňom ako napoly panna, ktorá je triezva na bále.
           „Ah Gilbert.“ Usmial sa Roderich, „ty žiješ stále tou svojou aristokraciou. Svojou modrou  krvou. Pristane ti to. Každá manžetka na tom kabátiku.“ A on... on začína cítiť tlak modernej doby. Nové vynálezy a všetko čo na neho tlačí. Všetko čo od neho nadriadení chcú. Také veci aby vynaliezal a vôbec.. nechce sa mu. Žiadnym spôsobom.
            „No... vieš, Ivan už toho stihol za tie roky kopec. Všetky tie nové veci čo má. Ja to nechávam na Ludwigovi. Cez vojnu sa flákal tak teraz nech v našej krajine zaberie. Ja sa budem povaľovať.“
            „Aby si na to nedoplatil Gil.“ Napil sa čaju Roderich, „Ludwig vyzerá rozumne a chladne... ale kto vie, čoho je schopný spraviť zo žiarlivosti.“
            „Ale no tak,“ zasmial sa Gilbert a podišiel za Rodericha, „to nič nebude... Ludwig ma miluje. A pokiaľ to tak je, urobí všetko čo mu poviem.“
            „Hmmm...“

            „Gilbert!“ zvrieskol Ludwig keď sa dostavil pán Prusko domov. „kde si trčal? Kde si sakra trčal? Je to všetko tvoja vina počuješ? Najskôr vytvoríš obrovskú ríšu z takmer ničoho... objímaš sa so mnou a sľubuješ, že budeme navždy spolu a potom sa začneš bratríčkovať s Roderichom!“
Gilbert zdvihol unudene obočie a povzdychol si, „čo keby si prestal fňukať? Si ako šteňa.“ Sadol si do kresla Gilbert a preložil nohu cez nohu. Stiahol si z rúk rukavice a položil ich na stehno.
            „Tak to je, je to tvoja vina Gilbert, že teraz sme taký akí sme. Ale ja nedovolím aby si ma opustil!“
            „Kto tu čo hovorí o opúšťaní?“ rozhorčil sa Gilbert a hodil po Ludwighovi svoje rukavice. „to si vyprosím toto? Chceš sa so mnou biť? Vyfliaskam ťa jedným prstom. Rozmliaždim ťa ako muchu na skle. Nevyskakuj si na mňa. I keby si si priviedol milión vojakov. Kopnem ťa do gulí a odletíš!“
Ludwig sklonil hlavu a pohliadol smerom k oknám. Takže takto sa ide k nemu Gilbert teraz chovať? Je to jeho vina, že prahne stále po krvi. Že by len rezal. Neznaj boh jeden. Nemá v sebe kúsku zapretia. Ani viery, ničoho. A nakazil tým vari i Ivana. Boľševik jeden.
            „Dobre... dobre...“ rozhodol Ludwig.

            Fakt:
-      Ludwig začal nenásilnou a politickou formou pripájať malé provincie k svojej krajine.
-      Zašiel dokonca i za Roderichom a sľuboval obrovskú spoločnú ríšu. Domov pre všetkých nemecky hovoriacich.
-      Zabezpečenie ako technické tak i sociálne
-      Prehlásil, že miluje Rakúsko a je ako jeho domovom.
-      Roderich si oddýchol. Aspoň niekto za neho vynaliezal a nemusel nič robiť.
-      Jedného dňa si Ludwig nakráčal do Pruska. Nebolo to príjemné čo sa stalo.
-      Prusko sa stalo nacistické
-      Gilbert sa rozhodol, že zabije všetkých a všetko kto sa k nemu bude chcieť dostať.
-      Samozrejme i Ludwiga

