streda 1. decembra 2010

Social + social = antisociál

Poviedka, v ktorej som si vypožičala dve postavy z Naruta. 
Správne Naruto a Sasuke. 
Upozornenie: OOC, Shounen-ai           

              Takmer spadol z postele. Snažil sa odohnať ruku ktorá šmátrala po jeho tele s takým odhodlaním, až sa vkrádala na miesta, kde nemala čo robiť. A nech to bola ruka kohokoľvek, nebola mu príjemná. Síce teplá, ale nie príjemná. Hlavné bolo to, že ho z tých dotykov začali chytať zimomriavky. Neustále sa odťahujúc na kraj postele padol hornou polovicou tela na zem. človek by povedal, že sa aj prebudí, ale neprebudil. Ostal visieť cez posteľ dole. Znova tam bola tá ruka. Tento krát už dve! Chytili ho za boky a snažili sa ho vytiahnuť hore na posteľ. Blondiak mal však v pláne sa nepodať a tak zletel na zem celý.

            „Pripomínaš mi... vlastne...“ Sasuke sa poškrabkal na čele, „...nikoho koho by som vídal čoby malý váľajúceho sa po zemi, keď ho niekto chce zdvihnúť aby si nenarazil palicu.“
Naruto otvorí veľké modré oči a nadýchne sa. Jeho telo si zrazu uvedomí, čo sa stalo a isté partie ho rozbolia. Nadvihne sa na rukách a posadí na zadok.
            „Bol som REM!“ riekne chytro, zastierajúc svoj stav.
            „Pre mňa buď i PMS, ale zdvíhaj sa...“ Sasuke sa pretočí na posteli a vstane.
            „Prečo mi neprinesieš niečo zjesť a knihy... meškám do školy!“ zvolá za ním Naruto stále sediac na zemi. Ruky prekríži na posteli a zahľadí sa k dverám, v ktorých zmizol Sasuke. Žiadna odozva? Úžasné? on nemal piť. Vedel celý ten čas, že nemal piť a potom sa vtisnúť nasraný  na Sasukeho do jeho postele. Prečo si pre všetky tie veci na svete, len myslí, že je dokonalý a môže... zrazu sa Naruto rozosmeje. Sasuke a dokonalý. V desiatich sa počúral v tábore a v pätnástich sa mu roztrhli na zadku nohavice. Od smiechu sa zloží na zemi, pri čom mu pristane na hlave niečo biele, a podivne zapáchajúce. Okamžite to odoženie rukami. To niečo, má podobu jeho bielych boxériek. Aspoň, že boli jeho. Posadí sa a v ten okami si uvedomil snáď i základy vzniku veľkého tresku. Veľký historický okamih, kedy mohol zabrániť vzniku veľkej globálnej katastrofe. To všetko prekričalo to jediné, že si videl dole do lona na niečo, čo bolo jeho a malo to byť zakryté.
            „Ja som nahý?“ rovnica ktorá mala vyriešiť chudobu vo svete, sa stratila. A namiesto isté čísla a písmená plus isté čísla a písmená rovná sa isté čísla a písmená, mu vznikla obrázková rovnica s neznámou. On plus neznáma rovná sa spodné prádlo povaľujúce sa na zemi. Očkami zahliadol Sasukeho ktorý si obliekol košeľu. Neznáma zrazu dokonale zapadala.
            „Ja, plus ty sa rovná moje spodky?“ nechápavo si prezeral Sasukeho, ktorý si natiahol džin.
            „Nie teplá hlava. Radšej sa obleč, prednáška začína za desať minút.“
            „Nemám tu svoje všetky knihy ani veci a...“ zachytí sa postele. „desať minút?“
Sasuke mal v očiach tak zvláštny vari i trúchlivý pohľad nad situáciou blondiaka, ktorý začal zmätkovať. S rozopnutými nohavicami a košeľou schmatol svoje knihy, pri čom sa pri prebiehaní cez prah potkol o dĺžku svojich nohavíc, ktoré mu padali. Zapotácal sa prepadol cez okraj gauča.
            „Žĺtku to dnes nevychádza.“ Uškrnie sa Sasuke a vyhne sa priamemu útoku na jeho slabiny. „kodkodák kuriatko...“ rozosmeje sa a vyjde z izby. Naruto si ležiac na pohovke zapne džínsy. Vezme jednu jedinú knižku ktorá bola v jeho blízkosti a nastokne si na nohy botasky. Tresne dverami a behom zbehne schody vonku z internátu.
            „Pomstiteľ!“ zvolá na celú ulicu Naruto rútiac sa oproti ľuďom. Preskočí kvetináč a prebehne k Sasukemu ktorý mu nastaví ruku a tak Naruto vrazí do nej a div ho neprekotí.
            „Čo bliakaš?“
            „Nestihneme prednášku.“
Sasuke zahne za rok. A keď tak urobí Naruto si priloží ruku na čelo. Opäť mal sny, že jeho škola je postavená na vrchole veľkej hory, ktorá siaha až do oblakov. Ku škole vedie kľukatá cestička cez mestečko zvané Nosoland.
            „Ja už nefajčím... nefajčím!“ rozíde sa ku škole.

