piatok 28. januára 2011

32 sekúnd (Sľub) XXVI.

V mojom živote sú lži. Sú poskladané z malých dielikov a vytvárajú skutočnosť. Realitu, ktorá sa zdá byť lžou v takých rozmeroch, že je nemožné aby to bolo klamstvo. A nech som urobil v tom živote čokoľvek, snažil som sa, aby lži vyšli na povrch ako skutočnosť.
            Snažil som sa z lží, spraviť pravdu.

            V púštnom mestečku, ako sa zdá, vypukla menšia panika. Pustí dýku na zem, keď začuje krik. Jeho pohľad stúpne hore po schodisku. Odrazí sa z miesta a vybehne schody hore pridržiavajúc sa zábradlia.
Kyle! Jeho Kyle! Nemôžu mu ublížiť. Sľúbil, prisahal mu, že v živote nedovolí aby mu niekto ublížil. Ani táto skurvená vojna. Čím bližšie mu bude, tým vo väčšom bezpečí bude. Lži! Zase niečo čo prekrútil v skutočnosť. Nevie sa postarať sám o seba, a nie ešte o Kyla. Dostať sa niekam kde človek nepotrebuje byť neustále v strehu. Zbabral všetko čo sa dalo. Neochráni ani jediného človeka na svete. Pri tom sa snaží zachrániť aspoň svet. To jediné čo chce v tomto momente než poondiaty mier na svete... je Kyle. Jeho jediný svet, ktorý je v mieri.
V behu vrazí ramenom do dverí. Ruky spoločne vyletia so zbraňou pred seba. Prázdna miestnosť len ticho zavŕzga pod jeho krokmi. Bol by prisahal, že ten krik vychádzal odtiaľto. Z poschodia. Sú tu len dve izby. Zloží ruku so zbraňou vedľa tela a popri stene prejde k druhým dverám. Drepne si popri stene a pootvorí ich na malú škáru. Zabije ich.všetkých ich zabije. Otvorí prudko dvere a namieri do miestnosti. Spoza stola sa ukáže pohyb. Náraz nábytku o stenu a prázdny kovový zvuk. Evan sa odtiahne rýchlo k stene a skryje hlavu medzi ruky. Salva nábojov preletí drevenými dverami a rozseká ich na kusy. Ostanú len kusy dreva na pántoch. Ticho a opäť kovový zvuk. Evan pohliadne na zbraň držiacu v ruke. Toto teda rozhodne nepomôže. Založí ju teda späť a rukou zovrie katanu. Kov proti kovu. Pevne zovrie rukoväť v bielo červenom opletení. Ostrie nechá skĺznuť pozdĺž pravej ruky. Jeho štít. Pretočí sa na druhú stranu a postaví na čo sa vydá ďalej po chodbe. Nemá žiadne krytie. Takto ho rozstrieľa na kašu. Prebehne k druhej miestnosti a za ním salva výstrojov. Stačí mu v živote bojovať s jedným týmto plecháčom. Keď ich je na bojisku vyše tisíc, ani to nie je boj, je to samovražda. Modré oči pohliadnu hore na strop.
Dvere sa tichým vrznutím otvoria. Dunivý krok robota zastaví. V termovízii sa objavia len modré machule, preto ju vypne a prejde na infračervené. Hlava sa mu otáča dookola. Keď nikoho nevidí rozhodne sa otočiť a odísť. Znova ten robotický, kovový zvuk. Otočí sa von z miestnosti a v ten ticho ako tieň zoskočí zo drevených podperných trámov na strope Evan. Zohne ruku, pri čom ostrie katany sa vyduje ako dlhý tesák. Zaryje sa do krčnej konštrukcie robota. Ktorý stočí svoje telo a nabije zásobník. Evan mu zachytí rukami oči, čo by dve kamery ktoré snímajú obraz. Robot začne páliť na prázdno. Potiahne katanu smerom hore a potom dole ako páku. Vyskočí pár iskier. Zaprie sa o robotov chrbát a potiahne meč k sebe. Nohou odtisne kovové monštrum ktoré dopadne na zem.
            „Ostrejšia než sa zdá.“ Pretočí si obratne meč v ruke a založí späť do pochvy.  Vždy je to len ohľadom skúseností. Strieľať by na neho mohol do aleluja. Je ťažké sa trafiť do jedného bodu na diaľku. Katana urobí čistý rez. Keď chce, tak presne chirurgicky rez. Aspoň nekrvácajú. Pomyslí si Evan a zbehne dole schodmi. Ten krik mohol vychádzať zo strechy. Zastaví sa uprostred schodiska. Ak by aj odtiaľ šiel, už tam rozhodne nebudú. Porazí ho. Zrovná to mesto zo zemou ak bude potreba. Otvorí dvere od domu a reflexívne vytiahne zbraň. Namieri ju pred seba. Priamo na Corradove pravé oko.
            „Povedz mi, čo s tým máš spoločné a vystrelím ti len jedno oko.“