„Ty jedna mrcha nacistická!“ zvolal na Ludwiga a skočil po ňom od chrbta. Chytil mu krk do kravaty. Ludwig si povzdychol a vysadil ho na stole. „Ja som ti vravel čo sa stane, keď sa mi odvrátiš!“
„Hajzel!“ hodil po Ludwigovi čo mu prišlo pod ruku. Nakoniec namieril proti nemu svoju zbraň. Hlaveň mierila presne na Ludwigove modré oko. „čo chceš robiť Gilbert? Nemáš proti mne šancu.“
„Nemecko stále patrí mne. A bude mi patriť. A ty... milovaný Ludwig budeš robiť čo ti poviem.“
Ludwig sa rozosmial. Dávno sa nesmial. Vlastne on sa nesmial vôbec. Studený a chladný ňufák. Gilberta to začalo vytáčať. „Už sa stalo. Tvoj ľud so mnou sympatizuje. Do obeda sú tu moji vojaci.“
            „Kurva Ludwig zasraný!“ odpľul si a hodil po ňom svoju zbraň. „Nemysli si, že sa vzdám.“
            „Nie, to nechcem.“ Podišiel k Gilbertovi a vzal pevne za ramená „vytvoríme si obrovské Nemecko. Všetci budú hovoriť nemecky. Všetci sa nás budú báť. Budeme väčší a mocnejší než Ivan!“
No tak to poteší. Príliš sa k Ivanovi viazať nechce. Nechce ho ani provokovať. Ale ako vie, nejaký debil sa zase nájde a vyprovokuje ho. Ivan je taký. Pokiaľ sa to netýka jeho tak radšej stavia snehuliakov a počíta dane za plyn. Ale nejaký debil do neho štuchne paličkou a koniec.
            „Dobre teda...“ povedal po vnútornom rozhovore so sebou Gilbert. „ale s Ivanom podpíšeme pakt o neútočení! Je ti to jasné?“
            „Jasné brat môj.“ Pritisol si Gilberta k sebe a pevne ho stisol, „vedel som, že ma neopustíš!“
Čo sa na to dá povedať. Nemecko úžasne smutné to je tak smutné. Z jeho malého bračeka sa vykľul chlap. Ale čo on s tým má robiť? No čo má s ním robiť? Len tak sa zjaví. Roztrúsená osobnosť spolkových krajín Nemecka a zacelí sa. ako rana...
            „Dobre Ludwig. Teraz začni radšej vyjednávať s Ivanom. Lebo tomu sa to nebude páčiť. A ja... ja idem spať.“

            Fakt:
-      Prusko sa stalo nacistickým z hlavnej role Nemecka.
-      Nemecko videlo neustále v Prusku silnú mocnosť. Silného ducha a prestíž.
-      Prusko bolo však unavené a posledné čo potrebovalo boli boje
-      Nemecko sa rozhodlo, že pôjde cez politiku ľudu
-      Prusko prijalo nacizmus ale veľa ľudí vyjadrilo nedôveru voči Hilterovi
-      Pruský prezident, bývalí Poľný maršal vyčkával


Ludwig pochodoval z miesta na miesto. Snažil sa pochopiť ako dostať niektoré krajiny aby boli len jeho a nikoho iného. Aby jeho Gilbert nikam neodišiel. A zámerne sa to stalo. Vedel že to raz malo prísť. Keď už po veľkej vojne si vzali západné Prusko, Poliaci. Však on si ho vezme späť. Kus krajiny ktorú tak miluje.

-      Vzhľadom na to, že je ťažké opísať čo sa dialo medzi Poľskom a Nemeckom tak to nenapíšem
-      Prusko sa po prvej svetovej vojne rozdelilo. Východ ostal Pruský a západ Poľský.
-      Príliš šialených vecí sa začalo diať v Prusku preto by sa to zle rozpisovalo.
-      Pomorské vojvodstvo sa stalo západným Pruskom. Raz padlo raz nie a takto dookola.
-      Gilbert chytal schizofréniu.

Obsadené východné Prusko nacistami sa začínalo chovať divne. Vzdorovalo a v tichosti neprijímalo nacistov. Ludwig posielal svoje dary aby si Gilberta udobril, ale ani to nepomáhalo. Väčšina jeho darov končila späť s Gilbertovou novou nadávkou v riť sa kop! Gilbert začal Ludwiga neznášať. I keď pre neho bojoval, týkalo sa to čisto jeho záujmov. Každý vojak čo vtrhol do Pruska bol potlačený. 

-      Silná defenzívna fronta bola vystavaná na východe Pruska.
-      A však po presunutí a po dňoch boja, bola porazená a úbohé zákopy ktoré vystavala 
hitlerova mládež bola Červenej armáde na smiech
-      Po dobytí východného Pruska stratilo Nemecko prístup k Baltskému moru
-      Viete si predstaviť čo to robilo s Gilbertom?

„Ty si také blbé natvrdlé hovädo Ludwig. Čo si myslíš, že robíš? Vždy mi šlo o blahu ľudu o ten debilný ľud a ty ich masakruješ?“ hodil po svojom bratovi krvavé obväzy. Musel bojovať vo vopred prehratej vojne. To bola pomoc? Tamto bola pomoc? Ten debil nevie ako sa vedú vojny a on už tiež nevedela ako sa vedú vojny. Už nikto nevedel ako sa vojny vedú a bude to tak lepšie. Lebo to vedú samí debili. Okrem neho samozrejme.
„Od dôb križiakov, a výprav a malých vojen už prešla dlhá doba. Ty zase robíš to čo sme urobili predtým. Nepoučíš sa? žiadna veľká vojna sa nedá vyhrať. To je akoby... akoby... neviem čo si chcel ty maniak!“ rozčúlil sa Gilbert a začal rozhadzovať rukami a opäť hádzať veci po Ludwigovi. „A k tomu si ma opustil! Proste si si odišiel a vysral si sa na mňa! Kedy som to urobil ja? Bil som za teba do krvi aby sme mohli byť tým kým sme. A ty prašivý!“ začal dupať Gilbert v čižmách.
            „Odpusť mi braček.“ Pritúlil sa ku Gilbertovi, „mal som strach.“
            „Pokrytec.“ Odtisol od seba Ludwiga a odišiel. „pokrytecký hajzel. Vieš ako skončím?“ vyšiel hore na poschodie a zastal pri zábradlí „skončím ako Ruská kurva a to všetko kvôli tebe!“ zreval na Ludwiga stojaceho v predsieni „Skončím ako Rusko-poľská kurva. Tam kde som začal. A všetko si posral. Totálne si to posral Ludwig. Mohli sme mať to čo sme mali ale ty nie...“
            „Robil som to pre teba. Chcel som ti vrátiť čo ti vzali!“
            „Oh, vážne? Choď radšej sadiť kvetinky a búrať domy. Ťahaj mi preč z domu počuješ? Vypadni z Pruska už nadobro kým sa nenaseriem!“