            Matematika pre samukov

            Na zemi sa začali kopiť ružové papieriky ktoré všetky niesli tú istú poznámku. Máme dnes rande? Zakrúžkuj! Všetky tieto papierky leteli mimo Narutovej hlavy a pristávali na lavici pred ním, kde sedel chlapec s kapucou na hlave. Nezaujato ťukal do svojho laptopu, kedy potreboval prepínať videá s pornom.
            „Nečum tam!“ drgne Naruta Sasuke vykladajúc si nohy na stôl.
            „Nečumím!“ vráti mu drgnutie Naruto až labilná stolička z čias kolonizovania sveta, neudrží svoju tuhé skupenstvo a prevráti Sasukeho bokom, takže sa zosype. Naruto sa natiahne ku chalanovi s kapucou. Rýchlo okolo neho pretiahne ruku a jedným gombíkom zvýši hlasitosť, takže celú triedu pohltia nadržané stony a výkriky ako fuck cock. V učebni nastane chvíľa ticha, ktorá znamená, že si ľudia potrebujú uvedomiť, čo sa deje. Na to sa rozhostil smiech a rovnako i niektoré nechutné poznámky. Profesor si ďalej píšuc príklad na koniec tabule sa otočí a položí kriedu na kataderu.
            „Vypočítajte mi to. Inak všetci letíte.“
Naruto sa stiahne pod lavicu pri fyzickom ataku chalana s kapucou, na čo narazí na Sasukeho ktorý ho pichne pod rebrá, takže Naruto vyletí smerom hore a buchne si hlavu o spodok stola.

            O 15 minút
           
            Vedel, že chodiť na také miesta je nebezpečné. Škola sama o sebe bola nebezpečným miestom. Od dnes si dá sľub, že už nebude chodiť na večierky a začne sa poctivo učiť matematiku.
            „Nechápem čo tu robíte!“ ozve sa Sasuke, keď príde k ním dvanásty človek. Jeho osoba je obkolesená akoby predvádzal pouličné predstavenie. Všetci sa zhŕňajú okolo neho, a chcú vidieť do jeho zošitu.
            „Ty máš za otázky!“ nahne sa k nemu Naruto tesne. Pohliadne do tých tmavých očí, ktoré sa zatiahnu a vytrhne Narutovi z rúk svoj zošit, ktorý sa mu chcel pokusom o hypnózu, pokúsil odcudziť. „Dajte mi pokoj.“ Schoval si zošit pod košeľu a pretisol sa cez ľudí ku katedre. Toľko atentátov, ktoré na neho chceli spáchať. Priskočí ku katedre a položí zošit profesorovi na katedru. Ten si nasadí okuliare a začne prechádzať príklad.
            „Skvelé Sasuke.“ Podá mu zošit späť. Desiatka naštvaných pohľadov si prejde tmavovlasú osôbku odhora nadol. „Odskočím si. Postrážite mi to?“ položí zošiť späť na katedru a vyjde z triedy.