Corrado zdvihne ruky s úsmevom. „Vôbec nič, prisahám. Počul som krik a bol som na blízku.“
            „Neklam mi kurva!“ priloží hlaveň k oku, ktoré Corrado pre istotu zatvorí.
            „Nič s tým nemám. Neviem ani s čím na to aby som niečo s niečím mal!“
            „Uniesli Kyla!“ prst nedočkavo jemne zatlačí na spúšť. Corrado nepovie ani slovíčko. Pohľad mu padá na prst od ktorého závisí jeho život.
            „...vieš, že to spravím. Nezahrávaj sa so mnou.“
            „Vážne kurva neviem o čom hovoríš!“ naštvane zavrčí Corrado aby nemusel ešte k tomu aj kričať. Nemá poňatia, kto by bol schopný uniesť Kyla. No teda... to by bol schopný asi každý. Nech sú k sebe úprimný, Kyle je predsa len... Kyla a...
            „Prestaň myslieť!“ zvolá po ňom naštvane Evan a zatlačí mu chladný kov viac do kože. „...povedz mi kurva čo vieš!“
            „Ako ti mám niečo povedať, keď nemám myslieť! Mieniš mi vystreliť mozog skrz bulvu, to je pre teba dobrá podmienka na to aby som niečo relatívne rozumné povedal?“
Evan sa naštve a kopne ho nohou do rozkroku. „Ale potiť súvetia to dokážeš.“ Corrado sa skrčí na čo chytí kolenom do brucha.
            „...povedal som, že kurva nič neviem!“ zaprie sa a chytí Evana obma rukami skrčený okolo pásu na čo ako  nejaký sumo zápasník sa s ním rozbehne a prirazí ho k stene. Chytí ho za ruku v ktorej drží zbraň a pritisne ju k stene.
            „...si slabý. Neskutočne neopatrný, keď ti niekto kefuje Kyla...“ zadrží Evanov pokus sa vyslobodiť. „Ale čo je modroočko, zrazu ti vadí, že niečo hovorím?“ nahne sa tvárou k tej Evanovej. Ten odvráti hlavu, takže Corrado sa otrie nosom o jeho krk a privonia.
            „Vždy ma zaujímalo ako to robíš... necítiť z teba strach. Možno je to tým, že si len prázdna vraždiaca schránka. Čím sa teda líšiš od tých robotov Evan? Jediné čo ti rozbúcha srdce a rozpáli krv v žilách, je Kyle. Potrebuješ ho, pretože len s ním sa cítiš ako človek...“
Vytiahol Evanovi z ruky zbraň. Ani sa nebránil. Zdá sa, že zasiahol slovami bolestivý bod. Ani na to nepotreboval nejakú špeciálnu bojovú techniku. Stačilo nazrieť do jeho mysle.
            „Tvoje ruky sú celé od krvi. Celé tvoje telo je krvavé, preto sa bojíš ho nechať sa ťa dotknúť. Celý čas ho od seba odháňaš a teraz je pre teba zrazu tak potrebný.“
Prečo mu to hovorí? Myslí si, že nič z týchto vecí nevie? Že to na ňom nevidno? Sám Kyle, i keď je zabednený občas, to dobre vie. Bez neho by nebol ničím. Nemal by už pre koho bojovať ani pre čo.
            „Nič o mne kurva nevieš Corrado. Radšej drž hubu, než by si mal znova šíriť kraviny!“ zaprel sa voči jeho zovretiu a nakoniec sa mu podarilo ho od seba odstrčiť.
            „Chceš do mňa sekať múdrymi slovami? Vari nevieš, že ja nemám srdce? O čo sa snažíš? Srať si naďalej do huby a robiť predo mnou zo seba blázna?“ usmeje sa sarkasticky a vystrie k nemu ruku, „vráť mi zbraň.“
            „Môžem ťa odstreliť.“
            „Oh áno to môžeš. Jediný kto by vedel aký si kretén, by som bol ja. Tak to sprav. Umlč ma. Svoje svedomie.“
Obaja ostali na seba pohľadmi. Každý čakal na reakciu toho druhého. Predsa sa Evan na okamih zlomil. Ten jeden malý okamih, keď ho dokázal ovládať. Ale je preč, a on je znova ako kus ocele. Ale i oceľ má svoju teplotu tavenia.
            „Nemám čas na hry!“ otočil sa od  Corrada naštvane a vybral pomedzi budovy preč. Corrado zdvihol ruku so zbraňou a namieril presne na Evanove temeno. Len strieľaj, zastreľ ho od chrbta. Zbabelo ho zastreľ, pretože si nezslúži nič iné, len zdochnuť ako zbabelec. zastrelený odzadu... ruka so zbraňou klesla. Evan zmizol v tme noci a Corrado  sa otočil smerom k dverám od budovy. Niekto sa tu hrá na väčšieho hajzla než je on sám. To sa mu vôbec nepáči. Už len zo zvedavosti si to zistí. Páčia sa mu hry. Uškrnie sa. A ešte k tomu má Kyla. To bude cena útechy.