-      Prusko bolo oslobodené Červenou armádou
-      Cez Pruský východ sa dostali Rusi do Nemecka
-      Spojenci zatlačili Nemecko zo západu.
-      Nemecko bolo v kliešťoch a obkľúčené.
-      Spojenecké krajiny Nemecka pomaly kapitulovali a podpisovali mier
-      Prusko oslobodené bolo po vojne rozdelené medzi Rusko a Poľsko.
-      Dôvodom bolo to, že Rusko by malo dokonalý prístup k Nemecku a tak by ho 
mohlo kedykoľvek napadnúť a zničiť.
-      Preto si vzalo západné Prusko opäť Poľsko a tak oddelilo Rusko od Nemecka
-      Prusko je doteraz nádherná krajina ktorá sa skoro nezmenila.
Plná zámočkov, a aristokracie ktorá tam nažívala i počas II. Svetovej vojny.
-      A však po vojne bolo nútené obyvateľstvo emigrovať a vlastníci bývalého 
Pruska dosadili vlastných ľudí. Poliakov a Rusov. Veteránov a bezmajetných.
-      Prusko sa ako vždy bilo dokonca.
-      Gilbert vedel, že niekto pichne palicou do osieho hniezda.
-      Ludwig pichol do Ivana a jeho Ruska 22. Júna 1941
-      Gilbert je všemohúci a vždy vedel čo sa stane (len žartujem) 

          Prítomnosť (manipulácia zo strany autora + pre tých ktorý by všade videli len lásku. Dokonca i medzi krajinami – O.o láska medzi krajinami...)

Roderich sa silne rozosmial a pohliadol na rozvaľujúceho sa Gilberta na jeho pohovke. „ako sme ho mohli takto dokonale obšťať.“ Rozosmial sa Gilbert a prehlušil tak Roderichov smiech. Vyhodil si nohy na opierku pohovky a vydýchol. Sladký to život. Vraj Prusko už neexistuje. Vraj... „aaaah... Ludwig je tak blbý až to pekné nie je.“
„No, ale musíš uznať, že niektoré stratégie ktoré mal boli neskutočné.“
„To áno.“ Priznal Gilbert a posadil sa, „poď ku mne Roderich.“
Prestal hrať na klavíri a podišiel ku Gilbertovi. Sadol si k nemu a pohladil ho na tvári „Zabudni na toho šialeného Ludwiga.“
            „Povedz... mi... Roderich... som sexy?“
            „Miss z teba nebude.“
            „Hehe... heheeeee...“ rozosmial sa Gilbert. „hudbaaaa...“ rozkázal a Roderich stlačil gombík na diaľkovom. „Prussiaaaaaa awessooomeee Prusssiaaaa...“ rozospieval sa do hymny bývalého Pruska. Rukami dirigoval a smial sa. postavil sa a vzal Rodericha za ruky. Začal sa s nim točiť a sledoval luster ktorý sa otáčal a otáčal a otáčal... mazal sa a rozmazával. Držal ho za obe ruky a točil sa s ním.
Jedného dňa sa Prusko vráti a svet sa bude točiť tak ako on bude chcieť.
Trebárs tak ako ten luster.
A prečo nie?
Je predsa neuveriteľné Prusko!

3 komentáre:

  1. Tak, dočítané.
    Bolo to veľmi zaujímavé, len Ludwig je tam vykreslený ako najväčší grázel :( Keby sa všetky nemecké krajiny spojili, boli by veľké a možno by porazilo Rusko!! >:-)
    Ale neľutujem, že som si to prečítala :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. jj Prusko je nesmrtelne! :D
    Ann

    OdpovedaťOdstrániť
  3. :) Prusko je proste blázon:) ale tu sa zbláznilo aj Nemecko... šialenstvo je asi nákazlivé:)
    naozaj skvelé. úplne v štýle originálnej Hetalie:) klobúk dole

    angie

    OdpovedaťOdstrániť