            O ďalších 15 minút

            „Vy ste očividne banda blbcov!“ Sasuke ostane stáť pri dverách a sleduje svojich spolužiakov, ktorí sedia na miestach a počúvajú zaťato profesora matematiky. „Sasuke!“ zvolá po neho postarší mužik v obleku. „Ako si im to mohol dať odpísať?! Sklamal si ma!“
Čiernovlasý mladík netušiac o čo ide podíde k profesorovi. „Komu? Čo?“
Muž vezme jeho zošit a vloží mu ho do rúk. „Všetci mali rovnaké riešenie ako ty. Úplne!“
            „Ale...“
            „Tak sa to nerobí!“
            „Ale, mali by mať rovnaké riešenie inak by to nevy-“ Muž buchol päsťou po stole.
            „Prednáška končí!“
Študenti sa potichu začali vliecť k východu. Sasuke stojac na mieste hľadel najprv na profesora potom na ostatných ľudí. Očkom zachytil Naruta, ktorý sa snažil pretisnúť nenápadne preč z miestnosti. Rozišiel sa za ním.
            „Ja tomu nechápem. Nikdy som nedával odpisovať. Čo ten starý ma za problém? a mimo to, moja písanka stála na jeho katedre! Zožral stružliny či čo?“
Naruto sa rozosmeje a založí ruky za hlavu. To mu dlho nevydrží a stiahne ich dole.
            „To si bol ty?!“
            „NIE!“ zvolal na celú chodbu blondiak, „to by som ti predsa neurobil. Len ma rozosmiala predstava ako starý raňajkuje ostružliny.“ Znova sa rozosmial.
            „Ak ma starý kvôli tomu nenechá prejsť tak!“ zatne pästičku, na čo sa okolo neho zdvihne vietor. Čoby vietor, Naruto vzal do zajačích. „Žĺtko! Kurva spravím z teba omeletu!“  
Dve postavičky utekajúce pomedzi študentov, dole schodmi až vonku do parku, ani na okamih nezastavili. Naruto sa dušujúc a preskakujúc ležiacich či sediacich ľudí, čoskoro zistil, že Sasuke ho doháňa. Majster v prekážkovom behu nejako nemal na majstra v behu na vytrvalosť.
            „Matka božia pomôž mi a ja sľubujem, že už nebudem na Halloween prepadávať malé deti a kradnúť im cukríky!“ Naruto stále dívajúc sa za seba sa zrazu zamotá. Prepadne do kríkov a skotúľa sa na zem. „Ja som nechcel pre boha! Sasuke nie!“
Blondiaka obstúpi postavička s rukami založenými v bok a hrozivým pohľadom.
 „Ak ma bude chcieť vyraziť, napochoduješ k nemu a povieš mu, že si to bol ty kto to urobil!“
            „Akoby som mohol? Tvoj zošit bol predsa celý čas na katedre.“
            „Žĺtko do čerta neser ma!“ Sasuke sa k nemu zohol, na čo Naruto inštinktívne za ruky schoval hlavu. No ruka vošla do jeho nohavíc a vytiahla mobil.
            „To je porušovanie súkromia Pomstiteľ.“ Nafučal sa Naruto. Sasuke otvoril zložku s fotografiami a nacapil pred modré oči fotku s jeho príkladom.
            „Ako sa to tam dostalo?“
            „Určite to tam netransplantovali mimozemšťania!“
            „Wuaaa! Sasuke ušetri ma!“ Naruto sa pozviechal a kolenačky objal Sasukeho nohu. „Prosím! Starý ma nechá vykopnúť ak zistí že som to bol ja.“
            „Na to si mal myslieť skôr. Kvôli tebe môže nechať vykopnúť všetkých.“
Naruto zdvihol hlavu s veľkými prosebnými modrými očkami a fňukol. Takto sa chvíľu na seba dívajúc Sasuke zrazu uškrnul. „Mám nápad. Ale budeš mi musieť pomôcť.“
            „Čokoľvek spasiteľ!“