            „To nemal ani toľko svedomia mi niečo povedať?!“ Nazúrene si nabije zbraň Marty. Zlosť s ním len tak lomcuje. Najradšej by všetkých postrieľal aby nikto neumrel. Aký paradox. Je mu z toho úplne na nič. Čo si o sebe všetci myslia? Robiť takýto hluk a nič mu nepovedať? Vybehne zo stanu a pohliadne na oblohu, ktorá sa na malinký okamih zaleje svetlom. Je to tu... skutočne, už je to tu. Presne ako to Evan predvídal. V tú poradu predniesol len jedno; bude to čoskoro, možno i dnes. Ale bude to čoskoro. Snažte sa s tým zmieriť. A týmto slovami porada skončila.
            „Kde je Watari?“ zastaví jedného z vojakov, ktorý chystá rotačník. Ten len pokrúti hlavou.
            „Chlap jeden prešťaný... ja mu dám si takto zmiznúť!“ znova sa otočí na vojaka „A Kyle? Nevidel si ho?“ znova pokrútenie hlavy. Prečo to vôbec rieši? Oni na nich útočia a on rieši Evana a Kyla! Prečo sa snaží nájsť vodcu, keď vodca neurobí žiadny zázrak. Nezaručí im život, neprevedie ich cez oceán. Evan neurobí zázraky. Povie pár slov, tak ako na porade a to je všetko. S ním či bez neho, bojovať musia zo všetkých síl. Zakryje si uši utekajúc k hlavnému stanu. Tie otrasy sú odporné. Horšie než desať násobný ohňostroj.  Vbehne do stanu a vezme jednu z vysielačiek ktorú zapne a naladí frekvenciu.
            „Pripravte sa na útok. Opakujem, všetci sa pripravte na útok. Obranné jednotky sa stiahnu k hlavnej bráne a okolo slabín pevnosti. Tretia a štvrtá divízia. Vás chcem mať pri ovládaní PX-4.“ Toto oznámenie sa ozvalo v každej vysielačke. „Pán Boh nás ochraňuj.“ Vydýchne Marty a pohliadne skrz štrbinu ktorú vytvárajú dve strany závesu stanu. Svetlo, vánok. Nezávisle od nich. Vždy tu bude. Hypnotizuje a láka. Pre toto sa oplatí bojovať? Aby sa jedného rána zobudil, postavil a vyšiel na slnko. Nechal sa oviať teplým prímorským vánkom. Bez starostí. Pre slobodu. To je ono, pre slobodné žitie bojuje.