            O dva dni

            „Naruto vstávaj!“ ozval sa hlas celou izbou. Blondiačik zdvihol hlávku a rozlepil modré oči, ktoré okamžite vyhľadali budík. Digitálne číslice oznamovali pol siedmej ráno. Pre boha prečo ho budí tak skoro? Rukou si prehrabol vlasy trčiace do všetkých strán.
            „Je čas na raňajky.“
Naruto sa posadí a neveriacky pohliadne na Sasukeho ktorý sa objaví v izbe s podnosom. Na tvári úsmev. Tak príjemný až je nezvyčajný.
            „Kde si to vzal? Však na intráku nemáme vlastnú kuchyňu.“
            „Hlupáčik, toto nie je internát.“ Položí mu na stehná podnos Sasuke a odtiahne zelené závesy z okien. Naruto zažmúri a pohliadne vonku. Stromy? Pred jeho okami nikdy neboli okná. „Kde to sme?“
            „No doma predsa...“
            „Doma?“ opýta sa Naruto nechápajúc. A jeho výraz hlupáčika sa prehĺby keď dostane bozk na pery od Sasukeho. „Saskue, čo to?“ omámený zamrká. Odtiahne podnos s raňajkami. „konečne Sasuke! Konečne!“ a vrhne sa po čiernovlasom priateľovi.
            „Vstávaj Naruto!“
            „Naruto!“
Modré oči sa znova rozlepia aby zistili, že jeho ranná príhoda bol len sen.
            „Nechcem!“ zaprotestuje a znova sa zahrabe pod perinu. Ruku si vloží medzi stehná a s odporom si vydýchne.
            „Pozri, včera večer som stretol starého na ulici. Pýtal som sa ho na tie príklad. Povedal, že nám dá ešte jednu šancu.“
            „Takže nemusíme nič podnikať?“ strapatá hlávka vykukne spod perina.
            „Nie.“
Sasuke zájde do kúpeľne a Naruto sa pretočí na chrbát. Prečo všetko príjemné musí byť len snom? To ho na svete nemá nikto rád do takej miery aby mu priniesol raňajky do postele? Alebo je to už prežitok? Možno sa to už nehodí. Teraz sa asi nosí podrážať nohy. Nadvihne sa na predlaktia.
            „Snívalo sa mi o tebe.“ Riekne dívajúc sa do stropu, „doniesol si mi raňajky do postele.“ Usmeje sa a zatvorí oči. To bol pocit. Ešte teraz si pamätá, ten hrejivý príjemný pocit v bruchu. A potom tie Sasukeho pery. Príliš veľa snov sa plní skutočne len vo sne. Mať sen o tom, ako sa mu splnia sny je asi hlúpe.
            „Odkiaľ by som ich asi vzal?“ Sasuke si oblečie košeľu a pohliadne na Naruta zasnívaného na posteli. „a čo som ešte robil?“ potichu prejde k okraju postele.
            „Ale nič.“ Pretiahne si okraj periny cez hlavu. Sasuke si vyjde na posteľ, pri čom Naruto ucíti ako sa matrac mierne prehne. Stiahne z očiek perinu na čo zamrká. Sasuke sa k nemu skláňajúc mu stiahne dole perinu z tváre a pritisne svoje pery na tie jeho.
            „Ah Sasuke konečne!“ riekne precítene Sasuke, citujúc istú neustále sa opakujúcu vetu Naruta, ktorý ju stonal zo sna.
Do Narutových ušiek sa dostane smiech. Posadí sa a naštvane skočí na Sasukeho ako sumo zápasník. Sasuke zafňuká zronené ako dostal lakťom do boku.
            „Krvácam!“ zastoná so smiechom.
            „Ty malá asfaltka!“
            „Žltko!“ vráti mu Sasuke.
            „Ja ti...“ Naruto sa začne po ňom váľať. A nebolo počuť ani jedno z tých prasknutí ktoré prišli. Ani prehnutie matracu si neuvedomovali. Až keď sa posteľ rozlomila na polovicu a obaja sa poskladali do jamy, ktorú vytvorili polky postele. Naruto padol na Sasukeho a obaja sa do seba zaklienili.

            O desať minút

            „To bol môj nos žĺtko!“ zafňuká Sasuke, ktorému Naruto strčil prsty skoro do nosa.
            „A ako sa mám asi postaviť?“

            O dvadsať minút
           
            „Nestihneme príklad...“
            „Nemôžem sa postaviť keď nebudem pchať prsty do tvojho nosa!“ zahuláka Naruto.
            „Vopchaj si ich do zadku!“ okríkne ho dolámaný Sasuke.
            „No, ale potom ich i tak budem  musieť strčiť do tvojho nosa.“
            „Naruto!“
            „Nani?“
            „....“
            „Žiješ? Sasuke?“
            „...smrdíš...“
            „....“
            „Bože...“ zafňuká znova Sasuke.
            „Hej asfaltka! Prišiel som na dobrú rovnicu. Jeden social plus druhý social rovná sa antisociál!“
            „Ty si zrejeme vážne aj tupý, nie len žltý!“
            „Hej!“
            „Môj nos...“

2 komentáre:

  1. úžasné...super...dokonalé :D :D :D máš jedinečný zmysel pre humor a písanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. To mě zničí,krásně jsem se řechtala.

    OdpovedaťOdstrániť