            Drevené laty sa pod ním nebezepečne zakývali. Rozpadnutá, zadná časť mesta, kde nikto nechodí. Počuje tie otrasy, chvenie a žiaru. Vedel, že sa to stane. Možno dnes, zajtra. Bol na to pripravený každý boží deň. Ale nemôže... nemôže bez Kyla zastaviť to čo sa deje von. Ak mu odíde Kyle nebude už po vojne nič. Jeho cieľ bol vždy jasný a neporušený. Pokiaľ bol v Londýne jeho myseľ sa ticho upierala k Temži. K brehom a odrazu lámp o tečúcu hladinu. Dnes je tu. Schovaný, od neho, vzatý, preč. Je tak blízko a predsa ho nedokáže ochrániť. Skĺzne po stromom nakopení hliny dole a ostane drepieť. Kyle mal pri sebe vyhľadávacie zariadenie, aby o jeho polohe vždy vedel. Lenže... má to háčik. Nemá pri sebe vyhľadávajúce zariadenie. V ten rozhovor, ktorý sa odohral pred nedávnym časom, ho vzal. Keď Kyle na neho nakričal ohľadom slobody. Rozhodol sa to akceptovať. Vyhľadávač zničil. Kyle by ho teraz asi zabil. Vie, že by ho okríkol... vie všetky tie veci ktoré by mu povedal.
V tejto zadnej časti rozvalín, sa dunenie rozlievalo len okrajovo. Rozpadnuté  budovy to ako tak tlmili. Ak uniesli Kyla, musia niečo chcieť. A kto niečo chce, ten sa ozve. A ak chcú jeho, tak je tu, len nech si dotyčný príde. Ešte k tomu i ten šialený Corrado mu musí liezť hore krkom. Spraví prvý krok po prašnej ceste. Prach zahalí špičky čižiem akoby chcel aby Evan s ním splynul a stratil sa tak v tomto špinavom a tmavom prostredí. Postaví sa na miesto kde ho dobre vidno. Určite sa nepohybuje únosca na mieste boja. I keď ten chaos by sa dal dobre využiť. No ak chce jeho, musel si vyhľadať súkromie. Otočí sa dookola a rozhliadne sa. Na čo čaká? Čo chce?

„Už na tom nejako nezáleží... som rád, že som s tebou. Ak by som mal umrieť i teraz, za hodinu, za päť minút,  pokojne umriem, pretože som s tebou. Nezáleží mi na tom.“
Nadvihol sa z tvrdej zeme ktorá ho tlačila do chrbta i napriek prikrývkam.
„Som sebec Kyle...“
„Sľúb mi, že neumrieš...“
„Neumriem, pokiaľ nebudeš v tomto svete v bezpečí...“
„...áno, si sebec...“

            „Vylez už do čerta...“ zavrčal si pre seba. Nedá sa to vydržať. Tam vpredu sa bojuje a on tu stojí vyčkáva! „Tak kde kurva si?!“ zvolá do odoznievajúcich výbuchov, „Čo odo mňa chceš?!“

„...Chceš pre mňa vybudovať lepší svet?“
„...je to snáď málo?“
„No, mal som pocit, že svet je tu pre všetkých...“
„Ale ja som tu len pre teba...“

            „Neplač nad rozliatym mliekom... Kyle sa má dobre...“ hlas. Tichý, podmanivý, temný. V tej tme nič nevidno. Ani v tých prekliatych zábleskoch. „Chceš vybudovať lepší svet... ale nenapadlo ťa, že náš vodca ten svet už vybudoval? Tiež je sebecký. Urobil len to, čo chceš urobiť ty. Buduje svet pre niekoho...“
            „Kde je Kyle?“
            „Nezmenený. Stále ťa nezaujíma nič iné len Kyle... Kyle, Kyle... povedz mi, prečo je pre teba tak dôležitý?“
            „Povedz mi čo odo mňa chceš a pusť Kyla.“
            „Obývam sa, že takto to nepôjde.“
Prečo to nemôže ísť nikdy tak ako chce? Aspoň jeden jediný krát by mohol byť k nemu zhovievavý a povedať, dobre, hrám fér, urobíme dohodu. Všetci si predstavujú pod tým niečo celkom iné. Život je už dosť ťažký a krutý i bez toho. A oni to ešte len zhoršujú.
            „Povedz mi, aký chceš spraviť svet Evan Lyndswer.“
Zdá sa, že si o ňom niečo málo zistil. Nezáleží na tom, čo o ňom vie. Záleží na tom, čo od neho chce.
            „...bez vojen.“
            „Môj vodca rovnako. To vy bojujete, vy provokujete. Je to vaša vina.“
            „Bez útlaku, a slobodný.“
            „Boli ste slobodí...“
            „Zotročil nás...“
            „Zrovnopárvnil...“
            „Tomu hovoríš rovnoprávnosť? Keď matka štyroch detí chodí žobrajúc aby ich mala čím nakŕmiť, pretože vodca jej vzal pracovné miesto a dal niekomu inému?“
            „Chudoba, hlad, je vaša vina... je to vojnou.“
            „To sú pičoviny!“ zvolá do tmy. Ako môže niekto vysloviť takú kravinu. „pre tieto veci, odboj vznikol. Povstania, vojny, odboje nevznikajú z ľudského žartu a pýchy. Každé zasrané povstanie vzniklo za účelom oslobodenia sa od útlaku...“
Už mlčí? Skvelé. A čo teraz? Začne sa mu vyhrážať, že ak neuzná vodcu, začne sekať Kyleovi končatiny? No nech sa páči, nech začne. Jemu je to fuk. Nech zabije rovno i jeho. K čomu mu je už teraz vlastne bojovať? Aby ostala zmienka?
            „...vojny sú z chamtivosti.“ Ozve sa hlas. Tento krát dosť blízko pri ňom.
            „Vojnu ste vytvorili vy.“ Povie unavene Evan a privrie oči. K čomu to vedie? Robí si výskum? „...my sme mali požiadavky. Vy ste nás poslali do hája. Bez kompromisu... vylúčiť a zničiť. Váš vodca zbožňuje oddanosť, mier, a poslušnosť... si rovnaký. Vygumovaný nímand, ktorý nemyslí sám za seba...“ zakloní hlavu. Zvuky výbuchov sa približujú. Ničia, úplne všetko ničia. Nikdy nebude koniec. Úplne nikdy v živote nebude koniec.
            „Môžete žiť. Bez vojny, a úmrtí, stačí sa vzdať.“
            „Žiť čo? Čo z toho žiť?“
            „Niektorí ľudia sa predsa majú dobre...“
            „...s robotom za zadkom.“
            „Dodržujú bezpečnosť.“
            „Áno, a ja dodržujem sľub!“
            „Sľúb?“ hlas bol zrazu neistý. Z temného tónu sa povzniesol vyššie. Akoby toto slovo, v ňom rozopínalo nejaký mechanizmus.
            „Sľúbil som to Kylovi. Sľúbil si mu, že mu dám všetko. Celý svet...“
            „Prečo?“
            „Pretože je tak naivný...“
            „Čo to znamená?“
            „...znamená to...“ odmlčal sa na okamih Evan. Pohliadol modrými očami do prašnej zeme. „...že verí.“
            „V čo verí?“
            „...ja neviem...“ povedal potichu, viac pre seba. Jeho hlas sa zlomil. Tón vychladol. On nevie... nevie v čo verí. „... je to šialená spojitosť. Kyle chce mňa, a ja som svet... tento svet... to som ja.“
            Obloha sa rozsvietila vo výbuchu. Najskôr slabo žltá žiara, ktorá začala blednúť. K zemi sa zniesol oblak prachu a vietor ktorý vznikol tlakovou vlnkou. V tom záblesku svetla Evan videl muža. Jeho silueta bola temná. Čakal, bol blízko neho a len čakal. No i ten malý okamih, využil aby sa rozbehol presne tým miestom. Vytasil katanu a švihol ostrím. A však na prázdno.
            „Takže, mám bojovať s celým svetom?“ opýtal sa znova pokojne muž.
            „Pokojne to tak nazvi... som len Kylov svet... pre teba nič neznamenám.“
            „Ale pre neho áno.“
            „...akoby Kyle pre teba niečo znamenal!“ zvolá do temnoty a kopne do zeme z ktorej sa vznesie prach.
            „Tak prečo vlastne bojuješ?“
            „...neviem... neviem!“ skríkne zúfalo. „Nepýtaj sa ma už na nič! Vráť mi Kyla!“ cíti tú potrebu kričať, nadávať a rozhadzovať rukami. Nenávidí ho. Nenávidí toho chlapa! Prečo ho núti rozobereť to, čo nie je jeho vecou? A čo, že je sebec a robí to len pre Kyla? Serie na tento svet. Úplne naň serie.
            „Bojuješ teda pre Kyla. On miluje tento svet, ale bojovať preň nedokáže. Tak ho chceš pre neho vybojovať.“
            „Už prestaň...“ zvesí ruku s katanou. „...vráť mi ho, prosím...“ šepne naproste zúfalo.
            „Ale Kyle... sa vrátiť nechce...“
Zlomené ticho sa zrazu zaplnilo všetkými zvukmi. Streľba, ktorú do teraz nepočul. Výbuchy, krik. Farby sa zmenili na sýtejšie.
            „Vráť mi ho...“ zopakuje bez akejkoľvek emócie.
            „Bez neho nebudeš predsa bojovať. A to nám vyhovuje.“
Na Evanovej tvári sa objaví úsmev. „To si myslíš? Nie, nebudem proti vám bojovať... budem bojovať proti tebe... a keď ťa zabijem, pôjdem ďalej. Vďaka tebe, pôjdem ešte ďalej. Pôjdem až na počiatok a vymažem vodcu z tohto sveta. Všetky jeho korene, jeho potomkov, rodinu... vymažem jeho existenciu. A každého, kto ho bude brániť. Koniec koncov... som egoista nie?“
Žiadna odozva? Nijaké múdre a ryjúce slová? Bude útočiť. Cíti to. Preto zovrie pevnejšie katanu. V tej tme je to úplne na nič. To sa môže nechať rovno zabiť. Cíti to. Ten letmí švih ktorý ho odzbrojil. Rezná rana na ramene.
            „Biely sibankan... súdi nezainteresovane... škoda že nemám rovnaký.“ Počul to. Ten jede pohyb, odrazenie, no skôr než zareagoval, niečo iné skrížilo ostrie muža.
            „Bež nájsť Kyla... ja sa o neho postarám...“
            „Corrado?“
            „Tak bež ty prešťaný filištín, lebo si podám i teba...“ Evan stiahol svoju zbraň a ustúpil. „Nemusíš mi ďakovať len bež! Ja sa o neho postarám.“ Nečakal ani sekundu zbytočne a rozbehol sa z toho miesta. Nájsť Kyla... nájsť ho... ale ako? Netuší kde môže byť. Ak ho zajali, bude tam stovka nepriateľských vojakov.
            „Nenájde ho...“ zase ten monotónny hlas. „...zradca Corrado. Dvojitý špeh, ktorý nemá svedomia. Našiel si konečne svoju stranu? Ešte máš šancu... tvoj trest bude  mierny.“
            „Nejako ma to neláka... ale rád by som niečo od teba chcel.“
            „Áno?“
            „Zavri hubu a bojuj...!“
            „Corrado, Corrado... nuž...“ nedokončí svoju vetu a vyrazí proti Corradovi. Ten ho s ľahkosťou odbije. Nikdy netvrdil, že Evan vyhráva poctivo. On to robí preto, že dobre vie, že je lepší s mečom než on. Tak príde a nechá ostatných mieriť na neho zbraňou. Pako jedno to je.
            „A prečo bojuješ vlastne ty Corrado?“
            „...pre vlastné dôvody...“
            „Ďalší sebec...!
            „No, ty nevinný tiež dva krát nie si...“
            „Evan zlyhá a ty to dobre vieš...“           
            „To sa ešte uvidí... má v sebe viac, než egoizmus hlava skopová... tak už nekecaj a bojuj!“ okríkne neznámeho a sám proti nemu zaútočí.

2 komentáre:

  1. Kyleee... Evan zachráň Kyla!! aj keď nejaký podivín tvrdí že záchranu nepotrebuje.. nie je dôveryhodný. na to je moc divný. divný v zlom smere.
    a Corrado.. nečakala by som to od neho. Evanove city.. ah tá zúfalosť... neviem ja mám túto poviedku asi každou kapitolou radšej a radšej, ak je to vôbec ešte možné XDD
    ďaleeeej..

    OdpovedaťOdstrániť
  2. @1 som ti vravela, že aj tak je to zatiaľ naj kapitola :) teda pre mňa...

    OdpovedaťOdstrániť